Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/86/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315221104 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315221104.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: C. L. F., F..E..D.., M.D. X, V., C.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej: E. T., O.. XX.X.XXXX, Z.. V. V., X. XX, Z..Č.. V., V. XX, o zaplatenie 280,25 EUR s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. z 25. januára 2018, č.k. 15C/98/2016-84, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. Žiadnej z procesných strán sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 156,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 20.11.2012 do zaplatenia, v časti sumy 87,74 eur žalobu zamietol, v časti sumy 36,12 eur konanie zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28%. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť N. I. B. prostredníctvom splnomocneného sprostredkovateľa a žalovaná uzatvorili dňa 27.10.2011 Zmluvu o pôžičke (Z.) číslo 11343598. Predmetom zmluvy bolo financovanie nákupu spotrebného tovaru - rozkladacia pohovka LIVIA u predajcu Z. M. F..E..D.. V zmluve bola uvedená celková suma pôžičky 450,00 eur, akontácia 23,78 eur, počet splátok 60, splátka vo výške 7,50 eur, celkové náklady spotrebiteľa 241,08 eur, cena na splátky 208,92 eur, termín konečnej splatnosti (mesiac/rok) je uvedený 10/2016. Ročná úroková sadzba bola uvedená vo výške 42,08 %, priemerná hodnota RPMN bola 45,11 % a RPMN bola 42,07 %. Na ďalších stranách boli vytlačené Podmienky k Zmluve o pôžičke a Všeobecné obchodné podmienky. Z Prehľadu splátok a úhrad klienta E. T., evid.č./VS: 11343596 bolo zrejmé, že žalovaná zaplatila dňa 20.10.2011 akontáciu vo výške 23,50 eur, ďalej uhradila 6 splátok po 7,50 eur a 1 splátku vo výške 7,81 eur, poslednú splátku dňa 15.5.2012. Spolu zaplatila 76,31 eur, iné pravidelné splátky neuhradila. V prehľade splátok, v stĺpci „Pokuta“ v jednotlivých riadkoch boli vyčísľované rôzne sumy tak, že v období od 21.3.2012 do 7.9.2015 súčet týchto pokút predstavoval sumu 36,36 eur. Listom zo dňa 25.10.2012 spoločnosť N. I. B., R..F.. vyzvala žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo v dôsledku neplnenia povinností týkajúcich sa zmluvy č. 11343596. Na zaplatenie istiny vo výške 400,47 eur jej určila lehotu do 3 dní od doručenia upomienky. Podľa poštovej doručenky list žalovanej bol uložený na pošte 30.10.2012, v odbernej lehote si ho neprevzala a tento sa vrátil odosielateľovi dňa 16.11.2012. Dňa 14.9.2016 spoločnosť N. I. B., R..F.. ako postupca a C. L. F., F..E..D.. ako postupník uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávok v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou zmluvy je Identifikácia postúpenej pohľadávky. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je sčasti dôvodná. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, 6, § 54 ods. 2, § 524 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 3 ods. 1, 2, čl. 5 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že mal za preukázané, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Písomná zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom v § 9 ods. 2, ktoré určujú rozsah povinností obidvoch účastníkov zmluvy a vyčíslenie platobných povinností žalovaného. Zo zmluvy vyplývalo, že veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku na zaplatenie tovaru v cene 232,70 eur tak, že po zaplatení akontácie dlžníkom vo výške 23,78 eur, veriteľ zaplatil predajcovi za tovar 208,92 eur, za túto sumu bola určená odplata 241,08 eur (celkové náklady spotrebiteľa) a celková suma pôžičky tak bola v zmluve uvedená vo výške 450,00 eur. Splatnosť tejto celej sumy pôžičky bola dohodnutá v 60-tich mesačných splátkach po 7,50 eur s tým, že konečná splatnosť pôžičky vo výške 450,- eur bola určená na október 2016. Z výpisov z účtu k úverovej zmluve bolo nesporné, že žalovaná na cenu tovaru 232,70 eur zaplatila celkom 76,31 eur (z toho akontáciu 23,78 eur dňa 20.10.2011 a splátky 52,53 eur). Podľa údajov Národnej banky Slovenska priemerné úrokové miery pri poskytovaní spotrebiteľských úverov obchodnými bankami v III. štvrťroku 2012 sa pohybovali vo výške 12,93 % ročne pri úveroch na dobu od 1 do 5 rokov. Vo veciach nebankových subjektov bolo možné vzhľadom na mieru rizika akceptovať vyššie úroky ako poskytujú banky, avšak výška úrokov nemohla byť neprimeraná. Pokiaľ žalobca uplatňoval úroky vo výške 42,07 %, ktoré viac ako trojnásobne prevyšovali úroky v bankách, išlo o neprimerane vysoký úrok. Takéto dojednanie o úrokoch odporuje dobrým mravom a je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka a preto ide o absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Vo vzťahu k týmto uplatneným úrokom z úveru súd prvej inštancie aplikoval spotrebiteľské právo prijaté v Smernici č. 93/13/EHS. Mal za to, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť znenie zmluvy pripravené vopred dodávateľom, ocitla sa tak v znevýhodnenom postavení, ktoré ju viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred a teda aj na zaplatenie neprimerane vysokých (úžerníckych) úrokov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o úrokoch je neplatná v zmysle § 39 OZ, ide o nekalú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, keď za poskytnutý úver 208,92 eur by mala zaplatiť neprimeranú a neodôvodnenú odplatu 241,08 eur. Vzhľadom na neplatné dojednanie o úrokoch, súd prvej inštancie úver poskytnutý vo výške 208,92 eur považoval za bezúročný. Na takto poskytnutý úver žalovaná v splátkach zaplatila 52,53 eur, jej dlh tak predstavuje sumu 156,39 eur. V tejto časti potom súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy. V prevyšujúcej časti 87,74 eur (z nároku 244,13 eur) žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď mal za to, že presahuje nárok z nezaplatenej pôžičky. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na to, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Uviedol, že podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. V súlade s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 je úrok z omeškania určený vo výške základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, od 1.2.2013 zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Žalobca uplatňoval úrok z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne od 20.11.2012, t.z. po uplynutí 3-dňovej lehoty na splatnosť celého úveru, ktorú dal veriteľ žalovanej vo výzve zo dňa 25.10.2012. Keďže žalovaná nesplatila dlh v lehote 19.11.2012, čím sa dostala do omeškania a žalobca požadoval úroky neprevyšujúce zákonnú sadzbu, súd prvej inštancie jeho návrh o priznanie úrokov z omeškania považoval za dôvodný a žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania z nesplatenej istiny 156,39 eur zaviazal tak, ako uviedol vo výroku napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie konanie v časti 36,12 eur v dôsledku späťvzatia tejto časti nároku, v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 255 C.s.p., pričom uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 64 % a žalovaná, ktorej však žiadne trovy nevznikli, v rozsahu 36 %, priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi a to v pomere jeho úspechu v rozsahu 28 %. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná v ktorom uviedla, že na jej majetok bol uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 14.6.2017 č. k. 37OdK/9/2017-21 (právoplatným 23.6.2017) dňa vyhlásený konkurz. Uviedla, že uvedené oznámila žalobcovi ešte v lete 2017. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť. 6. Podľa § 167 e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). Podľa § 166a ods. 1 písm. a) cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), Podľa § 166a ods. 2 cit. zákona, pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Podľa § 166b ods. 1 písm. a), b), d) cit. zákona, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom. 7. V danej veci predmetom sporu bola pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla v roku 2012 a teda vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, t.j. pred rozhodujúcim dňom. Išlo tak o pohľadávku, ktorá sa mala v konkurze uplatniť prihláškou podľa § 166a ods. 2 zákona o konkurze. Konkurz na majetok žalovanej bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 14.6.2017 č.k. 37OdK/9/2017-21 (právoplatným 23.6.2017). Podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (čo je i posudzovaný prípad). 8. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu nezostalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. a konanie podľa § 391 ods. 1 C.s.p. zastaviť. 9. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 a § 257 C.s.p.. Odvolací súd poukazuje na to, že výnimočne nemusí súd úspešnej sporovej strane (príp. strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania) priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej sporovej strane (príp. strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania) nahradiť trovy konania úspešnej sporovej strane (§ 257 C.s.p.). Ide o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu (cit. ustanovenie je teda použiteľné i na prípady rozhodovania o trovách konania, kedy bolo konanie zastavené). Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú sporovú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej sporovej strane. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p.. nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní (súd v tomto smere prihliadne najmä na okolnosti, či sporová strana, ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril; to neplatí, ak nemohla tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť), pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých sporových strán. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia teda môže byť tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj sporových strán k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu svojich procesných povinností a pod. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej sporovej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane sporových strán, a to nielen tej, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane tej, ktorej inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od nej spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášala bez nároku na ich náhradu, keď mala v konaní úspech. V danej veci muselo byť konanie zastavené z dôvodu konkurzu vyhláseného na majetok žalovanej v priebehu tohto sporu. Je tak zrejmé, že zastavenie konania procesne nezavinila žiadna zo strán sporu. Žalobca zrejme nemal vedomosť o vyhlásenom konkurze na majetok žalovanej (preto nezobral žalobu späť), žalovaná síce túto vedomosť od právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 14.6.2017 č.k. 37OdK/9/2017-21 mala, avšak v danej veci súd prvej inštancie nerozhodol danú vec na pojednávaní (hoci predtým vo veci nariaďoval pojednávania (napr. dňa 9.5.2017), takže žalovaná sa mohla odôvodnene spoliehať na to, že vo veci bude i ďalšie pojednávanie nariadené), na ktorom by mohla uvedenú skutočnosť namietať (súd prvej inštancie iba verejne vyhlásil rozsudok). V týchto skutočnostiach (procesnými stranami nezavinené zastavenie konania, postoj strán sporu v konaní) potom odvolací súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).