Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/83/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315218803 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315218803.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcov: X/ A. B., N.. XX. XX. XXXX, A. R. L.. Č.. X, R., D. Ž. X/ P. B., X/ V.. J.. Q. B., N.. XX. XX. XXXX, A. R. L.. Č.. X, R., proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova ul. č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05. mája 2016, č. k. 23C/23/2015 - 103, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 24. 03. 2006, Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 09. 2010 a Vyhlásenia žalovaného o mimoriadnej splatnosti úveru Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 09. 09. 2010 a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 80 písm. c) O. s. p. a vecne nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobcov 1/, 2/ na požadovanom určení. Uviedol, že na prvom pojednávaní dňa 11. 02. 2016 žalobcovia 1/ a 2/ požiadali o lehotu za účelom mimosúdnych rokovaní, keď sa na druhé pojednávanie dňa 05. 05. 2016 nedostavili napriek tomu, že termín pojednávania vzali na vedomie osobne dňa 11. 02. 2016, pričom svoju neúčasť vopred neospravedlnili, a preto uskutočnil pojednávanie v ich neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. Poukázal na skutočnosť, že žalobou podľa § 80 písm. c) O. s. p. možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, pričom žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva má v čase rozhodovania súdu naliehavý právny záujem, ktorý bude daný spravidla v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. viaže na konkrétny určovací petit, t. j. to, čoho sa žalobca v konaní domáha a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu, pričom určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo v prípade, ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu daný právny vzťah alebo právo je alebo nie je s tým, že naliehavý právny záujem je daný len vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, keď nie je rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Poukázal na skutočnosť, že predtým, ako sa začal zaoberať vecnou stránkou žaloby, sa ako prvým predpokladom dôvodnosti konania (zrejme žaloby, pozn. odvolacieho súdu) zaoberal procesným posúdením naliehavosti právneho záujmu žalobcov 1/ a 2/ na takomto určení (§ 80 písm. c/ O. s. p.) s tým, že žalobcami skoncipovaný petit žaloby, vôbec nenapĺňa charakter naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko aj v prípade, ak by žalobe vyhovel, ich právne postavenie by sa nezmenilo, keďže by nedošlo k obmedzeniu alebo k odstráneniu právnej neistoty súvisiacej s existenciou záložného práva a jeho výkonom, pričom takto formulovaný petit žaloby a prípadný úspech žalobcov v spore je bez akejkoľvek právnej relevancie s tým, čo sa zrejme snažia dosiahnuť, a to zabránenie v pokračovaní výkonu záložného práva, preto bez toho, aby žalobu po vecnej (skutkovej) stránke preskúmaval, ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom žalovaného v spore, ktorému však náhradu trov konania voči žalobcom nepriznal, pretože o ňu nežiadal. 2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/, 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p.), súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm. c/ C. s. p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p.), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C. s. p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny, nepresvedčivo odôvodnený a vydaný v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., ktorým v dôsledku predchádzajúcemu nejasnému a nezrozumiteľnému konaniu vec nedostatočne zistil a nesprávne právne posúdil s tým, že v úmysle sa veci zbaviť bez riadneho a plnohodnotného dokazovania, si nevyžiadal a nepripojil spisový materiál žalovaného, z ktorého obsahu a v ňom sa nachádzajúcich listinných dôkazov je nesporné, že žaloba bola dôvodná a zmysluplná. Poukázali na skutočnosť, že súd prvej inštancie mal riadne vykonať dokazovanie vo veci previerkou doručeniek a doručovania písomností žalovaným a žalobe mal na podklade objektívneho zistenia skutkového stavu veci s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v celom rozsahu vyhovieť s tým, že tvrdenia žalovaného citované súdom prvej inštancie na tretej strane odôvodnenia napadnutého rozsudku, sa nezakladajú na pravde, a vytkli prvoinštančnému súdu, že nevykonal previerku týchto tvrdení, keď im navyše neprípustne zatajil písomnosti na č. l. 78 až 82 spisu, v dôsledku čoho im nebola daná možnosť mať o obsahu tohto podania vedomosť, a preto sa nemohli k nemu riadne a v primeranej lehote vyjadriť, čím im bola odňatá možnosť riadne konať pred súdom. Žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie porušil ich právo rovnosti a právo na kontradiktórne konanie, teda neprípustne odignoroval právo na spravodlivé súdne konanie, konal svojvoľne, čo je zakázané, keď nedoručovaním písomností žalovaného im odňal možnosť riadne konať pred súdom, čím porušil § 18 O. s. p. v spojení v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, porušil právo vyjadriť sa k podaniam žalovaného, čím porušil čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Poukázali na skutočnosť, že po nahliadnutí do spisu dňa 08. 09. 2016 zistili, že sa v ňom nenachádzajú žiadne rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III a jeho predsedu, ktoré by dokumentovali zákonnosť odňatia veci pôvodnej sudkyni JUDr. Nadežde Weisovej a svojvoľné pridelenie veci bez splnenia zákonných podmienok sudkyni JUDr. Dáši Onuferovej, čím bolo porušené ich právo na nestranný súd a na zákonného sudcu, nakoľko došlo k nezákonnej manipulácii so spisom, a preto sú úkony sudkyne JUDr. Dáši Onuferovej, ktorá nemôže byť považovaná za zákonného sudcu, absolútne neplatné a neúčinné. Uviedli, že prvoinštančný súd odňal žalobkyni 1/ možnosť riadne konať pred súdom tým, že ju riadne nepredvolal na pojednávanie dňa 05. 05. 2016 o 09:00 hod., hoci z predchádzajúceho pojednávania dňa 11. 02. 2016 mal vedomosť, že nebola na tomto pojednávaní osobne prítomná, nemohla tak účinne vziať termín pojednávania na vedomie, a preto sa nemohla osobne vyjadriť k predmetu sporu, byť vypočutá, klásť žalovanému otázky, predniesť návrhy na doplnenie dokazovania do vyhlásenia skončenia dokazovania súdom prvej inštancie, predniesť záverečnú reč, byť osobne prítomná na vyhlásení rozsudku, vypočuť si jeho stručné odôvodnenie, čím súd prvej inštancie zaťažil konanie procesnou vadou, ktorá mala za následok porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Poukázali na skutočnosť, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne presvedčivo a racionálne odôvodnený, konzistentný s požiadavkou na kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyžadovanou Európskym súdom pre ľudské práva, teda odporuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vytkli súdu prvej inštancie, že vec riadne neposúdil podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a nevysporiadal sa s nekalými praktikami žalovaného voči nim ako aj s tým, že úkony žalovaného boli v rozhodnom období voči nim neúčinné a absolútne neplatné, keď napadnutý rozsudok vykazuje známky neprípustnej svojvôle, formalizmu, tendenčnosti vo veci nezákonne konať a rozhodnúť potieraním základných práv. Uviedli, že napadnutý rozsudok bol a je vydaný v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. § 48 ods. 1, 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a smernicou Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, nakoľko je vecne správny a stotožnil sa s právnym názorom ako aj právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovia si v odvolaní neuplatňujú žiadne prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré by už neboli použité pred súdom prvej inštancie, ktorý postupoval v súlade s právnou doktrínou a ustálenou praxou najvyšších súdnych autorít, keď pred tým, ako sa začal zaoberať vecnou stránkou žaloby, sa ako prvým predpokladom dôvodnosti konania zaoberal procesným posúdením naliehavosti právneho záujmu žalobcov na takomto určení v zmysle § 137 písm. c) C. s. p., ktorého nedostatok vylučuje, aby žalobu preskúmal po vecnej stránke a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 112/2004 a sp. zn. 4 Cdo 49/2003. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nevyhnutým predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) C. s. p. je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na uplatňovanom žalobnom petite, keď existencia naliehavého právneho záujmu a tým aj povinnosť žalobcu tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva ich existencia, je nevyhnutnou podmienkou prípustnosti takejto žaloby, a stotožnil sa s konštatovaním súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti dotknutých právnych úkonov s poukazom na petit žaloby, preukázateľne absentuje. K námietke žalobcov, že súd prvej inštancie odňal žalobkyni 1/ možnosť konať pred súdom z dôvodu, že na pojednávanie dňa 05. 05. 2016 nebola riadne predvolaná uviedol, že neobstojí, nakoľko žalobca 2/ na pojednávaní dňa 11. 02. 2016 predložil súdu plnú moc na zastupovanie žalobkyne 1/ v tomto konaní a súčasne vzal na vedomie odročenie pojednávania na deň 05. 05. 2016, teda žalobcovia boli preukázateľne riadne upovedomení o odročení pojednávania na tento termín. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobcov, že v konaní bolo hrubým spôsobom porušené ich právo na nestranný súd a ich právo na zákonného sudcu, pretože v konaní preukázateľne konal zákonný sudca, t. j. samosudca miestne a vecne príslušného súdu prvej inštancie určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Uviedol, že neobstojí ani námietka žalobcov o absencii presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie v jeho odôvodnení na piatich stranách jasne, zrozumiteľne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ako vec právne posúdil, vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a taktiež akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. 4. Žalobcovia 1/ a 2/ k vyjadreniu žalovaného k ich odvolaniu uviedli, že je irelevantné, nakoľko žaloba je podaná po práve, preto aj odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie je podané po práve, navyše ak žalobkyni 1/ bola dňa 05. 05. 2016 jeho postupom odňatá možnosť riadne konať pred súdom, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie, keďže nebola súdom prvej inštancie riadne predvolaná na pojednávanie a na predchádzajúcom pojednávaní nebola uložená žalobcovi 1/ povinnosť zabezpečiť jej osobnú účasť na pojednávaní dňa 05. 05. 2016, na ktorom rozhodol rozsudkom, ktorý nie je riadne, presvedčivo a konzistentne odôvodnený v súlade s požiadavkami kladenými Európskym súdom pre ľudské práva na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku a rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, s čím sa vo svojom vyjadrení dôsledne nevysporiadal ani žalovaný, ktorý súdu prvej inštancie doposiaľ zatajuje Všeobecné obchodné podmienky platné a používané v čase uzatvorenia úverovej zmluvy s tým, že týmito Všeobecnými obchodnými podmienkami nedisponujú, pretože im neboli žalovaným riadne a včas poskytnuté k oboznámeniu, ale doslovne iba podstrčené na poslednú chvíľu pri podpise úverovej zmluvy, pričom si ich súd prvej inštancie pre potrebu komplexného posúdenia veci od žalovaného nežiadal, nakoľko sa v spise nenachádzajú napriek tomu, že vedel, že žalovaný im ich odmietol poskytnúť aspoň vo forme fotokópie. Poukázali na skutočnosť, že na internete je zverejnený rad rozhodnutí Slovenskej obchodnej inšpekcie vo veci Všeobecných obchodných podmienok používaných žalovaným v rozhodnom období, na podklade ktorých je ustálené, že Všeobecné obchodné podmienky obsahujú rad neprijateľných zmluvných podmienok, sú iba tzv. predtlačovým formulárom, navyše písané malým písmom, čo zakladá absolútnu neplatnosť zmluvných dojednaní, pokiaľ sa žalovaný odvoláva na Všeobecné obchodné podmienky, čo je aj tento prípad a to všetko s poukazom aj na skutočnosť, že podpisu neplatnej úverovej zmluvy predchádzalo uzatvorenie záložnej zmluvy medzi žalovaným a Obecným úradom Michal nad Žitavou, ktorá je s poukazom na ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Žalobcovia 1/, 2/ uviedli, že konanie žalovaného nebolo dobromyseľné a bolo výsledkom obchádzania zákona, ktoré nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu súdom, keďže navyše dôkazom absolútne neplatného úkonu zo strany žalovaného sú aj napadnuté oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré neboli žalobkyni 1/ riadne a účinne doručené do vlastných rúk, čo žalovaný osvedčil súdu prvej inštancie doručenkou s dátumom doručenia písomnosti neoprávnenej osobe dňa 28. 09. 2010, čím preukázal, že Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru jej nebolo ako adresátke účinne doručené do vlastných rúk a zároveň preukázal, že doručovanie písomností poštovým doručovateľom bolo až po lehote na splatenie celej pohľadávky spolu s príslušenstvom stanovenej na deň 20. 09. 2010, s čím sa prvoinštančný súd dôsledne nevysporiadal a vec nesprávne právne posúdil. Poukázali na skutočnosť, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru síce bolo žalobcovi 2/ účinne doručené do vlastných rúk, avšak po lehote na plnenie, t. j. po 20. 09. 2010, takže plnenie nebolo možné a poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 3 M Obdo 1/2008, preto je nesporným, že žalovaný osvedčil súdu dôkazmi založenými do spisu dňa 05. 02. 2016, že porušil zákon, pričom súd prvej inštancie v rozpore s ich legitímnym očakávaním, sa s týmito dôkazmi dôsledne nevysporiadal, keď žalobu svojvoľne zamietol bez rozumného dôvodu, a to na škodu ich majetkových práv. Uviedli, že súd prvej inštancie sa dôsledne nevysporiadal s listinnými dôkazmi založenými žalovaným do spisu vo forme príloh k podaniu z 05. 02. 2016, vec nesprávne právne posúdil, nezákonne a protiústavne rozhodol, keďže podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR mal vedomosť, že sa po práve domáhajú určenia neplatnosti napadnutých právnych úkonov žalovaného, teda bolo zákonnou a ústavnou povinnosťou súdu prvej inštancie, aby pre potrebu objektivizácie vyzval žalovaného k predloženiu originálov doručeniek, vykonať riadne dokazovanie vo veci, aby osvedčil riadne a včasné doručenie Oznámení o mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, teda na podklade vykonaného dokazovania osvedčiť, že postup žalovaného nebol v súlade so zákonom a bol na škodu ich majetkových práv, formou zneužitia práva. Poukázali na skutočnosť, že žaloba je podaná po práve, navyše ak nedobromyseľné konanie žalovaného vyústilo do postúpenia premlčanej pohľadávky spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o., všetko v čase, kedy už aj došlo k premlčaniu záložného práva, ktoré je navyše neplatné, nakoľko sa žalovaný aktívne podieľal na neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy s tým, že neplatnosť zmluvy o záložnom práve bola osvedčená aj cestou Okresnej prokuratúry Nové Zámky. Uviedli, že ich dôvodné obavy sa naplnili, keďže došlo k vydraženiu predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 882, k. ú. Michal nad Žitavou, síce zákonu odporujúcim konaním obchodných spoločností Platiť sa oplatí s.r.o. a GENERAL FACTORING, a.s. s tým, že na Okresnom súde Nové Zámky sa pod sp. zn. 13C/179/2016 vedie konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, teda je nesporným, že mali a majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti napadnutých právnych úkonov žalovaného, nakoľko sa naplnila ich dôvodná obava z nezákonného vydraženia nehnuteľností s podzemnými ložiskami termálnej vody s liečivými účinkami morskej vody (ložisko termálnej vody oblasť Podhájska), ktoré nadobudli na podklade kúpnej zmluvy od Obecného úradu Michal nad Žitavou, a ktoré v čase dražby mali trhovú hodnotu viac ako 3 milióny eur. 5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/, ktoré mu bolo doručené dňa 06. 08. 2018, nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. augusta 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 7. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4. 10. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. 11. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu. 12. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu. 13. Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48 ods. 1 ústavy je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo účelový. Za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. I. ÚS 239/04, II. ÚS 417/06, III. ÚS 285/2010). 14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ podali na súd prvej inštancie dňa 08. 09. 2015 žalobu, ktorá bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Nadežde Weisovej s tým, že dňa 08. 10. 2015 bola vec pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Dáši Onuferovej (č. l. 31 spisu), ktorá na pojednávaní dňa 05. 05. 2016 vo veci vyhlásila napadnutý rozsudok. 15. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcov 1/ a 2/ v podanom odvolaní, že odňatím veci JUDr. Nadežde Weisovej a svojvoľným pridelením veci JUDr. Dáši Onuferovej bez splnenia zákonných podmienok, bolo hrubým spôsobom porušené právo na nestranný súd a na zákonného sudcu, keď v dôsledku hrubej a neprípustnej manipulácie so spisom, sú úkony JUDr. Dáši Onuferovej, ktorá za zákonnú sudkyňu byť považovaná nemôže, sú absolútne neplatné a neúčinné, nakoľko zákonom predpokladaným spôsobom bol s účinnosťou od 07. 10. 2015 Dodatkom č. 8 zmenený Rozvrh práce na rok 2015 pre Okresný súd Bratislava III zo dňa 15. 12. 2014, verejne prístupný na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR (S.:/..Q..B.-/.), na základe ktorého sa v súdnych oddeleniach 23C, Ccud, Cd a Ú zastavil nápad a všetky nevybavené veci ku dňu účinnosti Dodatku z oddelení 23C, Ccud, Cd a Ú sa prerozdelili náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov do všetkých aktívnych súdnych občiansko-právnych oddelení, čím došlo k zákonnej zmene zákonného sudcu v predmetnej veci, a preto JUDr. Dáša Onuferová od pridelenia veci vykonala všetky procesné úkony, vrátane vyhlásenia rozsudku vo veci, ako zákonná sudkyňa v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. 16. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobkyne 1/ v podanom odvolaní, že jej súd prvej inštancie tým, že ju riadne nepredvolal na pojednávanie dňa 05. 05. 2016 o 09:00 hod., odňal možnosť konať pred súdom, keďže sa nemohla osobne vyjadriť k predmetu sporu, byť vypočutá, nebolo jej umožnené klásť žalovanému otázky, predniesť návrhy na doplnenie dokazovania a záverečnú reč, byť osobne prítomná na vyhlásení rozsudku, vypočuť si jeho stručné odôvodnenie, nakoľko žalobca 1/ na pojednávaní dňa 11. 02. 2016 súdu prvej inštancie predložil splnomocnenie (viď č. l. 85 spisu) na jej zastupovanie v konaní, a preto ak v závere pojednávania súd prvej inštancie do zápisnice uviedol, že prítomní účastníci berú ďalší termín pojednávania na vedomie a nebudú písomne volaní, tak osobnou prítomnosťou žalobcu 2/ ako splnomocnenca bola o termíne pojednávania dňa 05. 05. 2016 upovedomená aj žalobkyňa 1/, na ktorej voľbe bolo, či sa nasledujúceho nariadeného pojednávania osobne zúčastní, keď nedôvodnou bola aj námietka žalobcov 1/, 2/ v odvolaní, že im nedoručením listín založených na č. l. 78 až 82 spisu bola odňatá možnosť sa k nim vyjadriť, nakoľko z podania žalovaného zo dňa 08. 02. 2016 vyplýva, že im boli doručené na emailovú adresu uvedenú v žalobe s tým, že ich obsahom je komunikácia žalobkyne 1/ so žalovaným, ktorá však s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, nemá žiadny právny súvis a význam. 17. Z obsahu žaloby žalobcov 1/ a 2/, ktorú na súd prvej inštancie podali dňa 08. 09. 2015 vyplýva, že sa domáhali určenia absolútnej neplatnosti Zmluvy o úvere Č.. XXXXXXXXXX, ktorú uzavreli dňa 24. 03. 2006 so žalovaným z dôvodu, že im žalovaný predložil Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01. 08. 2002, obsahujúce rad neprijateľných zmluvných podmienok iba k nahliadnutiu a oboznámeniu tesne pred podpisom formulárovej zmluvy, bez predloženia jej návrhu vopred a možnosti zapracovať vlastné pripomienky, nedostatku nespornej a nezameniteľnej identifikácie žalobkyne 1/ jej menom a priezviskom pri podpise na Zmluve, či nedostatku vlastnoručného podpisu žalobcu 2/ na Zmluve, neplatnosti Vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 09. 09. 2010 z dôvodu uvedeného v bode 7.6. Všeobecných obchodných podmienok, ako aj neplatnosti Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10. 09. 2010, ktoré nebolo žalobkyni 1/ doručené do vlastných rúk, keď ho omylom prevzala osoba bez splnomocnenia k preberaniu zásielok, pričom žalobca 2/ prevzal Oznámenie osobne až dňa 28. 09. 2010, čím im žalovaný neposkytol primeranú lehotu na splatenie pohľadávky v sume 57.835,67 eur v lehote splatnosti do 20. 09. 2010, teda konal nedobromyseľne, účelovo a v rozpore s pravidlom na ochranu poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka s tým, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uvedených právnych úkonov mal spočívať v ohrození majetkových a vlastníckych práv žalobcov 1/ a 2/ v dôsledku začatia výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosť stavby rodinného domu so súpisným číslom XX, W. na W. Č.. XXX/ X P. W. W. Č.. XXX/X, D. na R. M. Č.. XXX pre K. Ú. V. N. Ž., obchodnou spoločnosťou Platiť sa oplatí s.r.o., ktorá Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou so žalovaným dňa 29. 06. 2015 nadobudla premlčanú a tým aj neplatnú pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX voči žalobcom 1/ a 2/. 18. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. 19. Určovacia žaloba predpokladaná ustanovením § 80 písm. c) O. s. p. je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. 20. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. 21. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). 22. Súd prvej inštancie dospel k absolútne správnemu právnemu záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcov 1/, 2/ na určení neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX L.zavretej dňa 24. 03. 2006, Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 09. 2010 a Vyhlásenia žalovaného o mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 09. 09. 2010, ktorého správnosť žalobcovia 1/, 2/ v odvolaní ani nenamietali s tým, že odvolací súd sa zároveň stotožnil aj so záverom prvoinštančného súdu, že žaloba žalobcov nie je spôsobilá zabezpečiť ich cieľ, nakoľko by sa neodstránila ich právna neistota, ktorá je spôsobená výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti (B. T. F. B. B. Č.. XX, W. na W. Č.. XXX/X P. W. Č.. XXX/X obchodnou spoločnosťou Platiť sa oplatí s.r.o., ktorá sa stala záložným veriteľom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky 29. 06. 2015) a správne postupoval, keď po zistení nedostatku naliehavého právneho záujmu, žalobu, bez jej preskúmania po vecnej stránke zamietol. 23. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcov v podanom odvolaní, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, nekonzistentné s požiadavkou na kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, vykazujúce známky neprípustnej svojvôle, nakoľko z jeho odôvodnenia jednoznačne vyplývajú dôvody zamietnutia žaloby žalobcov, t. j. nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na nimi požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov. 24. Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).