Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/215/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315220974 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315220974.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: F. F., A.. XX.XX.XXXX, W. W. XXXX/X, W., proti žalovaným: 1/ P. B. Y. P., A..XX.XX.XXXX, W. P. F. W. XXX, 2/ O. I., A.. XX.XX.XXXX, W. W. XX, P. F. W., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., Leškova 3A, Bratislava, IČO: 36847143, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 45C/627/2015- 78 zo dňa 23.februára 2017 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaní 1/,2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese X., obec P. F. W., katastrálne územie P. F. W., zapísané na D. Č.. XXX vedenom Okresným úradom X., katastrálnym odborom, parcela reg. C, par. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX P., parcela reg. C, par. č. XXX/X, druh pozemku záhrady o výmere XXX P., parcela reg. C, par. č. XXX, druh pozemku záhrady a nádvoria o výmere XXX P., parcela reg. C, par. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX P., parcela reg. C, par. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX P., parcela reg. C, par. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX P. a rozostavanému rodinnému domu bez súpisného čísla, postaveného na parcele reg. C, par. č. XXX/X (ďalej len „ nehnuteľnosti „). Zároveň prvoinštančný súd rozhodol, že žalovaným l/,2/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca žalobu podal na tých skutkových tvrdeniach, že so žalovaným 1/ uzatvoril dňa 20.07.2010 Zmluvu o pôžičke ústnou formou na sumu 120.000,- €, dátum splatnosti pôžičky bol dohodnutý na deň 01.05.2012, neskôr dňa 20.06.2012 bola táto Zmluva o pôžičke spísaná vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone N 558/2012, NZ 22248/2012, NCRIs 22739/2012, predmetom ktorej bolo aj vyhlásenie povinného o uznaní záväzku a vyhlásenie povinného o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice, ako aj súhlas povinného s exekúciou podľa § 41 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Dňa 18.08.2011 Zmluvu o pôžičke ústnou formou na sumu 120.000,- €, dátum splatnosti pôžičky bol dohodnutý na deň 01.05.2012, neskôr dňa 20.06.2012 bola táto Zmluva o pôžičke spísaná vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone N 559/2012, NZ 22249/2012, NCRIs 22740/2012, ktorej predmetom bolo aj vyhlásenie povinného o uznaní záväzku a vyhlásenie povinného o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice, ako aj súhlas povinného s exekúciou podľa § 41 z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Dňa 10.12.2011 Zmluvu o pôžičke ústnou formou na sumu 110.000,- €, dátum splatnosti pôžičky bol dohodnutý na deň 01.05.2012, neskôr dňa 20.06.2012 bola táto Zmluva o pôžičke spísaná vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone N 560/2012, NZ 22250/2012, NCRIs 22741 /2012, ktorej predmetom bolo aj vyhlásenie povinného o uznaní záväzku a vyhlásenie povinného o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice, ako aj súhlas povinného s exekúciou podľa § 41 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ zmluvy o pôžičke spolu na sumu vo výške 350.000,- €. Pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ zo všetkých troch zmlúv o pôžičke boli splatné, napriek tomu neboli do dnešného dňa dobrovoľne uhradené. Žalobca podal na podklade vyššie uvedených exekučných titulov, notárskych zápisníc voči žalovanému 1/ návrh na vykonanie exekúcie. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ v snahe odvrátiť exekúciu sa snažili previesť nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom X., katastrálnym odborom pre obec: P. F. W., katastrálne územie: P. F. W., okres X. na tretie osoby. K zápisu zmeny v osobe vlastníka predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností by malo dôjsť na žalobcu, nakoľko bolo začaté exekučné konanie na majetok žalovaného 1/ a žalovaného 2/ ako povinných a žalobca je najväčší veriteľ a zároveň takto bola uzavretá dohoda so žalovaným 1/. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva súdnou cestou, nakoľko je nepochybné, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom X., katastrálnym odborom pre obce: P. F. W., katastrálne územie: P. F. W., okres X. by mal byť žalobca. Súčasný stav údajov zapísaných v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, vlastníkom nehnuteľností je žalobca a nesúlad údajov zapísaných v katastri so skutočným právnym stavom možno odstrániť len prostredníctvom určovacej žaloby. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, čo žalobca nepochybne preukázal a preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V predmetnej veci je naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému právnemu stavu. Žalobca mal zato, že určovacia žaloba je vhodne zvoleným procesným nástrojom na odstránenie právnej neistoty v právnych vzťahoch strán sporu, žalobca dostatočne osvedčil i existenciu svojho vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam avšak bez vydania požadovaného meritórneho rozhodnutia sa nikdy nevytvorí stav právnej istoty v otázke vlastníctva predmetných nehnuteľností. Určovacia žaloba je v danom prípade jediným právnym nástrojom, ktorý odstráni neistotu vzťahu strán sporu a vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. 1.2. Žalovaná 2/ namietala, že žalobca svoj nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam opiera o exekučné konanie vedené proti žalovaným 1/ a 2/ ako povinným, v ktorom žalobca vystupuje ako „najväčší" veriteľ a o uzavretie zmlúv o pôžičkách so žalovaným 1/, ktoré boli následne uznané ako dlh vo forme notárskych zápisníc o exekučnom titule. Z notárskych zápisníc, ktoré predložil žalobca žiadnym spôsobom nevyplýva vôľa alebo akýkoľvek budúci záväzok žalovaného 1/ previesť nehnuteľnosti na žalobcu, a to ani pre prípad nesplatenia pohľadávky či iného porušenia zmluvného vzťahu. Obsahom predmetných notárskych zápisníc je uznanie dlhu žalovaného 1/ spolu s vyhlásením dlžníka o vykonateľnosti a o exekučnom titule. Žalobca pohľadávku vzniknutú na základe predmetných notárskych zápisníc už vymáhal v exekučnom konaní, v rámci ktorého súdny exekútor postihol aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, žalovaných 1/ a 2/ a vydal exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti. Predmetné nehnuteľnosti však boli v súdnom konaní z exekúcie vylúčené, a to na základe rozsudku Okresného súdu F. sp. zn. 10C/269/2012 potvrdeného aj rozsudkom Krajského súdu v W. sp. zn. 5Co/529/2013. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.07.2015 a vykonateľnosť dňa 28.07.2015. Ako dôvod vylúčenia nehnuteľností z exekúcie súd uviedol, že notárske zápisnice, ktoré sú exekučným titulom boli spísané na pohľadávky, ktoré vznikli až po zániku manželstva žalovaných 1/ a 2/ a teda pohľadávky nemôžu byť uspokojené z majetku patriaceho do BSM žalovaných 1/ a 2/. Žalobca neuviedol žiadne skutočnosti ani nepredložil dôkazy, na základe ktorých by bolo možné odôvodnene predpokladať, že existuje akýkoľvek písomný právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobcom. Žalovaná 2/ nikdy neuzavrela žiadnu zmluvu, nedala súhlas a ani neurobila iný právny úkon, ktorého obsahom by bol prevod alebo záväzok previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalobcu. Z toho dôvodu akákoľvek dohoda žalobcu so žalovaným 1/ o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam by bola relatívne neplatná (v zmysle §40a Občianskeho zákonníka). Namietala, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože akékoľvek rozhodnutie súdu jeho právne postavenie nezlepší a ani sa uspokojivo neodstráni žalobcom tvrdená právna neistota, nakoľko právny vzťah, ktorého predmetom by boli predmetné nehnuteľnosti, vôbec nevznikol a prípadné určenie vlastníckeho práva nevylučuje ďalšie konania o vlastníctve predmetných nehnuteľností, či právne návrhy voči žalobcovi, resp. vôbec neodstráni prípadné budúce spory medzi stranami sporu. 1.3. Svoje rozhodnutie po právnej stránke súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 132 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie dňa 23.02.2017, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalovanej 2/. Žalobca a žalovaný 1/ sa nedostavili na pojednávanie, doručenie predvolania na pojednávanie mali riadne vykázané, nepodali návrh na odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného 1/ podľa § 180 C.s.p. Ďalej uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c/ C.s.p., skúmal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Za naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k predmetných nehnuteľnostiam súd prvej inštancie nepovažoval argumentáciu žalobcu v tom zmysle, že žalobca má byť zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností titulom uzavretej zmluvy o pôžičke so žalovaným 1/ ústnou formou zo dňa 20.07.2010 na sumu 120.000,- €, titulom uzavretej zmluvy o pôžičke so žalovaným 1/ ústnou formou zo dňa 18.08.2011 na sumu 120.000,- €, titulom uzavretej zmluvy o pôžičke so žalovaným 1/ ústnou formou zo dňa 10.12.2011 na sumu 110.000,- €. Vlastnícke právo možno nadobudnúť len vtedy ak sú splnené zákonom stanovené podmienky, zákon na nadobudnutie vlastníckeho práva vyžaduje náležitý právny dôvod /titulus/. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť napr. kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, vydržaním, nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, preto nemožno nadobudnúť na základe zmluvy o pôžičke. V notárskej zápisnici spísanou U.. U. O., notárom so sídlom v Bratislave: sp. zn. N 558/2012, NZ 22248/2012, NCRI s 22739/2012 zo dňa 20.06.2012, v notárskej zápisnici sp. zn. N 559/2012, NZ 22248/2012, NCRI s 22740/2012 zo dňa 20.06.2012, v notárskej zápisnici sp. zn. N 560/2012, NZ 22248/2012, NCRI s 22741/2012 zo dňa 20.06.2012, povinná osoba žalovaný/ len uznal záväzok zo zmluvy o pôžičky a súhlasil s tým, aby notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, z ktorých nevyplýva záväzok žalovaného 1/ previesť nehnuteľnosti na žalobcu v prípade nesplatenia pohľadávky vyplývajúcej z uvedených zmlúv o pôžičkách. Navyše žalovaná 2/ neuzatvorila žiadnu zmluvu so žalobcom ani iný právny úkon, ktorého obsahom by bol prevod alebo záväzok previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcu, na preukázanie skutkových tvrdení žalobca vo vzťahu k žalovanej 2/ nepredložil žiaden listinný dôkaz. 1.4. Súd prvej inštancie zastal názor, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu, ktorý v konaní musí svoje skutkové tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom žalobca neosvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva. Skutkové tvrdenia protistrany žalobca nepoprel, v sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení, ktoré strana sporu nepoprela. Keďže žalobca neuniesol bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sa považujú za nesporné podľa § 151 C.s.p.. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným 1/a 2/, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Žalobca sa môže domôcť svojich práv zo zmlúv o pôžičkách len z titulu uzavretých notárskych zápisníc ako vykonateľných exekučných titulov v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva nie je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 1.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p., a žalovaným 1/ a 2 /, ktorí mali vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 365 ods. 1, písm. a), b), C.s.p. a tým, že neboli splnené procesné podmienky konania a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal, že neboli splnené podmienky v zmysle § 180 C.s.p. na konanie v jeho neprítomnosti z dôvodu, že čase doručovania predvolania na pojednávanie vytýčené na deň 23.02.2017 bol preukázateľne odcestovaný mimo SR a to v Dominikánskej republike. Poukázal tiež nato, že zásielku s predvolaním na súd neoprávnene prevzal jeho otec, ktorý sa volá rovnako ako ja: F. F. s tým, že sa mylne domnieval, že ide o zásielku určenú práve jemu. Preto zásielku prevzal a doručenku podpísal svojím podpisom: F.. Po jej otvorení si síce uvedomil, že sa jedná o zásielku určenú jemu, ale opomenul ho kontaktovať a danú skutočnosť mu oznámiť. Mal za to, že poštový doručovateľ nedostatočne overil totožnosť adresáta predvolania na pojednávanie vytýčené na dátum 23.02.2017 a zásielku odovzdal jeho otcovi. Na základe preukázanej skutočnosti o tom, že neprevzal doručené predvolanie, nemal vedomosť o vytýčení a konaní pojednávania, a nemal sa možnosť vyjadriť k skutočnostiam tvrdených právnym zástupcom žalovanej na vykonanom pojednávaní a predniesť dôkazy, na ktoré poukazoval v priebehu konania ako aj vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 09.11.2016 pre skomplikovanie zdravotného stavu. Žalobca v odvolaní uviedol, že na preukázanie daných tvrdení prikladám súdu svoj podpisový vzor pre porovnanie podpisu na doručenke, čestné prehlásenie otca o tom, že prevzal zásielku v domnení, že je adresovaná jemu ako menovcovi žalobcu a o skutočnosti, že pre svoj vyšší vek a zároveň pre dlhodobé odcestovanie v Dominikánskej republike mi opomenul oznámiť doručenie predvolania s termínom pojednávania a fotokópiou spiatočnej letenky tvoriacou prílohu. Vzhľadom na uvedené žalobca mal zato, že uvedené skutkové okolnosti mu znemožnili uplatňovať si svoje práva a predložiť dôkazy súdu prvej inštancie včas, čím preukázateľne neboli splnené procesné podmienky konania. 2.1. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 3 Obdo 11/2009, R 13/1977 a nato, že aj napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie osobitne v odôvodnení rozsudku neuvádza, že rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a odôvodňuje ho len pojednávaním v neprítomnosti žalobcu, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol len na základe oboznámenia sa s listinnými dôkazmi a na základe skutočností uvádzaných právnym zástupcom je to podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa ustanovenia § 278 C.s.p. .S poukazom na ustanovenie § 281 C.s.p. mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 3. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď mala zato, súd prvej inštancie správne a úplne zistil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie v predmetnom konaní a taktiež ich správne právne posúdil, a teda na základe náležíte zisteného skutkového stavu vydal správne a spravodlivé rozhodnutie. K odvolaciemu podľa §365 ods. 1) písm. a) C.s.p. poukázala nato, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu procesnú podmienku, ktorá by v predmetnom konaní nemala byť splnená (právomoc a príslušnosť súdu, procesná subjektivita a procesná spôsobilosť, prekážky konania atď.), preto sa k tomuto odvolaciemu dôvodu nebude ďalej vyjadrovať. 4.1. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1) písm. b) C.s.p., ktorá procesná vada mala byť spôsobená tým, že súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, napriek tomu, že ako žalobca tvrdí, predvolanie na pojednávanie dňa 23.02.2017 mu nebolo riadne doručené. V prvom rade poukázal na fakt, že žalobca k podanému odvolaniu nepriložil žiadne listinné, či iné dôkazy, ktoré by preukazovali vady doručovania predvolania tvrdené žalobcom v odvolaní, ako napr. letenka do Dominikánskej republiky či čestné prehlásenie otca žalobcu. Uviedla, že v súdnom spise sa nachádza doručenka preukazujúca doručenie zásielky s predvolaním na termín pojednávania 23.02.2017 žalobcovi dňa 26.01.2017. Pri porovnaní podpisu na doručenke s podpismi na ostatných doručenkách uložených v spise, je na prvý pohľad zrejmé, že sa jedná o podpis žalobcu. Z predmetnej doručenky taktiež vyplýva, že zásielka bola doručovaná opakovanie a následne uložená do poštového priečinka dňa 23.01.2017, z ktorého si ju žalobca dňa 26.01.2017 prevzal. Vzhľadom na uvedené sa tvrdenie žalobcu, že „poštový doručovateľ nedostatočne overil totožnosť adresáta predvolania“ javí ako vykonštruované a nepravdivé. Pokým žalobca ďalej uvádza, že nakoľko údajne nemal vedomosť o vytýčení a konaní pojednávania, „nemal možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam tvrdených právnych zástupcom žalovanej" tak poukázala nato, že žalobcovi bolo doručené jej vyjadrenie spolu s výzvou súdu zo dňa 15.08.2016, ktorou súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k jej replike pričom ho zároveň súd riadne poučil, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Žalobca na výzvu súdu nereagoval a k jej replike sa nevyjadril ani len dodatočne. Súd následne nariadil pojednávanie na deň 10.11.2016. Žalobca deň pred pojednávaním žiadal o odročenie pojednávania a ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní, z dôvodu kolízie pojednávaní aj akútnej bolesti zubov (doplnenie žiadosti o ospravedlnenie). Žalobca zároveň v podaní zo dňa 09.11.2016 uviedol, že „tohto času disponujem závažnými dôkazmi preukazujúcimi v konaní mnou tvrdené skutočnosti, pričom tieto uplatním na súde ako prostriedky procesného útoku a doručím konajúcemu súdu v krátkom čase, resp. bezodkladne po ich skompletizovaní". Vzhľadom na žiadosť žalobcu súd pojednávanie odročil na neurčito, s tým, že uložil žalobcovi povinnosť uviesť prostriedky procesného útoku v lehote do 20 dní, keď žalobca ani na túto povinnosť nereagoval a nedoručil súdu žiadne podanie ani len dodatočne. Záverom žalovaná 2/ uviedla, že o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1. písm. b) pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). (Komentár k Civilnému sporovému poriadku, Š. a kol.). V zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností mala za to, že v prípade, ak by sa aj preukázalo žalobcom tvrdené vadné doručenie predvolania na pojednávanie dňa 23.02.2017, jeho prípadná prítomnosť na pojednávaní, by nemala za následok iné rozhodnutie súdu, ako to obsiahnuté v rozsudku, najmä s poukazom na ust. §153 C.s.p.. Taktiež správanie žalobcu počas celého konania nepochybne vykazuje znaky naťahovania konania a jeho snahu oddialiť rozhodnutie sporu. 4.2. Na záver k tvrdeniu žalobcu, že podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa ust. §278 C.s.p., uviedla, že toto je nesprávne, nakoľko z procesného hľadiska musí vydanie rozsudku pre zmeškanie navrhnúť žalovaný, čo sa nestalo. Taktiež v prípade rozsudku pre zmeškanie odôvodnenie rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne odôvodnený a obsahuje všetky skutkové aj právne skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, právny názor žalobcu v tomto prípade neobstojí. 5. Replika zo strany žalobcu k vyjadreniu žalovanej 2/ nebolo podaná. 6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 10. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) C.s.p., z dôvodu, že žalobca neosvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva, keď nepreukázal titul svojho vlastníckeho práva. Žalobca sa môže domôcť svojich práv zo zmlúv o pôžičkách len z titulu uzavretých notárskych zápisníc ako vykonateľných exekučných titulov v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva nie je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu. Súd prvej inštancie vyššie prijaté právne závery primerane vysvetlil a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 11. Žalobca v odvolaní namietal, že neboli splnené procesné podmienky konania a že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 11.1. K nesplneniu procesných podmienok konania odvolací súd dodáva, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu procesnú podmienku, ktorá by v predmetnom konaní nemala byť splnená. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 380 ods. 2 C.s.p. aj bez ohľadu nato skúmal či existuje nejaká vada, ktorá sa týka procesných podmienok a ktorá by mohla byť dôdodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu žiadnu vadu procesnej podmienky konania ako je právomoc a príslušnosť súdu, procesná subjektivita a procesná spôsobilosť, prekážky konania atď. 11.2. Žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces, a to konkrétne že v zmysle § 180 C.s.p. neboli splnené podmienky na konanie v jeho neprítomnosti z dôvodu, že v čase doručovania predvolania na pojednávanie vytýčeného na deň 23.02.2017 bol preukázateľne odcestovaný mimo SR a to v Dominikánskej republike, a predvolanie mu nebolo riadne doručené, keďže zásielku s predvolaním na súd neoprávnene prevzal jeho otec, ktorý sa volá rovnako ako on. K uvedenému odvolací súd dodáva, že Civilný sporový poriadok ukladá stranám sporu vo viacerých ustanoveniach (čl. 8, § 150) tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (bremeno tvrdenia) a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto rozhodujúcich skutočností (dôkazné bremeno). Odvolací súd zastáva názor, že tieto tvrdenia žalobcu neboli preukázané. Žalobca priamo v odvolaní uviedol, že ako dôkazy k týtmo tvrdeniam predkladá do spisu spiatočnú letenku z Dominkánskej republiky, svj podpisový vzor a Čestné prehlásenie svojho otca F. F. st., ale tieto dôkazy prílohou odvolania neboli. Skutočnosti, ktoré mali byť dôvodom, že došlo k porušeniu jeho právna na spravodlivý proces zostali len v rovine tvrdení a preto sú tieto námietky žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces nedôvodné. 11.2.1. Právo strany sporu, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti niektorej zo strán sporu, ale tak, že súd je povinný umožniť strane sporu uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 180 C.s.p. umožňuje vec prejednať v neprítomnosti strany sporu, ktorá, aj keď bola riadne predvolaná, nedostavila sa na pojednávanie a nepožiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. V danom prípade teda žalobcom nebolo preukázané, že by neboli splnené podmienky na konanie v jeho neprítomnosti a postupu súd prvej inštancie, ktorý konal v neprítomnosti žalobcu, žalovaného 1/ nie je možné nič vytknúť. 11.3. Záverom odvolací súd že je nedôvodná námietka žalobcu, že podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa ust. §278 C.s.p. a súd pochybil keď na vyhlásenie takéhoto rozhodnutie neboli splnené podmienky v zmysle §281 C.s.p. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konaného dňa 23.2.2017, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a jeho štruktúry, ako aj z poučenia jednoznačne vyplýva, že sa nejedná o rozsudok pre zmeškanie žalobcu v zmysle § 278 C.s.p. a preto sa odvolací súd bližšie týmito námietkami vôbec nezaoberal. 12. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujúc námietky žalobcu uvedené v odvolaní za nedôvodné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní 1/, 2/ v odvolacom konaní plný úspech a vznikol im voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).