KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava6. 6. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/114/2017 z 6. 6. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. júna 2018, sp. zn. 1Cob/114/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1315218644.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/114/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315218644
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315218644.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s.,
Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom,
Hruštiny 602, Žilina proti žalovanému: Zlatý Slovák, s.r.o., Račianska 136, Bratislava, IČO: 46 039 384,
o zaplatenie 7.708,41 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č.k. 23Cb/355/2015-100 zo dňa 9.5.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/355/2015-100 zo dňa
9.5.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
7.708,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne od 7.9.2015 až do zaplatenia, ako aj
povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 42,56 eur na účet súdu, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom, že o nich bude rozhodnuté do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na
začatie konania zo dňa 4.9.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 7.708,41 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9,05% ročne od 7.9.2015 až do zaplatenia s odôvodnením, že pri kontrole
odberného miesta vzniklo podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bola
porušená pozmenená plomba ako overovacia a zabezpečovacia značka na číselníku meradla, o
čom bol vyhotovený zápis. Plynomer bol demontovaný dňa 10.9.2013 a odoslaný na posúdenie
znalcovi. Znaleckým posudkom č. 347/PL-2013 zo dňa 17.10.2013 znalec F.. K. X. zistil porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií a okrem iného nečitateľnosť spodnej časti plomby. V
zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej už len „zákon o energetike“) neoprávneným odberom plynu je odber plynu
meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Podľa ust. § 15 ods.
6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
už len „zákon o metrológii“) slúži plomba úradného overenia zároveň ako doklad o metrologickom
zabezpečení plynomera, pričom jej porušením platnosť úradného overenia zaniká. Overovacia značka
umiestnená pri počítadle plynomera je zabezpečením, ktoré má za cieľ zabrániť možnosti ovplyvniť
alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe zemného plynu nameraných meradlom. Odoberateľ,
ktorý neoprávnene odoberá plyn, je v súlade s ust. § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť



prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. V tomto prípade ide o objektívnu zodpovednosť.
Žalobca dňa 25.10.2013 vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 9000168235, splatnou dňa 8.11.2013
škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, vypočítanú podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012
Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom (ďalej už len
„vyhláška č. 449/2012“) vo výške 7.601,78 eur. Dňa 10.4.2015 bola žalobcovi doručená požiadavka
od dodávateľa zemného plynu na odpojenie odberného miesta žalovaného z dôvodu, že si neplní
finančné záväzky voči dodávateľovi plynu. Žalovaný dňa 16.4.2015 neumožnil prístup k meradlu, ktoré
je za oplotením, a preto nebolo možné u neho vykonať prerušenie dodávky zemného plynu. Na
žiadosť dodávateľa zemného plynu bola dňa 13.5.2015 obnovená dodávka zemného plynu žalovaného.
V zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. e) a f) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je
odber, ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu, alebo
ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete. Podľa ust. § 50 ods. 11
Vyhlášky č. 24/2013 Z.z. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovujú pravidlá pre
fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom (ďalej už len
„Vyhláška č. 24/2013 Z.z.“) z dôvodu, že fyzické prerušenie dodávky zemného plynu nebolo možné pre
neumožnenie prístupu k meradlu, bola dodávka do tohto odberného miesta považovaná za prerušenú
uplynutím 15. dňa od požadovaného termínu prerušenia zo strany dodávateľa zemného plynu, t.j. odo
dňa 25.4.2015. Škodu žalovaný spôsobil úmyselne, lebo neumožnil žalobcovi prerušenie dodávky plynu.
Dňa 1.6.2015 žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 9000198501, splatnou dňa 15.6.2015 škodu
spôsobenú neoprávneným odberom plynu, vypočítanú podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. vo výške 106,63
eur. Prílohou faktúry je výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 27.5.2015. Skutočnou
škodou je množstvo neoprávnene odobratého plynu zaznamenané na číselníku plynomera, t.j. 242 m3
za obdobie od 25.4.2015 do 13.5.2015.

3. Žalovaný sa k veci písomne vyjadril, že dňa 30.8.2013 požiadal spoločnosť SPP a.s. o premeranie
plynomeru z dôvodu zvýšenej spotreby. Mal na to dôvod, pretože 19 rokov nebol plynomer ciachovaný,
čiže stratil svoju funkčnosť. Plynári, ktorí menili plynomer ho poškodili a kryt umelohmotný odtrhli. Žiadal
ich, aby zavolali políciu a dal to aj do zápisu. Po troch dňoch tento plynomer vymenili. Žalovaný na polícii
v Šamoríne nahlásil poškodenie plynomera. V tomto období prišiel žalovanému od žalobcu znalecký
posudok, kde sa píše, že plomby nie sú plynárov. Na polícii v Šamoríne urobil zápis a priniesol doklad
o výmene plomb. Žalovaný žiadal zmeniť vyúčtovaciu faktúru a urobiť priemer za posledné 2 roky, čo
sa nestalo. Faktúru splatil pod hrozbou odpojenia splátok. Žalobca v lete 2013 vyzval žalovaného na
zaplatenie dvoch letných mesiacov sumou 7.601,78 eur, čo nie je možné za toto obdobie spotrebovať.
Žalovaný žiadal rok 2012 vykompenzovať za zálohové platby za rok 2011, na čo spoločnosť SPP a.s.
oznámila, že požiadavku preklasifikovali na reklamáciu, tykajúcu sa spotreby za rok 2012. V letných
mesiacoch 2015 plynári vošli na pozemok žalovaného bez jeho vedomia a odrezali zámok, odmontovali
plynomer a odišli.

4. Žalobca k veci písomne uviedol, že treba rozlišovať medzi spoločnosťou Slovenský plynárenský
priemysel a.s., ktorá je dodávateľom plynu a medzi spoločnosťou SPP - distribúcia a.s. ako žalobcom,
ktorá je prevádzkovateľom distribučnej siete. Vyúčtovaciu faktúru vystavuje odberateľovi dodávateľom
plynu. Žalobca nie je účastník zmluvného vzťahu medzi dodávateľom plynu a odberateľom ako
odberateľom plynu. Vyúčtovacia faktúra, ktorú žalovaný v konaní priložil, je z obdobia, ktoré predchádza
predmetnému obdobiu neoprávneného odberu. Splácanie vyúčtovacej faktúry ani zálohové platby sa
tohto sporu netýkajú. Plynomer bol vyrobený v roku 2003 a poškodenie plomby bolo zistené v septembri
2013, takže 19 rokov neciachovania plynomera, uvedeného žalovaným, je údaj nevysvetlený. Dňa
6.9.2013 prišli na odberné miesto u žalovaného zamestnanci žalobcu za účelom demontáže plynomera
na základe žalovaným podanej reklamácie spotreby plynu s požiadavkou preskúšania meradla. Pred
demontážou však zistili poškodenie plomby a krytu na číselníku plynomera. Demontáž plynomera
sa uskutočnila dňa 10.9.2013 a demontovaný plynomer bol poslaný na znalecké posúdenie, ktorého
výsledkom je predmetný znalecký posudok. Znalec zistil dve zásadné skutočnosti, že kryt číselníka je
možné demontovať bez porušenia plomby, lebo upevňovacie časti krytu sú odlomené, a že spodná
časť plomby má výrazne poškodené označenie, ktoré je nečitateľné. Je nepochybné, že žalovaný
odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečovanie proti neoprávnenej manipulácii
a tento skutkový stav zakladá objektívnu zodpovednosť za škodu, pri ktorej nie je potrebné zisťovať
zavinenie. Rozhodujúce je, že meradlom s poškodenou plombou bol odoberaný plyn žalovaným.
Súdna prax je v prípadoch neoprávnených odberov plynu meradlom s porušením zabezpečenia proti



neoprávnenej manipulácii jednotná a odberateľ, ktorý odoberal takýmto plynomerom plyn je zodpovedný
za vzniknutú škodu už len z toho dôvodu, že odoberal plyn meradlom s poškodenou plombou. Žalobca
sa ešte vyjadril, že prevádzkové plomby montujú zamestnanci žalobcu a umiestňujú ich na vstupné
a výstupné potrubia pri napojení plynomera na plynovú súpravu, plomby na číselníku slúžia na jeho
zabezpečenie, pričom tieto nemontujú zamestnanci žalobcu, ale montuje ich výrobca meradla. Dňa
6.9.2013 na základe reklamácie žalovaného u spoločnosti SPP a.s. ohľadom veľkého odberu plynu
prišli kontrolovať meradlo a vyhotovili zápis, v ktorom konštatovali poškodenie ochranných známok a
krytu plynomera. Následne dňa 10.9.2013 iní pracovníci žalobcu prišli k plynomeru a vyhotovili zápis,
že plynomer vymieňajú a plynomer dávajú znalcovi z dôvodu poškodenia plomby na číselníku. Žalobca
vystavoval svoje faktúry na základe znaleckého posudku. Predmetom sporu nebol regulátor tlaku, ale
otázka poškodenia zabezpečenia meradla plynomeru.

5. Žalovaný sa v konaní ešte vyjadril aj tak, že na základe vysokej faktúry z roku 2013 žiadal 30.8.2013
spoločnosť SPP a.s. o preskúšanie meradla. Plynári dňa 6.9.2013 prišli, začali plynomer montovať a
následne prišli za žalovaným, že je poškodené sklíčko. Žalovaný ich vyzval na zavolanie polície, oni
však volali nadriadeným a odišli s tým, že v pondelok prídu. V pondelok dňa 10.9.2013 prišli, plynomer
vymenili za nový, o ničom žalovaného neinformovali a dali mu o výmene zápis. K faktúre nebola ako
príloha pripojená fotodokumentácia stavu plynomera. Rok pred rokom 2013 žalovanému plynári vymenili
dovtedajšie plomby, pričom mal v roku 2013 spotrebu o 100% vyššiu, ako v roku 2010 a 2011, i
keď v dome má celý čas rovnaké plynové spotrebiče, takže nebol dôvod na zvýšenie spotreby plynu.
Znalec skonštatoval, že boli poškodené plomby a nie číselník plynomera. V dokladoch, ktoré predložil
žalovaný je uvedené, že na potrubiach boli dve plomby, a keď vymieňali plynomer neboli uvádzané ako
poškodené, naopak boli v zápise uvedené, že tam sú. Ulomený kryt sklíčka neznamená nezákonný
odber plynu, pričom nezákonný odber plynu je priamo pri prepoji alebo poškodených plombách. Znalec
dostal plynomer s odtrhnutými plombami, pričom tento plynomer plynári pri výmene plomby odtrhli, avšak
zápis plynárov pri výmene plynomera hovoril, že na plombe sa sklíčko nenachádza, naproti tomu znalec
konštatoval, že na sklíčku sa plomba nachádza s tým, že jedna strana je čitateľná a druhá nečitateľná.
Redukčný ventil plynomera je namontovaný pred plynomerom a reguluje tlak zo stredného na nízky,
pričom nebol 19 rokov ciachovaný.

6. V rámci záverečného návrhu k veci žalobca uviedol, že predmetný plynomer bol zdemontovaný a
poslaný znalcovi na posúdenie, pričom ten zistil, že kryt číselníka nemožno demontovať bez porušenia
plomby, nakoľko upevňovacie časti krytu sú uvoľnené a spodná časť plomby je poškodená, čo je
dôkazom toho, že žalovaný odoberal plyn meradlom s poškodenou plombou, čo je podľa zákona o
energetike kvalifikované ako neoprávnený odber. Zákon o metrológii uvádza, že meradlo možno použiť
pre účely vyúčtovania kúpnej ceny za spotrebovaný plyn, len ak mal platné overenie a nie je porušená
žiadna plomba. Ak je meradlo zo zákona neplatné a nie sú k dispozícii žiadne objektívne údaje o
spotrebe plynu, škoda sa vypočíta podľa vyhlášky s ohľadom na počet spotrebičov na odbernom mieste
a dobu neoprávneného odberu, ktorá sa určí od prvého dňa po poslednom odpočte do dňa zistenia
porušenia plomby. Takto bola vypočítaná aj žalobcom uplatnená škoda. Suma 106,63 eur predstavuje
škodu za obdobie od 25.4.2015 do 13.5.2015, pretože žalovaný neumožnil prerušiť dodavky plynu a
nedodržal obmedzenia dodávky plynu. Žalovaným predkladané dôkazy tykajúce sa zmluvného vzťahu
s dodávateľom sú pre toto konanie nepodstatné.

7. Žalovaný v rámci záverečného návrhu k veci uviedol, že ku dňu 19.7.2014 nebola žalovanému
doručená fotografia plynomera, pričom je na plynomere nameraná nižšia spotreba ku dňu demontáže
plynomeru dňa 19.7.2014 ako bola zaznamenaná dňa 10.7.2014. Žalovaný zároveň žiadal od žalobcu
náhradu škody vo výške 7.601,- eur, pričom poukázal na to, že odo dňa 2.9.2014 bol odpojený od plynu
len preto, že si dovolil požiadať o preskúšanie plynomera, na ktorý má podľa zákona nárok.

8. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca mal so spoločnosťou SPP a.s. uzavretú zmluvu o dodávke
zemného plynu, na základe ktorej odoberal zemný plyn na odbernom mieste E. XX. Pri kontrole tohto
odberného miesta žalovaného pracovníkmi žalobcu dňa 6.9.2013 vzniklo podozrenie, že žalovaný
odoberá zemný plyn meradlom (plynomerom), na ktorom bola porušená porušená plomba ako
overovacia a zabezpečovacia značka na číselníku meradla (plynomera), o čom bol vyhotovený zápis.
Plynomer bol demontovaný dňa 10.9.2013 a odoslaný na posúdenie znalcovi F.. K. X.. V rámci
vykonaného dokazovania vo veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že z jednotlivých dôkazov
vyvstali nasledovné skutočnosti:



- zo zápisu žalobcu zo dňa 13.8.2013 vyplynulo, že bola vykonaná kontrola plynomera odberného miesta
bez zistených závad,
- zo žiadosti žalovaného spoločnosti SPP a.s. o preskúšanie určeného meradla zo dňa 30.8.2013
vyplynulo, že ním žalovaný žiadal spoločnosť SPP a.s. o preskúšanie určeného meradla,
- z montážneho listu meradla č. 1400121100 zo dňa 6.9.2013 vyplynulo, že pred demontážou plynomeru
bolo zistené poškodenie krytu číselníku a chýbajúca plomba krytu,
- zo zápisu žalobcu zo dňa 10.9.2013 vyplynulo, že číselník meradla (plynomeru) sa dá snímať, je
poškodený kryt a je podozrenie na pozmenený overovací znak s tým, že meradlo (plynomer) sa odpája
a bude sa zasielať znalcovi na posúdenie. Konateľ žalovaného poznámkou dopísal, že v roku 2013
zaznamenal zmenu tlaku v kotli, čomu však ďalej nevenoval pozornosť,
- z montážneho listu meradla č. 1400121100 zo dňa 10.9.2013 vyplynulo, že meradlo (plynomer) je
zapožičaný a že je demontovaný kvôli reklamácii na úradnú skúšku meradla (plynomeru),
- z potvrdenia OO PZ v Šamoríne o podaní trestného oznámenia konateľa žalovaného vo veci
poškodenia plynomeru zo dňa 19.9.2013 vyplynulo, že konateľ žalovaného podal dňa 19.9.2013 trestné
oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci poškodenia plynomeru,
- z listu žalobcu žalovanému zo dňa 18.12.2013 vyplynulo, že žalobca neuznal námietky žalovaného a
trval na svojom nároku na náhradu škody,
- z výzvy žalobcu žalovanému na zaplatenie zo dňa 12.2.2014 vyplynulo, že ňou žalobca vyzýval
žalovaného na zaplatenie č. 9000168235 vo výške 7.601,78 eur,
- zo zápisu žalobcu zo dňa 16.4.2015 vyplynulo, že bola prerušená dodávka zemného plynu pre
neplnenie finančných záväzkov žalovaného ako odberateľa,
- zo zápisu žalobcu zo dňa 13.5.2015 vyplynulo, že bola obnovená dodávka zemného plynu žalovanému
ako odberateľovi,
- zo žalobcovho vyúčtovania škody zo dňa 27.5.2015 vyplynulo, že na odbernom mieste E. XX
prišlo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, čím bola žalobcovi spôsobená škoda, ktorá bola týmto výpočtom vypočítaná na sumu
7.601,78 eur,
- z faktúry žalobcu č. 9000168235 vyplynulo, že si ňou žalobca uplatnil od žalovaného náhradu škody
vo výške 7.601,78 eur,
- zo žalobcovho výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 22.10.2013
vyplynulo, že si žalobca týmto výpočtom vypočítal škody spôsobenú prerušením distribúcie plynu
žalovanému od 25.4.2015 do 13.5.2015 na sumu 106,63 eur,
- z faktúry žalobcu č. 9000198501 vyplynulo, že si ňou žalobca uplatnil od žalovaného náhradu škody
vo výške 106,63 eur,
- z fotografií plynomera a jeho plomb vyplynul stav týchto technických zariadení v čase pred demontážou
plynomera,
- z výkresu plynomera vyplynul technický náčrt skladby a umiestnenia plynomera,
- z cenníka služieb žalobcu vyplynuli výšky náhrad za jednotlivo špecifikované činnosti žalobcu,
- zo znaleckého posudku znalca F.. K. X. č. 347/PL-2013 zo dňa 17.10.2013 vyplynulo, že kryt číselníka
je možné demontovať bez porušenia plomby, nakoľko upevňovacie časti krytu sú odlomené. Na plombe
plynomeru sa nachádzajú mechanoskopické stopy po poškodení dvojčeľusťového nástroja s priečne
ryhovanými čeľusťami napr. kombinovanými kliešťami, prestaviteľnými kliešťami a pod. Spodná časť
plomby je nečitateľná. Kryt číselníka plynomeru má odlomené zaisťovacie prvky, ktoré zabezpečujú jeho
upevnenie k telesu plynomeru,
- z výsluchu znalca F.. K. X. vyplynulo, že v tomto prípade bola plomba upevnená na kryte číselníka spolu
s časťou telesa plynomeru, ktorý bol odlomený. Odstrihol časť krytu číselníka, preto plombu nemusel
rozrezávať tak, ako to robí obyčajne. Kryt číselníka bol prilepený páskou s označením SPP. Po odlepení
tejto pásky sa zároveň odklopil kryt číselníka a znalec ho odfotil. Z hornej strany plomba vykazovala
stopy po pôsobení dvojčeľusťového nastroja s priečne ryhovanými čeľusťami, pričom ide o plombu
výrobcu a nemá na jej porovnanie k dispozícii kontrolné odtlačky. Spodná časť plomby bola poškodená
rovnakým nástrojom ako horná strana. Detailné obrázky plomby sú urobene digitálnym mikroskopom.
Kryt číselníka už prišiel zlomený a bolo s ním možné nakladať,
- z vyúčtovania znalečného znalca F.. K. X. vyplynulo, že si ním znalec vyúčtoval odmenu za
vypracovanie znaleckého posudku č. 347/PL-2013 zo dňa 17.10.2013 vo výške 40,- eur,
- z protokolu zo skúšky meradla č. 0417/312.05/13 zo dňa 11.11.2013 vyplynulo, že meraný plynomer mal
odstránenú overovaciu značku na počítadle a chýbal kryt počítadla, pričom nevyhovoval požiadavkám
príslušných predpisov kvôli zásahu v mechanizme počítadla,



- z vyšetrovacieho spisu č. ORP-161/SA-DS-2014 vyplynulo, že bol predložený návrh na trestné stíhanie
konateľa žalovaného za prečin neoprávneného obohatenia tým, že mal vykonať zásah do overovacej
a zabezpečovacej značky plynomeru, pričom toto trestné stíhanie bolo uznesením č.k. ORP-161/SA-
DS-2014 zo dňa 18.7.2014 zastavené, pretože daný skutok nie je trestným činom.

9. Súd prvej inštancie nevyhodnocoval pri svojom rozhodovaní ako dôkazy obchodné podmienky
spoločnosti SPP a.s., vyúčtovaciu faktúru spoločnosti SPP a.s. č. 7443154030, sprievodný list k
vyúčtovacej faktúre spoločnosti SPP a.s. č. 7443154030 zo dňa 23.7.2013 a z mailové správy zo dňa
27.6.2015 a 30.6.2015, nakoľko sa týkali zmluvného vzťahu žalovaného a spoločnosti SPP a.s., ktorý
nebol predmetom tohto konania.

10. Skutkový stav súd prvej inštancie ustálil tak, že žalobca (resp. jeho pracovníci) počas kontroly dňa
6.9.2013, realizovanej na základe žiadosti žalovaného zo dňa 30.8.2013, zistil poškodenie meracieho
zariadenia (plynomeru) tak, že kryt číselníka je možné demontovať bez porušenia plomby, nakoľko
upevňovacie časti krytu boli odlomené, na plombe plynomeru sa nachádzajú mechanoskopické stopy po
poškodení dvojčeľusťovým nástrojom s priečne ryhovanými čeľusťami napr. kombinovanými kliešťami
alebo prestaviteľnými kliešťami, spodná časť plomby bola nečitateľná a kryt číselníka plynomeru
má odlomené zaisťovacie prvky, ktoré zabezpečujú jeho upevnenie k telesu plynomeru. Uvedené
skutočnosti súdu osvedčili okrem výpovede znalca F.. K. X. aj jeho znalecký posudok č. 347/PL-2013 zo
dňa 17.10.2013, zápis žalobcu zo dňa 6.9.2013, montážny list meradla č. 1400121100 zo dňa 6.9.2013,
zápis žalobcu zo dňa 10.9.2013 a montážny list meradla č. 1400121100 zo dňa 10.9.2013. Nakoľko na
odbernom mieste žalovaného bolo dňa 6.9.2013 zistené poškodenie meradla (plynomeru), ktoré neskôr
potvrdil a presne definoval znalec F.. K. X. v predmetnom znaleckom posudku, vznikla žalovanému podľa
názoru súdu prvej inštancie objektívna zodpovednosť za odber zemného plynu z odberného miesta,
na ktorom sa nachádzalo poškodené meradlo (plynomer). Túto objektívnu zodpovednosť žalovaného
výslovne uvádza ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ktoré uvádza že, neoprávneným odberom
plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii... a ust. § 82 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberá
plyn, povinný uhradiť žalobcovi skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Súd prvej inštancie teda uzavrel,
že bez ohľadu na to, kto skutočne reálne zavinil poškodenie predmetného plynomeru, za odber plynu z
tohto meradla zodpovedá žalovaný, pričom takýto odber je na základe vyššie uvedeného neoprávnený.
Prvoinštančný súd v zmysle ust. §§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka mal okrem zodpovednosti
žalovaného za škodu žalobcu preukázaný aj vznik a výšku škody, pričom výškou škody žalobcu boli
výpočty škody vykonané žalobcom dňa 22.10.2013 a 27.5.2015 v súlade s vyhláškou č. 449/2012 Z.z.
a vyhláškou č. 24/2013 Z.z. Škoda predstavujúca neoprávnený odber zemného plynu predstavovala
tak výšku 7.601,78 eur a škoda spôsobená odpojením žalovaného od distribučnej siete od 25.4.2015
do 13.5.2015 predstavovala výšku 106,63 eur ,spolu teda škoda spôsobená žalovaným žalobcovi
predstavovala výšku 7.708,41 eur. Uvedený nárok na náhrady škody súd prvej inštancie posúdil v
zmysle ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka ako škodu spočívajúcu v rozdiele medzi cenou
podľa uvedených vyhlášok vypočítanej dodávky množstva zemného plynu a cenou odberu zemného
plynu nameranou takýmto poškodeným meracím zariadením, ktorú je žalovaný povinný podľa ust.
§ 378 Obchodného zákonníka nahradiť žalobcovi. Škoda bola žalovanému vyúčtovaná faktúrami č.
9000168235 a č. 9000198501 v celkovej výške 7.708,41 eur a ich neuhradením žalovaným sa tento
dostal do omeškania. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009, v ktorom sa konštatovalo, že neoprávneným
odberom je odber v rozpore s uzavretou zmluvou a pri neoprávnenom odbere je odberateľ povinný
uhradiť dodávateľovi škodu, ktorú mu neoprávneným odberom spôsobil. Popri výslovnom zákaze
akéhokoľvek zásahu do meradla inou osobou ako dodávateľom sa konkretizuje niekoľko skutkových
podstát, ktoré sa označujú za neoprávnený odber, pričom o skutkovú podstatu použiteľnú na daný spor
ide prípad o objektívnej zodpovednosti odberateľa bez zreteľa na zavinenie v prípade neoprávneného
odberu meraného meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Pri tejto skutkovej podstate je nevyhnutné zdôrazniť fakt, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že
odoberal energiu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Z uvedeného vyplýva, že porušenie
zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, ale
prípadne aj na iné osoby, ktoré či už na podnet odberateľa alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie
porušili. Obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalovaný nijakým spôsobom nepoškodil kryt
číselníka plynomeru, ani nepoškodil plombu na kryte číselníka plynomeru a nerealizoval žiaden



neoprávnený odber zemného plynu na odbernom mieste, nepodložil žiadnymi hodnovernými dôkazmi,
ktoré by ho podľa názoru súdu prvej inštancie vyvinili z objektívnej zodpovednosti za odber zemného
plynu tak ako to má na mysli ust. § 82 ods. 1 písm. d), e), f) a ods. 2 zákona o energetike. Naopak súd
prvej inštancie konštatoval, že žalobcom predložené dôkazy obranu žalovaného jednoznačne vyvrátili a
potvrdili, že žalovaný odoberal zemný plyn pri existencii porušenia meracieho zariadenia, čo zakladalo
jeho objektívnu zodpovednosť podľa citovaných zákonných predpisov a čím žalobcovi spôsobil uvedenú
škodu. Žalovaného obranu ohľadom tej skutočnosti, že sám žalovaný nespôsobil znalcom konštatované
poškodenie plynomera, súd nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy, keďže táto skutočnosť nemala
vplyv na objektívnu zodpovednosť žalovaného voči žalobcovi a taktiež jej odporovala okolnosť, že
žalovaný nemal predmetný plynomer inštalovaný na voľne dostupnom mieste. Súd prvej inštancie ďalej
nevyhovel nároku žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi vo výške 7.601,- eur z dôvodu, že
odo dňa 2.9.2014 bol odpojený od plynu, pretože v konaní bolo preukázané zápisom žalobcu zo dňa
16.4.2015 a zo dňa 13.5.2015, že žalovanému nebol dodávaný zemný plyn v období od 16.4.2015
do 13.5.2015 a taktiež z dôvodu, že žalovaný nepreukázal konajúcemu súdu žiadnym hodnoverným
dôkazom výšku ním uplatnenej škody. Ohľadne úroku z omeškania a času kedy sa žalovaný dostal do
omeškania súd prvej inštancie uviedol, že keďže strany nemali dohodnutý úrok z omeškania, súd výšku
tohto úroku ustanovil s odvolaním sa na § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. §
1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a to s prihliadnutím ku dňu vzniku nároku žalobcu na
náhradu škody, t.j. ku dňu 6.9.2013. Ako prvý deň omeškania žalovaného súd uznal žalobcom uplatnený
deň 7.9.2015, keďže išlo o deň nasledujúci po dni, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, čo bolo
dňa 6.9.2013, pri kontrole plynomeru pracovníkmi žalobcu. Uvedenú lehotu súd prvej inštancie ohraničil
až do dňa skutočného zaplatenia dlžnej sumy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne
posúdenie súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.708,41 eur s príslušenstvom titulom nároku
žalobcu na náhradu jemu spôsobenej škody. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd v
zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Súd prvej inštancie ďalej rozhodol aj o náhrade trov štátu a to v zmysle ust. § 148 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 139 ods. 2 O.s.p. Žalovanému ako neúspešnej strane sporu uložil povinnosť nahradiť
trovy štátu, ktoré v konaní vznikli a to priznané znalečné súdnemu znalcovi F.. K. X. vo výške 42,56 eur
za výpoveď na pojednávaní súdu konanom dňa 18.4.2016.

11. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, ktoré dôvodil tými
skutočnosťami, že mu nebol prečítaný zápis polície Šamorín, čo si pán sudca vyžiadal na jeho podnet
a nebola mu poskytnutá kópia. Ďalej uvádza, že nebolo od polície vyžiadané ako skončilo pátranie po
neznámom páchateľovi, a v závere odvolania namietal, že spochybňuje dátum neoprávneného odberu,
lebo nebola doložená požadovaná fotografia merania spotreby a počas obdobia neoprávneného odberu
mu bola znížená faktúra o sumu 466,04 eur, čo je dôkaz, že mu znova merali a plynomer vtedy nemohol
byť poškodený. Na základe uvedeného nesúhlasí s rozsudkom a zaplatením 7.708,41 eur.

12. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

13. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej
úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní
rozhodol odvolací súd dňa 7.6.2018, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového
poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP,
podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a
aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná
úprava CSP.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný
zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný
skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a
v podrobnostiach na neho poukazuje.



15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny,
keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec
posúdil správne aj po právnej stránke.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

17. K odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa,
odvolací súd uvádza:

Žalovaný v odvolaní namietal neprečítanie záznamu z polície a neposkytnutie fotokópie uvedeného
záznamu. Odvolací súd uvádza, že z uvedenej formulácie dôvodu odvolania nie je jasné, o aký zápis
z polície Šamorín má ísť. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že prvoinštančný súd sa s uvedenou
okolnosťou dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia keď uviedol, že z vyšetrovacieho
spisu OO PZ Šamorín č. ORP-161/SA-DS-2014 vyplynulo, že bol predložený návrh na trestné stíhanie
konateľa žalovaného za prečin neoprávneného obohatenia tým, že mal vykonať zásah do overovacej
a zabezpečovacej značky plynomeru, pričom toto trestné stíhanie bolo uznesením č.k. ORP-161/SA-
DS-2014 zo dňa 18.7.2014 zastavené, pretože daný skutok nie je trestným činom. Rovnako tak uvádza
aj k ďalšej okolnosti uvádzanej žalovaným v odvolaní a to, že nebolo od polície vyžiadaný záver, ako
sa skončilo pátranie po neznámom páchateľovi. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zmysle § 193
veta tretia CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal. V
danom konaní išlo však o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom, za
ktorú zodpovedá žalovaný aj v prípade, ak by došlo k poškodeniu meradla zo strany inej osoby (možného
páchateľa trestného činu). Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že keďže nebola doložená fotografia
merania spotreby, je spochybniteľný dátum neoprávneného odberu, rovnako tak počas neoprávneného
odberu mu bola znížená faktúra za spotrebu o sumu 460,- eur, čo je teda dôkaz, že v tom čase nemohol
byť plynomer poškodený. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zo zápisu žalobcu
zo dňa 6.9.2013 zistil, že v tento deň bolo zistené pravdepodobné poškodenie ochrannej známky a krytu
plynomera na číselníku a výmena sa mala uskutočniť po vyšetrení dňa 10.9.2013. Je teda zrejmé, že v
uvedený deň bolo najskôr objektívne zo strany žalobcu zistené poškodenie meradla plynomeru a preto s
poukazom na ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike sa uvedený deň považuje za prvý deň začatia
neoprávneného odberu. Výška tejto škody bola žalobcom vypočítaná v súlade s vyhláškou č. 449/2012,
kde sa v § 1 ods. 1 uvedenej vyhlášky určuje, ako sa vypočítava množstvo neoprávnene odobratého
zemného plynu v prípade, ak nie je možné použiť údaje od určeného meradla. Odvolací súd záverom
konštatuje, že skutočnosti uvedené žalovaným v odvolaní nie sú spôsobilé privodiť inú skutkovú alebo
právnu zmenu oproti tým, ako boli uzavreté súdom prevej inštancie.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100% a žalovaný neúspešný. Žalobcovi ako strane
v spore úspešnej v plnom rozsahu, patrí náhrada trov odvolacieho konania. O výške trov konania bude
rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1 a 2 CSP, samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1315218644)

  1. 9. 5. 2016Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/355/2015 z 9. 5. 2016potvrdené
  2. 6. 6. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/114/2017 z 6. 6. 2018 (toto rozhodnutie)