Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/184/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315207505 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315207505.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciová spoločnosť, zapísaná v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, právne zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadený euroadvokát so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti žalovanému: L. W., narodený XX.X.XXXX, trvalý pobyt v J. I., U. XX, občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 381,72 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 16C/269/2015-31 zo dňa 20.8.2015, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdzuje. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom č. k. 16C/269/2015-31 zo dňa 20.8.2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 213,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 16.3.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 10,50 eur a v iných trovách vo výške 2,70 eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 9.4.2015 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 381,72 eur, úroku z úveru v sadzbe 44,5% ročne zo sumy 295,84 eur od 5.5.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania v sadzbe 5,25% ročne zo sumy 381,72 eur od 16.3.2014 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 19.5.2013 písomne uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej obsahom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 427,90 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver s dohodnutými úrokmi a poplatkami v 10 mesačných splátkach po 53,72 eur, s termínom konečnej splatnosti 15.3.2014. Súčasťou zmluvy bol aj záväzok žalovaného platiť žalobcovi mesačne poplatok za poistné 3,33%, čo predstavovalo mesačne 1,73 eur. Žalovaný svoj záväzok splácať úver riadne a včas nesplnil a uhradil len 214,88 eur. Dňa 15.3.2014 nastala zročnosť poslednej splátky a tým sa stal zročný aj celú dlh. Žalovaný dlh nezaplatil ani potom, čo ho k splneniu tejto povinnosti žalobca vyzval listom z 19.5.2014. 3. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa § 261 odsek 6 písmeno d, § 269 odsek 1, § 497, zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka, § 25f odsek 6, § 1 odseky 1,2, § 7 odsek 1, § 9 odseky 1, 2, § 11 odseky 1,2, 15 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, keďže žalobca vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie skonštatoval, že prejednávaná zmluva má charakter zmluvy spotrebiteľskej a skúmal, či má podľa § 11 odseky 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. všetky predpísané náležitosti, respektíve, či sa žalobcom poskytnutý úver nepovažuje za bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že príčinou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 je aj to, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená v neprospech spotrebiteľa nesprávne ročná percentuálna miera nákladov (RPMN). Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa podľa § 1 odsek 2 písmeno g (podľa správnosti § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z. z. rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, poplatkov akéhokoľvek druhu a aj poistné, pokiaľ spotrebiteľ musí uzatvoriť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby (teda poistenia), aby získal spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie skonštatoval, že prejednávaná zmluva vôbec nevytvárala priestor pre možnosť žalovaného neuzatvoriť zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby - poistného, keďže mu nebolo umožnené vyjadriť svoj nesúhlas s takýmto poistením, pričom zo štruktúry zmluvy vyplývalo, že uzavretie poistného tvorilo imanentnú časť právneho vzťahu bez alternatívy v podobe prípadného nepoistenia. Na základe uvedeného vychádzal z toho, že zmluvu o poskytnutí úveru nebolo možné uzatvoriť bez neuzatvorenia poisteného a preto bolo treba poistné vo výške 3,33 %, (čo predstavovalo sumu 17,30 eur) zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je pre spotrebiteľa najdôležitejším indikátorom ceny úveru a preto jej nesprávne uvedenie v zmluve je postihnuté následkom straty práva veriteľa na úroky a poplatky z úveru. Pri prepočte RPMN nákladov zistil, že tá po správnosti mala byť v zmluve uvedená vo výške 66,97 % a nie 54,78 % a taktiež celková žalovaným zaplatená suma mala predstavovať výšku 537,20 eura (10 splátok po 53,72 eur) a nie sumu 519,90 eur ako žalobca uviedol v zmluve. Rozdiel v RPMN a celkovej splatenej sume žalovaným bol spôsobeným tým, že žalobca do týchto výpočtov nezahrnul aj poplatok z poistného vo výške 3,33 %, celkovo 17,30 eur, ktorý však zahrnul do výšky jednotlivých splátok. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmluve nesprávne v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa uvedená ročná percentuálna miera nákladov má za následok podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. stratu práva žalobcu na úroky a poplatky z poskytnutého úveru a že predmetnú zmluvu je treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej skonštatoval, že žalobca si ako veriteľ podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. nesplnil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného - spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keďže zo zmluvy ani iných priložených dôkazov nevyplývalo, že by vzal do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, jeho výšku a hlavne príjem spotrebiteľa. Preto aj podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca sa môže domáhať len vrátenia istiny úveru v sume 427,90,- eur a úrokov z omeškania z dlžnej istiny úveru. Považoval za nesporné, že žalobca uhradil štyri splátky úveru po 53,72 eur, teda celkovo sumu 214,88 eur, čo započítal na istinu úveru, ktorá predstavovala sumu 427,90,- eur, keďže túto istinu nebolo možné započítavať na úroky a ostatné poplatky (poistné) z dôvodu bezúročného a bezpoplatkové úveru. Preto ustálil, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi len dlžnú časť istiny úveru v sume 213,02 eur (427,90 eur mínus 214,88 eur), a v časti uplatneného úroku z úveru a poistného vyhodnotil žalobu žalobcu za nedôvodnú a to poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že k nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky patria trovy (výdavky) vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky a to hlavne v predsúdnom štádiu (napríklad zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Ide o hmotnoprávny nárok, ktorého dôvodnosť, výšku a aj účelnosť musí žalobca v zmysle § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP) preukázať. Tento nárok nemožno považovať za prípad paušálnej náhrady škody alebo nákladov bez povinnosti preukázania vyššie uvedených skutočností. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom prípade žalobca žiadnym spôsobom tento svoj nárok uplatnený vo výške 38,70 eur nešpecifikoval a žiadnymi dôkaznými prostriedkami v zmysle ustanovenia §120 ods. 1 OSP nepreukázal. S ohľadom na uvedené dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 38,70 eur nie je dôvodný. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca a žalovaný sa v zmluve na výške úroku z omeškania nedohodli, preto žalobcovi vzniklo podľa § 369 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka právo na úroky z omeškania vo výške podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia úroku z omeškania žalobcom (t.j. ku dňu 16.3.2014 - deň po splatnosti celého úveru) predstavovala výšku 0,25 % ročne, takže žalobca má právo na úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 5,25 % ročne. Žalobcovi súd prvej inštancie právo na úroky z omeškania priznal až do dňa reálneho zaplatenia priznanej istiny žalovaným. Vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu rozhodol súd prvej inštancie o náhrade trov konania podľa § 142 odsek 2 OSP a žalobcovi priznal pomernú náhradu trov konania. Vychádzal pritom z jeho úspechu v rozsahu 55,98% a neúspechu v rozsahu 44,02%, teda pomerného úspechu žalobcu 11,96 %. Žalobca si vyčíslil náhradu trov celkom vo výške 110,36 eur spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a v trovách právneho zastúpenia. Miere úspechu žalobcu 11,96% zodpovedá nárok na náhradu 2,70 eur zo súdneho poplatku a 10,50 eur z trov právneho zastúpenia, ktoré súd prvej inštancie žalobcovi priznal ako náhradu trov konania. 4. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá a ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytýkal na základe vykonaných dôkazov nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil s jeho záverom, že predmetná zmluva neobsahuje predpísané náležitosti. Uviedol, že štandardne na základe požiadaviek klientov uzatvára zmluvy aj bez poistenia, pričom je výlučne na vôli klienta, či žiada zmluvu bez poistenia, alebo s poistením. Z tohto dôvodu nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN, z dôvodu, že do výpočtu nebola zahrnutá suma poistného. Vo vzťahu k povinnosti žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver uviedol, že schopnosť žalovaného úver splácať bola posudzovaná expertným systémom spoločnosti žalobcu, ktorý realizoval aj dopyty na nebankové registre (SOLUS, prípadne NRK1) a nie je v jeho možnostiach predvídať skutočnosť, že žalovaný, ktorý prvé štyri splátky úveru zaplatil, prestal splátky uhrádzať. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keď podľa jeho názoru súd v prevej inštancie neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť. Podľa názoru žalobcu sa súd prvej inštancie nevysporiadal dostatočne so skutkovým ani s právnym posúdením veci. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 1.7.2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 7. V priebehu odvolacieho konania právny predchodca žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zanikol cezhraničným zlúčením so spoločnosťou: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom: 1 Boulevard Haussmann 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, ktorá sa stala jeho právnym nástupcom. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s ustanovením § 64 CSP uznesením č. k. 2Co/184/2016 - 80 zo dňa 25.10.2017 rozhodol, že v odvolacom konaní pokračuje s právnym nástupcom zaniknutého žalobcu. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaných 1 a 2 bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP, preskúmal napadnuté uznesenie viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje už len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní. 10. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie prejednávaný zmluvný úverový vzťah správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský, ktorý podlieha pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení k času uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa § 9 odsek 2 písmeno j) zákona č. 129/2010 Z. z., musí zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem iných náležitostí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa v nej uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Dôsledok porušenia tejto povinností je upravený v ustanovení § 11 odsek 1 písmeno b) zákona č. 129 /2010 Z. z. tak, že úver sa pre absenciu označenej náležitosti považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pre posúdenie toho, či RPMN bola v zmluve o úvere uvedená, respektíve správne určená, je v prvom rade potrebné vyriešiť otázku, či poistenie úveru bolo podmienkou pre poskytnutie úveru. V časti 3. bod 1 zmluvy pod názvom Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ, bod - Poistenie je uvedené: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s Rámcovými zmluvami o poistení č. CTM2022 a CTM3032 (ďalej len „RZoP“), uzatvorenými medzi Cetelemom a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s., Plynárenská 7/C, 821 09 Bratislava, IČO: 36 534 978 (ďalej len poisťovateľ ), platnými v čase podpisu ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami Poisťovne Cardif Slovakia, a.s. (ďalej len VPP) (k dispozícii aj na www.cetelem.sk), ktorými sa toto poistenie riadi, súhlasí s nimi a svojim podpisom ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Vybraný súbor poistenia je uvedený v základných podmienkach ZoSÚ a/alebo ZoRSÚ, a to: A) Základný súbor poistenia - ... B) Štandardný súbor poistenia - ..., C) Rozšírený súbor poistenia - ...“ . V časti 1. Bod 1 zmluvy Základné podmienky ZoSÚ je uvedené: „Zvolený súbor poistenia: Rozšírený súbor poistenia.“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ nemal možnosť rozhodnúť sa, či využije službu poistenia alebo nie, ale podpisom zmluvy o úvere mu bolo poistenie prostredníctvom časti 3 zmluvy Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ nanútené, čo vyplýva zo samotného znenia bodu 1.1 časti 3, v ktorom je vo vopred naformulovanom texte, ktorý spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, obsiahnuté vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení alebo aktuálnymi VPP (ktoré žalobca do spisu ani nepredložil) a svojim podpisom zmluvy o úvere vyjadruje súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Spotrebiteľ teda nemal možnosť rozhodnúť sa či poistenie ako doplnkový produkt využije alebo nie, ale mohol si už len vybrať konkrétny súbor poistenia. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť vylúčiť účinky zmluvy v časti upravujúcej poistenie, ale naopak, ak chcel získať úver, musel zmluvu ako celok prijať, možno dospieť k záveru, že poistenie (vzhľadom na jeho formuláciu v zmluve o úvere) bolo podmienkou poskytnutia úveru. Ak by totiž chcel spotrebiteľ poistenie odmietnuť, musel by odmietnuť zmluvu ako celok. Pre vec samú je podstatné to, že už pri uzatváraní zmluvy o úvere musel spotrebiteľ poistenie uzavrieť. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že uzatvorenie poistenia bolo podmienkou pre získanie úveru, a preto v zmysle ustanovenia § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z. z. náklady súvisiace s poistením mali byť zahrnuté do výšky RPMN. Tým, že sa tak nestalo, je RPMN v prejednávanej zmluve o úvere uvedená nesprávne. Uvedenie nesprávnej výšky RPMN má podľa názoru odvolacieho súdu rovnaké následky, ako keby RPMN nebola uvedená vôbec, pretože ani v jednom prípade spotrebiteľ nepozná skutočnú výšku RPMN, v dôsledku čoho si nemôže spraviť obraz o celkovej cene úveru a nemôže posúdiť, nakoľko je úver pre neho výhodný. Preto tak neuvedenie RPMN, ako aj jej uvedenie v nesprávnej výške má za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, ak žalobcovi priznal nárok iba na vrátenie nesplatenej poskytnutej istiny vo výške 213,70 eur. 11. Napriek tomu, že už vyššie uvedený dôvod postačoval pre konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, odvolací súd reaguje aj na ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu, ktorou spochybňoval správnosť záveru súdu prvej inštancie a to nepreukázanie skúmania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Žalobca tento záver vyvracia len všeobecnými tvrdeniami o bežnom postupe pri uzatváraní úverových zmlúv, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu nie sú spôsobilé záver súdu prvej inštancie, o náležitom nepreskúmaní bonity žalovaného spochybniť. 12. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou argumentáciou žalobcu, v ktorej tvrdil, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, keď v ňom súd prvej inštancie neuviedol akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a z akých skutočností vychádzal. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie skutkový stav veci zistil správne a spor uzavrel v súlade s právom. V dôvodoch rozhodnutia vyčerpávajúco vyargumentoval, z akých okolností vychádzal, označil ustanovenia právnych predpisov, ktoré pri právnom posúdení veci aplikoval, dal relevantné odpovede v rozhodnutí, aké úvahy ho viedli ku konštatácii, že prejednávaný úver je bezúročný a bez poplatkov. Písomné odôvodnenie rozhodnutia, ako po stránke formálnej, tak aj po stránke vecnej, garantuje stranám sporu právo na spravodlivý proces. 13. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. S poukazom na uvedené odvolací súd v plnom rozsahu neuznal opodstatnenosť argumentácie žalobcu, na ktorej založil svoje odvolacie dôvody a rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odseky 1 CSP v napadnutom výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania, ktorý je závislý od rozhodnutia vo veci samej ako vecne správny potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).