Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/140/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315217156 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315217156.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: Q. Č., N.. X.X.XXXX, A. F. Š., K. K. B. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného: JUDr. Michaela Kajabová, advokátka, so sídlom v Bratislave, Budovateľská 2, proti odporkyni: R. Č., T.. Č., N.. XX.XX.XXXX, A. M. A., T. XXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpenej: JUDr. Peter Kovács, advokát, so sídlom: Advokátska kancelária Rovinka 651, Rovinka, o zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.3.2013, č.k. 7C/528/2015- 60 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.1.2017, č.k. 7C/528/2015-69, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal znížiť vyživovaciu povinnosť voči odporkyni určenú mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.2.2013, č.k. 37P/240/2012-167. Vo výroku rozhodnutia s použitím § 142 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) nepriznal odporkyni náhradu trov konania. 2. Zamietajúci výrok rozhodnutia právne odôvodnil § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods. 1,2, § 77 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej „Zákon o rodine„) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/240/2012-167 zo dňa 12.3.2013, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť navrhovateľa (otca) na v tom čase maloletú R. Č., N.. XX.X.XXXX zo sumy 165,97 eur mesačne na sumu 400 eur mesačne, počnúc dňom 23.5.2012, ktorá suma bola uložená navrhovateľovi (otcovi) zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Vo výroku označeného rozhodnutia bola navrhovateľovi (otcovi) uložená povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloletú R. Č. za obdobie od 23.5.2012 do 28.2.2013 v sume 2 166,66 eur s povolením jej splácania v mesačných splátkach vo výške 60 eur spolu s bežným výživným počnúc dňom 1.3.2013 k rukám matky maloletej, pod následkom straty výhody splátok. Rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.11.2006, č.k. 15C/233/05-72 v časti o výživnom na maloletú R. Č.. V danej veci vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že odporkyňa je v súčasnosti študentkou 4. ročníka Strednej L. školy B. M., B. B. M. A., B. X, kde študuje odbor scénické výtvarníctvo, ktorý je finančne náročnejší ako na iných školách. Matka odporkyne pracuje ako živnostníčka - kozmetička, avšak jej príjem ako vyplýva z doložených daňových priznaní (za roky 2014, 2015) nepostačuje na zabezpečenie dostatočnej životnej úrovne odporkyne. Z pripojeného súdneho spisu vedeného pod sp. zn. 37P/240/2012 súd zistil, že navrhovateľ predtým ako sa stal budhistickým mníchom podnikal ako živnostník na základe živnostenského oprávnenia č. ŽO-1992/06218, pričom vykonával od 23.9.1992 podnikateľskú činnosť v odbore: predaj a nákup motorových vozidiel a príslušenstva; sprostredkovanie v oblasti obchodu; požičovňa motorových vozidiel. Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 37P/240/2012, ako aj dodatočným preverením na základe vlastnej lustrácie v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 3104/T ďalej zistil, že navrhovateľ je spoločníkom firmy CAAND spol. s r.o., IČO: 31 433 626, so sídlom v Dunajskej Strede, Októbrova 2241/58, od jej vzniku, t.j. od 19.4.1993 až doposiaľ, pričom predmetom podnikateľskej činnosti tejto spoločnosti je nákup a predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti, okrem tovaru na ktorý sa vyžaduje osobitné povolenie; drevárska výroba; poskytovanie sprostredkovateľských a obstarávateľských služieb. V konaní mal preukázané, že navrhovateľ neplatil riadne a včas výživné na odporkyňu, všetkými možnými spôsobmi sa vyhýbal plateniu výživného, pričom od 15.8.2015 dostáva odporkyňa výživné len od sestry navrhovateľa V. Č. pravidelne v sume vo výške 27 eur mesačne. Po porovnaní sociálnych pomerov účastníkov od posledného rozhodnutia súdu (rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.3.2013, č.k. 37P/240/2012-167) následne dospel k záveru, že u odporkyne došlo k zmene sociálnych pomerov s poukazom na zvýšené výdavky súvisiace s jej pokračujúcim štúdiom na Strednej umeleckej škole scénického výtvarníctva, pričom u navrhovateľa k výraznej zmene sociálnych (finančných) pomerov nedošlo, nakoľko je stále evidovaný ako spoločník obchodnej spoločnosti CAAND spol. s r.o., IČO: 31 433 626. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu na zníženie výživného. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zníži jeho vyživovaciu povinnosť na odporkyňu zo sumy 400 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne počnúc dňom 12.8.2015, zmení rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.3.2013, č.k. 37 P/240/2012-167 a žiadnemu z účastníkov neprizná nárok na náhradu trov konania. Konštatoval, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 37P/240/2012 rozhodoval súd v čase jeho neprítomnosti, keď o tomto konaní nevedel a vychádzal z fikcie založenej ust. § 63 ods.1 veta posledná Zákona o rodine. Pri porovnávaní podstatnej zmeny pomerov na jeho strane mal preto súd vychádzať z fikcie ustálenej v roku 2012 tak, že jeho príjem predstavoval 20 násobok životného minima (t.j. sumu 3 891,60 eur mesačne), kým v súčasnosti je jeho majetok 0 eur. Je síce pravdou, že je vedený ako spoločník a konateľ v spoločnosti CAAND, spol. s r.o., so sídlom Októbrová 58, Dunajská Streda, avšak v skutočnosti nepodniká, táto spoločnosť od založenia nevykonávala v podstate žiadnu činnosť. Nemá dostatok financií, aby spoločnosť zlikvidoval alebo čokoľvek s ňou urobil. Je budhistickým mníchom žijúcim v kláštore a iným spôsobom sa živiť nevie. V danom konaní mal teda súd vychádzať zo skutočnosti, že nemá žiaden majetok, nepodniká a nemá žiaden príjem. Práve v tomto spočívala podstatná zmena pomerov, na ktorú súd prvej inštancie neprihliadol a nesprávne rozhodol. Svoj postoj k viere v konaní vysvetlil, je hlboko veriaci a presvedčený o Budhovom určení a o šťastie odporkyne sa modlí. 4. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími dôvodmi, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a podľa § 65, § 66 v spojení s § 395 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. 6. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní navrhovateľa rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. a zákona č. 161/2015 Z.z. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 16. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj v vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 18. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa. 19. Podľa § 77 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. 20. Predmetom daného konania je návrh navrhovateľa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k odporkyni určenej mu naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.2.2013, č.k. 37P/240/2012-167. 21. V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného za zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo od posledného rozhodnutia o výživnom k zmene pomerov, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. 22. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného na odporkyňu naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.3.2013, č.k. 37P/240/2012-167 z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb odporkyne a z hľadiska schopností a možností navrhovateľa. Navrhovateľ návrh odôvodňoval tým, že od poslednej úpravy výživného na odporkyňu došlo na jeho strane k podstatnej zmene pomerov spočívajúcich v tom, že sa dlhodobo zdržuje v zahraničí - konkrétne v C., kde bol vysvätený za mnícha, od 9.1.2012 do 3.9.2014 býval v budhistickom chráme, potom bol z neho potulný mních. V súčasnosti je opäť v budhistickom chráme, kde opäť vykonáva mníšky rád. Podľa náboženských pravidiel, budhistický mních nesmie poberať žiadnu mzdu alebo finančnú mzdu, v budhistickom chráme býva zadarmo, pričom jeho povinnosťou je len praktikovať dharmu a poskytovať liečbu putovníkom a modliť sa za nich. Ako budhistický mních žije výlučne z darov vo forme jedla, ktoré chrámovým mníchom poskytujú veriaci z okolitých dedín. V súčasnosti nemá žiadny mesačný príjem, nevlastní žiadny nehnuteľný, či hnuteľný majetok vyššej hodnoty, pričom tento stav je v súlade s jeho náboženským presvedčením. Z obsahu odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.3.2013, č.k. 37P/240/2012-167 vyplýva, že tento pri posudzovaní zmeny pomerov na strane otca v tom čase maloletej R. Č. zohľadnil, že tento bol zamestnaný naposledy v poisťovacej spoločnosti AXA, má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, súkromne podniká. Vzhľadom k tomu, že sa jeho pobyt a ani výšku príjmov nepodarilo zistiť a v konaní mu bol ustanovený opatrovník, vychádzal pri stanovení výšky výživného z predpokladu, že výška priemerného mesačného príjmu otca predstavuje 20 násobok sumy životného minima (§ 63 ods. 1 Zákonníka práce). V posudzovanej veci je preto podstatným posúdenie, či úvaha súdu prvej inštancie o nepreukázaní podstatnej zmeny pomerov na strane navrhovateľa je správna. 23. V danej veci je nesporným, že na strane odporkyne došlo v období od posledného súdneho rozhodnutia, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k nej na sumu 400 eur mesačne k podstatnej zmene pomerov - odporkyňa bola v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie študentkou 4. ročníka B. L. Š. B. M., B. B. M. A., B. X a rozhodnutím Dekana H. P. C. H. M. M. A. č. FTF -DEK/4/2016 zo dňa 16.2.2016 bola na akademický rok 2016/2017 prijatá na bakalárske štúdium v študijnom programe Strihová a zvuková skladba, št. odbor Filmové umenie a multimédiá. Na strane navrhovateľa bolo skutkovo ustálené, že tento sa od r. 2012 dlhodobo zdržuje v C., kde vykonával mníšky rád, následne bol potulným mníchom a v súčasnosti je znova v mníšskom ráde. Dokazovaním vykonaným v obchodnom registri súd prvej inštancie ďalej ustálil, že navrhovateľ je od 19.4.1993 spoločníkom firmy CAAND spol. s r.o., IČO: 31 433 626, so sídlom v Dunajskej Strede, Októbrova 2241/58, pričom predmetom podnikateľskej činnosti tejto spoločnosti je nákup a predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti, okrem tovaru na ktorý sa vyžaduje osobitné povolenie; drevárska výroba; poskytovanie sprostredkovateľských a obstarávateľských služieb. Vychádzajúc z takto súdom prvej inštancie ustáleného skutkového stavu sa odvolací súd plne stotožňuje s jeho úvahou o tom, že na strane navrhovateľa nebola preukázaná existencia podstatnej zmeny pomerov odôvodňujúca zmenu výšky výživného na odporkyňu naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.3.2013, č.k. 37P/240/2012-167. Tvrdenie navrhovateľa, ktorý v konaní pred súdom prvej inštancie opieral svoj návrh výlučne od okolnosti, že k zmene pomerov na jeho strane došlo „z dôvodu jeho vierovyznania, na ktoré má ústavné právo, vzdal sa všetkého svetského majetku a nemá žiadne finančné možnosti zabezpečiť odporkyňu“, nemá vplyv na správnosť prijatého právneho záveru. 24. Odvolací súd nespochybňuje právo navrhovateľa (ako aj každej inej fyzickej osoby) zvoliť si náboženské vyznanie alebo vieru a právo prejavovať svoje zmýšľanie vo veciach náboženského vyznania a viery. Využitie tohto práva však nemožno chápať absolútne a nadradene k iným povinnostiam vyplývajúcim fyzickej osobe z ustanovení súkromného a verejného práva. Vo vzťahu k predmetu konania v danej veci je treba zdôrazniť, že navrhovateľ, ktorý je otcom i naďalej na výživu odkázanej odporkyne, je povinný rešpektovať ustanovenia Zákona o rodine o rodičovských právach a povinnostiach, vrátane plnenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Zdôrazňuje, že ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva je obsiahnutý v čl. 32 Listiny základných práv a slobôd, v ktorom je garantované rodičom právo starať sa o deti a vychovávať ich a deťom sa zaisťuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, predpokladajúcu zaistenie materiálnych a nemateriálnych podmienok (citových, psychosociálnych, kultúrnych apod.) pre to, aby dieťa mohlo rozvíjať všetky svoje osobné schopnosti a možnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky výchovy dieťaťa, tie sa realizujú prostredníctvom tzv. vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a štát je povinný poskytnúť tomuto právu detí ochranu. V danej veci, v ktorej sa navrhovateľ voľbou vierovyznania s povinnosťou „vzdať sa svetského majetku“ zbavil možnosti prispievať na výživu odporkyne tak, aby mohli byť uspokojované jej základné odôvodnené potreby, nemôže byť jeho konanie posudzované inak ako konaním, ktorým nevyužíva vo vzťahu k plneniu si zákonnej rodičovskej povinnosti svoje schopnosti a možnosti, ktorému nie je možné priznať súdnu ochranu. S poukazom na v konaní zistené okolnosti daného prípadu nie je zákonne a racionálne odôvoditeľné ani rešpektovanie životnej úrovne povinného navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni, prakticky znamenajúce vzdanie sa základných životných potrieb vo všetkých oblastiach života dieťaťa odkázaného na výživu rodičov. 25. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní po prvýkrát definoval podstatnú zmenu pomerov na jeho strane vyplývajúcu z toho, že Okresný súd Bratislava III v rozsudku zo dňa 12.2.2013, č.k. 37P/240/2012-167 vychádzal z výšky jeho priemerného mesačného príjmu vo výške 20 násobku sumy životného minima (§ 63 ods.1 Zákonníka práce), ani táto námietka nemá s odkazom na odôvodnenie predchádzajúceho odseku vplyv na správnosť zamietajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ak by aj navrhovateľ v konaní preukázal, že obchodná spoločnosť CAAND spol. s r.o., IČO: 31 433 626, so sídlom v Dunajskej Strede, Októbrova 2241/58, v ktorej je jedným z dvoch spoločníkov a konateľov, nedosahuje žiaden zisk pre faktické nevykonávanie predmetu činnosti spoločnosti (čo v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani pred odvolacím súdom nebolo preukázané) z dôvodu dlhodobého zdržiavania sa navrhovateľa v zahraničí pre praktizovanie prijatého vierovyznania, táto okolnosť by nemohla byť vo vzťahu k posúdeniu príjmov navrhovateľa považovaná za podstatnú zmenu pomerov z dôvodu, že navrhovateľ sa sám zbavil možnosti vykonávať podnikateľskú činnosť a v tejto oblasti nevyužívať svoje schopnosti. 26. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď v osobitnej časti o konaní vo veciach výživného plnoletých osôb nie je ustanovené inak a nebol dôvod pre použitie § 55 C.m.p. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).