Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/288/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315219770 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315219770.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Y. U., F. C. Č.. XX, F., zastúpeného advokátom: JUDr. Jozef Boledovič, so sídlom Rovinka č. 578, proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Vajnorská 100/B, Bratislava, IČO: 31 325 416, zastúpenému: Mgr. Marcel Drgon, advokát s.r.o., so sídlom Jesenského 2, Bratislava, o zaplatenie 10.224,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28. septembra 2017, č.k. 11C/587/2015-212, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 10.224,33 eura s príslušenstvom, titulom nároku výplatu poistného plnenia z úrazového poistenia; a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2002 a poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, a to aj pre prípad následkov úrazu. Žalobca dňa 15.12.20104 uplatnil u žalovaného nárok na poistné plnenie, tvrdiac, že sa mu dňa 26.03.2011 na lyžovačke stal úraz, keď padol na chrbát. Bolo to cez víkend, v pondelok vyhľadal obvodného lekára Y.. S. V., ktorý je už na dôchodku, on mu predpísal lieky na bolesť, nosil korzet, potom mu predpísal silnejšie lieky na bolesť, chodil aj na injekcie, pričom liečba trvala asi pol roka. Na RTG vyšetrení sa nič nenašlo a potom bolesti prešli. Úraz nenahlásil, nepredpokladal, že to bude niečo vážne a bude to trvať dlhšie. Potom opäť bolesť prišla, opäť bral lieky na bolesť a objednal sa u profesora U. na vyšetrenie. Po absolvovaní CT vyšetrenia, ktoré potvrdilo staršiu prasklinu, sa rozhodol uplatniť si poistné plnenie. Z poisťovne ho poslali k Y.. T., ktorý tiež skonštatoval, že je tam zranenie a aj ho liečil. Pred súdom spresnil, že po úraze vyhľadal lekárske ošetrenie hneď. Profesor U. dňa 08.10.2014 požiadal o vyšetrenie CT chrbtice so zameraním na hrudnú oblasť. V náleze Y.. Y. W. zo dňa 22.10.2014 sa uvádza, že CT vyšetrenie skeleta stavcových tiel od Th 5 po Th 10 a ich výbežkov natívne podľa indikácie prof. U., na krycích plôškach stavcového tela Th 7 sú neveľké Schmorlove uzly, hľadané osteolytické ložiská vo vyšetrenom skelete nie sú prítomné. Dňa 14.11.2014 Y.. T., neurológ, v správe uvádza, že pacient prichádza pre bolesti chrbta s vyžarovaním do hrudníka, ťažkosti uvádza od septembra 2014 a úraz neguje. V závere uvádza: staršia kompres fr L2. Prof. U. v správe o úraze zo dňa 25.11.2014 uviedol, že doba liečenia bola od 11.05.2011 do 09.11.2011 a ako diagnózu uviedol fraktúru L2. Y.. I. T. v správe zo dňa 12.12.2014 uviedol diagnózu - fraktúra tela stavca L2 a vychádzal z CT snímky zo dňa 22.10.2014. Svedok profesor U. vo výpovedi uviedol, že úrazové poškodenie stavca žalobcu nemožno dokázať, ani vylúčiť a je to hraničný prípad. Svedok Y.. T. uviedol, že na základe klinického obrazu sa javilo, že je tam staršia zlomenina. Svedok Y.. Č. vo výpovedi uviedol, že žalobca pri likvidácii poistnej udalosti nepredložil výsledok CT vyšetrenia, na ktoré bol vyzvaný, a ktoré šetrenie by deklarovalo zlomeninu driekového stavca. Takýto nález podľa neho nebol nikým diagnostikovaný, uvádza sa iba v osobnej anamnéze, nie v náleze. Objektívny dôkaz takejto zlomeniny nemal. Na základe oznámenia žalovaného bolo na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave III proti žalobcovi vedené trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu, pričom však uznesením zo dňa 06.02.2017 bolo konanie zastavené s odôvodnením, že tento skutok nie je trestný čin a nie je dôvod na postúpenie veci. Žalovaný listom zo dňa 26.02.2016 žalobcovi oznámil, že nemôže pristúpiť ku poistnému plneniu, nakoľko nebola potvrdená úrazová diagnóza. Y.. C. Č., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia v znaleckom posudku č. 12/2016, ktorý bol vypracovaný vo veci pokusu zločinu poisťovacieho podvodu uviedol, že po preštudovaní dostupnej zdravotníckej dokumentácie žalobcu zistil, že žalobca nebol v čase udávaného úrazu medicínsky ošetrený s úrazovou anamnézou. Zo získanej dokumentácie MRI 02.06.2011 vyplýva, že v tomto čase veľmi pravdepodobne nebola prítomná čerstvá zlomenina tela stavca, deformita tela stavca, ktorá dáva predpoklad možnosti úrazových zmien však prítomná už bola. Žalobca bol liečený pre ťažkosti v driekovej oblasti chrbtice. Bolo realizované RTG vyšetrenie, ktoré nie je k dispozícii. Prvá zmienka v dostupnej zdravotníckej dokumentácii o zlomenine stavca je až v náleze Y.. T. zo dňa 14.11.2014. Nie je zrejmé, či sa odvoláva na popis, alebo zhodnotil CT dokumentáciu sám a na základe toho bola stanovená diagnóza. V popise CT nie je zmienka o eventuálnej staršej zlomenine. Popisujúci lekár sa vyjadruje iba k oblasti Th 5 - Th 10. Uvádza, že podľa zdravotníckej dokumentácie nie je k dispozícii žiadny zdravotný záznam, ktorý by jednoznačne potvrdzoval úrazový dej, zmeny dokumentované na chrbtici však jednoznačne nevylučujú vznik aj na základe úrazu. Z prehodnotenia obrazovej dokumentácie zo dňa 22.10.2014 vyplýva, že na CT je prítomná malá deformita tela stavca L1(prvý driekový stavec), táto môže byť spôsobená aj prekonaným úrazom, t.j. zlomeninou stavca. Teda v danom čase na základe CT vyšetrenia mohlo byť vyjadrené, že sa môže jednať o stav po staršej zlomenine tela stavca L1. Vzhľadom k neexistujúcej dokumentácii však toto tvrdenie nie je možné z lekárskeho hľadiska jednoznačne dokázať, a ani vylúčiť. Znalec uviedol, že na základe získanej MRI dokumentácie zo dňa 02.06.2011 je zrejmé, že deformita tela stavca je prítomná už pri tomto vyšetrení, avšak už v tomto období musela byť staršieho dáta, a nie z obdobia začiatok roka 2011. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci, s poukazom na ust. § 788 a § 797 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v spore nepreukázal, že poistná udalosť, tak ako ju popisoval, a ktorá by odôvodňovala poistné plnenie, nastala. Vykonané dokazovanie totiž nezvrátilo záver, ktorý vyslovil znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia v znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný pre účely trestného konania, že podľa zdravotnej dokumentácie neexistuje žiadny zdravotný záznam, ktorý by jednoznačne potvrdzoval úrazový dej. V dostupnom CT zo dňa 22.10.2014 nie je údaj o zlomenine, a takýto údaj nebol predložený ani v priebehu tohto sporu. Znalec konštatuje, že zmeny dokumentované na chrbtici nevylučujú vznik aj na základe úrazu. Túto skutočnosť potvrdili aj vypočutí svedkovia profesor U. E. Y.. T., ktorí obaja stanovili, že žalobca prekonal v minulosti zlomeninu (poškodenie) tela stavca. Dospeli však k záveru, že ak by aj poškodenie chrbtice bolo úrazového charakteru, veľmi pravdepodobne nevzniklo v čase, ktorý udáva žalobca, ale v minulosti. Zmeny v oblasti stavcov, ktoré sú chápané ako možné postraumatické zmeny sú iba malé, pacient už v minulosti mal ťažkosti s chrbticou (ortopedické vyšetrenie z roku 2010 a v ňom udávané ťažkosti aj v minulosti). Znalec konštatoval, že je málo pravdepodobné, že tieto trvalé následky, respektíve chronické ťažkosti, sú prítomné v súvislosti s úrazom, respektíve vznikli ako následok úrazu. Konštatoval, že na základe získanej MRI dokumentácie zo dňa 02.06.2011 je zrejmé, že deformita tela stavca je prítomná už pri tomto vyšetrení. To znamená, že ak aj deformita stavca vznikla, tak už pred týmto vyšetrením. Vzhľadom ku MRI nálezu už musela byť staršieho dáta, a nie z obdobia začiatku roka 2011, čo je dané tým, že zmeny v oblasti stavca by vykazovali aj iné známky úrazových zmien. Toto konštatovanie znalca vyvracia tvrdenie žalobcu, že úraz, pri ktorom utrpel popisované poškodenie chrbtice, sa stal v marci 2011, teda začiatkom roku 2011, pár mesiacov pred 02.06.2011, kedy MRI vyšetrenie naznačuje deformitu stavca. Zdôraznil, že pri hodnotení vykonaných dôkazov prihliadol aj na skutočnosť, že ustanovený znalec v trestnom konaní mal k dispozícii celú lekársku dokumentáciu žalobcu, pričom v tomto spore nepribudli žiadne iné lekárske správy a nálezy, ktoré by znalec v čase vypracovania znaleckého posudku nemal k dispozícii a práve na základe zdravotnej dokumentácie dospel ku záveru, že nie je zjavné, kto stanovil diagnózu stavu po zlomenine tela stavca a prvý údaj v dostupnej dokumentácii o tejto diagnóze sa viaže k záznamu o neurologickom vyšetrení zo dňa 14.11.2014 primára Y.. I. T.Í. a všetky následné záznamy sa odvolávajú na tento záznam. Keďže žalobca v spore jednoznačne nepreukázal, že nastala poistná udalosť, ktorá by zakladala nárok na poistné plnenie zo strany žalovaného, žalobe nebolo možné vyhovieť, keď hoci niektorí vypočutí svedkovia potvrdili tvrdenia žalobcu, že ide o stav po zlomenine (poškodení) stavca, ak by sa išlo o poškodenie, toto bolo prítomné už pri vyšetrení v júni 2011, preto ide o deformitu staršieho dáta, a nie zo začiatku roku 2011; teda žalobca v spore nepreukázal, že deformita stavca je dôsledok úrazu po páde na lyžiach zo dňa 26.03.2011. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v spore bolo preukázané, že so žalovaným mal uzavreté dve poistné zmluvy pre prípad následkov úrazu, pričom dňa 26.03.2011 počas rodinnej lyžovačky na Donovaloch spadol a utrpel úraz, a z jeho zdravotnej dokumentácie, predovšetkým z chronológie terapie popísanej v znaleckom posudku Y.. Č., je zrejmé, že na zmiernenie následkov úrazu utrpeného pádom absolvoval dlhodobú, bolestivú a náročnú terapiu. Po sérií vyšetrení a absolvovaní terapií bolo ustálené, že jeho zdravotné ťažkosti sú v priamej príčinnej súvislosti s pádom na lyžiach a preto ide o úraz, ktorý pokrývajú uzavreté poistené zmluvy, pričom možnosť uplatnenia nároku na poistné plnenia vopred konzultoval s poisťovňou a postupoval podľa jej pokynov, keď vyplnil požadované tlačivá, na ktorých mu príslušné zdravotné následky utrpeného úrazu a uvedenie diagnóz potvrdili ošetrujúci lekár T.. H.. U.Š. a posudkový lekár určený poisťovňou Y.. T.. Vytkol súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní veci a hodnotení výsledkov dokazovania vôbec nebral do úvahy zákonné povinnosti žalovaného, ktoré mu ako poisťovni pri prešetrení poistnej povinnosti vyplývajú z ustanovení § 797 a § 799 Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na to, že v priebehu konania nebolo preukázané, že by žalovaný predo dňom 26.02.2015, t.j. predo dňom ukončenia vyšetrovania mal akékoľvek pochybnosti o jeho úraze (úrazovom deji) a že by od neho v priebehu vyšetrovania požadoval vysvetlenia k otázke vzniku poistnej udalosti. Šetrenie uzavrel bez toho, aby od neho požadoval akékoľvek doplňujúce vysvetlenie k okolnostiam vzniku úrazu, prípadne k ďalším skutočnostiam a pri riešení poistnej udalosti sa zameral na kriminalizovanie jeho osoby z dôvodov, ktoré vôbec nesúviseli s likvidáciou poistnej udalosti, ale mali prednostne slúžiť k obvineniu žalobcu z poistného podvodu a k ukončeniu obchodného vzťahu medzi ním ako sprostredkovateľom poistenia pre poisťovňu žalovaného. Súd sa pritom v napadnutom rozsudku so skutočnosťami týkajúcimi sa povinnosti riadneho vyšetrenia poistnej udalosti, ktoré namietal, vôbec nevysporiadal, ani sa o nich nezmienil. Poukázal na to, že stanovenie úrazovej diagnózy je výsostne odborná otázka, pričom na tlačive "Oznámenie poistnej udalosti" mu diagnózy určili dvaja lekári po bezprostrednom vyšetrení žalobcu a oboznámení sa s jeho zdravotnou dokumentáciou, ktorí na určenej diagnóze zotrvali aj pri výsluchu v postavení svedkov. Svedok U. výslovne uviedol, že medicína v praxi pozná štandardné stavy, kedy zlomeninu (deformitu) stavca vidieť, sú ale aj komplikované stavy, keď zlomeninu nevidíme. Sú skryté fraktúry, ktoré sa môžu prejaviť neskôr a za takýto stav označil aj jeho úraz. Zo všetkých posudkov a lekárskych správ, ktoré vo veci boli zadovážené, vykazuje úplnú nestrannosť a objektivitu iba znalecký posudok Y.. Č., ktorý bol ustanovený ex offo vyšetrovateľom. Tento znalec pritom so znalosťou celej zhromaždenej zdravotnej dokumentácie, teda aj dokumentácie o skorších vyšetreniach žalobcu, vyvodil záver, že nemožno vylúčiť, že zmeny dokumentované na jeho chrbtici vznikli na základe úrazu. Túto skutočnosť potvrdili aj vypočutí svedkovia prof. U. E. Y.. T.V., ktorí diagnózy v ohláseniach poistných udalostí prvotne stanovili. Všetky ostatné posudky, predovšetkým však lekárske posudky Y.. Č., nesú pečať toho, že boli vyhotovené na obhájenie odmietaného stanoviska poisťovne a sú v tomto smere tendenčné. Výpovedná hodnota lekárskych posudkov Y.. Č. je pochybná najmä pre známe pochybnosti o termíne vyhotovenia dodatku posudku, netransparentného obstarania podkladov zo zdravotnej dokumentácie žalobcu a tiež pre snahu menovaného dehonestovať pri svedeckej výpovedi osobu Y.. T. - posudkového lekára poisťovne žalovaného, pričom nemajú všetky zákonom predpísané náležitosti. Pri hodnotení posudkov Y.. Č. tieto preto nemožno brať do úvahy ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, čo rovnako platí aj v prípade výpovede Y.. Č. ako svedka. Na základe uvedeného uzavrel, že nemôže obstáť záver súdu prvej inštancie, že nepreukázal vznik nároku na uplatňované poistné plnenie, keď vo vykonanom dokazovaní nemal súd žiadnu oporu a neuviedol žiadny argument, ktorý by tvrdenia znalca a svedkov svedčiace v jeho prospech mohol jednoznačne a bez pochybností zvrátiť v prospech žalovaného, ktorý nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by jeho tvrdenia vyvracala a ani v konaní nepreukázal dôvodnosť svojich námietok, keď správnosť a dôvodnosť posudkov a určenej diagnózy nebola odborne a objektívne vyvrátená a v konaní tak nebolo zo strany žalovaného preukázané, že nepreukázal poistnú udalosť a nepreukázal, že jeho zdravotné udalosti, pre ktoré absolvoval liečbu boli následkom pádu na lyžiach. Napokon vo vzťahu k výške uplatnených nárokov poukázal na to, že bola v žalobe vypočítaná odborne so znalosťou problematiky, podľa Oceňovacích tabuliek žalovaného založených v spise, pričom v priebehu konania nebola správnosť výpočtu na poistné plnenie spochybnená. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie zistil z vykonaných dôkazov skutkový stav jednoznačne a správne a svoje zistenia ohľadne skutkového stavu spoľahlivo a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku. Žalobca tvrdí, že k úrazu, pri ktorom utrpel udávané zranenie, došlo pri jeho rodinnej lyžovačke dňa 26.3.2011, avšak jeho tvrdenie nič nepreukazuje. Žalobca nevyhľadal lekárske ošetrenie kvôli úrazu ani v tento deň, ani v blízkom čase a jediné "svedectvo" o údajnom úraze podala jeho manželka, ktorá je jednak osobou ako svedok pre pomer k nemu nevierohodnou, a ktorá ako svedok neobstojí vôbec, pretože podľa vlastnej výpovede priamo pri úraze účastná nebola (svedok z dosluchu). O skutkovom deji úrazu preto okrem tvrdenia žalobcu nebolo z vykonaného dokazovania možné zistiť nič, od počiatku sporu namietali jeho pravdivosť ako spornú; takto vzniknutá dôkazná núdza, ktorú si svojou nečinnosťou (nevyhľadaním lekárskej starostlivosti po údajnom úraze) privodil sám žalobca, im nemôže byť na ťarchu. Z predložených listinných dôkazov a výpovede Y.. U., Z.., v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že tento lekár žalobcu od roku 2011 ošetroval pre bolesti hrudníka, avšak ani žalobca mu v tomto čase neuvádzal, že by mohlo ísť o následky úrazu zo dňa 26.3.2011. Y.. U., Z.. sám žiadnu zlomeninu žalobcovho stavca L2 v roku 2011 nediagnostikoval, nemal na ňu podozrenie, ani ju nikdy neliečil a takúto diagnózu podľa vlastnej výpovede nemohol exaktne potvrdiť ani pred prvoinštančným súdom. Pri svojom výsluchu Y.. U., Z.., síce pripustil, že nemožno vylúčiť, že žalobca mohol mať subjektívne zdravotné potiaže spôsobené takýmto alebo podobným zranením z minulosti, avšak bez toho, aby ho špecificky pripisoval údajnému úrazu žalobcu dňa 26.3.2011. Poukázal na podstatné dôkazy, vykonané v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré priamo a jednoznačne vyvracajú žalobcove tvrdenia, avšak žalobca ich v odvolaní nespomína, konkrétne na to, že dňa 2.6.2011 bolo na základe žiadanky Y.. U., Z.. vykonané rádiologické vyšetrenie žalobcu magnetickou rezonanciou v Rádiológia s.r.o., ktorého výsledky popísala Y.. A. F., a ktorá vo veci vypovedala aj ako svedok, pričom z jej popisu výsledku vyšetrenia žalobcu zo dňa 2.6.2011 vyplýva, že snímkovaný bol pri tomto vyšetrení aj žalobcov stavec L2 a žiadna kompresívna zlomenina na tomto stavci žalobcu diagnostikovaná nebola. Tento lekársky záver Y.. F. jednoznačne potvrdila aj pri svojom výsluchu pred súdom prvej inštancie s tým, že výslovne potvrdila, že snímkovaný bol dňa 2.6.2011 aj žalobcov stavec L2, že ak by na ňom v tom čase bola videla zlomeninu, tak by to do popisu výsledku vyšetrenia uviedla. Lekárska správa Y.. I. T. z 14.11.2014, na ktorú sa odvoláva žalobca, tiež diagnózu jeho žalobcovej zlomeniny uvádza ako staršiu fraktúru L2 podľa osobnej anamnézy žalobcu s tým, že sám Y.. I. T.V. v tejto správe uviedol, že žalobca ako jeho pacient v danej súvislosti "úraz negoval". Osobná anamnéza nie je exaktný výsledok vyšetrenia, ale opäť len tvrdenie pacienta lekárovi, v tomto prípade bez dôkaznej hodnoty v tomto spore. Napokon, aj Y.. Y. Č., T.., vo svojom odbornom lekárskom posudku, ako aj vo svojej výpovedi, ozrejmil okolnosti zdravotného stavu žalobcu v súvislosti s ním udávaním zranením a takéto zranenie jednoznačne vylúčil z dôvodu, že neexistuje žiadny exaktný medicínsky dôkaz preukazujúci žalobcove tvrdenia o tom, že dňa 26.3.2011 utrpel udávané zranenie, ktoré by malo byť skutkovým základom žaloby. Rovnako však zo znaleckého posudku Y.. Č., vyhotoveného v trestnom konaní, vyplýva, že aj Y.. Č. dospel len k záveru, že nemožno vylúčiť, že zmeny dokumentované na chrbtici žalobcu vznikli na základe úrazu. V trestnom konaní totiž na vyvrátenie podozrenia postačuje dôvodná pochybnosť, avšak v predmetnom civilnom spore nie je otázkou existenciu nejakej skutočnosti vylúčiť alebo pripustiť ako jednu z viacerých možných, ale naopak, spoľahlivo a pozitívne preukázať, že naozaj nastala. V tomto smere žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol. 4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie v danom spore vykonal všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal poistného plnenia z úrazového poistenia, v súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá podľa jeho tvrdenia mala spočívať v tom, že sa mu dňa 26.03.2011 na lyžovačke stal úraz, keď padol na chrbát a utrpel zlomeninu stavca. Na základe správneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov (§ 191 a nasl. C.s.p.) jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, tiež po zohľadnení všetkých okolností, ktoré v spore vyšli najavo, vychádzal zo správneho skutkového záveru, že hoci medzi stranami nebolo sporné, že medzi stranami v rozhodnom čase existoval poistný vzťah z úrazového poistenia, ktoré kryje aj úrazy, ktorý mal utrpieť žalobca, žalobcovi sa; hoci niektorí vypočutí svedkovia potvrdili, že ide, resp. môže ísť o stav po zlomenine (poškodení) stavca; nepodarilo v spore nepreukázať, že deformita stavca je dôsledok úrazu po páde na lyžiach zo dňa 26.03.2011, teda žalobca nepreukázal, že by nastala poistná udalosť na ktorej základe uplatnil proti žalobcovi svoje právo podanou žalobou. Na základe takto správne ustáleného skutkového stavu veci a vyhodnotenia dôkaznej situácie z hľadiska preukázania právne významných skutočností následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre vznik jeho nároku na poskytnutie poisteného plnenia žalovaným z úrazového poistenia, a preto podanej žalobe nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd za správne považuje náležité vyhodnotenie vykonaných dôkazov prvoinštančným súdom, ktorý správne poukázal na obsah vykonaných dôkazov, avšak zároveň tieto vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, z hľadiska ich významu pre rozhodnutie, ako aj pravdivosti, resp. hodnovernosti. Úvahy súdu prvej inštancie v rámci hodnotenia dôkazov plne zodpovedajú obsahu jednotlivých dôkazov, pričom pri ich vyhodnotení z hľadiska hodnovernosti a spôsobilosti preukázať pravdivosť tvrdených skutočností prvoinštančný súd správne zohľadnil všetky relevantné okolnosti, pričom správne vychádzal z toho, že hoci nemožno považovať pravdivosť tvrdení žalobcu za vylúčenú, z vykonaného dokazovania nepochybne nevyplýva. 6. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Pokiaľ žalobca v odvolaní prvoinštančnému súdu vytýka nesprávnosť a nedostatočné vyhodnotenie vykonaného dokazovania a na tomto základe nesprávne ustálenie skutkového stavu veci, jeho námietka je nedôvodná, nakoľko; ako už bolo podrobne uvedené vyššie; súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil a na ich základe skutkový stav veci aj správne ustálil. Neopodstatnene žalobca v tejto súvislosti v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že úraz dňa 26.03.2011 potvrdila jeho manželka vo svojej svedeckej výpovedi a vyplýva tiež z ním predložených výsledkov vyšetrení a lekárskych správ. Manželka žalobcu totiž; ako na to dôvodne poukázal aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu; nebola priamo prítomná pri páde žalobcu na svahu, ktorého dôsledkom mal byť daný úraz, pričom pokiaľ ide o žalobcom zdôrazňované lekárske správy, znalecké posudky, odborné vyjadrenia a na ne nadväzujúce svedecké výpovede, tieto tvrdenia žalobcu nepotvrdzujú, keď poškodenie chrbtice, s poukazom na objektívne výsledky vyšetrení (nálezy), datujú do obdobia mimo tvrdeného pádu pri lyžovaní. 7. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu, ktorý v odvolaní opakovane zdôrazňuje, že žalovaný v spore nepreukázal, že k úrazu nedošlo a nevyvrátil jeho tvrdenia o úraze, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti nepochybne preukázať, že došlo k úrazu, od ktorého je odvodený nárok na poistné plnenie, zaťažuje výlučne žalobcu, ktorý od existencie tvrdeného úrazu odvodzuje vznik nároku na poistné plnenie. K prípadnému presunu dôkazného bremena na žalovaného by mohlo v tomto prípade dôjsť až vtedy, ak by žalobca jednoznačne preukázal, že skutočne došlo k úrazu jeho chrbtice tak, ako tvrdí. Nakoľko sa však žalobcovi úraz pri lyžovaní dňa 26.03.2011 ako príčinu jeho poškodenia chrbtice preukázať jednoznačne nepodarilo; keď ho nemožno považovať za preukázaný na základe žiadnych z predložených znaleckých posudkov a odborných vyjadrení, ktoré pripustili maximálne to, že žalobca mohol úraz chrbtice (zlomeninu stavca) v minulosti utrpieť, avšak už nepotvrdili, že k tomuto poškodeniu došlo dňa 26.03.2011, a naviac niektoré z dôkazov úraz dňa 26.03.2011 dokonca nepriamo vylučujú; k presunu dôkazného bremena na žalovaného nedošlo, a za tohto stavu je potom otázka unesenia dôkazného bremena zo strany žalovaného ohľadom jeho tvrdení bez právneho významu. 8. Rovnako, pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na to, že žiadne z vykonaných dôkazov utrpenie úrazu dňa 26.03.2011 nevylúčili, je táto okolnosť; odhliadnuc od pravdivosti tohto tvrdenia; pre účely preskúmavanej veci bez významu. Pre vyhovenie podanej žalobe totiž nepostačuje, ak tvrdenia o priebehu skutkových udalostí, od ktorých žalobca odvodzuje uplatnený nárok, zostanú v rovine ich pravdepodobnej pravdivosti (teda v tej rovine, že nie je vylúčené, že udalosti prebehli tak, ako tvrdí žalobca) no je nevyhnutné, aby bolo bezpečne preukázané, že tvrdenia zodpovedajú skutočnosti. Pre vyhovenie podanej žalobe potom v preskúmavanej veci nepostačovala pravdepodobnosť, že žalobca tvrdený úraz utrpel, ale bolo nevyhnutné, aby bol úraz bezpečne preukázaný. To sa však žalobcovi nepodarilo, a preto nebolo možné podanej žalobe vyhovieť. 9. Napokon, pokiaľ žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka, že vôbec nebral do úvahy zákonné povinnosti žalovaného, ktoré mu ako poisťovni pri prešetrení poistnej povinnosti vyplývajú z ustanovení § 797 a § 799 Občianskeho zákonníka a poukazuje na to, že žalovaný pred ukončením vyšetrovania nevyjadril akékoľvek pochybnosti o jeho úraze (úrazovom deji), nepožadoval od neho v priebehu vyšetrovania vysvetlenia k otázke vzniku poistnej udalosti, šetrenie uzavrel bez toho, aby od neho požadoval akékoľvek doplňujúce vysvetlenie k okolnostiam vzniku úrazu, prípadne k ďalším skutočnostiam a pri riešení poistnej udalosti sa zameral na kriminalizovanie jeho osoby, tieto jeho námietky sú z hľadiska správnosti napadnutého rozsudku taktiež bez právneho významu. Pre účely posúdenia dôvodnosti podanej žaloby totiž správanie žalovaného v súvislosti so šetrením predmetnej poistnej udalosti, či podanie trestného oznámenia na žalobcu, nemá žiadnu relevanciu, keď je významné iba to, či k úrazu žalobcu skutočne došlo, teda či tu existujú, resp. či boli v konaní preukázané skutočnosti, ktoré zakladajú žalobou uplatnený nárok. Prvoinštančný súd preto nepochybil, keď sa správaním žalovaného, ktoré nemá žiadny význam pre rozhodnutie vo veci samej, nezaoberal ani v odôvodnení napadnutého rozsudku. 10. Na základe uvedeného, keď súdu prvej inštancie nemožno vytknúť žiadne pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení splnenia predpokladov pre vyhovenie podanej žalobe, avšak ani nesprávny procesný postup, ktorý by mal za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, za stavu, keď ani vo svojom odvolaní žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné posúdenie právne významných otázok odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).