Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/262/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314226239 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314226239.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: C.. G. B., L.. XX.X.XXXX, J. O. XX, J., štátny občan SR, zastúpeného: BARKOCI law firm, s.r.o., so sídlom Nám. slobody 28, Bratislava, a súčasne advokátom: JUDr. Juraj Hadrbulec, so sídlom Riečna 2, Bratislava, proti žalovanému: G. B. C.., L.. XX.XX.XXXX, J. O. XX, J., štátny občan SR, zastúpenému advokátom: JUDr. Radovan Repa, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.02.2017, č.k. 12C/339/2014-225, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti, konkrétne stavba, súp. číslo XXX, L. D. na G. Č.. XXXXX/X, Ď. G. G. Č.. XXXXX/X, K. G. - X. G. S. L., M. E. XXX C. S. G. G. Č.. XXXXX/X, K. G. - X., M. E. XX C., X. na B. E. Č.. XXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor a nachádzajúce sa v obci Bratislava - mestská časť L. C., okres Bratislava W., katastrálne územie L. C., patria do dedičstva po poručiteľke, nebohej O.. C. B., L.. XX.XX.XXXX a žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. V prvom rade poukázal na to, že v predmetnej veci sa žalobou doručenou súdu dňa 03.12.2014 pôvodná žalobkyňa O.. C.O. B., L.. XX.XX.XXXX, domáhala proti žalovanému, svojmu vnukovi, vrátenia daru - predmetných nehnuteľností. V priebehu konania však žalobkyňa O.. C. B. K. XX.XX.XXXX zomrela, pričom ju zavraždil žalovaný, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Tk/1/2016 zo dňa 27. 4. 2016 uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1, písm. c, e) Tr. zák., za čo bol odsúdený na nepodmienenčný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov. Zo závetu zo dňa 20.04.2015, spísaného O.. C. B. mal preukázané, že táto za prítomnosti dvoch svedkov spísala závet, ktorým pre prípad svojej smrti všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok odkázala žalobcovi - svojmu synovi, C.. G. B., L.. XX.XX.XXXX, s ktorým preto po skončení dedičského konania ďalej v tomto konaní pokračoval a v spore rozhodol. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 14.10.2013 O.. C. B., ako výlučná vlastníčka predmetné nehnuteľnosti darovala žalovanému, svojmu vnukovi, dva pozemky, nachádzajúce sa E. T..Ú.. L. C., X. na B. Č.. XXX S. P. G.. Č.. XXXXX/X- X.. G. S. L., M. E. XXX C. S. G.. Č.. XXXXX/ X -X., M. E. XX C.. Zmluvné strany deklarovali, že majú záujem s účinnosťou prevodu zriadiť vecné bremeno v prospech darcu, ktoré bude darcu oprávňovať na doživotné užívanie nehnuteľností. Z LV č. XXX mal preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy E. - XXXXX/XX X. K. XX. XX. XXXX. V časti C: ťarchy je uvedené vecné bremeno na pozemok parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X S. D. D.. Č.. XXX na G. G.. Č.. XXXXX/X, spočívajúce v práve neobmedzeného doživotného užívania nehnuteľností na účely bývania, v prospech O.. C.O. B., podľa E. - XXXXX/XX X. K. XX.XX.XXXX. Zo zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 24.3.2014 mal preukázané, že žalovaný ako záujemca, uzatvoril so sprostredkovateľom, Herrys s.r.o., zmluvu, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja spornej nehnuteľnosti. Z výzvy na vrátenie daru zo dňa 2.4.2014 zistil, že žalobkyňa, ako darkyňa, sa ňou voči žalovanému, ako obdarovanému, domáhala prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Juraja Hadrbulca, vrátenia daru na základe darovacej zmluvy zo dňa 14.10.2013, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v T.. Ú.. L. C., X. na B. Č.. XXX, ako dom s pozemkom na O. Č..XX, E. J.. Výzvu odôvodnila tým, že sa dozvedela, že žalovaný uzatvoril Zmluvu o výhradnom sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností s realitnou kanceláriou Herrys dňa 24.3.2014, ktorej obsahom bolo zrušenie jej vecného bremena, a to ku dňu podpisu dohody o finančnej zábezpeke. Poručiteľka v nej ďalej uviedla, že žalovaný zdemoloval zariadenie, resp. jeho časť v predmetnom dome, a to podkrovie, záhradu a prízemie, pričom ide o veci jej patriace. Takéto správanie žalobkyňa považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré vykazuje známky agresie, a preto žiada vrátiť všetky nehnuteľnosti, ktoré mu darovala, späť do jej vlastníctva, do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa predloženej doručenky, výzvu žalovaný prevzal osobne dňa 7.4.2014. Z Notárskej zápisnice zo dňa 20.11.2014 č. N 995/2014, Nz 46015/14, NCRIs 46854/2014 spísanej pred notárom, JUDr. Miroslavom Pavlovičom zistil, že sa k nemu osobne dostavila O.. C. B., ktorá vyhlásila, že dňa 14.10.2013 uzatvorila darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena so svojím vnukom G. B. L.. XX.X.XXXX, na základe ktorej mu darovala dom a pozemok zapísaný na LV č. XXX. Dňa 8.4.2014 podala na súd návrh o vrátenie daru z dôvodu, že obdarovaný vnuk sa k nej správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Okresný súd Bratislava III vydal uznesenie č. k. 14 C 115/2014 zo dňa 16. 5. 2014, ktorým nariadil predbežné opatrenie a zakázal obdarovanému vnukovi previesť na iného predmetné nehnuteľnosti. K darovaniu predmetnej nehnuteľnosti došlo predtým, ako spoznala osobnosť svojho vnuka. Jej vnuk s ňou nekomunikuje, nepomáha jej, je nevďačný, má návaly zúrivosti a agresivity. Rozbíja jej veci v dome, potom to síce oľutuje, ale priznáva, že máva záchvaty zúrivosti. Ona je presvedčená, že vnuk potrebuje lekársku, psychiatrickú pomoc. Nespráva sa k nej s vďakou, robí neporiadok vo svojej izbe a v celom dome, nepomáha jej, nespráva sa k nej ako k starej matke a staršej osobe, čím hrubo porušuje dobré mravy. Vnuk sa viackrát pokúsil predať predmetné nehnuteľnosti, má vážne obavy, že ich predá, a že ona sa ocitne na ulici. Z prehlásenia o právne významných skutočnostiach spísaných O.. C. B. zo dňa 16.01.2015, zistil, že poručiteľka v ňom uviedla, že je zhrozená životným štýlom, postojom a chovaním svojho vnuka voči nej, ktorý je neobyčajne drzý, uráža ju a je plný nenávisti k svojim najbližším. Bývajú teraz v spoločnej domácnosti 9 mesiacov, a až teraz ho skutočne poznala. Máva opakované záchvaty zúrivosti, porozbíjal jej stoličky, metly, sklenené poháre, fľaše, zdemoloval svoju izbu a v tom neporiadku, medzi sklom, býval 2 týždne, až mu to ona odpratala. Mobil od svojho otca, pred jej očami hodil o stenu a rozbil ho. Vnuk býva v novom podkrovnom byte v jej dome, kde si nikdy neupratal, vyzerá to tam ako v brlohu. V jeho 25 rokoch odmieta pracovať a peniaze si chce zabezpečiť odpredaním ich rodinného majetku. Opakovane mávala obavy, že jej môže fyzicky ublížiť a občas si dávala aj zábranu do svojej izby, aby jej neublížil. Vyhlásila, že jej vnuk svojím správaním a konkrétnymi činmi úplne rozvrátil celú ich rodinu a narušil normálne rodinné vzťahy. Svojím podpisom pred notárom potvrdila, že uvedené skutočnosti sú pravdivé. Zo Záznamu spísaného O.. C. B. dňa 20.04.2015 zistil, že táto prehlásila, že pred uzatvorením darovacej zmluvy s vnukom nebývala, považovala ho za slušného vnuka, ktorý smúti za svojou zomrelou matkou. Podieľala sa na jeho výchove od 3-8 rokov, neskôr ho finančne podporovala a požičiavala mu peniaze. Potom sa k nej nasťahoval, avšak iba preto, že chcel dom predať a ukázať ho prípadným záujemcom. Keď sa dozvedela o predaji, zavolala políciu po tom, ako jej vnuk odniesol z domu všetky jej doklady, dom demoloval, hádzal sa o zem, sebapoškodzoval sa a zvracal na zem od nervov. Keď prišla polícia, musel doklady vrátiť. Posledné 3 dni sa musí zamykať, lebo má obavu, že v noci vnuk príde a môže jej ublížiť. Má obavy o svoj život. Jej vnuk nie je z hľadiska psychiatrického zdravý človek, ľutuje ho, čo s ním bude v budúcnosti. Z tohto dôvodu na vrátení daru trvá. Z výsluchu žalobcu mal preukázané, že v r. 2001, po dohode s matkou, sám z vlastných zdrojov, urobil kompletnú rekonštrukciu celého sporného 3 podlažného domu, nato si zobral pôžičku z prvej stavebnej sporiteľne, ktorú ďalších 10 r. splácal, celý dom zariadil z jediného dôvodu, aby jeho matka dožila vo veľmi dobrých pomeroch a nemala s ničím žiadne problémy do konca svojho života. Nevie čo sa stalo, ale bez jeho vedomia, prepísala celý svoj majetok na svojho budúceho vraha, teda žalovaného. Zistil to náhodou, koncom r. 2013, a to od svojej matky, ktorá začala byť bojazlivá, správala sa čudne a nakoniec sa priznala, že dom prepísala na žalovaného. Neskôr, niekedy v apríli 2014, mu vydesená telefonovala, že musela utiecť zo svojho domu, našiel ju s plačom sedieť v parku, kde mu oznámila, že žalovaný bez jej vedomia predáva dom, a ukázala mu Zmluvu o výhradnom sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 24.3.2014. Spolu išli k nej domov, našli tam vyrabované zásuvky s osobnými dokladmi, ako i písomnosťami, týkajúcimi sa majetku. Zavolal políciu, mama sa celá triasla, bolo to 7.4.2014. Objavil sa tam i žalovaný, chcel vynášať ďalšie veci, ale polícia ho donútila, aby vrátil to, čo odcudzil. Aj to vrátil, mal to uložené v aute. Toto trestné konanie skončilo tak, keďže matka vedela, že žalovaný by bol trestne stíhaný, čo nechcela, po tom, čo žalovaný prisahal, že bude do konca života slušný, bude jej pomáhať, bude slušným vnukom, tak vzala trestné oznámenie voči nemu späť, resp. uviedla také skutočnosti, že konanie bolo zastavené. Avšak asi o 1 mesiac nato, sa žalovaný zase začal voči jeho matke správať neuveriteľne hulvátskym spôsobom, začal jej vyhadzovať z domu nábytok, demolovať dom. Robil to zásadne v noci, v tom čase s mamou býval v dome, choval sa k nej neuveriteľne vulgárne, nútil ju, resp. chcel odpredať jej obrazy, ako dedičstvo po jej matke. Od júla 2014 do januára 2015 sa stupňovalo agresívne správanie žalovaného voči nej. Mama bola zúfalá, hľadala pomoc u právnikov, opakovane sa vyjadrila, že urobila obrovskú hlúposť, že darovala žalovanému vlastnú strechu nad hlavou. Chodila k rôznym notárom, dávala rôzne prehlásenia a keď zistila, že žalovaný chce dom predať, strážila ho, ani sa z neho nepohla, až keď súd vydal predbežné opatrenie, bola ochotná dom opustiť. Žalovaný sa k nej správal vulgárne, jeho matka sa ho veľmi bála. Našiel tiež záznam, ako bola u jeho právneho zástupcu, kde sa tiež sťažovala, že vnuk zdemoloval zariadenie, podkrovie, záhradu, jeho správanie považuje za rozpor s dobrými mravmi, pretože jeho konanie vykazuje agresiu. Bolo to 6 dní pred jej zavraždením. Tvrdil, že žalovaný po tom, čo dostal predvolanie na pojednávanie a vedel, že mama je neoblomná a dom chce naspäť, tak ju dňa 26.4.2015 vedome zavraždil. Záverom uviedol, že keďže jeho matka dala výzvu na vrátenie daru za svojho života, sú tu podľa jeho názoru dané dôvody na vrátenie daru. Právny zástupca žalobcu, JUDr. Juraj Hadrbulec, pred súdom potvrdil, že O.. B. bola do času svojej smrti jeho klientkou. Na jej žiadosť boli spisované rôzne vyhlásenia, čestné prehlásenia, ktoré mali právny význam v prebiehajúcich civilných konaniach. Podobné záznamy spisuje i s inými klientmi, v iných právnych veciach. O.. B. nebola napriek vysokému veku človekom, ktorého by sa dalo ovládať. Bola razantná, dynamická, jej rozpoznávacie funkcie boli na vysokej úrovni, presne vedela čo robí a akékoľvek agresívne správanie považovala za hrubý nevďak a bola správaním žalovaného veľmi rozčarovaná. Z výsluchu žalovaného pred súdom zistil, že všetky negatívne tvrdenia protistrany voči nemu sú nepravdivé. K svojej babke sa nesprával nijak inak, ako s úctou a nie tak, že by hrubo porušoval dobré mravy. Je pravdou, že svoju babku neúmyselné usmrtil, bolo to konanie v afekte, ktoré ľutuje a veľmi sa za to kajá. Avšak jeho nebohá babka, bola žalobcom vydieraná a to tak, že ak nebude spolupracovať s JUDr. Hadrbulcom, jeho právnym zástupcom, tak nedostane adekvátnu lekársku starostlivosť, ktorú vzhľadom k jej veku a fyzickému stavu, potrebovala. Babka tak bola donútená k spolupráci z obavy, kto by sa o ňu postará v starobe. Nič z toho, čo bola babka nútená podpísať, sa nezakladá na pravde, a jedná sa o komplot, resp. sprisahanie jeho otca. Protistrana pozostáva z osôb pochybného charakteru, ktoré sa neštítia klamať a zavádzať súd, či vyšetrovacie orgány. Hoci je pravdou, že zmluva o výhradnom sprostredkovaní predaja je ním podpísaná, predaj domu iniciovala babka, ktorá chcela dom predať z dôvodu, že on nemal vysporiadané dedičstvo so svojím otcom. Mala v pláne za neho kúpiť 3 byty, jeden pre neho, druhý pre ňu a tretí by sa prenajímal. V tejto zmluve vystupuje on ako záujemca preto, že v tom čase bol výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Pri spisovaní tejto zmluvy babka nebola prítomná, ale hneď po jej podpise, jej ju dal k nahliadnutiu, aby si ju naštudovala, či so všetkým súhlasí. Babka povedala, že si to premyslí. Podľa jeho vedomia zmluva nenadobudla platnosť, nakoľko sa nenaplnili jej náležitosti, dom nebol inzerovaný HERRYS s.r.o., a nikdy sa nenachádzal v jej ponuke. V inzercii sa nachádzal predtým, na internete, skôr ako bola podpísaná táto zmluva, ale inzerciu zrušil, pre nesúhlas babky, ktorá tak učinila na nátlak žalobcu. K predloženej fotodokumentácii uviedol, že je pravdou, že vyložil zo sporného domu nábytok, avšak nešlo o nábytok ani jeho, ani babkin, ale o nábytok, ktorý patril žalobcovi a preto mu ho vyložil pred jeho dom. Predložená fotodokumentácia je nepravdivým opisom priebehu stavu na nej zachytených, napr. otvorené šuplíky obsahovali rôzne dokumenty, nie iba dokumenty babkine. Policajti nenašli také doklady, ako uvádza žalobca, on odcudzil iba šuplíky s receptami na varenie a doklady od domu. Babkine osobné doklady neodcudzil. 2. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci posúdil spor po právnej stránke podľa § 630 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že je dôvodná. V prvom rade konštatoval, že žalobca má v danom prípade naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď po smrti pôvodnej žalobkyne po začatí konania, je uplatnený určovací petit spôsobilý odstrániť spornosť strán sporu, predíde vzniku ďalších sporov, a žalobca, ako právny nástupca svojej matky sa takýmto spôsobom môže dostať k prinavráteniu majetku, ktorý žalovaný získal darom, a ktorý preto nebol predmetom dedičstva, po zom. O.. C. B.. Ďalej poukázal na to, že právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré naplňuje znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru) došiel obdarovanému. Z predloženej výzvy na vrátenie daru zo dňa 2.4.2014 mal preukázané, že táto spĺňa všetky náležitosti dané zákonom, pričom za danej situácie bola jednoznačná, odôvodnená a žalovanému riadne doručená do vlastných rúk dňa 7.4.2014. Námietky právneho zástupcu žalovaného o jej absolútnej neplatnosti, z dôvodu jej neurčitosti, boli počas sporu vyvrátené. Tvrdenia v nej uvedené považoval súd za pravdivé. A to že došlo k podpisu Zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností s realitnou kanceláriou Herrys, žalovaným dňa 24.3.2014, ktorej obsahom bolo zrušenie vecného bremena v prospech darkyne, potvrdené samotným žalovaným, s odôvodnením, že ju podpísal preto, že v tom čase bol vlastníkom sporných nehnuteľností, čo ho samo osebe neoprávňovalo vecné bremeno darkyne jednostranne zrušiť. Tiež z predloženej fotodokumentácie vidno, že žalovaný demoloval zariadenie, resp. jeho časť, v predmetnom dome, a to podkrovie, záhradu a prízemie, pričom išlo o veci patriace darkyni a jej synovi, ako najbližšiemu príbuznému v priamom rade. A napokon najzávažnejší dôvod, ktorý darkyňa vo výzve uvádzala bolo, že správanie žalovaného považovala za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko vykazovalo známky agresivity, čo sa naplnilo zavraždením darkyne samotným obdarovaným. Ďalšie námietky, že tento úkon je neplatný z dôvodu, že darkyňa ho neurobila slobodne, ale pod nátlakom, vyvracajú mnohé písomné záznamy žalobkyne, týkajúce sa jej žiadosti o vrátenie daru, s podrobným popisom situácie. Tiež akýkoľvek náznak neslobody mal súd za vylúčený výpoveďou v tom čase jej právneho zástupcu, JUDr. Hadrbulca, ktorý pred súdom potvrdil, že jej výslovným želaním bolo, aby žiadosť o vrátenie daru za ňu spísal a toto jeho tvrdenie považoval za pravdivé a tvrdenia právneho zástupcu žalovaného i v tejto časti za účelové a ničím nepodložené. Zdôraznil, že ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené ustanovenie, ktoré za relevantné označuje len správanie obdarovaného, nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného, hoci i jemu blízkych (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63/2004). Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom (3 Cdo 218/2010 8) vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti) (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 108/2007). V preskúmavanej veci sa darkyňa ani nie 6 mesiacov po darovaní sporných nehnuteľností obdarovaného domáha ich vrátenia z dôvodu nepredvídateľného, agresívneho, nenávistného správania žalovaného, ako vnuka k nej. Konštatoval, že "určité konanie žalovaného, záchvaty zúrivosti, demolácia jej domu a zariadenia, odcudzenie jej osobných a iných dôležitých dokladov, ako vidno z policajnej zápisnice, podobne i zásah polície v deň, keď mu doručila výzvu na vrátenie daru, v ďalšom slede udalostí, ako ho napomínala na nevhodné správanie, nesprávny, záhaľčivý spôsob života, pokračujúci nielen do času výzvy na vrátenie daru, ale aj počas súdneho sporu, neumožniac jej osobnú výpoveď pred súdom, z dôvodu jej vraždy samotným žalovaným, ktorý sa k skutku priznal tak, ako v trestnom konaní, tak v tomto konaní, ho napokon jednoznačne usvedčujú z opakovaného násilného správania voči nej min. od marca 2014 do jej smrti. T.j. jeho správanie vykazovalo znaky pokračujúceho a opakovaného správania, hrubo porušujúceho dobré mravy a v dôsledku tohto relevantného podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o narušenie vzťahov medzi darcom a obdarovaným, osobitne treba zdôrazniť, že zo spisu nevyplýva, že by podiel na zlej kvalite vzťahov mala aj samotná nebohá stará mama. Žalovaný sa pred súdom ani raz nevyslovil škaredo na jej osobu, alebo že by vinu za situáciu prenášal na ňu. Nepoukazoval na to, že by bola osobou konfliktnou, resp., že by konflikt bola vyvolávala alebo ho stupňovala. Naopak, stará matka napriek tomu, že sa bála o svoj život, mala väčší strach o život svoj vnuka, čo s ním bude v budúcnosti, keďže jeho vážne stavy, ako ich sama popisovala, a to záchvaty, amok, sebapoškodzovanie, prejavujúce sa až zvracaním, ktorých bola osobne svedkom, správne a legitímne vyhodnotila ako vážne zdravotné problémy žalovaného, ktoré v trestnom konaní naznačila i v tom čase priateľka žalovaného, ktorá nabádala ho na liečenie, ktoré však po krátkej dobe, na svoju škodu, odmietal. S ohľadom na vyššie uvedené treba v danom prípade pri uplatnení vyššie spomenutého princípu vzájomnosti (teda pri posudzovaní správania darcu a obdarovaného z aspektu, či darca sám nevyvolal správanie obdarovaného hrubo narušujúce dobré mravy) vychádzať jednoznačne z toho, že darkyňa sa žiadnym spôsobom nepričinila o vznik tejto tragickej situácie, ale túto jednoznačne zavinil iba žalovaný, ako obdarovaný, ktorý o ňu nielenže nejavil náležitý záujem, ale s ňou takmer nekomunikoval. Ak áno, podľa jej slov sa jej vyhrážal sa jej, bála sa ho a vyústilo to napokon do toho, že sa pred ním musela na noc v izbe zo strachu zamykať. Toto nie sú normálne rodinné vzťahy, aké si darkyňa želala mať, za to všetko, ako sa o žalovaného od jeho detstva vzorne a s láskou starala. Z týchto aspektov treba správanie sa žalovaného k starej matke s ohľadom na všetky okolnosti prípadu považovať nielenže za neadekvátne, ale za vysoko amorálne. S poukazom na základné, historicky nemenné etické normy považuje za samozrejmé, že dospelý vnuk prejavuje záujem o situáciu, v ktorej sa nachádzala jeho stará matka, t.j. v starobe a chorobe. Rovnako za samozrejmé a zodpovedajúce dobrým mravom sa považuje, že obdarovaný je v takejto situácii darkyni oporou aj bez jej vyzvania, teda nielen vtedy, keby ho o ňu požiadala. Správanie žalovaného k darkyni v čase od marca 02.04.2014 do jej zavraždenia nezodpovedalo z hľadiska etického a morálneho k všeobecne uznávaným pravidlám vzťahu obdarovaného k darcovi, a vnuka k starej mame a hrubo narúšalo dobré mravy v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa pritom voči darkyni dopustil obzvlášť závažného porušenia dobrých mravov, vyústiac do hrubého fyzické násilia, končiaceho jej zavraždením, čo je pre danú vec rozhodujúce, pretože predmetom tohto konania je iba posúdenie správania obdarovaného k darcovi, bez ohľadu na trestné konanie, predmetom ktorého bolo odhalenie vraha a uloženie mu trestu za vykonaný zločin, čo je mimo trámec tohto sporu. Bolo by absurdné, aby súd správanie žalovaného, dokonaním vraždy nevyhodnotil a neprispel týmto konaním k tomu, aby žalovanému, ako obdarovanému majetkom, ktorý mu zavraždená darkyňa s veľkou láskou darovala, tento nebol odňatý, čo by bol úplný precedens vo veci a absolútny rozpor s dobrými mravmi. Za prvoradé a základné mal predovšetkým svedectvo samotnej zosnulej, O.. C. B., ktorá sa počnúc od 02.04.2014, t.j. od výzvy na vrátenie daru, ďalej cez prehlásenie v notárskej zápisnici zo dňa 20.11.2014, prehlásenie o právne významných skutočnostiach zo dňa 16.01.2015, záznamom zo dňa 20.04.2015, v ktorých stupňovala svoje odôvodnené obavy o svoj život, stále opakovala, že žalovaný jej môže aj fyzicky ublížiť, že na svoju ochranu vykonáva také opatrenia, ako zábrana do izby, aby jej neublížil, tomuto stavu nezabránila a o svoj život, rukou obdarovaného, dňa 26.04.2015, prišla. To, že mala vážny záujem odovzdať všetok svoj majetok svojmu synovi, C.. G. B., 5 dní pred smrťou, napokon dobrovoľne učinila ešte i formou závetu v jeho prospech. Neúnavne sa snažiac o zvrátenie hroziaceho stavu, ktorému napokon, aj napriek maximálnej snahe, zabrániť nedokázala. Na základe vyššie uvedeného návrhy strán sporu na vypočutie ďalších svedkov, C.. G. A., S. E., I.. W. V., D. D., I.. C. O.O., O.. B. C., J. S., C.. W. P. S. I.. C. Y., ktorí boli vypočutí v trestnom konaní a ktorých výpovede sú obsahom spisu, uznesením, pre nadbytočnosť a nehospodárnosť, zamietol, nakoľko tieto dôkazy nemohli zvrátiť rozhodnutie súdu vo veci. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. a trovy konania priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, a to najmä tým, že odmietol vykonať ním navrhované dôkazy, ktoré jednoznačne preukazovali vzťah medzi žalovaným a jeho nebohou starou mamou, ktorý bol v absolútnom opaku, než ako to prezentoval žalobca a jeho právny zástupca. Tieto dôkazy (výsluchy svedkov) odmietol vykonať s prihliadnutím na fakt, že ich výpovede sú obsiahnuté v trestnom spise, no nijako sa v odôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal s opozitnými vyjadreniami svedkov ohľadne jeho vzťahu k jeho nebohej starej mame, avšak ani k okolnostiam a plánom nebohej starej mamy predať spornú nehnuteľnosť (a za získané finančné prostriedky zadovážiť tri samostatné byty), teda jeden z dôvodov na vrátenie daru určený ako dôvod vo Výzve na vrátenie daru z 2.4.2014. V tejto súvislosti teda aj súd neprávne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže neposudzoval všetky predložené dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nesprávne vyhodnotil dôležitosť a pravdivosť vykonaných dôkazov a porušil pravidlá formálnej logiky. Namietal, že súd prihliadol na rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3Tk/1/2oi6 iba z pohľadu jeho viny, avšak už nezohľadnil skutkovú časť a teda, že skutok spáchal v afekte a rozrušení spôsobenom vyjadreniami a urážkami nebohej matky žalovaného zo strany jeho nebohej starej mamy. Tento fakt bol taktiež zohľadnený pri ukladaní výšky trestu odňatia slobody, no nijakým spôsobom nezohľadnenýv rozsudku. Napadnutý rozsudok preto označil za prekvapivý a tým porušujúci právo na spravodlivý proces. Zároveň uviedol, že konštatovanie súdu, že rozhodujúcim pre celú vec je fakt, že zavraždil nebohú starú mamu, nie je správnym záverom, ktorý by nachádzal oporu v platnom práve. Nesnaží sa ospravedlniť skutok, ktorý sa stal a ktorého je páchateľom. Tento skutok oľutoval, a to nie len v trestom konaní, ale aj priamo v konaní pred Okresným súdom Bratislava III. Toto zároveň aj viackrát, nie len vo svojich podaniach, ale aj vyjadreniach, zopakoval jeho právny zástupca. Pri posudzovaní dôvodnosti výzvy na vrátenie daru je však potrebné vychádzať z dôvodov uvedených v tejto výzve, ktoré v spore preukázané neboli. Poukázal na to, že celý bod 40 napadnutého rozsudku analyzuje vraždu ako hlavný dôvod vrátenia daru, hoci žalobca neapeloval na tento skutok ako na dôvod na vrátenie daru. Súd tento dôvod a skutok sám inkorporoval do predmetného konania, no absolútne neprihliadol na okolnosti spáchania tohto činu, hoci toto je obsahom spisového materiálu. Neprihliadol na ich vzájomný vzťah so starou mamou z iného pohľadu, než iba z pohľadu prezentovaného žalobcom a jeho právnym zástupcom JUDr. Hadrbulcom, hoci diametrálne opozitné tvrdenia o tomto vzťahu sú obsahom výpovedí svedkov v trestnom konaní, ktoré sú obsahom súdneho spisu, ktoré boli vo viacerých vyjadreniach právneho zástupcu žalovaného citované a dokonca, ktorí boli navrhnutí ako svedkovia aj v danom civilnom konaní. Pripomenul, že so žalobcom majú medzi sebou dlhodobo antipatický vzťah, keď ho žalobca prezentuje ako feťáka, povaľača a pred nebohou starou mamou ho nielen očierňoval, avšak rovnako dlhodobo účelovo dezinterpretoval jeho činy a správanie, aby vytvoril negatívny dojem o svojom synovi pred jeho starou mamou, práve aby docielil vrátenie daru. Platné právo však nespája s vraždou darcu obdarovaným dôvod na vrátenie daru, avšak iba dedičskú nespôsobilosť, a nie je v právomoci súdu rozširovať dôvod vrátenia daru nad rámec dôvodov uvedených vo výzve na vrátenie daru. Vo vzťahu k jednotlivým dôvodom vrátania daru poukázal na to, že vo vzťahu k nim sa podrobne vyjadril už v priebehu konania, pričom súd prvej inštancie sa s jeho argumentáciou prakticky vôbec a nedostatočne nevysporiadal. Najmä sa pritom nevysporiadal s výpoveďami svedkov v trestnom konaní, ktorí potvrdili, že nebohá stará mama žalovaného všetky listiny, ktoré vyhotovovala/podnietila ich vyhotovenie, vyhotovovala na podnet a po nátlaku jej syna/žalobcu. Práve tieto listiny súd v bode 41 rozsudku považuje za prvoradé a základné svedectvo. Tu však nijakým spôsobom neprihliadol na opačné dôkazy ako ani na záver trestného súdu v súvislosti s týmito listinami, ktorými je jasne vyslovený názor, že tieto vyjadrenia boli skutočne dôsledkom vplyvu a nátlaku poškodeného (otca obžalovaného) na poškodenú, využívajúc niektoré informácie priamo od nej, ktoré však boli interpretované v rozpore so skutočným stavom veci a ktorých cieľom bolo podložiť návrh na vrátenie daru. Týmto záverom obsiahnutým v trestom rozsudku síce civilný súd nie je viazaný, avšak minimálne taktiež potvrdzuje ním prezentované stanovisko a tvrdenie, že listiny, ktoré (znovu) súd podkladal za prvoradé a základné svedectvo, boli vyhotovované pod nátlakom, a teda nie slobodne, a preto nejde o právny úkon v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka. Napokon, tento záver vyslovil trestný súd na základe svedectiev, o ktorých mal civilný súd vedomosť, oboznámil sa s nimi a nepripustil opakovanú výpoveď týchto svedkov (čo z pohľadu procesnej ekonómie nepovažuje za nijak protiprávne), no absolútne neprihliadol na tieto skutočnosti a obsah týchto svedeckých výpovedí, neodôvodnil v rozsudku, prečo považuje za relevantné iba predmetné listiny vyhotovované starou mamou, ktoré vznikli na základe nátlaku žalobcu, v čom považuje tieto svedecké výpovede za nepravdivé - keďže nie len vo vzťahu k nátlaku na vyhotovovanie a podpisovanie týchto listín, ale aj ohľadne vzťahu žalovaného s jeho nebohou starou mamou - obsahujú absolútny opak. V súvislosti s týmito listinami poukázal aj na samotné vyjadrenia v nich obsiahnuté, a to najmä napr. na fakt, že nebohá stará mama v nich napr. uvádza, že doposiaľ nepoznala povahu a správanie svojho vnuka. S takýmto tvrdením sa možno len ťažko spravodlivo stotožniť, nakoľko stará mama pomáhala pri jeho výchove najmä po tragickej smrti jeho matky. Jej blízki priatelia vypovedali, ako sa mu od malička venovala, pomáhala mu a iba vďaka nej prekonal dyslexiu a ako jej bol vďačný za to, že môže a vie čítať, že mohol ísť na vysokú školu, ako ho stará mama aj finančne podporovala, pomáhala mu a zároveň ako sa on s láskou a vďakou o ňu staral a pomáhal jej, chodil k nej na nedeľný obed a pod. Na tieto výpovede, ako aj na jeho vyjadrenia na pojednávaní o pozitívnom vzťahu s nebohou starou mamou, súd nijako nereagoval a nevysporiadal sa s nimi v rozsudku. Skutkovo Výzva na vrátenie daru neobstojí najmä s prihliadnutím na to, že prvý dôvod na vrátenie daru (uzatvorenie zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti) - dispozícia s darom/nehnuteľnosťou, nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi (k tomuto je k dispozícii rozsiahla ustálená rozhodovacia činnosť súdov ako aj judikatúra) a zároveň sa opätovne súd nevysporiadal s tvrdeniami svedkov, ktorí potvrdili, že predaj daru/nehnuteľnosti bolo zhodným zámerom ako žalovaného, tak aj nebohej starej mamy žalovaného a dokonca (potvrdzujúc vzájomný vzťah) mala nebohá stará mama záujem získané finančné prostriedky investovať na kúpu bytu pre seba, žalovaného a na byt, ktorý by prenajímala. Pokiaľ ide o druhý dôvod vrátenia daru (zdemolovanie zariadenia, resp. jeho časti v darovanom dome), uvedené skutkové vymedzenie údajného jeho správania nie je dostatočne určiteľné a jednoznačne identifikovateľné, aby mohlo byť dôvodom na vrátenie daru. Absentuje ako časová identifikácia tak aj popis, v čom presne malo toto konanie spočívať. Ak by aj pripustil demolovanie, išlo by o demolovanie majetku patriaceho žalobcovi, ktorý nadobudol darovaním - podkrovie, záhrada a prízemie rodinného domu/daru. Žalovaný nepoprel, že na záhradu vyniesol nejaký majetok, no išlo o majetok žalobcu a nie majetok jeho nebohej starej mamy. Išlo pritom o vynesenie majetku, a nie jeho demoláciu, pričom aj toto vynesenie majetku z domu je jedným z ďalších dôkazov dlhodobo veľmi komplikovaného a nedobrého vzťahu medzi žalovaným a žalobcom/synom a otcom. Opakovane namietol, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch ním navrhovaných svedkov s odkazom na ich výsluchy v trestnom konaní, avšak sa nijakým spôsobom nevysporiadal s absolútne opozitným obsahom týchto svedeckých výpovedí oproti vyjadreniam žalobcu, a teda neposudzoval dôkazy vo svojej vzájomnej prepojenosti a súvislosti a nijakým spôsobom nevyjadril ani to, v čom a prečo považuje svedecké výpovede za nepravdivé. Na základe vyššie uvedeného zhrnul, že napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava III porušil jeho práva, toto jeho rozhodnutie je v rozpore s právnym poriadkom ako aj zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky a odvolanie je preto dôvodné. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že nie je možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní, a to predovšetkým vzhľadom na právny a skutkový stav v predmetnom konaní ako aj procesné úkony vykonané súdom prvej inštancie pred vynesením rozsudku. Predmetom trestného konania v danom prípade bolo rozhodovanie o vine alebo nevine žalovaného a o výške jeho trestu, pričom predmetom konania nebolo skúmanie naplnenia zákonných podmienok na vrátenie daru, z čoho je zrejmé, že ani vykonané dokazovanie nebolo smerované k objasneniu nároku uplatňovaného v tomto konaní. Je pritom neprípustné, aby došlo k tendenčnému zanášaniu konania, ktorého predmetom je vrátenie daru, dôkazmi vykonávanými v trestnom konaní. Z dokazovania vykonaného v predmetnom konaní, založeného predovšetkým na listinných dôkazoch, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie, jednoznačne v ich časovej a logickej súvislosti vyplynulo, že žalovaný sa voči darkyni správal tak, že tým hrubo porušoval dobré mravy, pričom k takémuto konaniu žalovaného došlo už pred učinením prvej výzvy darkyne na vrátenie daru (pričom boli učinené aj ďalšie výzvy v zmysle podaných žalôb), následne konanie žalovaného hrubo porušujúce dobré mravy pretrvávalo a stupňovalo sa, až vyústilo do obzvlášť závažného zločinu vraždy spáchanej na darkyni. Z procesného postupu súdu prvej inštancie, ako aj odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne zohľadnil (popri iných) tieto dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplynul záver, že boli splnené všetky predpoklady obsiahnuté v § 630 Občianskeho zákonníka na vrátenie daru. Poprel tiež pravdivosť tvrdení žalovaného ohľadne jeho vzťahu so starou matkou, keď i z vyjadrení darkyne obsiahnutých v predmetných listinách vyplýva, že žalovaný sa voči nej správal v čase pred vyzvaním na vrátenie daru amorálne v príkrom rozpore s etickými princípmi, ktorých dodržiavanie je morálnym a zároveň aj zákonným imperatívom obdarovaného, obzvlášť ak ide okrem vzťahu darca a obdarovaný aj o vzťah príbuzenský. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynul záver, že žalovaný sa voči darkyni dopustil hrubého porušenia dobrých mravov, ktoré vyústilo do hrubého fyzického násilia a skončilo jej smrťou. K ďalšej argumentácii žalovaného a k skutkovému a právnemu stavu veci uviedol, že v predmetnom konaní boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky, aby súd prvej inštancie mohol rozsudkom podanej žalobe vyhovieť. Ako vyplynulo z dokazovania, darkyňa sa pred smrťou domáhala vrátenia daru na základe výzvy zo dňa 02.04.2014, ktorú adresovala žalovanému a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý tak konal na základe plnomocenstva zo dňa 02.04.2014. Žalovaný si výzvu prevzal dňa 07.04.2014. Predmetná výzva na vrátenie daru zo dňa 02.04.2014, spĺňala všetky atribúty platnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 34 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka, a na jej základe došlo k zániku právneho vzťahu z darovacej zmluvy zo dňa 14.10.2013 medzi darkyňou a žalovaným s účinkami ex nunc. V zmysle uvedeného došlo k zániku tohto vzťahu dňa 07.04.2014, keďže v tento deň si žalovaný prevzal výzvu darkyne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vyjadrenia žalovaného o absolútnej neplatnosti tejto výzvy z dôvodu absencie slobodnej vôle darkyne sú nesprávne a nepodložené žiadnym konkrétnym dôkazom. V konaní nebolo nijak preukázané, že by bol na darkyňu vyvíjaný akýkoľvek nátlak, alebo že by konala pod nátlakom fyzického donútenia (vis absoluta) alebo psychického násilia (vis compulsiva). Vyjadrenia žalovaného v tomto smere vychádzajú zo zlomkov a častí výpovedí a iných dôkazov zistených v trestnom konaní týkajúceho sa trestnej veci žalovaného, v ktorej bol žalovaný uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy darkyne, ktoré účelovo predkladá žalovaný súdu a zanáša tým civilné sporové konanie. Vzhľadom na vykonané dokazovanie je evidentné, že tvrdenia o absolútnej neplatnosti právneho úkonu (výzvy na vrátenie daru) sú zmätočné, rozporuplné a summa summarum nesprávne. V ďalšom z vykonaného dokazovania vyhodnoteného v odôvodnení rozsudku jednoznačne vyplýva záver, že boli naplnené všetky predpoklady obsiahnuté v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka a ustálené rozhodovacou praxou na to, aby bolo žalobe vyhovené. 5. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na podanom odvolaní, pričom poukázal na to, že neexistuje žiadny zákonný dôvod, aby súd nepovažoval za dôkazy v civilnom konaní listiny z trestného konania ako je v prejednávanom prípade rozsudok v spomínanej trestnej veci a zápisnice o výsluchu svedkov z prípravného konania. Uvedené listiny sú zásadne dôkazmi ako každý iný dôkaz a súd ich má vyhodnotiť v zmysle § 191 C.s.p., pričom hoci je predmet trestného konania, ktoré bolo vedené, odlišný od predmetu konania o vrátenie daru, v rámci trestného konania bolo vykonávané dokazovanie (resp. vyšli najavo skutočnosti) relevantné pre konanie o vrátenie daru. V rozsudku 3Tk/1/2016 sa pritom jednoznačne uvádza (rovnako na strane 17), že už spomínané vyhlásenia nebohej starej mamy boli dôsledkom vplyvu a nátlaku poškodeného (to jest žalobcu) na poškodenú. Listiny z trestného konania sú aj dôležitým zdrojom informácii o vzťahoch medzi stranami konania navzájom, ako aj medzi každým z nich na jednej strane a nebohou starou mamou žalovaného na strane druhej a preukazujú komplikovanosť a jeho neľahkú životnú a rodinnú situáciu, vo svetle ktorej treba interpretovať celý skutkový stav. Listiny z trestného konania doložené v tomto konaní sú preto dôležitým zdrojom informácií, ktoré sú dôležité aj z hľadiska konania o vrátenie daru a neexistuje žiadny zákonný dôvod, aby súd konajúci vo veci vrátenia daru na tieto listiny neprihliadal, naviac keď súd odmietol vypočuť ním navrhovaných svedkov, ktorí mali byť vypočutí práve ku skutočnostiam dôležitým pre konanie o vrátenie daru. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel podanej žalobe a určil, že nehnuteľnosti, konkrétne stavba, súp. číslo XXX, L. D. na G. Č.. XXXXX/X, Ď. G. G. Č.. XXXXX/X, K. G. - X. G. S. L., M. E. XXX C. S. G. G. Č.. XXXXX/X, K. G. - X., M. E. XX C., X. na B. E. Č.. XXX, vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor a nachádzajúce sa v obci Bratislava - mestská časť L. C., M. J. W., T. Ú. L. C. patria do dedičstva po poručiteľke, nebohej O.. C. B., L.. XX.XX.XXXX, keď táto bola v čase jej smrti ich vlastníčkou, nakoľko jej výzva na vrátenie daru zo dňa 2.4.2014 doručená žalovanému dňa 07.04.2014 je dôvodná, a preto na jej základe opätovne nadobudla vlastníctvo predmetných nehnuteľností. Po skutkovej stránke vychádzal prvoinštančný súd z obsahu predložených listinných dôkazov, ako aj z výpovedí strán sporu a JUDr. Juraja Hadrbulca, na základe ktorých dospel k záveru, že boli naplnené dôvody uvedené vo výzve na vrátenie daru, nakoľko došlo k podpisu Zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností s realitnou kanceláriou Herrys, žalovaným dňa 24.3.2014, ktorej obsahom bolo zrušenie vecného bremena v prospech darkyne, bolo potvrdené i to, že žalovaný demoloval zariadenie resp. jeho časť v predmetnom dome, a to podkrovie, záhradu a prízemie, pričom išlo o veci patriace darkyni a jej synovi, ako najbližšiemu príbuznému v priamom rade, a bol preukázaný aj najzávažnejší dôvod, ktorý darkyňa vo výzve uvádzala, že správanie žalovaného voči nej vykazovalo známky agresivity, čo sa naplnilo zavraždením darkyne samotným obdarovaným. Vo vzťahu k dôkazom navrhnutým zo strany žalovaného súd prvej inštancie konštatoval, že návrhy na vypočutie ďalších svedkov, ktorí boli vypočutí v trestnom konaní a ktorých výpovede sú obsahom spisu, považoval za nadbytočné a nehospodárne, nakoľko nemohli zvrátiť rozhodnutie súdu vo veci. 8. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správe k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. K zániku darovacieho vzťahu v zmysle citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch právnych skutočností, ktorými sú hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovaného k darcovi alebo členom jeho rodiny a jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. V spore o vrátenie daru je súd pre účely posúdenia predpokladov pre vyhovenie podanej žalobe okrem dodržania formálnych náležitostí výzvy na vrátenie daru oprávnený skúmať iba dôvody, na základe ktorých darca obdarovaného na vrátenie daru vyzval vo výzve, ktorá podľa jeho tvrdenia vyvolala právne následky vyplývajúce z ust. § 630 Občianskeho zákonníka, spočívajúce v zmysle ustálenej judikatúry v tom, že dochádza k obnoveniu vlastníctva darcu. Darca preto môže byť v spore o vrátenie daru úspešný iba ak preukáže, že dôvody, ktoré špecifikoval vo výzve na vrátenie daru zodpovedajú skutočnosti, pričom však musí ísť so zreteľom na všetky okolnosti veci o také správanie obdarovaného, ktoré možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov voči darcovi alebo členom jeho rodiny. 9. Odvolací súd však, vychádzajúc z uvedeného, dospel k záveru, že skutkové závery súdu prvej inštancie ohľadom dôvodov, o ktoré poručiteľka oprela výzvu na vrátenie daru zo dňa 02.04.2014, pokiaľ ide okolnosti správania žalovaného súvisiace s uzavretím zmluvy o sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností realitnou kanceláriou Herrys, ako i pokiaľ ide o tvrdenie, že žalovaný zdemoloval zariadenie domu, resp. jeho časť, no rovnako pokiaľ ide o agresívne správanie žalovaného k poručiteľke, nemôžu obstáť. V odôvodnení napadnutého rozsudku totiž súd prvej inštancie síce poukázal na obsah jednotlivých dôkazov, z ktorých vychádzal pri ustálení skutkového stavu veci významného pre rozhodnutie, avšak tieto riadne a úplne nevyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti ani z hľadiska ich pravdivosti a významu pre rozhodnutie, a to za stavu, keď obsah iných dôkazov, na ktoré však prvoinštančný opomenul náležite poukázať (najmä výpovede svedkov vypočutých v trestnom konaní), zakladá závažné pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie. Dôvodne tiež v tejto súvislosti žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne a porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď v spore nevypočul ním označených svedkov, ktorí majú vedomosť o vzťahoch medzi poručiteľkou a žalovaným, ako i o skutočnostiach významných pre posúdenie naplnenia (skutkových) dôvodov uvedených vo výzve na vrátenie daru zo dňa 02.04.2014, iba so všeobecným odôvodnením, že vykonanie takéhoto dokazovania považoval za nadbytočné a nehospodárne, a to za stavu, keď z trestného rozsudku i ďalších listín, založených v spise, nepochybne vyplýva, že navrhovaní svedkovia môžu vypovedať o skutočnostiach, ktoré majú význam pre rozhodnutie v merite veci. Súd prvej inštancie sa v žiadnom smere pri hodnotení vykonaných dôkazov vôbec nezaoberal tým, že Okresný súd Bratislava I v rozsudku sp. zn. 3Tk/1/2016 zo dňa 27.04.2016 po dôkladnom vyhodnotení vykonaných dôkazov považoval výpoveď poškodeného C.. G. B. (v tomto spore žalobcu) týkajúcu sa obžalovaného (v tomto spore žalovaného) za absolútne nevierohodnú, pričom výpoveď JUDr. Juraja Hadrbulca ohľadne správania žalovaného k poručiteľke nemala takmer žiadnu výpovednú hodnotu a vo vzťahu k vyjadreniam a vyhláseniam poručiteľky na adresu žalovaného konštatoval, že možno dôvodne usudzovať, že boli výsledkom vplyvu a nátlaku žalobcu. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodujúce skutkové zistenia založil na listinách obsahujúcich vyjadrenia poručiteľky, ako aj výpovediach žalobcu a JUDr. Juraja Hadrbulca bez toho, aby v tejto súvislosti starostlivo vyhodnotil aj skutočnosti, ktoré v spore vyšli najavo z trestného konania, ktoré môžu mať zásadný význam z hľadiska hodnovernosti týchto dôkazov, je nepochybné, že vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie vykazuje závažné nedostatky, v dôsledku ktorých nemajú skutkové závery prvoinštančného súdu oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. 10. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd; v nadväznosti na obsah podaného odvolania; k záveru, že postupom súdu prvej inštancie bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, keď prvoinštančný súd svoje skutkové zistenia bez riadneho odôvodnenia oprel iba o časť vykonaných dôkazov, bez toho, aby tieto riadne vyhodnotil pri zohľadnení ďalších dôkazov, ktoré mohli viesť aj k iným skutkovým záverom, a tiež nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov označených žalovaným, z ktorých môžu vyplynúť skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci samej, pričom zdôvodnenie takéhoto postupu a vyhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov absentuje aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. 11. Súd prvej inštancie tak v preskúmavanej veci svojím nesprávnym procesným postupom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok sporu, porušil procesné práva žalovaného v takej miere, že hrubo zasiahol do jeho práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní, nakoľko rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by za tohto stavu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám odoprené právo namietať správnosť všetkých skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti nových skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel. Posúdenie podstaty veci po právnej, no predovšetkým po skutkovej stránke v rámci dvojinštančného súdneho konania, je v tomto prípade vzhľadom na okolnosti veci súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, a dôsledné rešpektovanie práva na spravodlivý proces oboch strán sporu možno v preskúmavanej veci dosiahnuť iba kasačným rozhodnutím. 12. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom spor opätovne prejedná, vysporiada sa so všetkými vykonanými dôkazmi, tieto náležite vyhodnotí, a to aj so zreteľom na námietky žalovaného prednesené v priebehu konania, pričom doplní dokazovanie výsluchom svedkov označených zo strany žalovaného. Po doplnení dokazovania, opätovnom vyhodnotení a náležitom zohľadnení všetkých vykonaných dôkazov, a to jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti, logickej nadväznosti a významu pre rozhodnutie v spore i dôkaznej hodnoty, opätovne ustáli skutkový stav veci, na základe ktorého meritórne posúdi po právnej stránke vecnú opodstatnenosť podanej žaloby, z hľadiska splnenia predpokladov na vrátenie daru vyplývajúcich z ust. § 630 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc iba z dôvodov uvedených vo výzve na vrátenie daru zo dňa 02.04.2014, a opätovne rozhodne vo veci samej. 13. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).