Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/39/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315210270 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315210270.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senuátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: 3PLAST, s.r.o., Krosnianska 27/695, Košice, IČO: 36 746 789, zastúpený: JUDr. Anita Krčová, advokátka, Thurzova 6, Košice, proti žalovanému: EXTEL INVEST s.r.o., Vodná 3, Košice, IČO: 36 593 885, zastúpený: JUDr. Ing Branislav Pecho, PhD., advokát, Piaristická 2, Nitra, o zaplatenie 2.820,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 29Cb 3/2015-69 zo dňa 3.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 29Cb 3/2015-69 zo dňa 3.11.2016 p o t v r d z u j e . Žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2.820,- eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia splatnej faktúry č. XXXXXX, ktorou žalobca vyúčtoval vykonané práce spočívajúce v montáži rádiového ovládania a frekvenčného meniča na podvesný mostový žeriav, a to na základe objednávky žalovaného. Žalovaný v odpore uviedol, že voči žalobcovi nemá žiaden dlh, nakoľko si od žalobcu žiadne práce neobjednal, nepotvrdil mu žiaden rozpis prác a pokiaľ aj žalobca práce vykonal, tieto žalovanému neodovzdal, žalovaný nikdy neodsúhlasil údajnú a neexistujúcu pohľadávku z titulu montáže rádiového ovládania a frekvenčného meniča na podvesný mostový žeriav vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXX. 2. Súd prvej inštancie posudzoval zistený skutkový stav podľa ust. § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 554 ods. 1 a § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „OBZ“). 3. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov, tak jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. Uviedol, že podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo je určenie zmluvných strán a predmetu diela. Dohoda o cene podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo nie je, ale musí existovať vôľa strán zmluvu uzatvoriť aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia. Mal za to, že v prejednávanej veci nebolo súdu preukázané, že objednávateľom diela je žalovaný. Na objednávkovom formulári síce bola uvedená pečiatka žalovaného, avšak z výpovede konateľa žalobcu ako aj svedkyne L. bolo preukázané, že tento formulár bol na naliehanie konateľa žalobcu potvrdený pečiatkou v neprítomnosti konateľa žalovaného účtovníčkou pani L., ktorá zadala údaje podľa toho, ako jej ich nadiktoval konateľ žalobcu. Sám konateľ žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že dielo vykonal na základe objednávky, resp. dohody s otcom vtedajšieho konateľa žalovaného, s ktorým mal dlhodobé korektné obchodné vzťahy. Ako potvrdil prokurista žalovaného, (ktorý bol v čase opravy žeriavu konateľom žalovaného), jeho otec nikdy nebol konateľom spoločnosti žalovaného a ani zamestnancom s právom takéto zmluvy uzatvárať, resp. zadávať objednávky, ktoré možno považovať za návrhy na uzatvorenie zmluvy. V rozpore s týmto tvrdením konateľa žalobcu považoval konajúci súd výpoveď svedka T., nájomcu haly, v ktorej bol žeriav umiestnený a ktorý vypovedal, že on požadoval montáž diaľkového ovládania na žeriav a túto objednávku oznámil pánovi B., v tom čase konateľovi žalovaného, a práce boli zrealizované. Potvrdil ale, že nemá vedomosť o tom, kto takúto objednávku na montáž žalobcovi zadal. 4. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že nebolo vôľou žalobcu uzatvoriť zmluvu o dielo bez dohody o cene. O tomto vypovedal ten fakt, že zasielal cenovú ponuku, ktorú doručoval na mailovú J. W..K., o ktorej adrese pán B. vyhlásil že nepatrí spoločnosti žalovaného. Konajúci súd bol toho názoru, že aj z uvedenej skutočnosti možno vyvodiť záver, že cenová ponuka nebola doručovaná priamo žalovanému, ale neznámej osobe, ktorej patrila daná mailová adresa. Navyše cena uvedená v cenovej ponuke sa nezhoduje s tou, ktorú žalobca za vykonanú montáž reálne vyúčtoval. Z vykonaného dokazovania považoval za zrejmé, že spoločnosť žalovaného je vlastníkom haly, v ktorej sa nachádzal žeriav, na ktorom bola vykonaná montáž. Hala spolu s vnútorným vybavením bola na základe nájomnej zmluvy prenajatá spoločnosti MNGS servise s.r.o., ktorej konateľ pán T. požadoval montáž diaľkového ovládania žeriavu, ktorá bola aj reálne uskutočnená, čo bolo preukázané výpoveďami svedkov T. B. J. I.. R. R., ktorí samotnú montáž vykonali. Konajúci súd dospel k záveru, že dokazovaním sa však nepodarilo preukázať, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že objednávateľom montáže a zmluvnou stranou s povinnosťou montáž zaplatiť je žalovaný. V konaní taktiež nebolo preukázané, že vykonané práce boli žalovanému odovzdané a tento ich prevzal, nakoľko rozpis prác je opätovne potvrdený iba pečiatkou žalovaného bez podpisu zodpovednej osoby, keď v konaní bolo svedeckými výpoveďami objasnené, že pečiatka spoločnosti žalovaného sa nachádza v kancelárii žalobcu voľne položená na stole a nie je vylúčené, že ju mohli použiť aj tretie osoby, ktoré nie sú oprávnené na preberanie prác. Podľa charakteru prác, montáž diaľkového ovládania nebola opravou žeriavu, keďže svedkovia B. J. R. potvrdili, že žeriav bol funkčný, ale išlo o technické vylepšenie žeriavu, ktoré si žalovaný neobjednal a ktoré ani v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy nebol povinný hradiť, keďže sa zaviazal zabezpečovať opravy a údržby v/na predmete nájmu a nie technické vylepšenia. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade absentuje vôľa žalovaného uzavrieť zmluvu o dielo, nakoľko mu nebola doručená cenová ponuka, resp. v konaní to preukázané nebolo, nevystavil objednávku na práce, práce po ich vykonaní neprevzal, a preto mu ani nevznikla povinnosť uhradiť vystavenú faktúru. Zároveň vyslovil názor, že vo veci nejde ani o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, a to práve vzhľadom na skutočnosť, že absolútne absentuje vôľa žalovaného takúto zmluvu o montáži diaľkového ovládania uzatvoriť. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade poukázal na nesprávny záver súdu pri vyhodnotení výpovede bývalého konateľa žalobcu p. N., ktorý nikdy nepovedal,_že konal na základe objednávky otca konateľa žalovaného. Pri svojej výpovedi jasne uviedol, že otec p. B. ho iba požiadal o pomoc pre svojich synov, nakoľko sa dlhodobo poznali. Na základe toho sa potom p. N. skontaktoval s p. B., s ktorým už ďalej riešil podmienky vykonania diela. 6. Taktiež považoval za nepravdivú a v rozpore s výpoveďou p. N. zaznamenanou v zápisnici z pojednávania zo dňa 10.03.2016 súdom uvedenú skutočnosť, že objednávka vystavená účtovníčkou spoločnosti bola vyhotovená a opečiatkovaná pod nátlakom. P. N. vypovedal, že sama účtovníčka p. L. mu objednávku, ktorej text síce nadiktoval, keďže mal vedomosť o vlastnostiach diela, opečiatkovala a povedala, že síce chýba podpis konateľa, ktorý je v zahraničí, avšak môže začať s prácami. Ďalej trval na tom, že aj pečiatka žalovaného jednoznačne potvrdzuje jeho vôľu objednať si vykonanie prác, nakoľko touto disponuje výlučne žalovaný, resp. jeho zamestnanci, ktorí sú oprávnení za neho vykonávať určité činnosti pri prevádzkovaní podniku. Za absolútne absurdné žalobca považoval závery súdu o tom, že na základe výpovede p. L., U.. B. J. U.. T., ktorí uviedli, že pečiatka bola voľne prístupná na stole v kancelárii u žalovaného, možno predpokladať, že ju mohla použiť akákoľvek tretia osoba, teda aj sám žalobca si mohol predmetné doklady opečiatkovať. Mal za to, že nemožno uznať skutočnosti uvedené p. B. ako vtedajším konateľom žalovaného, že nikto nemal oprávnenie potvrdzovať prevzatie faktúry a rozpis vykonaných prác okrem neho, nakoľko p. L. ako účtovníčka vo výpovedi jasne uviedla, že ona sama používala pečiatku na potvrdenie faktúr, ktoré doniesli tretie osoby. S poukazom na ust. § 15 ods. 1, 2 OBZ považoval za bezpredmetné, že pečiatku dala účtovníčka a nie konateľ žalovaného, nakoľko žalobca a žalovaný boli na všetkých podmienkach zmluvy o dielo vopred dohodnutí. 7. Žalobca vytkol konajúcemu súdu, že sa nevysporiadal s výpoveďou svedka p. T. ako konateľa vtedajšieho nájomcu priestorov, pričom práve skutočnosti uvádzané svedkom považoval za podstatné. V odôvodnení absentuje úvaha súdu, prečo nevzal do úvahy výpoveď p. T. ohľadne toho, že p. B. mu na jeho žiadosť potvrdil, že vybaví vykonanie požadovaných prác, ako aj skutočnosť, že p. T. spoznal konateľa žalobcu až po začatí vykonávania prác a predtým ho nikdy nekontaktoval a nikdy si u neho žiadne práce neobjednal. Za nejasné žalobca tiež považoval konštatovanie súdu, že výpoveď p. T. ohľadom adresovania požiadavky na opravu žeriavu p. B., ktorý ju mal zabezpečiť a ktorá aj bola následne potom zrealizovaná, je v rozpore s výpoveďou konateľa žalobcu, že práce pre žalovaného vykonal po tom, čo ho o to požiadal otec p. B.. Žalobca nevidí v týchto výpovediach žiaden rozpor, nakoľko je zrejmé, že otec p. B. kontaktoval žalobcu po tom, čo ho p. B. informoval o potrebe opravy žeriava požadovanej nájomcom. 8. Ďalej zdôraznil, že ak by boli tvrdenia žalovaného, ktoré si súd zjavne osvojil, pravdivé, potom je nelogické, aby voči žalobcovi nikdy nenamietol neoprávnenosť vystavenej faktúry. V nadväznosti na uvedené považoval za obzvlášť závažné pochybenie zo strany súdu prvej inštancie opomenutie rozhodujúcej skutočnosti, ktorá bezpochyby zakladá dôvodnosť a opodstatnenosť podanej žaloby, a to nenamietanie predmetnej faktúry č. XXXXXX žalovaným až do začatia súdneho konania. Mal za to, že zaradením predmetnej faktúry do účtovníctva, ktorá preukázateľne nebola vyradená ani do konca účtovného roka, a teda uplatnením si odpočtu DPH aj z tejto faktúry, žalovaný uznal jej oprávnenosť. 9. Záverom žalobca uviedol, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie, vzhľadom na ústnosť zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, prihliadnuť na poukazované skutočnosti, z ktorých po ich vyhodnotení vo vzájomnej súvislosti logicky nemohol vyplynúť záver k akému súd vo svojom rozhodnutí dospel. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná plnú náhradu trov konania. 10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne správny, náležite a zrozumiteľne odôvodnený a zákonný, a teda odvolanie žalobcu je nedôvodné. K tvrdeniam žalobcu uviedol, že z výpovede konateľa žalobcu naopak vôbec nevyplýva, že sa dohodol so žalovaným na zhotovení diela (na predmete diela a na cene diela) a túto skutočnosť žalobca nepreukázal ani žiadnym iným dôkazom, a teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam. Bol toho názoru, že žalobca podsúva nepravdivé tvrdenia a zavádza súd o vyhotovení a opečiatkovaní objednávkového formulára pod nátlakom, nakoľko svedkyňa L. vôbec nepotvrdila, že vyhotovila a opečiatkovala objednávkový formulár, a svedok L.. T. tiež nepotvrdil tvrdenia žalobcu o vystavení a opečiatkovaní objednávkového formulára p. L.Š. za jeho prítomnosti, tak ako to uviedol konateľ žalobcu. 11. Žalovaný bol toho názoru, že ak žalobca tvrdí, že právny úkon vyhotovený na listine zaväzuje osobu, ktorej je tento úkon určený aj bez jej podpisu (alebo nejakého právneho úkonu), ktorým by vyjadrila s týmto úkonom súhlas, tak takáto argumentácia nemá oporu v ustanoveniach príslušných právnych predpisov ani v konštantnej judikatúre. Podpis je základnou náležitosťou právneho úkonu zachyteného na listine, pričom práve podpisom osoba, ktorej je tento úkon určený, prejavuje svoju vôľu. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovaný neprejavil vôľu uzatvoriť so žalobcom zmluvu o dielo a žalobca v celom konaní nepreukázal vôľu žalovaného uzatvoriť so žalobcom zmluvu o dielo. 12. Tvrdenia žalobcu o údajnom vystavení a opečiatkovaní predmetnej objednávky p. L. žalobca nepreukázal a boli popreté výpoveďami svedkov p. L. J. U.. L.. T.. Žalobca v konaní ani neprodukoval tvrdenie, že predmetnú objednávku mala vystaviť a opečiatkovať iná osoba zdržiavajúca sa v priestoroch žalovaného. Odkaz na ust. § 15 ods. 1 a 2 OBZ žalovaný považoval za irelevantný, nakoľko žalobca nepreukázal, že predmetnú objednávku vyhotovil a opečiatkoval zamestnanec žalovaného alebo osoba, ktorá sa zdržiavala v prevádzke žalovaného. 13. Tvrdenia žalobcu v súvislosti s výpoveďou svedka p. T. žalovaný považoval za nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko z výpovede svedka je zrejmé, že konateľa žalobcu spoznal už pred predmetnou montážou rádiového ovládania a frekvenčného meniča, a to pri oprave žeriava, kedy bol žeriav žalobcom opravený a spojazdnený, a až následne po uplynutí istého času sa vykonala montáž rádiového ovládania a frekvenčného meniča. Tvrdenia svedka o tom, že p. B. objednal montáž rádiového ovládania a frekvenčného meniča poprel nielen prokurista žalovaného p. B., ale napokon aj svedok p. T. na výslovnú otázku potvrdil, že vlastne nebol prítomný pri tom, ako p. B. údajne objednal u žalobcu montáž rádiového ovládania a frekvenčného meniča. Výpoveď svedka p. T. žalovaný považoval za nehodnovernú a účelovú v tom smere, aby nemusela jeho spoločnosť MNGS servise s.r.o. uhradiť montáž rádiového ovládania a frekvenčného meniča, ktorú si sám objednal, pričom v jeho výpovedi sa nachádzajú aj viaceré ďalšie rozpory, keď napríklad uviedol, že nekomunikoval s konateľom žalobcu o technickom riešení montáže rádiového ovládania a frekvenčného meniča, ktoré rokovania však potvrdil aj samotný konateľ žalobcu, ďalej rozpory kto vlastne objednal montáž a podobne. V tejto súvislosti žalovaný už iba poukázal na zrejmú dohodu o predmete výpovede p. T. na pojednávaní medzi žalobcom a p. T., ktorí na pojednávanie cestovali spoločným automobilom, hoci konateľ žalobcu pred pojednávaním vyhlásil, že išli samostatne autami. 14. Tvrdenia žalobcu o tom, že rokoval so žalovaným o úhrade predmetnej pohľadávky žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom. Rovnako tak tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný údajne nevyradil predmetnú faktúru z účtovníctva a uplatnil si odpočet DPH žalobca nijak nepreukázal, nakoľko svedkyňa L. vypovedala, že pre žalovaného prestala vykonávať účtovnícke práce ešte začiatkom roku 2015, a teda nepotvrdila a ani nemohla potvrdiť žalobcom tvrdené skutočnosti o nevyradení faktúry z účtovníctva žalovaného. Poukázal tiež na skutočnosť, že tieto tvrdenia o nevyradení predmetnej faktúry z účtovníctva žalovaného a uplatnení si DPH žalobca produkuje až v odvolaní, hoci ich mohol použiť a uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V zmysle ustanovenia § 366 CSP, žalobcom uvedené prostriedky procesného útoku už nemožno v odvolaní použiť a v odvolacom konaní na tieto tvrdenia ani prihliadnuť, pričom žalobca tieto tvrdenia nijak nepreukázal. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný nenamietal výšku alebo oprávnenosť vystavenej faktúry sú absurdné, nakoľko z výpovede prokuristu p. B. je zrejmé, že od začiatku tvrdil žalobcovi, že predmetnú montáž rádiového ovládania a frekvenčného meniča si objednala spoločnosť MNGS servise s.r.o. ako nájomca a úhradu tejto montáže nech si žalobca rieši s touto spoločnosťou. 15. V súvislosti s odvolacím dôvodom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný poukázal na to, že žalobca neuvádza, ktoré ustanovenie právneho predpisu mal súd prvej inštancie použiť a nepoužil, alebo aký právny predpis nesprávne interpretoval. Mal za to, že vzhľadom na všeobecné uvedenie tohto dôvodu bez jeho konkretizovania žalobcom, na tento odvolací dôvod by súd nemal prihliadať. 16. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že preukázal uzatvorenie zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným v ústnej forme, ktorej predmetom mala byť údajne montáž rádiového ovládania a frekvenčného meniča na mostový žeriav 3,2 t, žalovaný odkázal na zákonné podstatné náležitosti zmluvy o dielo podľa ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka, ktorými je dohoda o predmete diela a cene diela. Tvrdil, že žalobca nepreukázal, že sa so žalovaným dohodol na predmete diela a cene diela. Poukázal na výpoveď konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že predmet diela, a to technické riešenie riešil s nájomcom, spoločnosťou MNGS service s.r.o. (konateľom p. T.). Prokurista žalovaného (ani žiadny iný svedok v konaní) nepotvrdil tvrdenia, že žalobca dohodol technické riešenie predmetu diela alebo cenu diela so žalovaným. Ďalej poukázal na neurčitý prejav vôle samotného žalobcu, kedy v zmysle cenovej ponuky mala byť cena montáže vo výške 1.700,- eur, v zmysle rozpisu prác už 2.350,- eur, pričom však úplne absentuje prejav vôle žalovaného akceptovať ktorúkoľvek z týchto cien. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal prejav vôle žalovaného, ktorým by akceptoval návrh žalobcu na uzavretie zmluvy o dielo. 17. Žalovaný záverom uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil nárok žalobcu aj z pohľadu prípadného bezdôvodného obohatenia, nakoľko absentuje nielen protiprávny, ale aj akýkoľvek iný právny úkon žalovaného, ktorým by sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 20. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), prejav vôle je definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Prejav vôle môže byť urobený konaním alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník urobiť; medzi vôľou a prejavom musí byť zhoda. 22. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 23. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. 24. Podľa § 266 ods.1 OBZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. 25. Podľa § 275 ods. 4 OBZ, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. 26. Podľa ust. § 536 ods. 1, 2, 3 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 27. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo v prvom rade posúdiť, či v prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 28. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že Obchodný zákonník priamo neupravuje postup zmluvných strán pri uzavieraní zmluvy o dielo, preto je potrebné použiť postup podľa § 1 ods. 2 veta druhá OBZ, podľa ktorého ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, použijú sa predpisy občianskeho práva. Správne tak vychádzal pri právnom posúdení z ustanovení § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za dôležité uviesť, že predpokladom uzavretia akejkoľvek zmluvy, teda i zmluvy o dielo, je existencia troch zložiek: návrh zmluvy (oferta), prijatie návrhu (akceptácia) a vzájomná zhoda vôle subjektov (konsenzus). Návrh zmluvy je prejav vôle žalobcu adresovaný adresátovi na uzatvorenie zmluvy. Samotný návrh zmluvy o dielo musí spĺňať všetky podstatné náležitosti zmluvy, ktorými sú zmluvné strany, ale i jasne vymedzený predmet zmluvy a cena za vykonanie diela. Prijatie návrhu môže byť buď výslovné alebo konkludentné (napr. zaplatenie ceny). Prijatie návrhu je rovnako ako návrh na uzatvorenie zmluvy jednostranným právnym úkonom adresovaný žalobcovi, ktorým prijímací subjekt prejavuje vôľu prijať návrh, a tak zmluvu uzavrieť. Pre platné uzavretie zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma, postačuje aj ústna dohoda minimálne o určení zmluvných strán a o predmete zmluvy. Uvedené platí za predpokladu, ak dohoda o cene, resp. o spôsobe jej určenia nie je pre zmluvné strany rozhodujúca. Vôľa strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia musí existovať v čase vzniku zmluvy, nielen počas prípravy a rokovania o zmluve. 29. Pri výklade prejavu vôle v obchodných záväzkových vzťahoch je v prvom rade určujúci úmysel konajúcej zmluvnej strany, a to za predpokladu, že jej úmysel bol druhej strane známy alebo jej musel byť známy. Ak nebol druhej konajúcej strane úmysel konajúceho známy a ani jej nemohol byť známy, prejav vôle sa vykladá podľa významu, aký by mu spravidla prikladala osoba v postavení, v akom je adresát úkonu. Ustanovenie § 266 ods. 3 OBZ prikazuje pri výklade vôle strán brať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a na správanie účastníkov právneho úkonu, pričom akcentuje tri skutočnosti, a to rokovanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a napokon i následné správanie strán. 30. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal spornou skutočnosťou medzi sporovými stranami, či medzi nimi došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo ústnou formou. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že zmluva o dielo je zmluvou, ktorej forma nie je predpísaná zákonom, a teda môže byť uzatvorená aj na základe ústnej dohody. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný je vlastníkom haly, v ktorej sa nachádzal žeriav, na ktorom bola vykonaná montáž. Hala spolu s vnútorným vybavením bola na základe nájomnej zmluvy prenajatá spoločnosti MNGS servise s.r.o., ktorej konateľ pán T. požadoval montáž diaľkového ovládania žeriavu, ktorá bola aj reálne uskutočnená, čo bolo preukázané výpoveďami svedkov T. B. J. I.. R.Š. R., ktorí samotnú montáž vykonali. Odvolací súd sa stotožnil so záverom konajúceho súdu, že dokazovaním sa nepodarilo preukázať, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že objednávateľom montáže a zmluvnou stranou s povinnosťou montáž zaplatiť, je žalovaný. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v danom prípade absentuje vôľa žalovaného uzavrieť zmluvu o dielo, nakoľko mu nebola doručená cenová ponuka, resp. v konaní to preukázané nebolo, nevystavil objednávku na práce, práce po ich vykonaní neprevzal, a preto mu ani nevznikla povinnosť uhradiť vystavenú faktúru. V tejto súvislosti zároveň správne konštatoval, že ako vyplynulo z konania žalobcu, ktorý zasielal cenovú ponuku, nebolo vôľou žalobcu uzatvoriť zmluvu o dielo bez dohody o cene. V konaní však nepreukázal zaslanie cenovej ponuky žalovanému, ani prejav vôle žalovaného uzavrieť zmluvu aj bez určenia ceny. Dôvodný je tak argument žalovaného, že žalobca nepreukázal prejav vôle žalovaného, ktorým by akceptoval návrh žalobcu na uzavretie zmluvy o dielo. 31. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie v danom prípade nezobral na zreteľ na všetky ostatné okolnosti týkajúce sa vykonania diela, ktoré vyšli v konaní najavo. Súd vyslovil správny záver, že v konaní nebolo preukázané, že vykonané práce boli žalovanému odovzdané a tento ich prevzal, nakoľko rozpis prác je opätovne potvrdený iba pečiatkou žalovaného bez podpisu zodpovednej osoby. 32. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkami žalobcu v súvislosti s vyhodnotením svedeckých výpovedí súdom prvej inštancie a bol toho názoru, že súd, ako je zrejmé z obsahu zápisníc z pojednávaní, na ktorých boli svedkovia vypočutí, správne, jasne, výstižne interpretoval v napadnutom rozhodnutí obsah ich výpovedí a následne ich správne, jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, vyhodnotil. Odvolací súd posúdil námietky žalobcu v súvislosti so závermi súdu pri vyhodnotení výpovede konateľa p. N., svedkov p. L., U.. B., U.. T. J. U.. T. ako nedôvodné a v plnom rozsahu sa stotožnil s hodnotením ich výpovedí súdom prvej inštancie. Z výpovede konateľa žalobcu nevyplýva, že sa dohodol osobne so žalovaným na zhotovení diela (na predmete diela a na cene diela), že by boli ústnym spôsobom s osobou oprávnenou konať v mene žalovaného dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o dielo v zmysle § 536 odsek 1, 2, 3 OBZ, a to podľa tvrdenia žalobcu predmet diela - pokládka plynovej prípojky, cena diela - určená cenovou ponukou a akceptáciou ceny. Uzavretie zmluvy o dielo nevyplýva ani zo svedeckej výpovede p. L., ktorá si nepamätala, či vystavila objednávkový formulár, a nemala vedomosť ani o tom, či boli poskytnuté objednané služby. Vo svojej výpovedi tak nepotvrdila, že vyhotovila a opečiatkovala objednávkový formulár, a svedok L.. T. tiež nepotvrdil tvrdenia žalobcu o vystavení a opečiatkovaní objednávkového formulára p. L. za jeho prítomnosti, tak ako to uviedol konateľ žalobcu. Z uvedených výpovedí svedkov je zrejmé, že v danom prípade neprichádzalo do úvahy použitie ustanovenia § 15 ods. 1, 2 OBZ, na ktoré žalobca v tejto súvislosti poukázal. Taktiež prokurista žalovaného (ani žiadny iný svedok v konaní) nepotvrdil tvrdenia, že žalobca dohodol technické riešenie predmetu diela alebo cenu diela so žalovaným. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že konateľ žalobcu predmet diela, a to technické riešenie riešil s konateľom nájomcu - spoločnosti MNGS service s.r.o p. T. a nie osobou oprávnenou konať v mene žalovaného. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal vôľu žalovaného uzatvoriť so žalobcom zmluvu o dielo, dokazovanie preukázalo, že absentoval akýkoľvek prejav vôle žalovaného, ktorým by akceptoval akýkoľvek návrh žalobcu na uzavretie zmluvy o dielo, a teda je nepochybné, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie vyslovil správny záver, že dokazovaním žalobca nepreukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že objednávateľom montáže a zmluvnou stranou s povinnosťou montáž zaplatiť je žalovaný, nepreukázal vykonanie, odovzdanie a prevzatie diela žalovaným. 33. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že zaradením faktúry č. XXXXXX do účtovníctva, ktorá preukázateľne nebola vyradená ani do konca účtovného roka, a teda uplatnením si odpočtu DPH aj z tejto faktúry, žalovaný uznal jej oprávnenosť, nakoľko nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Inštitút uznania záväzku je upravený aj v Občianskom zákonníku (§ 558), ale z dôvodu úplnosti právnej úpravy uznania záväzku v Obchodnom zákonníku sa uznanie záväzku v obchodnoprávnych vzťahoch riadiť výlučne touto právnou úpravou. Podľa § 323 ods. 1 prvá veta OBZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Aby uznanie záväzku vyvolávalo tie účinky, ktoré s ním § 323 ods. 1 OBZ spája, musí akt uznania záväzku spĺňať niektoré formálne a obsahové náležitosti. V prvom rade uznanie záväzku si vyžaduje písomnú formu a ako jednostranný právny úkon musí byť dlžníkom adresovaný, resp. určený veriteľovi. Z hľadiska obsahu úkonu uznania záväzku, sa na rozdiel od občianskoprávnej úpravy uznania dlhu, nevyžaduje určenie výšky ani právneho dôvodu záväzku, ktorý sa uznáva; stačí, ak bude z obsahu úkonu uznania záväzku záväzok, ktorý sa uznáva, bezpečne identifikovateľný a odlíšiteľný od iných záväzkov, prípadne existujúcich medzi dlžníkom a veriteľom. Zaúčtovanie faktúry, na ktoré sa žalobca odvolal ako na prejav uznania záväzku, však zákonom stanovené náležitosti potrebné pre uznanie záväzku nespĺňa. Naviac žalovaný namietol, že žalobca nepreukázal ani tieto svoje tvrdenia. 34. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj nepreukázané tvrdenie žalobcu, že až do začatia súdneho konania žalovaný nenamietal predmetnú faktúru č. XXXXXX a až do momentu, kedy mu bol doručený platobný rozkaz na zaplatenie sumy 2.820,- eur spolu s príslušenstvom, faktúru nikdy nespochybnil, nenamietal jej výšku ani neoprávnenosť vystavenia. Žalovaný s týmto tvrdením nesúhlasil a poukazoval na tú skutočnosť, že z výpovede prokuristu p. B. je zrejmé, že od začiatku tvrdil žalobcovi, že predmetnú montáž rádiového ovládania a frekvenčného meniča si objednala spoločnosť MNGS servise s.r.o. ako nájomca a úhradu tejto montáže nech žalobca rieši s touto spoločnosťou. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že nevrátenie faktúry poštou nemôže zakladať nárok žalobcu na zaplatenie fakturovanej sumy. 35. V súvislosti s odvolacím dôvodom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný správne poukázal na to, že žalobca neuvádza, ktoré ustanovenie právneho predpisu mal súd prvej inštancie použiť a nepoužil, alebo aký právny predpis nesprávne interpretoval. Odvolací súd dodáva, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd), sporové strany nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok, alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby za dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak sporová strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdení a súdom zistený skutkový stav dopadajú (viď uznesenie NS SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). Žalobca sa domáhal splnenia povinností žalovaného na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo, avšak v konaní svoje tvrdenie ohľadom ústneho uzavretia zmluvy nepreukázal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobcovi, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, mohol vzniknúť prípadný nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, v prípade, že by bol v konaní preukázal, že žalovaný prijal plnenie od žalobcu bez právneho dôvodu, príp. bez právneho dôvodu, ktorý zanikol. V tom prípade by musel žalovaný žalobcovi vydať majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, príp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Právna úprava bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Žalobca však v konaní nepreukázal ani prípadné bezdôvodné obohatenie žalovaného. 36. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 37. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. 38. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že preto súd prvej inštancie vyslovil správny záver, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojho nároku a žalobu zamietol. Konajúci súd pri rozhodovaní o žalobcovom nároku na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 42. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 43. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).