Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/170/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314225293 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314225293.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobcu: Reality holding +, s.r.o., IČO: 36 427 772, so sídlom Bôrická 13, Žilina, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária Mareková, s.r.o., so sídlom Záblatská 28, Trenčín, proti žalovanému: J.. M. A., N. XX.X.XXXX, C. W. Y. XX/XX, A., zastúpený advokátom JUDr. Ľudovítom Jendrálom, AK so sídlom Vrbovská cesta 159, Piešťany, o zaplatenie 1.529,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 21C/425/2015 - 90 zo dňa 16.2.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 21C/425/2015 - 90 zo dňa 16.2.2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom č. k. 21C/425/2015-90 zo dňa 16.2.2016 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia 1 529,- eur a úroku z omeškania v sadzbe 9,25 % ročne zo sumy 1.529,- eur od 13.1.2014 do10.6.2014, v sadzbe 9,15 % ročne zo sumy 1.529,- eur od 11.6.2014 do 9.9.2014 a v sadzbe 9,5% ročne zo sumy 1.529,- eur od 10.9.2014 do zaplatenia. Žalovanému súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoj rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 451 odseky 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) a § 5 odsek 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom ako sprostredkovateľom a žalovaným ako vlastníkom bytu č. XX, na X. W. A. F., B. Č. XXX, M. Č.. X, na L. Č.. W. M. A., M. na R. Č.. XXXX, K. Ú.D. N. V., Y. A. - N. V., Y. A. J., bola dňa 26.11.2013 uzavretá sprostredkovateľská zmluva s tým, že za spolupráce - súčinnosti žalobcu pri predaji predmetného bytu došlo dňa 20.12.2013 k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným ako predávajúcim a Q. H. ako kupujúcou. Q. H. kúpnu cenu za byt zaplatila žalovanému v plnej výške dňa 3.1.2014. K návrhu na vklad vlastníckeho práva Q. H. k predmetnému bytu do katastra nehnuteľností nebolo pripojené vyhlásenie správcu, že vlastník bytu (predávajúci) nemá voči správcovi žiadne nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv, preto žalobca ako sprostredkovateľ z vlastnej iniciatívy bez splnomocnenia žalovaným poskytol Q. H. /kupujúcej/ finančné prostriedky 1.529 eur za účelom vyplatenia nedoplatku žalovaného voči správcovi bytového domu - K.T:I. družstvo, a Q. H. aj túto sumu správcovi dňa 14.1.2014 vo vlastnom mene vyplatila. 3. Žalobca v žalobe a počas konania tvrdil, že sumu zodpovedajúcu nedoplatku žalovaného na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu opráv prevádzky, údržby a opráv z dôvodu hrozby odstúpenia od zmluvy kupujúcou (Q. H.), prípadne zastavenia katastrálneho konania, Q. H. dňa 13.1.2014 požičal. Aj keď ho žalovaný nesplnomocnil na poskytnutie pôžičky kupujúcej Q. H., uviedol ho do omylu o jeho bezdlžnosti voči správcovi bytu. Žalovaný na telefonické a mailové výzvy na dobrovoľnú úhradu požičanej sumy nereagoval a nereagoval ani na výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 18.9.2014. 4. Žalovaný v písomnom podaní k veci samej namietal jeho pasívnu legitimáciu v spore. Nepoprel uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorou odpredal A. Č.. XX na L. Č.. W. X M. A. Q. H.. Tvrdil však, že so žalobcom nebol v právnom vzťahu ohľadom zaplatenia sumy 1.529,- eur. Pôžička sumy 1.529,- eur, ktorú žalobca poskytol dňa 13.1.2013 Q. H. založila občiansko právny vzťah zo zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a Q. H. ako dlžníčkou. On žalobcu o poskytnutie pôžičky Q. H. nežiadal a žiadne financie od žalobcu ani neprijal. Žalobca za neho neuhradil žiaden dlh, ktorý by mal žalobca zaplatiť sám, preto na jeho strane nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu bez ohľadu na účel pôžičky. Keďže žalobca nebol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy ohľadom prevodu bytu na ulici Č.. W. X M. A., nebol ani povinný Q. H. čokoľvek požičiavať. Ak tak urobil, bolo to jeho slobodné rozhodnutie. 5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že kto je účastníkom konania vymedzuje procesné právo. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, respektíve nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je respektíve žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný. Súd prvej inštancie skonštatoval, že predpokladom vyhovenia žalobe žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia 1.529,- eur, ktoré poskytol Q. H. ako pôžičku na vyplatenie nedoplatkov žalovaného voči správcovi, je skutočnosť, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, prípadne, že za žalovaného sa plnilo, čo podľa práva mal plniť žalovaný sám. Žalobca odvodzoval pasívnu legitimáciu žalovaného od skutočnosti, že sa za neho plnilo správcovi, čo mal podľa práva plniť sám. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca žalovanému neposkytol žiadne finančné prostriedky ako pôžičku, ani za neho priamo správcovi nevyplatil nedoplatok na úhradách spojených s užívaním bytu. To, že poskytol tretej osobe - Q. H. ako kupujúcej nehnuteľností patriacich žalovanému určité finančné prostriedky, je výlučne vzťahom medzi žalobcom a Q. H.. Žalovaný teda nie je pasívne vecne legitimovaný k žalovanému plneniu, a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. 6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný mal v konaní plný úspech, ale keďže mu žiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že z dôvodu nevykonaných dôkazov navrhnutých žalobcom a nevypočutím žalovaného, súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Žalobca poukázal na to, že ako sprostredkovateľ so žalovaným ako predávajúcim uzatvorili dňa 26. 11. 2013 zmluvu o sprostredkovaní predaja bytu vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný sa v označenej zmluve zaviazal, že poskytne všetku súčinnosť potrebnú k sprostredkovaniu predaja jeho nehnuteľností, a vyhlásil, že všetky údaje a svoje povinnosti si splní tak, aby bolo možné previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na kupujúcu Q. H.. Žalovaný za aktívnej spolupráce žalobcu pri sprostredkovaní predaja, uzatvoril s kupujúcou Q. H. kúpnu zmluvu na prevod jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - A. Č.. XX, na X. W. A. F., B. Č. XXX, M. Č.. X, na L. Č.. W.L. M. A., M. na R. Č.. XXXX, K. Ú. N. V., Y. A. - N. V., Y. A. J., v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava. Dňa 23.12. 2014 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a kupujúca zaplatila celú kúpnu cenu. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993Z.Z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého musí byť prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalobca potvrdenie o bezdlžnosti voči správcovi bytu K.T.I. družstvo Bratislava nepredložil a odmietol v danej veci komunikovať so sprostredkovateľom i kupujúcou. S ohľadom na to, že kúpna cena bola kupujúcou uhradená z úveru banky, a že banka poukázala celú kúpnu cenu na účet žalovaného v deň podpisu kúpnej zmluvy žalovaným a kupujúcou, požadoval žalobca, aby si splnil žalovaný povinnosť doložiť potvrdenie o úhradách platieb za byt, načo žalovaný byt odovzdal kupujúcej a odmietol komunikovať so sprostredkovateľom i kupujúcou o doložení potvrdenia. Správca bytu odmietal komunikovať so sprostredkovateľom o vystavení zákonom vyžadovaného potvrdenia ku katastrálnemu konaniu. Sprostredkovateľ musel doručiť kúpne zmluvy na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúcej, aby správca na základe podaného návrhu na vklad opatreného pečiatkou katastra a číslom vkladového konania vydal potvrdenie o bezdlžnosti žalovaného do rúk kupujúcej (ako budúcej vlastníčke). Tu bolo zistené, že žalovaný má na platbách za služby dodávané do bytu u správcu bytu nedoplatky vo výške 1.529,- eur, ktoré je povinný uhradiť, inak potvrdenie správca nevystaví. Kupujúca sa obrátila na žalobcu, aby vec riešil. Na tom skutkovom základe vydal sprostredkovateľ proti potvrdeniu finančnú hotovosť Q. H.K. určenú na uvedený účel - úhradu dlhu za služby spojené s bytom, ktorý bol predmetom sprostredkovania predaja. Súd prvej inštancie neuviedol, že na list ktorým žalobca od žalovaného žiadal dobrovoľnú úhradu istiny odpovedal žalovaný tým, že je ochotný splácať túto sumu žalobcovi po 50,-eur mesačne. Povinnosti žalovaného voči žalobcovi vyplývali zo sprostredkovateľskej zmluvy, ktorú žalovaný porušil, keď nepredložil potvrdenie o bezdlžnosti, pričom si bol vedomý, že má dlh u správcu a jeho konanie bolo úmyselné. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s uvedenou sumou, v akej súvislosti bola žalobcom poskytnutá a za akým účelom, v akej výške, a ako s ňou bolo naložené a za koho sa plnilo. V žiadnom prípade to nebola bezúčelová pôžička, ale suma na zaplatenie zákonom stanovenej povinnosti žalovaného. Uvedené je zrejmé aj z výšky sumy 1.529,- eur. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky a z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Z listinného dôkazu - sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1. 2013 do 31.12.2013 zo dňa 13.01.2014 a z potvrdenia o pôžičke zo dňa 13.1.2014 vyplýva v prospech koho boli peniaze odovzdané a komu určené, za koho sa plnilo, to čo mal plniť sám. Dôležité však je, že za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo. Fotokópia Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1. 2013 do 31.12.2013 zo dňa 13.1.2014 a fotokópia potvrdenia „o pôžičke“ zo dňa 13.1.2014 jasne preukazujú v prospech koho boli peniaze odovzdané a komu určené, za koho sa plnilo, to čo mal plniť sám. Dôležité však je, že za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo. Pokiaľ by sa bol súd prvej inštancie zaoberal zisťovaním vecnej pasívnej legitimácie žalovaného musel by z potvrdenia vyrozumieť že uvedená poskytnutá (požičaná) suma 1.529,- eur bola daná Q. H. na úhradu dlhu za žalovaného, o čom svedčí aj potvrdenie správcu, ktoré znie na meno M. A.K.. Vecná pasívna legitimácia v hmotnoprávnom vzťahu je daná zákonom a samotným určením poskytnutých finančných prostriedkov bola poskytnutá konkludentným spôsobom, žalovaný si bol tejto povinnosti vedomý, a o splnení povinností za jeho osobu sa žalovaný aj dozvedel z doručeného rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, kde bez potvrdenia, že vlastník nemá nedoplatky na byte by konanie nebolo prebehlo, ale bolo by prerušené, a následne zastavené. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom povinnosti, o ktoré v konkrétnom konaní ide, pritom je potrebné posúdiť, voči komu zakladá povinnosť zákon a zmluva. Okruh vecne legitimovaných účastníkov v konaní o úhradu 1.529,- eur v prospech žalovaného a jeho povinnosti zo zákona a zo sprostredkovateľskej zmluvy sú hmotné práva a povinností upravené zákonom. Účastníkom konania, v ktorom súd má určiť, kto bol povinný a či bola povinnosť úhrady sumy 1.529,- eur zo strany žalovaného, musí byť ako žalovaná strana len žalovaný podľa zákona, sprostredkovateľskej zmluvy, zmluvy o výkone správy domu a plnenia v prospech jeho osoby. Len ak tomu tak nie je, mohol súd prvej inštancie právne posúdiť voči žalovanému stav ako nedostatok vecnej legitimácie účastníka konania a žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie účastníka konania zamietnuť. Súd prvej inštancie sa nezameral na preukázanie vecnej legitimácie, hoci bol na to povinný a nezaoberal sa skutočnosťou, že žalovaný sa obohatil na úkor iného, a že toto obohatenie nevydal. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe absolútne nevyjadril k tomu, či bol povinný osobne uhradiť nedoplatok, a toto súd prvej inštancie ani neskúmal a vystačil s otázkou, či bola písomná zmluva o pôžičke uzatvorená so žalovaným. Hoci je jasne dané, že táto suma 1.529,- eur bola uhradená za žalovaného v príčinnej súvislosti so sprostredkovaním a s kúpnou zmluvou, ktorú uzatvoril. Súd prvej inštancie nevypočul ani svedkov, ktorí by preukázali, že nebolo inej možnosti, ako postup, ktorí svedkovia zvolili pre dokončenie obchodného prípadu sprostredkovania, súd ich výpoveď odmietol, hoci sa na pojednávanie dostavili bez predvolania. Žalobca zdôraznil, že v dôsledku nesplnenia si hmotnoprávnej povinnosti žalovaného bola poskytnutá suma pre žalovaného priamo do rúk kupujúcej, ktorá bola jediná akceptovateľná správcom na úhradu dlhu na účet žalovaného ako budúca vlastníčka. Žalovaný je preto nositeľom povinnosti z hmotnoprávneho nároku tvrdeného žalobcom, vecne legitimovaný je ten, pre koho vyplývali povinnosti z hmotného práva; ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Žalobca poskytol finančné prostriedky na základe listiny - sumárna analýza platieb žalovaného zo dňa 13.1.2014 znejúca na meno M. A.. Správcom prijatá suma úhrady zo dňa 14.1.2014 je v mene a na účet M. A. variabilný symbol 3150141. Skutočnosť, že uvedená suma bola zo strany žalobcu uhradená za žalovaného bola žalovanému oznámená listom dňa 18.9.2014. Q. H. sa na úkor žalobcu neobohatila, keď prijatú sumu prijala s tým, že táto je určená priamo na úhradu za žalovaného s vedomím, že žalobca si ju uplatní u žalovaného, nakoľko správca odmietol komunikovať so žalobcom. Žalobca poukázal na to, že z uvedeného je zrejmé, že bezdôvodne sa obohatil žalovaný, za ktorého žalobca plnil to, čo podľa práva mal žalovaný plniť sám. Predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného z bezdôvodného obohatenia v takomto prípade je existencia jeho právnej povinnosti (zákonnej a zmluvnej) na plnenie u správcu bytov, čo plnil žalobca, bez povinnosti plniť. Žalobca má právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia lebo plnil za žalovaného. Q. H., ktorú súd označil prípadne za pasívne legitimovanú v spore nemožno brať v úvahu ako žalovanú, lebo správcovi sa plnilo len raz, a nemohla sa obohatiť ani na úkor žalobcu, ani na úkor žalovaného, lebo finančné prostriedky vlastnícky patrili žalobcovi, čo je nesporné. 8. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a žiadal ho potvrdiť. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že Q. H., ktorá kúpila od žalovaného byt, zaplatila za žalovaného jeho nedoplatok na úhradách platieb za byt vo výške 1 529.- eur správcovi - K. T. I. družstvo Bratislava. Nebolo nijak preukázané, že žalobca niečo plnil za žalovaného, ani že medzi žalobcom a žalovaným existoval akýkoľvek právny vzťah ohľadne žalovanej sumy. Je irelevantné, odkiaľ Q. H. získala peniaze na predmetnú úhradu, podstatné je, že úhradu za žalovaného vykonala ona a nie žalobca. V konaní ani nebolo hodnoverne preukázané, že Q. H. použila na úhradu za žalovaného presne tie peniaze, ktoré jej žalobca požičal. Tieto zistené skutočnosti dostatočne preukazujú skutkový stav a úplne postačujú na správne právne posúdenie veci a rozhodnutie vo veci samej. Vykonanie ďalšieho dokazovania nebolo vôbec potrebné a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď použil ustanovenie § 101 ods. 2 OSP a pojednával v neprítomnosti žalovaného. Vypočutie žalovaného nebolo potrebné, pretože súd prvej inštancie poznal jeho stanovisko z podaného odporu proti platobnému rozkazu a jeho výpoveď by na skutkovom stave nič nemohla zmeniť. To isté platí aj pre ostatné navrhované dôkazy, ktoré neboli vykonané. Stanovisko žalovaného, zaslané žalobcovi e-mailovou poštou, je irelevantné. Nejde o uznanie dlhu, pretože nemá k tomu podstatné náležitosti a neexistujúci dlh ani nemožno uznať, a nejde ani o prevzatie dlhu či pristúpenie k záväzku, pretože to vyžaduje zmluvu v písomnej forme podpísanú obomi účastníkmi, k čomu nedošlo. O tom, ktoré dôkazy budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd, pričom nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhli (§118 ods. 2, § 120 ods. 1 OSP). Preto ak súd odmietne vykonať dôkaz navrhnutý účastníkom, nemožno to považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. 9. Žalobca podal repliku k vyjadreniu žalovaného v ktorej zopakoval tvrdenia prednesené v odvolaní a poukázal na to, že plnil za žalovaného za okolnosti, ktorú vyžadoval zákon k dokončeniu sprostredkovateľskej činnosti. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 11. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 12. Z vykonaného dokazovania v danej veci vyplynulo, že peňažná istina, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu, je nárokom z bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanému vzniknúť, v súvislosti s predajom bytu v jeho vlastníctve, keď bol za neho zaplatený dlh na úhradách za plnenia spojené s užívaním tohto bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalovaný dňa 26.11.2013 uzavrel so žalobcom ako sprostredkovateľom zmluvu o sprostredkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s predajom bytu žalovaného, na základe ktorej žalobca pre žalovaného sprostredkoval záujemcu o kúpu, Q. H., s ktorou aj žalovaný kúpnu zmluvu dňa 20.12.2013 uzavrel. Podľa článku I zmluvy o sprostredkovaní mal žalobca pre žalovaného vykonávať činnosti, aby mal možnosť žalobca uzatvoriť zmluvu so záujemcom o kúpu bytu žalovaného, teda rokovať o možnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy, uzatvárať rezervačné zmluvy, prebrať od záujemcu zálohu na zaplatenie kúpnej ceny a rokovať o podmienkach uzatvorenie kúpnej zmluvy, ako aj vypracovať kúpnu zmluvu a návrh na vklad. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podaný 23.12.2014 bez povinného pripojenia potvrdenia správcu bytového domu, že žalovaný ako predávajúci nemá nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Následne od správcu bytového domu - K.T.I. družstvo bolo zistené, že žalovaný titulom úhrad za užívanie bytu dlhuje 1 529,-eur. Žalobca v žalobe uviedol, že „Pod hrozbou odstúpenia kupujúcej od zmluvy, a zastavenia katastrálneho konania, bol nútený požičať Zmluvou o pôžičke zo dňa 13.1.2014 sumu 1 529,-eur kupujúcej. Kupujúca ako oprávnená nadobúdateľka dlh voči správcovi K.T.I. družstvo uhradila a prevzala potvrdenie pre katastrálne konanie.“ Následne v písomnom podaní zo dňa 2.4.2015 (č. l. 42) žalobca tvrdí, že ho kupujúca požiadala o pomoc, nakoľko on obchod sprostredkoval, na čo on poskytol finančné prostriedky, aby bol uvedený dlh vyplatený. V zápisnici z pojednávania konaného 16.2.2016 je zaznamenaný prednes žalobcu „Plnenie zo strany navrhovateľa ako sprostredkovateľa bolo nutné poskytnúť pôžičku kupujúcej, nakoľko zákon o prevode vlastníctva bytov č. 182/1993 Zb. striktne vyžaduje, aby ku katastrálnemu konaniu bolo predložené potvrdenie vyplývajúce zo zákonného záložného práva podľa § 15 v prospech vlastníka bytu, že nemá nedoplatky u správcu.“ Jediné riešenie ako toto konanie dokončiť, bola pôžička poskytnutá kupujúcej zo strany navrhovateľa ako sprostredkovateľa, ktorá mala právo toto potvrdenie vyžiadať u správcu a nedoplatky vyrovnať. Súčasne žalobca uviedol aj to, že žalovaný ho na poskytnutie pôžičky nesplnomocnil, ale žalovaný ho uviedol do omylu prehlásením, že všetky nedoplatky má vyrovnané a prestal s ním komunikovať. Na podporu jeho tvrdení navrhol vykonanie dokazovania výsluchom svedkov D. W., maklérky žalobcu a Q. H., kupujúcej. 13. Sporové konanie sa začína na základe žaloby, ktorá je procesným úkonom a obracia sa ňou žalobca na súd, aby o jeho veci autoritatívne rozhodol. Základnou zložkou žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorým žalobca stanovuje predmet konania a tým aj rozsah súdnej ochrany; žalobný nárok je vymedzený žalobným petitom a skutkovým odôvodnením žaloby. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou súdu ( iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť nároku ním uplatňovanému vyhovené; žalobca tak nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke. Podanou žalobou žalobca vymedzuje aj rozhodujúce skutočnosti (relevantný skutkový dej), ktoré predstavujú údaje nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť, a preto sa ukladá žalobcovi uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným skutkom. Popisom rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke. 14. Občiansky zákonník v ustanovení § 454 rieši bezdôvodné obohatenie toho, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech vyjadriteľný v peniazoch. Ide predovšetkým o stav, keď sa doterajší majetok obohateného rozmnoží, ale aj stav, že sa doterajší majetok nezmenší, hoci bez jeho získania by k tomu došlo. Prípad bezdôvodného obohatenia vo forme plnenia za toho, kto mal právnu povinnosť plniť sám prichádza do úvahy len vtedy, keď ten, za ktorého bolo plnené, bol povinný podľa práva plniť sám, avšak neplnil, zatiaľ čo ten, kto za neho plnil, sám túto povinnosť nemal. Pokiaľ sa žalobca v prejednávanej veci domáhal od žalovaného plnenia z dôvodu, že za žalovaného bolo plnené to, čo mal žalovaný plniť sám (nedoplatok na úhradách za služby dodané do bytu), ak chcel byť v spore úspešný, bol povinný preukázať, že to bol on, kto ako konajúca osoba poskytol tretej osobe (správcovi bytového domu) plnenie majetkovej hodnoty namiesto povinného. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca takýmto spôsobom vzhľadom na ním vykonaný popis skutkového deja nekonal, je však podľa názoru odvolacieho súdu predčasný. 15. Za situácie, kedy žalobca skutkovo tvrdil, že Q. H. požičal istinu zodpovedajúcu výške nedoplatku žalovaného na službách dodaných do jeho bytu, sa súd prvej inštancie správne zameral na vyriešenie otázky aktívnej a pasívnej legitimácie k požadovanému nároku, pretože ak by medzi žalobcom a kupujúcou Q. H. skutočne vznikol záväzkový vzťah z pôžičky, nevznikol by nárok žalobcu (veriteľa z pôžičky) domáhať sa od žalovaného vydania žalovaného plnenia. Žalobca by bol totiž len v právnom vzťahu s dlžníkom, teda s kupujúcou Q. H. a irelevantným by bol účel, na ktorý by Q. H., požičané peniaze použila. 16. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého dlhu ( § 657 Občianskeho zákonníka). Charakteristickým znakom tejto zmluvy je dočasnosť prenechania veci, teda povinnosť požičanú vec vrátiť. Aj keď žalobca skutkový dej vo vzťahu K. Q. H. v žalobe definoval ako pôžičku, je táto jeho právna kvalifikácia skutkového deja v rozpore s ďalším tvrdením žalobcu v žalobe a síce o tom, že sa žalovaný na jeho úkor obohatil, pretože za neho plnil to, čo mal žalovaný plniť sám a aj s popisom skutkového deja v písomnom podaní žalobcu zo dňa 2.4.2015 (č. l. 42), kde žalobca tvrdí, že ho kupujúca požiadala o pomoc, nakoľko on obchod sprostredkoval, na čo on poskytol finančné prostriedky, aby bol uvedený dlh vyplatený. Nakoniec je v rozpore aj s listinným dôkazom, potvrdením o prevzatí peňazí zo dňa 14.1.2014 (č. l. -10), ktoré žalobca zrejme považuje za zmluvu o pôžičke, pretože žiadnu inú zmluvu o pôžičke, na ktorú sa v žalobe odvoláva, k žalobe nepripojil. Z tohto listinného dokladu však vyplýva iba to, že kupujúca Q. H.Ó. prevzala od žalobcu 1 381,54 eur a prehlásila, že touto istinou ide vyplatiť dlh žalovaného (nedoplatky na nájomnom) správcovi domu, a že doklad o úhrade zašle žalobcovi elektronicky. Za takéhoto procesného stavu veci, kedy súd prvej inštancie nemal ujasnenú základnú náležitosť zmluvy o pôžičke a to povinnosť vrátenia peňazí Q. H. žalobcovi, nemohol vyvodiť záver o právnej kvalifikácii skutkového deja o pôžičke peňazí, bez toho, aby skutkové okolnosti o tejto časti skutkového deja riadne prejednal a zodpovedal otázku, prečo mu má vrátiť žalovanú istinu Q. H.Ó. a nie žalovaný. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie najprv vyjasniť čo žalobca ponímal pod skutkovou okolnosťou, ktorú pomenoval nielen ako pôžička, ale aj ako „poskytnutie peňazí sprostredkovateľom, aby bol dlh vyplatený“, keďže s týmito úkonmi sa môžu spájať odlišné následky v podobe zodpovednosti za vrátenie predmetnej istiny a až následne prisúdiť tomuto označeniu skutkových okolností právnu kvalifikáciu, pretože právna kvalifikácia je vždy vecou súdu. Vzhľadom na to, že tvrdenie žalobcu o pôžičke peňazí Q. H. nebolo dostatočne subsumovateľné pod právny inštitút zmluvy o pôžičke (chýbala náležitosť vrátenia peňazí) nebol správny procesný postup súdu prvej inštancie, keď nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov a to kupujúcej Q. H. a zástupcu žalobcu - makléra D. W., ktoré mohli vyjasniť postavenie Q. H. vo vzťahu k žalovanej istine a následne otázku pasívnej legitimácie žalovanej strany sporu, ako aj právny základ uplatneného nároku. 17. S poukazom na tieto nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo vyústilo do neúplných skutkových zistení, čoho následkom bolo nesprávne, respektíve predčasné právne posúdenie veci spočívajúce v nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 odsek 1 písmeno c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 odsek 2 CSP viazaný. Prvoinštančný súd doplní dokazovanie k ustáleniu skutkového stavu v zmysle návrhov strán sporu a zásad o dokazovaní vyplývajúcich z ustanovení Civilného sporového poriadku a následne po ustálení právneho postavenia Q. H. k žalovanej istine, vyhodnotí splnenie podmienok pasívnej legitimácie žalovaného k žalobcom uplatnenému nároku. Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie vo veci. 18. O náhrade trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci podľa § 396 odsek 3 CSP. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).