Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/31/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314224795 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314224795.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, práv. zast. Advokátska kancelária Roštár- Slovák, s.r.o., Révová 7, Bratislava, IČO: 36 858 731, proti žalovanému: E.CH. & C.M., s.r.o., Vajnorská 64, Bratislava, IČO: 44 612 630, práv. zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, o zaplatenie 1.552,50 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb/305/2015-91, zo dňa 17.10.2016 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25 Cb/305/2015 - 91, zo dňa 17.10.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a zároveň priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 11.11.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu 1.552,50 EUR s príslušenstvom z titulu neuhradenia splatnej faktúry č. 13832075, ktorou žalobca vyúčtoval poplatok za zistenie neoprávneného napojenia na verejný vodovod. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný odoberal pitnú vodu a odvádzal odpadovú vodu, t.j. využíval verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v správe žalobcu bez existencie Zmluvy a poskytnutia protiplnenia, čím žalobcovi spôsobil škodu. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 26.1.2015 platobným rozkazom č.k. 50Rob 766/2014-25, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, v ktorom namietal, že má so žalobcom uzatvorenú platnú zmluvu č. PZ 00178438 001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 28.2.2013, ktorou bolo odbernému miestu žalovaného pridelené číslo OM 00057728. Zmluva ukončená nebola žiadnym zo spôsobov uvedených v čl. V a teda tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal odoberať pitnú vodu a odvádzať odpadovú vodu bez existencie zmluvy je nepravdivé. Taktiež žalovaný namietol, že faktúra nebola žalovanému nikdy doručená. 3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania, a to výpoveďou konateľa žalovaného, výpoveďou svedka J., ako aj listinnými dôkazmi za preukázané, že žalovaný ako odberateľ uzatvoril do žalobcom ako dodávateľom dňa 28.2.2013 Zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd s adresou odberného miesta Myslenická 65/6033 Pezinok - Grinava. Dňa 20.7.2013 došlo k zatopeniu vodovodnej šachty žalovaného, ktorý opakovane volal na poruchovú linku BVS so snahou túto situáciu nahlásiť, avšak po niekoľkých neúspešných volaniach, čo bolo súdu preukázané zvukovým záznamom, si zapožičal od svedka J. čerpadlo, po odčerpaní vody zo šachty zistil, že voda uniká spod plomby montážnika, ktorú odstránil a šrobenie dotiahol, čím zabránil ďalšiemu unikaniu vody. Taktiež bolo preukázané, že po tom, ako bol kontaktovaný technikom BVS tento mu oznámil, že v najbližší pracovný deň má zavolať a vyžiadať si opätovné zaplombovanie, čo žalovaný skutočne urobil, tak ako je to zrejmé z výpisu hovorov, kedy je zaznamenaný hovor 22.7.2013 avšak žalobca podmieňoval výmenu vodomeru zaplatením sumy 70,- EUR, s čím žalovaný nesúhlasil a výmenu vodomeru neumožnil. Následne mu žalobca vystavil faktúru č. 13832075 na sumu 1.552,50 EUR, keď priamo na faktúre uviedol, že ide o poplatok za zistenie neoprávneného napojenia na verejný vodovod, avšak dal odkaz na § 25 ods. 1 písm. d) zák. č. 442/2002, ktorý hovorí o odbere s používaním meradla na ktorom bolo poškodené zaistenie proti neoprávnenej manipulácii. Fakturovaná čiastka 1.552,50 EUR zodpovedá sume uvedenej v Cenníku žalobcu pod bodom 3.4.1.2 ako neevidovaný odber. Je zrejmé, že skutkový stav tak, ako bol preukázaný nemožno subsumovať pod ustanovenia bodu 3.4.1.2 Cenníka keďže skutkový stav takémuto textu tam uvedenému nezodpovedá. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady škody za poškodenie značky montážnika je potrebné jeho nárok posudzovať podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, kedy je povinnosťou žalobcu preukázať existenciu predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody a to: a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že je povinnosťou žalobcu preukázať že škoda skutočne vznikla. Tejto dôkaznej povinnosti žalobca zbavený nie je, pričom preukázanie skutočného vzniku škody nie je možné zamieňať s preukázaním poškodenia značky meradla. Zo strany žalobcu neboli produkované žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda žalobcovi porušením plomby meracieho zariadenia vznikla, či takéto meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné, alebo či jeho funkčnosť bola obmedzená. Navyše súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalovaný sa nedopustil porušenia právnej povinnosti odstránením plomby, nakoľko postupoval v súlade so zákonnom prevenčnou povinnosťou upravenou v § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka a práve naopak v prípade, ak by si svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť nesplnil bolo by možné konštatovať, že koná protiprávne. Žalovaný tým, že porušil „plombu“ a dotiahol šrobenie zabránil vzniku väčšej škody. Ak by aj takýmto konaním žalobcovi škodu spôsobil s poukazom na ustanovenie § 418 Občianskeho zákonníka za túto škodu nezodpovedá, keďže postupoval spôsobom primeraným danej situácii, nedovolal sa na havarijnú linku BVS, ktorá by mohla zakročiť a preto sám vykonal opatrenia potrebné na odvrátenie priamo hroziaceho nebezpečenstva, ktoré spočívalo v odstránení značky montážnika a dotiahnutí šrobenia. Vzhľadom na výsledky dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 1.552,50 EUR ako poplatku za neevidovaný odber nevznikol a pokiaľ mu aj nejaká škoda v súvislosti s konaním žalovaného vznikla, tak neuniesol dôkazné bremeno, výšku škody nepreukázal a navyše žalovaný by za takúto škodu aj tak nezodpovedal, keďže postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi všeobecnú prevenčnú povinnosť každej osoby pri predchádzaní vzniku hroziacej škody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že nárok uplatnený žalobcom nie je opodstatnený, a preto žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 262 ods.2 C.s.p. a priznal žalovanému ich náhradu v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako procesná strana plne úspešný. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky (ust. § 365 ods.1 písm. a/ CSP), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 365 ods.1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods.1 písm. f/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.). Žalobca uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, a potvrdené i žalovaným , že žalovaný odstránil plombu z vodomeru a preto má žalobca za to, že ním uplatnený nárok je dôvodný . Žalobca zastáva názor, že pred súdom prvej inštancie nebolo dôveryhodne preukázané, že na potrubí bola v danom čase vôbec porucha a že porucha bola v takom rozsahu, že by bol potrebný zásah žalovaného, ktorý viedol k poškodeniu overovacej značky na vodomere. 5. K odvolaniu sa žalovaný nevyjadril . 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 18.4.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo zistené, že dňa 20.7.2013 došlo k zatopeniu vodovodnej šachty žalovaného, ktorý opakovane volal na poruchovú linku BVS so snahou túto situáciu nahlásiť, avšak po niekoľkých neúspešných volaniach, čo bolo súdu preukázané zvukovým záznamom, si zapožičal od svedka J. čerpadlo. Po odčerpaní vody zo šachty zistil, že voda uniká spod plomby montážnika, ktorú odstránil a šrobenie dotiahol, čím zabránil ďalšiemu unikaniu vody. Svedok J. potvrdil zatopenie vodovodnej šachty žalovaného, zapožičanie čerpadla i telefonické hovory žalovaného počas odčerpávania vody. Taktiež bolo preukázané, že po tom, ako bol žalovaný kontaktovaný technikom BVS , tento mu oznámil, že v najbližší pracovný deň má zavolať a vyžiadať si opätovné zaplombovanie, čo žalovaný skutočne urobil, tak ako je to zrejmé z výpisu hovorov, kedy je zaznamenaný hovor z 22.7.2013. Žalobca listom zo dňa 14.8.2013 oznámil, že jeho technik nemal poskytnúť informáciu, aby žalovaný žiadal o opätovné zaplombovanie zariadenia. Je teda zrejmé , že žalobca vedel, že žalovaný odstránil plombu v súvise s odstraňovaním úniku vody. Odvolací súd sa preto stotožnil so spôsobom akým súd prvej inštancie vyhodnotil predložené a vykonané dôkazy v ich časovej a logickej následnosti. 8. Odvolací súd má za to, že žalovaný sa nedopustil porušenia právnej povinnosti odstránením plomby, nakoľko postupoval v súlade so zákonnom prevenčnou povinnosťou upravenou v § 415 Občianskeho zákonníka, čím zabránil vzniku väčšej škody. Odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. a/, b/, d/ C.s.p. žalobca v odvolaní nekonkretizoval a ostatné odvolacie dôvody žalobcu boli už posúdené v napadnutom rozsudku a neboli teda spôsobilé privodiť iné rozhodnutie. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vyhodnotil a odôvodnil všetky relevantné skutočnosti a v súvislosti so správnou aplikáciou ust. § 373 a § 415 Občianskeho zákonníka, vecne správne rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením nároku žalobcu a jeho odôvodnením súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku. 8. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože sa k odvolaniu nevyjadril a teda trovy konania mu nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).