Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/482/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315210966 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315210966.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci manželky: P.. N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 3, W., proti manželovi: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. 10, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: O. F., nar. XX.XX.XXXX, Q. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51P/198/2015-191 zo dňa 29.02.2016, takto 1. r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava H., zväzok XX, roč. XXXX, str. XXX, poradové č. XX. Na čas po rozvode zveril súd prvej inštancie maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať a spravovať majetok maloletých detí. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého Q. vo výške XXX eur mesačne a na maloletú O. vo výške XXX eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je to výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie. 2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že sú splnené podmienky pre rozvod manželstva účastníkov, pričom zhodnotil účel manželstva a skutočnosť, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom dvoch ľudí a neplní si spoločenskú funkciu a nie je ani predpoklad, že by si do budúcnosti plnilo svoju spoločenskú funkciu. 3. Súd prvej inštancie rozhodoval o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré konanie je spojené s konaním o rozvod manželstva. Zverením maloletých detí súd prihliadal na zhodné stanoviská a vyjadrenia rodičov a zisťoval aj ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti, vychádzal z dôkazne preukázaného skutkového stavu, keď konštatoval, že obaja rodičia sú spôsobilí k právnym úkonom, majú rodičovské práva a povinnosti bez pozastavenia ich výkonu, obmedzenia, či zrušenia právoplatným súdnym rozhodnutím. Maloleté deti majú pozitívny citový vzťah k obom rodičom, súd preto prihliadal na stabilitu výchovného prostredia, aj na skutočnosť, že deti po ukončení spolužitia rodičov zostali nepretržite v osobnej starostlivosti matky, jej starostlivosť je bez závad, preto nie je daný žiadny zákonný dôvod pre zmenu tohto faktického stavu. Pri rozhodovaní o zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku nezistil súd prvej inštancie žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili priznať toto právo len jednému z rodičov. Pri úprave vyživovacej povinnosti vychádzal súd prvej inštancie z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré v odôvodnení rozhodnutia vyčíslil a porovnal ich so životným minimom. Vyhodnotil náklady vyčíslené matkou na maloleté deti, konštatoval, že tieto sú nadhodnotené k právu maloletých detí podieľať sa primerane na životnej úrovni, ako dosahujú ich rodičia. Vyhodnotil súdom určené výživné príspevok zo strany matky ako aj posúdil majetkové a osobné pomery rodičov maloletých detí. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 144 veta prvá O.s.p.. 4. Proti tomuto rozhodnutiu v časti určenia výživného podal odvolanie otec maloletých detí. Uviedol, že jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery neumožňujú platiť výživné v súdom stanovenej výške. Uviedol, že už nie je v pracovnom pomere so spoločnosťou KP O. s. r. o., pretože zo strany zamestnávateľa došlo k ukončeniu pracovného pomeru k 01.03.2016. V tomto čase je nezamestnaný. Napriek svojmu problému s prácou, nemá záujem sa plneniu vyživovacej povinnosti vyhýbať. Výšku výživného určenú súdom prvej inštancie nepovažuje za primeranú. XXX eur v súčasnosti vynakladá na úhradu nákladov súvisiacich s bývaním a stravou, keď touto sumou prispieva svojej súčasnej partnerke, má mesačnú splátku lízingu za auto v sume XXX eur. Osobné auto aktívne využíval v čase jeho pracovného zaradenia a predpokladá, že ho bude nútený využívať, ak sa mu podarí opätovne uplatniť na trhu práce a začne podnikať formou SZČO. Ak si nájde nové zamestnanie so mzdou vo výške XXX eur, pri úhrade výživného XXX eur mu neostanú prostriedky na jeho existenciu. Životná úroveň navrhovateľky je nepomerne vyššia ako jeho životná úroveň. Aktíva, ktoré získala navrhovateľka z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, vysoko prevyšujú aktíva, ktoré zostali jemu. Deti s navrhovateľkou zostali bývať v nadštandardnom byte v Bratislave. Výdavky na deti vyčíslené matkou považuje za nadhodnotené. Tiež nesúhlasí s odôvodnením rozsudku, že v roku 2014 predal byt za kúpnu cenu XXX.XXX eur a uvedené opomenul uviesť vo výpovedi, tu poukázal na skutočnosť, že z uvedenej sumy bol vyplatený zostatok hypotekárneho úveru k danému bytu vo výške XX.XXX eur a zvyšných XX.XXX eur bolo použitých na uhradenie jeho vtedajších záväzkov. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že bude určené výživné na maloletého Q. XXX eur mesačne a na maloletú O. sumou XXX eur mesačne. 5. Matka navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. 6. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako správne. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správne. 8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie. Rozhodnutie riadne zdôvodnil, v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím č. konania 51P/198/2015-191 zo dňa 29.02.2016 rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí upravil práva a povinnosti k nim na čas po rozvode. Súd prvej inštancie rozhodoval podľa príslušných ustanovení zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Zároveň odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci sa začalo 21.05.2015, pričom na konanie sa aplikoval procesnoprávny predpis, ktorý bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu zrušený. Týmto predpisom bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý svoju účinnosť nadobudol dňom 01.07.2016. Procesné ustanovenia v konaniach v rodinnoprávnych veciach boli upravené zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť tiež dňa 01.07.2016. Z uvedeného dôvodu odvolací súd skúmal časovú koexistenciu skoršej právnej úpravy zákona Občianskeho súdneho poriadku a novej právnej úpravy Civilného mimosporového poriadku. V tejto súvislosti konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších zrušených predpisov. Navyše princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania procesných účinkov procesných úkonov vykonaných v prebiehajúcich konaniach podľa zrušenej právnej úpravy nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. 12. Vzhľadom na zakotvenie princípu okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem do samotného paragrafového znenia C.m.p. podľa § 395 ods. 1 C.m.p. odvolací súd uvádza namiesto pojmov súd prvého stupňa, navrhovateľ, odporca použitých v rozhodnutí súdu prvej inštancie aj v následných podaniach pojmy súd prvej inštancie, manžel, manželka, ktoré boli zavedené Civilným mimosporovým poriadkom. Predmetom odvolacieho konania je úprava pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, účastníkmi tohto konania sú matka, otec, maloleté deti a kolízny opatrovník. 13. Odvolací súd taktiež konštatuje, že s konaním o rozvod rodičov maloletých detí je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode podľa § 100 C.m.p.. 14. Odvolací súd konštatuje, že posudzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie a zistené pomery súdom prvej inštancie ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 15. Súd prvej inštancie správne posúdil možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a z odvolania nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti. 16. Odvolací súd poukazuje v tejto časti na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje podľa § 387 ods. 2 C.s.p.. 17. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietky otca uvedené v odvolaní, keď ním prezentované skutočnosti nastali až po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Výživné tak, ako bolo určené súdom prvej inštancie v čase jeho rozhodovania je správne, pričom odvolací súd dopĺňa, že je potrebné prihliadnuť na vek maloletých detí, keď maloletý Q. dosiahne v tomto roku plnoletosť a jeho potreby je potrebné posudzovať ako potreby dospelého človeka navýšené o náklady na prípravu na budúce povolanie. Suma navrhovaná otcom nezabezpečí v žiadnom prípade odôvodnené potreby maloletých detí. Pokiaľ otec maloletých detí namietal nadhodnotené náklady na maloleté deti, s týmto sa vyporiadal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Sumu XX.XXX eur, ktorú otec uvádza ako zostatok z kúpnej ceny za byt XXX.XXX eur a o ktorej otec uvádza, že uhradil z nej svoje vtedajšie záväzky, odvolací súd vyhodnocuje tak, že k jeho prvoradým záväzkom patrí plnenie vyživovacej povinnosti riadne a včas tak, aby boli zabezpečené odôvodnené potreby detí a pri uhrádzaní svojich záväzkov mal otec predovšetkým myslieť na plnenie vyživovacej povinnosti. 18. Nebolo možné prihliadnuť ani na námietku upozorňujúcu na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave, kde sa za akceptovateľné považuje stanovenie výživného na maloleté deti v rozmedzí 25 až 30 % priemerného čistého mesačného príjmu, keď pri určovaní vyživovacej povinnosti je potrebné vychádzať z kritérií stanovených v § 62 a nasledujúce Zákona o rodine. Tak ako konštatoval súd prvej inštancie pre posudzovanie vyživovacej povinnosti sú rozhodujúce možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Nemožno danú vec posudzovať podľa rozhodnutia iného súdu, keď každú vec je potrebné posudzovať osobitne vzhľadom na zistené dôkazy a konkrétne okolnosti veci. 19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 C.s.p.. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).