Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314225181 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314225181.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: K.. J. T.J., R.. XXXX, P. XXX, XXX XX P., zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený advokátskou kanceláriou: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o uloženie povinnosti podať žiadosť na výmaz záložného práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/204/2014-255 zo dňa 29.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/204/2014-255 zo dňa 29.06.2016 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť podať žiadosť o výmaz záložného práva na špecifikovaných nehnuteľnostiach príslušnej správe katastra. V odôvodnení uviedol, že žalobný návrh žalobca odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, pre k.ú. V., obec V., okres N. a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, pre k.ú. H. C., obec H. C., okres N.. Na uvedených listoch vlastníctva je pod vkladom č. XXXX/XX zapísané záložné právo v prospech spoločnosti Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorého právnym nástupcom je žalovaný. Žalobca poukazoval na to, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.11.2013, sp. zn. 1R/6/2013 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu. V zmysle Zmluvy o predaji podniku uzavretej dňa 29.09.2013 medzi T.S.K. spol. s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 176/2, 972 47 Oslany, IČO: 36 297 186 ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, sa stal žalobca nadobúdateľom podniku obchodnej spoločnosti T.S.K. spol. s.r.o.. V dôsledku toho prešli na neho všetky záväzky uvedenej spoločnosti (§ 477 Obchodného zákonníka). Informácia o predaji podniku bola zverejnená v Obchodnom registri SR dňa 16.11.2013 a bola zverejnená aj v Obchodnom vestníku SR. Žalobca skonštatoval, že v prekluzívnej 6-mesačnej lehote od zápisu informácie o predaji podniku v Obchodnom registri SR, sa žiadny z veriteľov postupom podľa § 478 ods. 1 Obchodného zákonníka nedomáhal, aby súd určil, že prevod záväzku zo spoločnosti T.S.K. spol. s.r.o. na J. T. - Q. je voči nemu neúčinný. Ďalej konštatoval, že pohľadávka právneho nástupcu žalovaného bola zabezpečená na základe zmluvného záložného práva nehnuteľnosťami žalobcu, nevyužil svoje právo a neprihlásil do reštrukturalizácie pohľadávku voči žalobcovi, prípadne pohľadávky voči spoločnosti T.S.K. spol. s r.o., ani neprihlásil do reštrukturalizácie zabezpečovacie právo (záložné právo), preto došlo v zmysle § 155 ods. 2 ZKR potvrdením plánu súdom ex lege k zániku zmluvného záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosť. 2. Žalovaný spochybnil zánik záložného práva s odkazom na pluralitu dlžníkov podľa Zmluvy o zriadení záložného práva, spochybnil Zmluvu o predaji podniku, jej zverejnenie v Obchodnom vestníku, rozhodnutie jediného spoločníka vykonávajúceho funkciu valného zhromaždenia a tiež samotný postup reštrukturalizačného konania. 3. Súd prvej inštancie mal preukázané, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.08.2009 medzi Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., IČO: 35 849 665 (zanikla v dôsledku zlúčenia s odporcom, ktorý sa stal jej právnym nástupcom) ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 26.01.2010 pod č. vkladu C., vzniklo na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcu záložné právo, ktorým bola zabezpečená pohľadávka žalovaného špecifikovaná v časti 1 v bode 3 písm. a) až i), ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania ani sporná. 4. Dňa 29.09.2013 žalobca ako kupujúci a obchodná spoločnosť T.S.K., s.r.o. ako predávajúci uzatvorili zmluvu o predaji podniku T.S.K. s.r.o., na základe ktorej sa žalobca stal nadobúdateľom prevádzaného podniku a prešli na neho všetky práva a záväzky, t.j. aj dlhy voči žalovanému. Súd prvej inštancie mal zo zmluvy o predaji podniku, ktorú predložil žalobca do spisu s osvedčenou doložkou podpisu zo dňa 11.10.2013 za to, že na základe tejto zmluvy došlo k predaju podniku a nie na základe tej, ktorú ako druhú predložil žalobca s osvedčeným podpisom zo dňa 04.11.2013, vychádzajúc z konštitutívnych účinkov. Uzavrel, že zmluva o predaji podniku spĺňala zákonom stanovené podmienky §§ 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že kúpna cena je uvedená v prílohe č. 2, ktorá tvorí nedeliteľnú súčasť predmetnej kúpnej zmluvy a na túto prílohu odkazuje zmluvné ustanovenie o dohode o kúpnej cene článok IV. bod 4.1. Zmluvy o predaji podniku, nerobí zmluvu neplatnou. Do Zbierky listín spoločnosti T.S.K. spol. s r.o. bola Zmluva o predaji podniku doručená dňa 16.10.2013. Ďalej uviedol, že informácia o predaji podniku bola zverejnená v Obchodnom vestníku dňa 20.11.2013. V prekluzívnej 6- mesačnej lehote od zápisu informácie o predaji podniku v Obchodnom registri SR sa žiadny z veriteľov postupom podľa § 478 ods. 1 Obchodného zákonníka nedomáhal, aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný. Ďalej nebolo v konaní sporné, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.11.2013, sp. zn. 1R/6/2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 08.11.2013 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.05.2014 sp. zn. 1R/6/2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 02.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2014, bol súdom potvrdený reštrukturalizačný plán žalobcu. Sporná nebola podľa konajúceho súdu ani skutočnosť, že žalovaný si pohľadávku voči žalobcovi ani dlžníkovi v reštrukturalizačnom konaní žalobcu neprihlásil. 5. Skonštatoval, že žalobca sa voči žalovanému domáhal v súlade s ust. § 80 písm. b) O.s.p., aby súd žalovanému uložil splniť si povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, a to z ustanovenia § 151md ods. 3 Občianskeho zákonníka podať žiadosť o výmaz záložného práva po zániku záložného práva. Súd preto v danej veci skúmal, či došlo k zániku záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Tak ako bolo uvedené, uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.05.2014 bola povolená reštrukturalizácia žalobcu. Žalovaný navrhol, aby súd vykonal dokazovanie reštrukturalizačným spisom. Súd takýto dôkaz nevykonal, pretože vychádzal zo zásady viazanosti súdu právoplatným rozhodnutím vydaným v inom konaní podľa § 159 ods. 2 O.s.p., že všeobecný súd nemá možnosť výberu otázky, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní. Uviedol, že konkurzné právo upravené v zákone č. 7/2005 Z.z. obsahuje právne normy procesné, ktoré upravujú postup súdu a ostatných procesných subjektov v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení. V tomto práve sa nachádzajú aj hmotnoprávne ustanovenia, ktoré zasahujú do práv a povinností účastníkov právnych (najmä záväzkových) vzťahov. Uzavrel, že preto nie je oprávnený preskúmavať postup súdu v reštrukturalizačnom konaní. 6. Ďalej konajúci súd skonštatoval, že popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov. Podľa tohto princípu žiadna zo strán nemá právo žiadať skúmanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, len za tým účelom, aby sa domáhala nového posúdenia veci a nového rozhodnutia. Pri splnení povinnosti vo výrokovej časti rozhodnutia súd vychádzal zo zákonného ustanovenia § 155 ods. 2 ZKR a ustanovenia § 151md ods. 3 Občianskeho zákonníka. Otázkou, že konanie žalobcu je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku sa súd nezaoberal vzhľadom na prejudiciálnu záväznosť. Za potrebné považoval uviesť, že týmto rozhodnutím nedochádza k porušeniu práva na zákonného sudcu, súd je oprávnený vo veci rozhodnúť. O uložení tejto povinnosti je oprávnený rozhodovať súd, a súd nezasahuje do právomoci, ktorá má byť zverená príslušnému okresnému úradu (katastrálnemu odboru). Podanie takejto žaloby na súd nemusí zo zákona predchádzať rozhodnutiu správneho orgánu. 7. Na záver poukázal na to, že neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania právneho zástupcu žalovaného, ktoré bolo doručené v poobedňajších hodinách, deň pred pojednávaním, a to napriek tomu, že k žiadosti o odročenie pojednávania predložil potvrdenie ošetrujúceho lekára. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a skonštatoval, že účastníci mali možnosť sa vyjadriť k doterajším predkladaným dôkazom. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Napadnuté rozhodnutie považoval za vecne nesprávne a arbitrárne, nakoľko absentuje relevantné odôvodnenie, keď sa súd nevyrovnal so zásadnými námietkami žalovaného. Ďalej poukázal na potrebu riadneho odôvodnenia rozhodnutia ako záruku transparentnosti a kontrolovateľnosti rozhodovania súdov a vylúčenia ľubovôle. Mal za to, že napadnutým rozhodnutím boli porušené kľúčové požiadavky práva na spravodlivý súdny proces, a to rovnosť zbraní, riadne vykonanie dokazovania a riadne odôvodnenie rozhodnutia. 9. Ďalej namietal, že súd neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania. Rozsudok bol vydaný na pojednávaní, ktoré súd vykonal dňa 29.06.2016, pričom dňa 28.06.2016 prostredníctvom portálu ežaloby (číslo podania XXXXXXXXXX) bola odoslaná Okresnému súdu Bratislava III žiadosť (elektronický originál podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, žiadosť bola odoslaná o cca 13.30 hod.) o ospravedlnenie neprítomnosti a odročenie pojednávania z dôvodu akútneho ochorenia právneho zástupcu žalovaného, spolu s prílohou - vyjadrením ošetrujúceho lekára, že zástupca nie je schopný, a to s ohľadom na jeho zdravotný stav, zúčastniť sa bez závažného zhoršenia zdravotného stavu pojednávania vytýčeného na deň 29.06.2016. Zároveň táto žiadosť bola zaslaná aj asistentke senátu 26Cb, pričom zástupcovi prišlo potvrdenie o prečítaní e-mailu. 10. Vzhľadom na to, že tu existoval dôležitý dôvod v zmysle ustanovenia § 119 OSP a boli splnené i všetky ostatné podmienky v zmysle uvedeného ustanovenia a účastník prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, ktorý zabraňoval účasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní deň pred jeho plánovaným vykonaním, bol súd povinný pojednávanie v zmysle ustanovenia § 119 ods. 1 OSP odročiť. Neodročením pojednávania v rozpore so zákonom, bolo účastníkovi znemožnené realizovať jeho subjektívne práva, resp. procesné oprávnenia. Predovšetkým zdôraznil, že ak súd svojím postupom účastníkovi neumožní, aby využil svoje právo na záverečné vyjadrenie, koná v rozpore so zákonom a odníme mu možnosť uplatniť konkrétne procesné právo, ktoré mu OSP priznáva. 11. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby ho zmenil a žalobu zamietol. 12. V doplnení odvolania poukázal na to, že žalobca využil oprávnenie v zmysle § 35 ods. 1 katastrálneho zákona a podal návrh na vykonanie záznamu o tom, že došlo k zániku záložného práva, okresný úrad však jeho podnetu nevyhovel. V takom prípade bol žalobca oprávnený podať výlučne správnu žalobu. Iný postup je podľa jeho názoru neprípustný. Ďalej sa obšírnejšie odvolateľ zaoberal podmienkami prípustnosti správnej žaloby. Zdôraznil tiež, že je teoreticky úplne vylúčené, aby súd svojím rozhodnutím (bez ohľadu na jeho vecnú nesprávnosť) donucoval subjekt súkromného práva, aby v rozpore so svojou vôľou inicioval procesné podanie vo vzťahu k inému orgánu verejnej správy, podanie, v ktorom navrhne procesný postup, s ktorým nesúhlasí, a to všetko za situácie, kedy je ochrana práv a záujmov tretích osôb (vrátane navrhovateľa) zabezpečená tým, že priamo táto tretia osoba sa môže na tento orgán v úplne identickej veci „obrátiť“ a v prípade, ak nie je s postupom orgánu spokojná, môže nechať tento postup preskúmať súdom v špecifickom, na to určenom type procesu. Ďalej bližšie opísal postup súdu v prejednávanej veci, a to vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 13. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávania 08.06.2015 a 21.09.2015. Na pojednávanie sa dostavil splnomocnený právny zástupca žalovaného, nedostavil sa ani žalobca ani jeho právny zástupca s tým, že súdu oznámili, že súhlasia s prejednaním veci v ich neprítomnosti. 14. Podľa ustálenej súdnej praxe je možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní právom každého účastníka a záleží výlučne na ňom, či tohto práva využije alebo nie. Ak účastník toto právo nevyužije, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlní, súhlasí s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Napriek uvedenému nedošlo k rozhodnutiu súdu, ale vykonaniu pojednávania, pričom toto bolo - bez existencie dôležitého dôvodu v zmysle ustanovenia § 119 OSP - odročené. Dôvodom odročenia pojednávania dňa 08.06.2015 bolo podľa konajúceho súdu rozsiahle stanovisko žalovaného s ktorým je potrebné, aby sa oboznámil žalobca, keďže je tu nová právna argumentácia. Je samozrejme právom účastníka (strany) vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany, avšak uvedené platí len v prípade, ak nenastala situácia, že sa účastník k tvrdeniam vyjadriť mohol (ak by sa na pojednávaní zúčastnil), avšak toto právo nevyužil. Pred pojednávaním vytýčeným na deň 21.09.2015 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktoré však nedoručoval žalovanému a rešpektujúc potrebnú lehotu na prípravu pojednávania a ustanovenie § 114 ods. 1 OSP, ktoré stanovuje, že sa má vec pripraviť tak, aby ju bolo možné rozhodnúť na jednom pojednávaní nepristúpil k zrušeniu pojednávania, toto naopak vykonal, stále vo veci nerozhodol, pričom pri odročení sa odvolal na zabezpečenie realizácie procesných práv žalovaného (ktoré však mal zabezpečiť pred vykonaním pojednávania). Uvedeným postupom tak podľa názoru žalovaného došlo nielen k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ale tiež k značnému zvýhodneniu jednej sporovej strany, kedy namiesto toho, aby bola procesne „potrestaná“ za nesplnenie si povinností tvrdenia a povinnosti dôkaznej stratou sporu, došlo postupom súdu k tomu, že tento vo veci nerozhodol a poskytol tak žalobcovi bez akýchkoľvek dôsledkov v konaní pokračovať a vykonávať procesné úkony. Ďalej žalovaný poukazoval na to, že skutkové tvrdenia súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. 15. Zdôraznil, že napriek tomu, že žalobca (ale i iné subjekty, konajúce s cieľom poškodiť oprávnené práva a záujmy subjektov odlišných od žalobcu, predovšetkým jeho veriteľov, resp. veriteľov spoločnosti T.S.K., s.r.o.) tvrdí, že „zmluva“ o predaji podniku bola „uzatvorená“ dňa 29.9.2013 - a uvedené uvádza i súd - je tu verejnými listinami osvedčené, že zmluva bola vlastnoručne „podpísaná“ (t.j. ak by išlo o platný úkon i uzatvorená), pred orgánom vykonávajúcim osvedčenie podpisov listiny, dňa 4.11.2013. Zmluva o predaji podniku je uzavretá momentom, keď podpisy oboch zmluvných strán sú osvedčené. Žiadna platná Zmluva o predaji podniku z 29.09.2013, ani 11.10.2013, v konaní ako dôkaz vykonaná nebola a žalovaný je presvedčený, že ani nikdy neexistovala. Zmluvu o predaji podniku považoval za neplatnú, nakoľko v nej nie je dohodnutá kúpna cena. Bola dohodnutá len dodatočne v prílohe, ktorá nie je podpísaná účastníkmi zmluvy. Nie je tak dodržaná podmienka povinnej písomnej formy, nemôže sa tak takáto „príloha“ stať súčasťou povinne písomného zmluvného textu a nie je teda v predpísanej forme a dostatočne určito dohodnutý záväzok zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu (pričom dohodnutá musí byť písomne a v čase vzniku zmluvy - nie dodatočne). 16. Ďalej žalovaný namietol, že súd prvej inštancie sa bez akéhokoľvek relevantného dôvodu odmietol zaoberať otázkou, či bolo konanie žalobcu v súlade s dobrými mravmi/zásadami poctivého obchodného styku, a to vzhľadom na prejudiciálnu záväznosť. Ďalej poukázal na to, že dôvodom, pre ktorý nechcel žalobca záložnú zmluvu predložiť je skutočnosť, že zabezpečovanou pohľadávkou sú desiatky rôznych pohľadávok, súčasných i budúcich, kde subjektom povinnosti je i subjekt odlišný od T.S.K., s.r.o.. Žalovaný zdôraznil, že aj keby došlo k prevzatiu záväzkov spoločnosti T.S.K., s.r.o. „nadobúdateľom“ podniku, žalobcom, k tomuto „prevzatiu“ by došlo v čase po čase rozhodnom pre určenie časového momentu vzniku pohľadávok, ktoré sa musia v reštrukturalizačnom konaní uplatniť prihláškou a na ktoré sa vzťahujú účinky reštrukturalizačného plánu v zmysle ustanovenia § 155 ZKR (v tomto konkrétnom prípade je rozhodujúcim dátumom deň 26.10.2013 - v uvedený deň nastali právne účinky uznesenia, ktorým sa začalo reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi - a zmluva o predaji podniku nebola uzatvorená dňa 29.9.2013, ale, ak by bola platná, 4.11.2013, t.j. v čase, po čase rozhodnom pre určenie pohľadávok, ktoré je potrebné v reštrukturalizácii prihlásiť prihláškou). 17. Žalovaný tiež poukázal na to, že voči reštrukturalizovanému nemal žiadnu pohľadávku, ktorú by bolo potrebné uplatňovať v reštrukturalizácii prihláškou. V prípade zabezpečených pohľadávok si síce veritelia v prihláške uplatnia aj zabezpečovacie práva, avšak na rozdiel od konkurzu (§ 28 ods. 7 ZKR) si veritelia v reštrukturalizácii nemôžu prihlásiť „len“ samotné zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok dlžníka. Uvedená povinnosť nie je stanovená žiadnym ustanovením zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na rozdiel od konkurzu, kde je takáto povinnosť vyslovene uvedená. Ustanovenie § 155 ods. 2 ZKR o účinkoch súdom potvrdeného plánu a zániku práva vymáhať neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka, sa uvedeného prípadu vôbec netýka. Uvedeným tvrdením sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. 18. Ďalej poukázal na to, že pohľadávkami, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou a na ktoré dopadajú dôsledky vyplývajúce z ust. § 155 ods. 2 ZKR, sú výlučne pohľadávky, ktoré tu sú v čase začatia reštrukturalizačného konania. Tiež namietal, že rozhodnutie jediného spoločníka o schválení zmluvy o predaji podniku, malo byť údajne prijaté 28.09.2013, avšak osvedčovacia doložka je zo 07.11.2013, t.j. z času po uzatvorení uvedenej "zmluvy", ktorá mala byť podpísaná 04.11.2013. Valné zhromaždenie však schvaľuje zmluvu ex post, je tak vylúčené, aby sa tak stalo pred 04.11.2013. S ohľadom na skutočnosť, že podľa tvrdenia žalobcu došlo k uzatvoreniu Zmluvy o predaji podniku dňa 29.09.2013, avšak reálne bola listina s týmto názvom podpísaná 04.11.2013, je úplne zrejmé, že uvedené má závažné právne následky. Rovnako reštrukturalizačný správca - SKP, k.s. vypracúval k 17.10.2013 reštrukturalizačný posudok, v ktorom tvrdí, že dňa 29.9.2013 došlo k nadobudnutiu podniku úpadcom. Na záver podotkol, že požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR, aby prešetrilo postup reštrukturalizačného správcu a zhrnul dôvody, pre ktoré považuje správanie žalobcu za šikanózne, s cieľom oddialiť splnenie svojich povinností a profitovať zo svojho protiprávneho konania. 19. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa pridržiava skutkových tvrdení uvedených v žalobe ako aj argumentov uvedených v ďalších vyjadreniach. Stotožnil sa s právnym posúdením a vyhodnotením dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Namietal, že žalovaný neodôvodnene poukazuje bez akejkoľvek logickej prepojenosti na konanie pred súdom prvej inštancie na všetky odvolacie dôvody bez splnenia podmienok ich aplikácie. Námietky žalovaného, že rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, a tým malo dôjsť k zásahu do jeho práv, považoval za neodôvodnené a nepodložené konkrétnymi tvrdeniami. Žiadosť o odročenie pojednávania považoval za účelovú a smerujúcu k oddialeniu a zmareniu vydania rozhodnutia vo veci samej. Poukázal na to že, na pojednávaní dňa 20.04.2016 žalovaný predložil rozsiahle stanovisko k celému súdnemu konaniu, pričom práve v tomto stanovisku zhrnul všetky svoje doterajšie tvrdenia a argumenty, preto nie je možné akceptovať tvrdenia žalovaného, že mu postupom súdu prvej inštancie malo byť znemožnené uskutočňovanie jeho procesných práv. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 20.04.2016 odročil pojednávanie na deň 29.06.2016 z dôvodu umožnenia reakcie žalobcu na rozsiahle stanovisko žalovaného s tým, že vyjadril názor, že na tomto pojednávaní dôjde k rozhodnutiu vo veci samej. Následne žalobca poskytol v dostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním nariadenom na deň 29.06.2016 reakciu k stanovisku žalovaného. Uvedená reakcia mu bola doručená a mal možnosť sa k nej vyjadriť. Namiesto toho deň pred pojednávaním adresoval súdu žiadosť o jeho odročenie. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatuje, že neakceptoval žiadosť o odročenie, ktorá bola doručená v poobedňajších hodinách deň pred nariadeným pojednávaním. Z uvedeného je zrejmé, že je dôvodné pochybovať o včasnosti podania uvedenej žiadosti a najmä o jej účele. Ďalej uviedol, že žalovaný použil v odvolaní tú istú argumentáciu ako v konaní pred súdom prvej inštancie, žalobca preto zopakoval svoju rozsiahlu argumentáciu vo vzťahu k týmto námietkam. Na záver poukázal na to, že neexistuje žiadny relevantný odvolací dôvod voči rozsudku, keďže boli splnené všetky procesné podmienky konania, súd prvej inštancie neznemožnil žalovanému uplatňovanie svojich procesných práv, vo veci rozhodol príslušný súd a zákonný sudca a súd vykonal všetky relevantné dôkazy nevyhnutné na správne posúdenie veci. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 20. K vyjadreniu zaujal stanovisko žalovaný, v ktorom v zásade zopakoval argumenty uvedené v odvolaní. Na to reagoval žalobca, ktorý opakovane poukázal na svoje predchádzajúce tvrdenia. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 22. Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku je presvedčenie odvolacieho súdu, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Po preskúmaní obsahu spisu s prihliadnutím na argumenty odvolateľa dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pochybil, keď sa dostatočne nevysporiadal so žiadosťou právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávanie. 23. Nakoľko súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok dňa 29.06.2016, teda za účinnosti zák. č. 99/1963 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený a plne nahradený Civilným sporovým poriadkom, odvolací súd v zmysle § 470 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> prejednal odvolanie žalovaného postupom podľa príslušných ustanovení CSP, pričom úkony účastníkov konania aj súdu vykonané za účinnosti OSP posúdil aj z hľadiska ich súladu s procesnou úpravou platnou v čase uskutočnenia týchto úkonov. 24. Podľa v čase rozhodovania účinného OSP v zmysle. ust § 119 ods. 1 pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa ods. 2 účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. 25. Podľa ods. 3 ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. 26. Odsek 3 stanovuje, že v prípade ak dôvodom na odročenie pojednávania má byť zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav tohto účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za zdravotný stav neumožňujúci účasť na pojednávaní sa považuje stav, keď účastník konania alebo jeho zástupca nie sú schopní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Ošetrujúci lekár musí vo svojom vyjadrení výslovne skonštatovať, že účastník konania alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. 27. Citovaná úprava § 119 ods. 3 OSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> mala za cieľ zabrániť prieťahom v konaní z dôvodu zdravotných komplikácií na strane účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu, keď okrem preukázania uvádzaného dôvodu na odročenie pojednávania (nepriaznivý stav, resp. ošetrenie u lekára) upravovala aj povinnosť obligatórne k návrhu na odročenie pojednávania pripojiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka konania alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. 28. Odvolací súd po preskúmaní žiadosti o odročenie pojednávania dospel k záveru, že dôležitý dôvod na odročenie právny zástupca mal, pretože dôvodom na odročenie pojednávania bol jeho zdravotný stav. Včasnosť dôvodu na odročenie pojednávania treba oznámiť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom účastník dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. 29. Dňa 29.06.2016 súd vykonal pojednávanie, na ktorom bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu rozhodol vo veci samej. Dňa 28.06.2016 zaslal právny zástupca súdu elektronicky žiadosť o odročenie pojednávania spolu s ospravedlnením jeho neúčasti na ňom z dôvodu akútneho ochorenia právneho zástupcu žalovaného, pričom k žiadosti zaslal aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára zo dňa 28.06.2016, že pacient nie je schopný s ohľadom na jeho zdravotný stav zúčastniť sa bez závažného zhoršenia zdravotného stavu pojednávania vytýčeného na deň 29.06.2016. Uvedenú žiadosť podal prostredníctvom portálu ežaloby a zároveň ju elektronicky doručil aj asistentke oddelenia 26Cb v ten istý deň. Žiadosť o odročenie pojednávania teda doručil súdu bezodkladne po tom, čo sa o dôvode, ktorý mu bránil v účasti na pojednávaní, dozvedel. Splnil tak všetky náležitosti na ospravedlnenie a podanie žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na 29.06.2018 v zmysle uvedeného ust. § 119 ods. 1, 2, 3 OSP. V danom prípade mal byť postup súdu taký, že keď zistil, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania na strane zástupcu účastníka konania (čo jednoznačne existoval), bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti mal informovať tých, ktorí boli predvolaní na toto pojednávanie alebo upovedomení o uskutočnení tohto pojednávania. Právny zástupca žalovaného v danom prípade svoju účasť na pojednávaní dňa 29.06.2016 ospravedlnil z dôvodu akútneho zhoršenia jeho zdravotného stavu, a to dňa 28.06.2016. 30. Odvolací súd nemá žiadne podklady, na základe ktorých by mohol spochybniť skutočnosť, že dôvodom neúčasti právneho zástupcu na pojednávaní dňa 29.06.2016 boli jeho zdravotné problémy, čo napokon vyplýva aj z vyššie spomenutého lekárskeho potvrdenia. Súd prvej inštancie bez ďalšieho skonštatoval, že neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania napriek tomu, že právny zástupca predložil potvrdenie ošetrujúceho lekára. Z odôvodnenia rozsudku odvolací súd vyvodil, že tejto žiadosti nevyhovel zrejme preto, že bola doručená deň pred pojednávaním v poobedňajších hodinách, čo zrejme súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočne včas podanú žiadosť. Odvolací súd má za to, že právny zástupca žalovaného oznámil súdu dôvod na odročenie pojednávania bezodkladne. Treba poznamenať, že ak by aj mal súd za to, že v takom prípade nejde o ospravedlniteľný dôvod, takýto záver mal odôvodniť v napadnutom rozhodnutí a nie bez ďalšieho konať v neprítomnosti žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, ktorý neostal pasívny, ale súd kontaktoval a podal žiadosť o odročenie pojednávania. Odvolací súd zastáva názor, že v prípade podania žiadosti o odročenie pojednávania je potrebné oznámiť účastníkovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, že jeho žiadosti o odročenie nebude vyhovené, nakoľko o každom procesnom návrhu účastníka je potrebné rozhodnúť. Odvolací súd má tiež za to, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil, prečo žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a postihol tak konanie vadou, ktorá má za následok, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 32. O náhrade trov konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí. 33. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).