Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/431/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315200622 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315200622.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. U., nar. XX.XX.XXXX zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Pezinok, dieťa rodičov: matka - Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 9, XXXX W., D., zastúpená JUDr. Martinou Orlíkovou, AK so sídlom Bratislava, Saratovská 6, a otec - L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 1, Q., toho času W. XX, Q., zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Alexandrom Trstenským, bytom Bratislava, Bartókova 4, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/13/15-135 zo dňa 12.01.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti určenia výživného za obdobie od 16.01.2015 do 01.01.2017 z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. Vo zvyšku - výživné za obdobie od 01.12.2014 do 15.01.2015 sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zveril maloletú J. U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, určil, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou XXX eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zaslať k rukám matky maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci od 01.01.2017. Styk otca s maloletou neurčil, vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Mal preukázané, že rodičia dospeli k dohode, pokiaľ ide o zverenie maloletej, zastupovanie a správu majetku maloletej ponechal obom rodičom, keďže na strane ani jedného z rodičov nevzhliadol dôvody k tomu, aby boli na niektorom z týchto práv obmedzený. Styk otca s maloletou ponechal bez úpravy, keďže uvedené medzi rodičmi nie je sporné. Spornou bola otázka výživného na maloletú J., keď matka navrhovala čiastku XXX eur mesačne od podania návrhu a otec navrhol čiastku XXX eur mesačne, ktorú si plní. Súd prvej inštancie posúdil odôvodnené potreby maloletej, preveril príjmy rodičov a dospel k záveru, že suma navrhovaná matkou ani otcom nezohľadňuje odôvodnené potreby maloletej, určil výživné vo výške XXX eur mesačne, ktoré výživné spolu s plnením vyživovacej povinnosti zo strany matky uspokojí odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. Súd prvej inštancie upravil vyživovaciu povinnosť od 01.01.2017, od prvého dňa v mesiaci v ktorom rozhodoval, zohľadnil tú skutočnosť, že otec si doposiaľ svoju vyživovaciu povinnosť plnil, s maloletou je v kontakte, pravidelne za ňou cestuje aj do miesta jej súčasného bydliska, je aktívnym otcom a k plneniu vyživovacej povinnosti pristupuje zodpovedne. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie v zamietavej časti matka maloletej. Uviedla, že otec prestal na maloletú prispievať, od 01.12.2014 prispieval na výživu maloletej výživným vo výške podľa vlastného uváženia, niekedy sumou XXX eur, niekedy sumou XXX eur, výživné neuhrádzal pravidelne, ale tiež podľa vlastného uváženia. Otec maloletej opustil spoločnú domácnosť a v decembri 2014, na výživu neprispel vôbec, v roku 2015 uhradil výživné 3 krát vo výške XXX eur. Od februára roku 2016 prispieval na výživu maloletej pravidelne vo výške XXX eur, ktorá suma ale nepostačuje na úhradu odôvodnených potrieb maloletej. Žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou XXX eur od 01.12.2014. Zročné výživné bude povolené splácať v 150 eurových mesačných splátkach k rukám matky spolu s bežným výživným. 4. Vo vyjadrení k odvolaniu otec poprel tvrdenia matky, nie je pravdou, že prispieval nepravidelne, resp. podľa vlastného uváženia, začal s plnením vyživovacej povinnosti až na výpadok dvoch mesiacov, kedy mu včasné plnenie vyživovacej povinnosti neumožnila vlastná nepriaznivá ekonomická situácia. Nie je pravdou, že zanedbával výživu maloletej. Na výžive maloletej sa podieľal materiálne a neskôr aj pravidelným finančným príspevkom. Zdôraznil, že výživné je možné priznať len odo dňa začatia súdneho konania, preto je vylúčené, aby matke bolo priznané výživné od 01.12.2014. Návrh bol podaný na súd 16.01.2015. Žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. 5. Kolízny opatrovník sa na odvolanie otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie matky v napadnutej časti je čiastočne dôvodné. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie upravil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú dňom 01.01.2017, začiatkom mesiaca, v ktorom súd prvej inštancie vo veci samej rozhodoval. Návrh na začatie konania bol podaný 16.01.2015. Odvolaním bola napadnutá zamietavá časť rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde matka žiadala priznať výživné od 01.12.2014. 8. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Pokiaľ povinný neplní dobrovoľne vôbec alebo riadne svoju vyživovaciu povinnosť, potom je nevyhnutné, aby oprávnený podal čo najskôr návrh na začatie konania. Súd totiž môže právo na výživné priznať najskôr odo dňa začatia súdneho konania. Ak sa výživné týka maloletého oprávneného, tak v takýchto prípadoch môže súd výnimočne priznať výživné aj spätne 3 roky od podania návrhu, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uplatnenie tejto výnimky je súd povinný zdôvodniť v odôvodnení rozhodnutia. 10. V konaní súd prvej inštancie nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného pred podaním návrhu na začatie konanie. Dôvody hodné osobitného zreteľa matka maloletej nepreukázala ani v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie však nesprávne postupoval, keď neurčil výživné na maloletú od podania návrhu. Z obsahu doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, že by si otec maloletej plnil vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Pod plnením vyživovacej povinnosti riadne a včas sa rozumie poskytovanie finančných prostriedkov zabezpečujúcich odôvodnené potreby maloletého dieťaťa k určitému pravidelnému termínu. Plnenie vyživovacej povinnosti podľa vlastného uváženia povinného rodiča v nepravidelných plneniach nemožno považovať za plnenie vyživovacej povinnosti riadne a včas. V odvolaní matka maloletej uvádza, že za obdobie od podania návrhu uhradil otec v roku 2015 výživné 3 x po XXX eur, spolu XXX eur a až od februára XXXX začal prispievať na maloletú výživným vo výške XXX eur, ktorá suma však nepostačuje na uhrádzanie základných životných potrieb maloletej. 11. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o výživnom na maloletú od 16.01.2015 do 01.01.2017 tak, že súd prvej inštancie posúdi odôvodnené potreby maloletej rozhodne o výške výživného, zistí, koľko bolo uhradené v skutočnosti na výživnom na maloletú, vypočíta dlžné výživné a určí podmienky jeho splatnosti. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo zistené plnenie vyživovacej povinnosti riadne a včas a súd prvej inštancie sa nezaoberal jednotlivými platbami výživného za uvedené obdobie, pričom sa uspokojil len s tvrdením otca, že si plnil výživné riadne a včas. Jeho záver sa preto javí predčasný a je potrebné rozhodnúť o období, od 16.01.2015 do 01.01.2017. V časti, v ktorej bol návrh na určenie výživného zamietnutý za obdobie od 01.12.2014 do 15.01.2015 je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného. 12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výživného od 16.01.2015 do 01.01.2017 nie je správne, odvolací súd ho podľa § 389 ods. 1 písmeno c) C.s.p. zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie podľa § 391 C.s.p.. Vo zvyšku ( zamietnutý návrh na určenie výživného od 01.12.2014 do 15.01.2015 ) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 C.s.p.. 13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 C.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).