Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoPr/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315202634 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315202634.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: H. O., Z.. XX.X.XXXX, B. B., Z. T.. U.. E.. Q. Č.. XX, zastúpenej Hudec s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lazaretská č. 23, proti žalovanému: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 98, IČO: 31 341 438, zastúpenému NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o, so sídlom v Bratislave, Cintorínska č. 3/A, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. apríla 2016 č.k. 42Cpr/10/2015 - 170, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje že okamžité skončenie pracovného pomeru, doručené žalobkyni dňa 10.12.2014, je n e p l a t n é. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, doručenej dňa 10.decembra 2012. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom, keď ako mzdová účtovníčka vyplácala zálohy pre svojho nadriadeného bez súhlasu konateľa žalovaného, hoci zo smernice, upravujúcej nakladanie s finančnými prostriedkami bolo zrejmé, že faktúry na sumu vyššiu ako 200,- € podliehajú schvaľovaciemu procesu. Z dokazovania tiež vyplynulo, že každá vyplatená položka, iná ako riadna tarifná mzda podľa pracovnej zmluvy, bola predložená na schválenie konateľovi. Za nelogické preto súd považoval, aby sa táto zásada netýkala i vyplatenia zálohy na mzdu, ktorú zamestnanci bežne nepoberali. V roku 2012 žalobkyňa vyžadovala súhlas so zálohou a dňa 3.12.2014 nadriadeného požiadala o informáciu, či má na vyplatenie zálohy súhlas. Pre súd potom z nepochopiteľného dôvodu už v nasledujúcom období žalobkyni stačilo ústne ubezpečenie, že nadriadený je dohodnutý s vedením spoločnosti. Z výšky nezúčtovaných záloh (176.600,- €) žalobkyni podľa súdu muselo byť zjavné, že v takejto výške nadriadený D.. Š. zálohy nebude môcť vrátiť, v dôsledku čoho sa obrátila na konateľa spoločnosti. 3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie. Súdu prvej inštancie vytýkala nesprávne skutkové zistenia i nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že nikdy nežiadala od nadriadeného D.. Š. písomný súhlas na zálohu v roku 2012, takýto súhlas priniesol nadriadený z vlastnej iniciatívy. Pokiaľ dňa 3.12.2014 v rámci emailovej komunikácie sa nadriadeného dopytovala, či má písomný súhlas, išlo o email, ktorý bol vyhotovovaný ňou a sekretárkou konateľa, na pokyn konateľa po tom, ako konateľa informovala, že nezúčtované zálohy nadriadený preúčtoval na nepoužívaný účet. Rozhodnutie súdu považovala za nespravodlivé, pretože pri možnosti vyplatenia záloh manažérovi v takom rozsahu zlyhali vedúci zamestnanci žalovaného, nie ona ako radová zamestnankyňa. 4. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že žalobkyňa umožnila vyplatenie záloh zavineným porušením svojich povinností, vyplývajúcich zo smernice, ktorá sa vzťahovala na všetky účtovné operácie, teda aj na akékoľvek vyplácané zálohy na mzdy. Žalobkyňa túto smernicu poznala a postupovala v súlade s ňou, keď všetky úhrady mimo tarifných miezd si dávala schvaľovať konateľom spoločnosti. Na vyplatenie záloh bol teda nevyhnutný písomný súhlas konateľov v závislosti od prekročenia daného limitu. Žalobkyňa sa preto nemala spoliehať na tvrdenia svojho manažéra ale na vyplatenie zálohy žiadať písomný súhlas konateľov. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP) a po zopakovaní dokazovania výsluchom žalobkyne a oboznámením listinných dôkazov ich čítaním dospel k záveru, že je opodstatnené. 6. Okamžité skončenie pracovného pomeru je najprísnejšou sankciou zamestnanca za porušenie pracovnej disciplíny. Predstavuje najvýznamnejší zásah nielen do pracovnej, ale i ekonomickej a sociálnej sféry zamestnanca. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje pracovné povinnosti, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Vzhľadom na charakter tohto zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká veci. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a v zásade ju ovplyvňuje 1/ osoba zamestnanca, 2/ funkcia, ktorú vykonáva (resp. jeho pracovné zaradenie), 3/ jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, 4/ spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, 5/situácia, v ktorej k porušeniu došlo, 6/ dôsledky pre zamestnávateľa. Demonštratívny výpočet vyššie uvedených základných kritérií je rámcom objektívneho posúdenia stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny. V prípade, že porušenie pracovnej disciplíny súvisí s pokynom vedúceho zamestnanca, je potrebné osobitne citlivo zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu. Predovšetkým je potrebné vziať do úvahy, či išlo o príkaz protiprávny a či o jeho protiprávnosti mal mať zamestnanec vedomosť. Nemožno tiež prehliadnuť hrozbu možných následkov pre neuposlúchnutie príkazu i s ohľadom na vek zamestnanca, ako aj okolnosti, za ktorých zamestnávateľ o škode, resp. o hrozbe vzniku škody získal vedomosť. Napokon treba vziať do úvahy, či zamestnanec z rešpektovania pokynu vedúceho zamestnanca mal nejaký prospech. 7. Zo zopakovaného dokazovania odvolacím súdom, z výpovede žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa nastúpila do pracovného pomeru u žalovaného ešte v roku 1996 na úsek na mzdovej a personálnej agendy (zamestnanec účtovného oddelenia). Jej posledný priamy nadriadený D.. Š.E. nastúpil na ekonomické oddelenie až neskôr. Z cca osemdesiatich zamestnancov žalovaného D.. Š. ako vedúci ekonomického oddelenia zastával manažérsku pozíciu, na úrovni ktorého sa nachádzali ešte asi 5 alebo 6 manažéri a následne už len konatelia žalovaného. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ si mimo tarifných miezd dávala konateľom odsúhlasovať nenárokovateľné zložky miezd a napr. odmenu pre študentov, postupovala tak nie s ohľadom na smernicu o kolobehu dokladov a kompetencie schvaľovania dokladov (na ktorú poukazoval žalovaný), ale s ohľadom na zaužívanú prax u žalovaného. Osobitná smernica ohľadom mzdovej agendy u žalovaného totiž nebola prijatá. Obsah tabuliek, predložených žalovaným a označených ako Teilzeitkräfte pre jednotlivé mesiace určoval manažér. Vyplatené zálohy v týchto tabuľkách neuvádzala, pretože zálohy sa v zásade nevyplácali a pokiaľ pri jednej zamestnankyni bola uplatnená záloha, dopytovala sa na postup D.. Š., ktorý jej po návrate od konateľa oznámil, že schvaľovanie záloh je v jeho kompetencii. Uviedla tiež, že zálohy realizovala na pokyn svojho nadriadeného D.. Š. a v jeho prospech bez toho, aby z tohto postupu mala akýkoľvek prospech. D.. Š. v niektorých prípadoch pri požadovaní zálohy súčasne uviedol, z akého príjmu má byť záloha zaúčtovaná. Na osobitnom účte pre mzdy 331 bolo vykazované saldo nezúčtovaných záloh D.. Š.. Za situácie, keď jej nadriadený nedal pokyn na zúčtovanie zálohy, hoci na to mal finančné prostriedky, v októbri 2014 vyhľadala konateľa a o situácii ho informovala. Následne očakávala, že dôjde k vykonaniu kontroly na ich úseku, nič sa však nedialo, preto i v ďalšom období na požiadavku svojho nadriadeného D.. Š. zálohy ďalej poskytovala. Po zistení, že nadriadený previedol nezúčtované zálohy na nepoužívaný účet, opätovne vyhľadala konateľa a na jeho pokyn spolu s jeho sekretárkou napísala mail (zo dňa 3.12.2014) v ktorom sa ho dopytovala na súhlas konateľa s požadovanou zálohou. Následne zistila u pokladníčky, že D.. Š. vyberal hotovosť z pokladne, ktorú následne nevracal a nútil ju účtovne zakrývať vzniknutý stav. 8. Z internej smernice (č.l. 31), označenej ako „Kolobeh dokladov a kompetencie k schvaľovaniu dokladov“ vyplýva, že sa týka faktúr a interných dokladov pričom pod internými dokladmi sa neuvádza žiaden doklad, týkajúci sa mzdovej agendy. V smernici sa cituje zákonná definícia účtovného dokladu, rozlišujú sa typy faktúr na došlé a vyšlé. V prílohe č.1, týkajúcej sa kompetencií na schvaľovanie faktúr a ich limity, sa v ekonomickom oddelení uvádzajú len faktúry typu audit, daňové poradenstvo, pohonné hmoty, školenia a ostatné s výslovným uvedením, že faktúry do 3.500,- € podpisuje jeden konateľ a nad túto sumu obaja konatelia, Faktúry do 200,- €, resp. podľa rozpočtu podpisuje vedúci oddelenia alebo jeho zástupca. 9. Z listinných dôkazov, označených žalovaným ako Teilzeitkräfte na jednotlivé mesiace (č. l. 42 a nasl.) vyplýva, že sú podpísané žalobkyňou i konateľom. Išlo o položky mimo tarifnú mzdu, ktorú poberal nadriadený žalobkyne. Uvádzajú sa v nich tiež mzdy študentov, ktorí nepracovali počas celého roka, resp. rôzne benefity zo sociálneho fondu žalovaného. 10. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 10.12.2014, v ten deň doručeného žalobkyni, závažné porušenie pracovnej disciplíny skutkovo vymedzil tak, že žalobkyňa opakovane bez súhlasu štatutárov a v rozpore s pravidlami a postupmi zamestnávateľa vyplatila inému zamestnancovi na jeho účet zálohu na mzdu, čím vznikla škoda ku 10.12.2014 vo výške 176.600,- €. 11. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený dôvod pre skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce neobstojí. 12. Odvolací súd akcentuje, že žalobkyňa ako jediná u žalovaného mala v pracovnej náplni mzdovú agendu. Jej priamy nadriadený D.. Š. ako vedúci zamestnanec bol taktiež oprávnený vo veciach mzdovej agendy. Žalovaná zabezpečila podklady a umožnila výplatu zálohy svojmu nadriadenému na základe pokynu tohto svojho nadriadeného, ktorý ako sa neskôr ukázalo, mal problémy s hazardom (výpoveď D.. Š.E. pred súdom prvej inštancie ). 13. Z vykonaného zopakovaného dokazovania nevyplýva, že pre zálohu na mzdu zamestnancov sa vyžadoval súhlas konateľov žalovaného. 14. Pokiaľ žalovaný zastával názor, že súhlas konateľov vyplýval zo smernice o kolobehu dokladov a kompetencie k ich schvaľovaniu, odvolací súd sa s uvedeným názorom žalovaného, ako i so záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje. Smernica (č. l. 31) sa vzťahuje na došlé a vyšle faktúry žalovaného, ako aj na v nej uvedené interné doklady, ktoré sa však nedotýkajú mzdovej agendy a otázka vyplácania zálohy na mzdu v nej nie je riešená. Preto pokiaľ žalobkyňa pri mzdovej agende, vrátane záloh na mzdu, nepostupovala podľa tejto smernice, neporušila žiadne v okamžitom skončení vytýkané pravidlá a postupy zamestnávateľa. Ako mzdová účtovníčka nebola oprávnená overovať si priamo u konateľa žalovaného tvrdenie jej manažéra D.. Š. o tom, že nikde neupravená otázka záloh na mzdy je v jeho kompetencii. Za tejto situácie pokyn D.. Š. na vykonanie zálohy na jeho mzdu nemohla považovať za protizákonný. V istom objeme boli zálohy zúčtované s príjmom D.. Š.. 15. Zo skutočnosti, že žalobkyňa si dávala konateľom žalovaného odsúhlasovať pohyblivú zložku mzdy jednotlivých zamestnancov (nie však u D.. Š.), resp. benefity vyplývajúce zo sociálneho fondu, nemožno uzavrieť, že rovnako mala postupovať i pri zálohe na tarifnú mzdu svojho priameho nadriadeného. 16. Žalovaný v konaní ani nepreukázal, že žalobkyňa v minulosti požadovala od nadriadeného súhlas konateľa so zálohou na mzdu (v roku 2012), keď D.. Š. pred súdom prvej inštancie uviedol, že takýto súhlas predložil (nie však na žiadosť žalobkyne). 17. So zreteľom na skutočnosť, že oblasť mzdovej agendy nebola osobitnou smernicou riešená a v tejto otázke nebola v rozhodnom období ani zaužívaná prax (pre ich výnimočné poskytovanie) žalobkyňa neporušila akékoľvek pracovné povinnosti alebo pravidlá u žalovaného, ak bez súhlasu konateľov účtovne umožňovala poskytnutie zálohy svojmu nadriadenému na základe jeho pokynu. 18. O tom, že mzdová agenda nebola u žalovaného internou normou dostatočne upravená, je zrejmé tiež zo skutočnosti, že napriek vnútornej kontrole a auditom stav poskytovania záloh na mzdu vedúcemu ekonomického oddelenia D.. Š. bez námietok vedenia spoločnosti trval pomerne dlhé obdobie (v rokoch 2012-2014), a to napriek tomu, že sa na mzdovom účte opakovane vykazovalo saldo. Na objem nezúčtovaných záloh na mzdu svojho nadriadeného i na ich prevod na nepoužívaný účet informovala konateľa žalovaného práve žalobkyňa, napriek riziku straty zamestnania vo veku blízkom nástupu na starobný dôchodok. 19. Žalovaný ani po informácii o stave nezúčtovaných záloh v októbri 2014 nevyvinul žiadnu iniciatívu, aby prijal príslušné opatrenie. Až po zistení žalobkyne začiatkom decembra 2014, že nezúčtované zálohy na mzdy previedol vedúci ekonomického oddelenia na nepoužívaný účet, konateľ žalovaného dal žalobkyni pokyn, aby sa D.. Š. dopytovala na súhlas so zálohou od konateľa. 20. Žalovaný nenamietal výpoveď žalobkyne o dôvodoch, pre ktoré dňa 3.12.2014 požadovala súhlas konateľa na zálohu. Neobstoja preto závery súdu prvej inštancie, že žalovaná vedela o potrebe súhlasu konateľa na vyplácanie zálohy na mzdu, napriek tomu zálohy svojmu nadriadenému poskytovala bez takéhoto súhlasu, čím mala závažným spôsobom porušiť pracovnú disciplínu. 21. Hoci žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru poukazoval na značný rozsah škody, v konaní nepreukázal a ani netvrdil (napriek existencii trestného stíhania i voči žalobkyni), že žalobkyňa z rešpektovania pokynu svojho nadriadeného mala akýkoľvek benefit či už v majetkovej sfére (čerpanie vysokých odmien, neočakávaný nárast majetku) alebo v osobne sfére (napr. kariérny rast vo firme). Okrem toho žalovaný v konaní nepreukázal tvrdený škodlivý následok a z obsahu spisu vyplýva, že D.. Š. dlh u žalovaného uznal a zabezpečil jeho úhradu nehnuteľnosťou. 22. Odvolací súd teda vychádzajúc zo skutočnosti, že 1/ mzdová agenda smernicou nebola upravená, 2/ smernica, na ktorú žalovaný poukazoval sa netýkala mzdovej agendy a 3/ konateľom odsúhlasované výkazy sa týkajú len pohyblivej zložky mzdy, resp. benefitov zo sociálneho fondu, dospel k záveru, že žalobkyňa tým, že účtovne umožnila vyplácanie záloh na pokyn kompetentného vedúceho ekonomického oddelenia tomuto jej nadriadenému (vedúcemu) zamestnancovi bez súhlasu štatutárnych zástupcov zamestnávateľa neporušila pracovnú disciplínu, resp. túto so zreteľom na uvádzané okolnosti prípadu neporušila závažným spôsobom. 23. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie pre nesprávne právne posúdenie veci v otázke platného skončenia pracovného pomeru zmenil a včas podanej žalobe (§ 77 Zák. práce) ako vecne opodstatnenej vyhovel (§ 388 CSP). 24. V konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 v spojení § 255 ods. 1 CSP ). 25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).