Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/49/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315221229 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315221229.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Aviation Center s.r.o., IČO: 50 613 413, so sídlom v Bratislave - mestská časť Karlova Ves, Karloveské rameno 6, zastúpeného: 1/ Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, 2/ Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava a 3/ SLAVIKATTORNEYS s.r.o., IČO: 50 807 471, so sídlom Mlynarovičova 13, Bratislava, proti žalovanému: Pilot Club s.r.o., IČO: 35 695 111, Letisko, Kráľová pri Senci, zastúpeného: LEGATE, s.r.o., IČO: 35 846 909, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.11.2017, č.k. 7C/634/2015-385, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť strpieť užívanie pozemku registra "C" parc. č. XXXX/XX o výmere 216 259 m2, druh pozemku: orná pôda, v katastrálnom území J. N. I., okres: I., obec: J. N. I., jeho vlastníkom a osobami poverenými a/alebo splnomocnenými zo strany vlastníka pozemku a osobami, na ktoré vlastník pozemku previedol svoje užívacie práva k pozemku a uvedený pozemok vypratať a zároveň žalovanému uložil povinnosť zdržať sa takého konania, ktorým vlastníkovi alebo osobám poverenými a/alebo splnomocnenými zo strany vlastníka a osobami, na ktoré vlastník pozemku previedol svoje užívacie práva k pozemku, bolo bránené v riadnom užívaní pozemku registra "C" parc. č. XXXX/XX o výmere 216 259 m2, druh pozemku: orná pôda, v katastrálnom území: J. N. I., okres: I., obec: J. N. I.. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1,2, 3, §343, ods.1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1,2, § 132 ods.1, 2,3, § 127 ods. 1,2, §151 ods.1, § 328 ods. 1 a 3, § 329 ods. 1,2, § 330 ods. 1,2, § 334, § 335 ods.1, § 337 ods. 3, § 220 ods. 2, § 234 ods. 2, § 236 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 684, § 664, § 123, § 124 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 20 ods. 1 a 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky a vecne tým, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje zákonné všeobecné náležitosti ako aj osobitné náležitosti požadované pre taký návrh a sledovaný účel nemožno dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca predloženými listinnými dôkazmi dostatočným spôsobom osvedčil opodstatnenosť navrhovaného neodkladného opatrenia základe listinných dôkazov, mal za nesporné, že žalobca je v právnom vzťahu so žalovaným, že žalovaný užíva časť sporných pozemkov, o ktorých vypratanie sa vedie súdny spor a medzi stranami je vedený súdny spor týkajúci sa nielen vypratania sporných pozemkov, ale aj spor, v ktorom sa žalovaný (ako nájomca) na základe žaloby podanej voči právnemu predchodcovi žalobcu (ako prenajímateľovi) domáha určenia neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy a určenia, že nájomný vzťah medzi stranami trvá. Žalobca osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi ním a žalovaným (princíp opodstatnenosti), nakoľko z listinných dôkazov a z konania žalovaného vo vzťahu k spôsobu užívania sporných pozemkov, vyplýva zjavná snaha žalovaného smerujúca k dosiahnutiu zmeny užívania predmetných pozemkov z neverejného letiska na verejné letisko, čo je v rozpore s účelom nájmu sporných pozemkov podľa Nájomnej zmluvy č. XXXXXXX uzatvorenej dňa 5.2.2001 medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu. Listinnými dôkazmi (najmä žiadosťou žalovaného o zmenu štatútu letiska J.V. na verejné letisko zo dňa 24.6.2015 a rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č.: 17584/2015/C411-SCLVD/62037 zo dňa 11.11.2015 o udelení súhlasu s vykonaním podstatnej zmeny letiska J.) žalobca hodnoverne osvedčil, že žalovaný, napriek prebiehajúcim súdnym sporom, preukázateľne realizuje úkony smerujúce k nielen k ďalšiemu užívaniu sporných pozemkov, ale navyše aj úkony smerujúce k rozšíreniu jeho činnosti v rámci užívania týchto pozemkov, a to za absencie súhlasu oprávneného vlastníka predmetných nehnuteľností. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom tvrdené a hodnoverne osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu v zmysle podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pri nepochybne osvedčenej potreby naliehavej a neodkladnej úpravy pomerov strán. Súd prvej inštancie konštatoval, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia žalovanému objektívne možno dosiahnuť potrebnú súdnu ochranu, ktorej sa žalobca domáha, teda je tu daný aj princíp efektívnosti, ktorého splnenie je jedným z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že v prípade, ak by neuložil žalovanému povinnosť strpieť užívanie dotknutého pozemku a povinnosť zdržať sa konania, ktorým by bránil v riadnom užívaní pozemku vlastníkovi a oprávneným osobám (v danom prípade najmä nájomcovi X.. S. J.) ako aj jeho vypratania, nemohli by tieto osoby vykonávať vo vzťahu k predmetnému pozemku riadnym spôsobom svoje práva, žalobcovi by nebolo umožnené najmä nakladať s predmetom svojho vlastníctva a v dôsledku toho ani oprávnený užívateľ X.. S. J. by nemal možnosť v súlade s dohodnutým účelom nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom vykonávať činnosť, za účelom vykonávania ktorej uzavrel so žalobcom ako prenajímateľom nájomnú zmluvu a nemal by možnosť realizovať svoje užívacie práva k tomuto pozemku - výkonom poľnohospodárskej činnosti a výsadby a pestovaním drevín na spornom pozemku. Podľa súdu prvej inštancie má neodkladné opatrenie len dočasný charakter a jeho nariadením nebude vytvorený nenávratný stav. 3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v danom prípade neurčil, že neodkladné opatrenie bude trvať počas konkrétne určeného času nakoľko je zrejmé, že nariadené neodkladné opatrenie má dočasný charakter a jeho trvanie je časovo ohraničené v nadväznosti na samotný výsledok súdneho sporu, predmetom ktorého je spor týkajúci sa vypratania v žalobe špecifikovaných nehnuteľnosti. Pri posudzovaní, či právne účinky navrhovaného neodkladného opatrenia za situácie, keď žalovaný užíva spornú časť pozemku na základe nájomnej zmluvy neprimerane neobmedzia žalovaného zohľadnil, že úprava pomerov strán sporu je iba dočasná a naopak, práve nenariadením neodkladného opatrenia by neprimeraným spôsobom limitoval Ústavou Slovenskej republiky garantované vlastnícke právo žalobcu. Trvanie užívacieho práva žalovaného na základe nájomnej zmluvy k dotknutým pozemkom na dobu určitú do 31.5.2056 bolo spochybnené v súdnom konaní a za daných okolností s poukazom na ust. § 123, § 124 Občianskeho zákonníka, čl. 20 Ústavy SR, nemôže poskytnúť väčšiu mieru ochrany sporného užívacieho práva žalovaného k dotknutej nehnuteľnosti ako vlastníckemu právu žalobcu. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca riadne preukázal (osvedčil), že dňa 23.2.2017 ako prenajímateľ uzatvoril nájomnú zmluvu s X.. S. J. ako nájomcom, predmetom ktorej je prenájom poľnohospodárskej pôdy - pozemku parcely registra „C“ parc.č. XXXX/XX o výmere 216 259 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaný na Liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území J. N. I., ktorého je výlučným vlastníkom. Účelom nájmu podľa tejto nájomnej zmluvy je výkon poľnohospodárskej činnosti zo strany nájomcu na dotknutom pozemku, čím žalobca osvedčil (s poukazom na predžalobnú výzvu nájomcu X.. S. J. zo dňa 31.3.2017 adresovanú žalobcovi na odstránenie protiprávneho stavu) aj skutočnosť, že sporné užívacie právo žalovaného dotknutých pozemkov zasahuje nielen do vlastníckeho práva žalobcu, ale aj do užívacieho práva (minimálne jednej) tretej osoby a v dôsledku tohto zásahu hrozí vznik a rozšírenie ujmy pri výkone poľnohospodárskej činnosti nájomcu. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že táto činnosť nájomcu X.. S. J. zodpovedá nielen zmluvne dohodnutému účelu nájmu, ale predovšetkým aj druhu dotknutých pozemkov, ktorým je orná pôda. Ujma na právach hrozí v dôsledku zásahu do práv nájomcu aj samotnému žalobcovi, ktorý má vo vzťahu k nájomcovi zákonné a zmluvné povinnosti a v prípade ich porušenia by mohol niesť zodpovednosť za vzniknutú škodu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na Osvedčenie o registrácii plochy porastu rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde registračné číslo plochy: X/XXXXXX/XXXXXXXX/XXXXXX zo dna 28.8.2017 č. OU-SC-PLO-2017/011710 vydaného Okresným úradom Senec (pozemkový a lesný odbor), z ktorého vyplýva, že nájomca dotknutého pozemku X.. S. J., okrem poľnohospodárskej činnosti má záujem prenajatý pozemok využívať aj na účely pestovania rýchlorastúcich drevín: S. Š.H. - F. E.. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 25.4.2017 je opodstatnené a že žalobca osvedčil skutočnosť, že hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy. Súd prvej inštancie pri posudzovaní, či povaha veci pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia výrokom majúcim charakter totožného výroku s navrhovaným rozhodnutím vo veci samej uviedol, že s účinnosťou nového procesného kódexu - Civilného sporového poriadku od 1.7.2016 bola v tomto zákone normatívne zavedená nová právna úprava umožňujúca súdu, v prípade, že to povaha veci pripúšťa, nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (ust. § 330 ods. 2 C.s.p.). Napriek tomu, že samotný žalobca poukázal na totožnosť návrhu (petitu žaloby a neodkladného opatrenia) z obsahu jednotlivých petitov vyplýva, že tieto nie sú celkom totožné. 4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný odôvodňujúc ho ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ C.s.p. a tým, že v danom prípade neboli naplnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 C.s.p. na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúce sa princípu opodstatnenosti a princípu proporcionality. V danom prípade nebol dodržaný princíp opodstatnenosti z dôvodu, že žalobcovi nehrozí žiadna škoda ani ujma, nakoľko prenechanie pozemku do nájmu nepredstavuje dostatočný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalovaný sám užíva časť pozemku na základe nájomnej zmluvy na dobu určitú do roku 2056, ktorá nebola platne ukončená. Žalobca pri nadobúdaní pozemkov do vlastníctva musel mať nepochybne vedomosť o existujúcich súdnych sporoch, napriek tejto skutočnosti prenechal pozemky do užívania tretej osobe a za vzniknutú škodu a prípadný vznik škody teda v plnom rozsahu zodpovedá sám (prípadná škoda by bola zapríčinená jeho vlastným konaním). Odvolateľ poukázal na to, že snaha zmeniť účel užívania predmetného pozemku je úplne irelevantná, nakoľko súdom uvedené rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ho neoprávňuje prevádzkovať verejné letisko, na to je potrebné získať ešte povolenie Dopravného úradu, že pozemok stále využíval len na dohodnutý účel a k prevádzkovaniu verejného letiska nedošlo. Žalobcom tvrdené skutočnosti (potreba obrábania pôdy, zmena štatútu letiska na verejné letisko) neboli osvedčené, pričom ich hodnovernosťou sa súd ani nezaoberal a jednostranne ich prijal bez posúdenia, či stanovená ochrana neodkladným opatrením bude účinná. Zároveň nebolo preukázané, že na strane žalobcu by bez vydania neodkladného opatrenia došlo k ohrozeniu jeho práv takým spôsobom, že by sa mu viac neoplatilo uchádzať sa o konečnú úpravu pomerov (súdnu ochranu). Neodkladné opatrenie nie je primerané a limituje žalovaného nad nevyhnutnú mieru, nakoľko tieto pozemky užíva na základe platného užívacieho titulu na základe nájomnej zmluvy na dobu určitú, do roka 2056. Uloženie povinnosti súdom strpieť užívanie pozemku treťou osobou (nájomcom žalobcu) odvolateľa neprimerane limituje, nakoľko on sám disponuje užívacím titulom k časti tohto pozemku. Žalovaný ďalej uviedol, že je vlastníkom líniovej stavby Letiska Kráľová nachádzajúcej sa na predmetnom pozemku, pričom umožnenie pestovania poľnohospodárskych plodín aj na tejto časti pozemku možno vykladať ako povolenie na búranie pohybových plôch Letiska J., pričom zásah do týchto plôch znemožňuje žalovanému ďalšie bezpečné užívanie letiska, ich poškodenie je sanovateľné v období viacerých rokov, ktoré sú potrebné pre dosiahnutie požadovanej únosnosti pristávacej dráhy letiska s trávnatým povrchom. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy porovnanie nákladov či investícií žalobcu potrebných na založenie poľnohospodárskej produkcie v porovnaní s investíciami žalovaného vynaloženými na vybudovanie a prevádzkovanie pohybových plôch letiska, čím nebol princíp proporcionality preukázaný. Žalovaný ďalej konštatoval, že neodkladným opatrením mu môže vzniknúť značná škoda a to v omnoho väčšom rozsahu ako by potencionálne mohla vzniknúť žalobcovi. Úmysel nájomcu pestovať na predmetnom pozemku poľnohospodárske plodiny - obilniny, ktorým bol odôvodnený návrh na vydanie neodkladného opatrenia je málo pravdepodobný nakoľko je vysoko nepravdepodobné, že po údajnej značnej investícii do nákupu semien obilnín by nájomca krátko nato investoval nemalé finančné prostriedky do nákupu odrezkov vysokorastúcich drevín. Žalovaný vyslovil domnienku, že následná výsadba rýchlorastúcich drevín mala skôr za cieľ zabrániť žalovanému v prevádzkovaní letiska, nakoľko po vysadení drevín nie je možné, aby na predmetnom pozemku predstavujúcom vzletovú a pristávaciu dráhu letiska, vzlietavali a pristávali lietadlá. Zároveň však obmedzujú žalovaného aj s využívaním ostatnej, nepoškodenej časti vzletovej pristávacej dráhy, nakoľko vzlety ponad stromy nie sú bezpečné. V konaní nájomcu je jednoznačná snaha o spôsobenie škody jeho osobe a znemožnenie ním vykonávanej činnosti (prevádzkovanie letiska), takéto konanie je konaním v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ktorému nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Konanie žalobcu a jeho návrh na vypratanie celého pozemku nemá za cieľ realizáciu jeho vlastníckeho práva a úmysel túto nehnuteľnosť užívať (prenechaním vykonávania poľnohospodárskej činnosti na nej treťou osobou), ale je iba šikanóznym aktom z jeho strany znemožňujúcim žalovanému užívať časť pozemku, na ktorý má žalovaný uzavretú nájomnú zmluvu. Žalobca a ani jeho právny predchodca v tomto spore do súčasnosti nevypovedali nájom miestnym poľnohospodárom obrábajúcim ostatnú väčšiu časť pozemku v rozsahu 13,6495 ha, svojho práva užívať túto časť sa nedomáhajú napriek tomu, že im v tom nik nebráni. Odvolateľ ďalej uviedol, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné z dôvodu, že nenapĺňa požiadavku jeho riadneho odôvodnenia podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. a z dôvodu, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia žiadnym spôsobom nevysporiadal s odôvodnením nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej. Hoci takýto postup je možný, kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Ak súd dospeje k záveru, že totožnosť výrokov je v danom prípade možná, musí sa s takto prijatým záverom náležite vysporiadať, čo súd prvej inštancie neurobil a iba konštatoval, že skutočnosť, že sa žalobca domáha riešenia vzniknutej situácie aj žalobou vo veci samej, mu nezamedzuje možnosť domáhať sa poskytnutia súdnej ochrany jeho vlastníckeho práva nariadením neodkladného opatrenia. Napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom a je nevykonateľné aj z dôvodu, že ukladá žalovanému povinnosti strpieť užívanie pozemku a pozemok vypratať v jeho celosti, pričom je oprávnený užívať a užíval z celkovej výmery pozemku 21,63 ha iba jeho časť o výmere cca 8 ha. Povinnosť žalovaného tak nie je uznesením jednoznačne a presne vymedzená vo vzťahu k časti pozemku, ktorého sa má týkať. Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný navrhol aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. 5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380, § 378 ods.1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 329 ods. 3 C.s.p. ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 15. Podľa § 330 ods.2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom o veci samej. 16. Z hore citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia majúceho charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, keď neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, je možné ním zabrániť jej rozširovaniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p. Na to, aby navrhovateľom (žalobcom) navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Reálne vyhodnotenie potreby neodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán sporu ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 17. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 18. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 19. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 C.s.p. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. 20. V danej veci sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 25.4.2017 žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému strpieť užívanie pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere 216 259 m2, orná pôda v katastrálnom území J. N. I., okres I. jeho vlastníkom a osobami poverenými a/alebo splnomocnenými zo strany vlastníka pozemku a osobami, na ktoré vlastník pozemku previedol svoje užívacie práva k pozemku a uvedený pozemok vypratať a uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa takého konania, ktorým vlastníkovi, alebo osobám poverenými a/alebo splnomocnenými zo strany vlastníka a osobami, na ktoré vlastník pozemku previedol svoje užívacie práva k pozemku, bolo bránené v riadnom užívaní pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere 216 259 m2, orná pôda v katastrálnom území Kráľová pri Senci, okres Senec. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných Okresným úradom I., katastrálny odbor, pre okres I., obec J. N. I., katastrálne územie: J. N. I. na LV č. XXXX, a to pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere 216 259 m2 a pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/ X o výmere 1 944 m2 všetko druh pozemku orná pôda. Žalobca uviedol, že dňa 23.2.2017 uzatvoril s X.. S. J., bydliskom U. XXX, XXXXX U. nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je nájom označeného pozemku a účelom ktorého je výkon poľnohospodárskej činnosti zo strany nájomcu na pozemku (čl. II, bod 1 nájomnej zmluvy). Na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy začal nájomca pozemok užívať a vykonávať poľnohospodársku činnosť spočívajúcu najmä v príprave na pestovanie plodín a bol pri svojom riadnom plnení nájomnej zmluvy obmedzovaný zo strany žalovaného, preukazujúceho svoj vzťah k pozemku rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 17584/2015/ C411-SCL VD/62037 zo dňa 11.11.2015 o zriadení vnútroštátneho verejného letiska. V dôsledku činnosti nájomcu na pozemku bola zo strany žalovaného privolaná polícia, ktorá na základe tvrdení žalovaného z neho vykázala nájomcu s tým, že mu na ňom zakazuje vykonávať činnosť (rozhodnutie „Operačného pracovníka, ktorý sa tak dohodol s riaditeľom príslušného oddelenia PZ“).Vykonateľnosť rozhodnutia o zmene účelu užívania letiska v prospech verejnosti v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 14/2016 zo dňa 12.2.2016 sp. zn. 06505/2016/D220-SLP/03258 je odložená na základe právoplatného uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/34/2016 zo dňa 27.5.2016, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej v súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti vyššie spomenutých rozhodnutí, nakoľko súhlas na verejné letisko bol daný štátnym orgánom bez rešpektovania vlastníctva k pozemkom na ktorom má byť verejné letisko prevádzkované. Žalobca na základe uvedeného skutkového stavu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval, že žalovaný bráni nájomcovi v pokračovaní prípravy a obhospodarovania pôdy za účelom pestovania plodín, a to bez akéhokoľvek právneho vzťahu k pozemku, keď žalovaný nedisponuje platným titulom na jeho akékoľvek užívanie. Na Liste vlastníctva č. XXXX je síce zapísaná nájomná zmluva v jeho prospech, avšak táto sa nevzťahuje k pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorého užívanie zo strany nájomcu je znemožnené konaním žalovaného, a to v celom rozsahu pozemku. Žalovaný nedisponuje ani platným titulom užívacieho práva k pozemku, čoho dôkazom je okrem iného aj zápis na Liste vlastníctva v časti iné údaje, kde sa nachádza zápis, že obchodná spoločnosť Pilot Club s.r.o. má v nájme len parcelu č. XXXX/X, ktorá má výmeru 1 944 m2, avšak aj nájom tejto parcely bol ukončený výpoveďou a pokiaľ žalovaný bráni užívaniu pozemku, koná tak protiprávne. 21. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáha voči žalovanému vypratania a vydania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území: J. N. I., obec: J. N. I., okres I., a to parcely reg. „C“ č. XXXX/ XX o výmere 216 259 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, parcely reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 1 944 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX a parcely reg. „C“ č. XXXX o výmere 2 982 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX. Z listinných dokladov tvoriacich v danom štádiu konania súčasť spisu vyplýva, že žalovaný uzavrel dňa 5.2.2001 Nájomnú zmluvu č. X XXXX XX s prenajímateľom Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, Bratislava, IČO: 17 335 345, v znení jej Dodatkov č. l, č. 2, č. 3, na dobu určitú do 31.5.2056. Predmetom zmluvy bola nehnuteľnosť vo vlastníctve Slovenskej republiky v katastrálnom území J.V. N. I. označená pôvodne ako parcela č. XXXX/X-orná pôda a časť z nej vo výmere 9 ha na vybudovanie a prevádzkovanie neverejného letiska pre športové účely s nespevneným povrchom - trávou (Rozhodnutie Leteckého úradu SR zo dňa 6.9.1999, č. Q.-XXX-XXXX/XX-XXXX a súhlas Slovenského pozemkového fondu z 15.4.1999, zn. XXX/XX/KO-XX/Ba ). V Dodatku č. 2 nájomnej zmluvy nehnuteľnosť označená ako časť parcely č. XXXX/X- orná pôda vo výmere 9 ha bola zmenená na slová pozemok s parcelným č. XXXX/X- orná pôda vo výmere 79 273 m2, s parcelným č. XXXX/X-orná pôda vo výmere 18 088 m2, spolu výmera 97 361 m2. V Dodatku č. 3 k nájomnej zmluve sa výmera prenajatých pozemkov 97 361 m2 v katastrálnom území J.V. N. I., okres I., zvýšila o 5 043 m2 a predmet nájmu tvorili nehnuteľnosti označené ako parcela č. XXXX/X- orná pôda vo výmere 79 273 m2, parcela č. XXXX/X-orná pôda vo výmere 18 088 m2, parcela č. XXXX/X- orná pôda vo výmere 1 816 m2 (vedená na LV č. XXX), parcela č. XXXX - orná pôda vo výmere 3 227 m2 (vedená na LV č. XXX). Z doložených listinných dokladov ďalej vyplýva, že žalovaný letisko v katastrálnom území J. N. I. vybudoval a prevádzkuje, toto oprávnenie (prevádzka letiska) je platné a po jeho žiadosti zo dňa 24.6.2015 mu bol rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Bratislava zo dňa 11.11.2015, č. XXXXX/XXXX/CXXX-I. udelený súhlas s vykonaním zmeny letiska na vnútroštátne verejné letisko; vykonateľnosť tohto rozhodnutia bola uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.5.2016, č.k. 5 S/34/2016 - 41 odložená, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. 22. Slovenský pozemkový fond listom zo dňa 12.12.2014, č. I. žalovanému oznámil, že „pozemky, ktoré boli predmetom nájmu v Nájomnej zmluve č. PNZ-N. XXXXX/XX.XX boli zmluvami o bezodplatnom prevode vlastníctva prevedené na novú vlastníčku. Dňom 4.9.2014 sa X.. E. I.J. stala ich novým vlastníkom a ďalší spôsob uhrádzania nájomného je potrebné riešiť už s ňou“. Z vyjadrení strán a žalovaným predloženým Geometrickým plánom zo dňa 12.11.2014, č. 99/2014, vyhotoveným X.. T. F. má vyplývať, že nehnuteľnosti užívané žalovaným na základe nájomnej zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom mali zostať súčasťou parcely registra „C“ č. XXXX/XX- orná pôda vo výmere 216 259 m2 vedenej na LV č. XXXX pre okres I., obec a katastrálne územie J. N. I.. X.. E. I. doručila listom zo dňa 22.6.2016 žalovanému výpoveď Nájomnej zmluvy č. XXXXXXX v ktorej mu oznámila, že „ nájom mal zaniknúť už ku dňu prevodu vlastníctva nehnuteľností. Konštatovala, že keďže žalovaný neakceptuje zánik nájmu ku dňu 4.2.2016 na základe jej listu zo dňa 2.2.2015, na základe porušenia nájomnej zmluvy hrubým spôsobom ju vypovedá a žiada, aby žalovaný nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve bezodkladne po uplynutí výpovednej doby vypratal“. Rozhodnutím Okresného úradu Senec, katastrálny odbor zo dňa 3.2.2017, C. XXXXX/XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - parcely reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 216 259 m2, orná pôda, parcely reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 1 944 m2, orná pôda a parcely reg. „C“ č. XXXX o výmere 2 982 m2, orná pôda v prospech Aviation Center s.r.o., IČO: 50613413, Karloveské rameno 6 , Bratislava v podiele 1/1. Dňa 23.2.2017 žalobca uzavrel s X.. S. J. nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je prenájom poľnohospodárskej pôdy, parcely reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 216 259 m2, zapísanej na LV č.XXXX, kat. územia J. N. I., a to na dobu určitú do 31.12.2025. Z vyjadrenia žalobcu produkovaného v priebehu konania vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 7 C 349/2015-129, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 24.8.2016 mala byť zamietnutá žaloba žalovaného o určenie neplatnosti výpovede Nájomnej zmluvy č. X XXXX XX zo dňa 5.2.2001 a o určenie trvania nájomného vzťahu medzi stranami a konanie o návrhu, že k zániku nájmu založeného touto zmluvou nedošlo, malo byť zastavené. Žalobca označené rozhodnutie súdu prvej inštancie aj s vyznačenou doložkou právoplatnosti do konania nedoložil. Z listinných dokladov doložených v spise vyplýva, že žalovaný sa v ďalšom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 45 C/503/2015 proti Slovenskému pozemkovému fondu (ako žalovanému 1/) a X., E. I. (ako žalovanej 2/) domáha určenia neplatnosti zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k pozemkom a určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. 23. Vychádzajúc z uvedeného, po prihliadnutí k vyššie uvedeným skutkovým a právnym dôvodom sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobca pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami vyplývajúcu z predmetu sporu o veci samej. V danej veci je nesporné, že žalovaný užíva časť sporných pozemkov, o ktorých vypratanie sa vedie súdny spor, keď právny titul ich užívania odvodzuje od Nájomnej zmluvy č. X XXXX 01 zo dňa 5.2.2001 uzavretej s prenajímateľom Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, Bratislava, IČO: 17 335 345, v znení jej Dodatkov č. l, 2, 3 na dobu určitú do 31.5.2056. Predmet nájmu podľa tejto zmluvy tvoria nehnuteľnosti označené ako parcela č. 1332/7- orná pôda vo výmere 79 273 m2, parcela č. XXXX/X-orná pôda vo výmere 18 088 m2, parcela č. XXXX/X- orná pôda vo výmere 1 816 m2 (vedená na LV č. XXX), parcela č. XXXX - orná pôda vo výmere 3 227 m2 (vedená na LV č. XXX) nachádzajúce sa v katastrálnom území J. pri I., okres I.. Nesporným je i to, že vo vzťahu k užívaniu pozemkov žalovaným na základe Nájomnej zmluvy č. X XXXX XX zo dňa 5.2.2001 v znení jej Dodatkov č. l, 2, 3 sú okrem žaloby vo veci samej v danej veci vedené na Okresnom súde Bratislava III ďalšie súdne spory, ktorých predmetom je neplatnosť výpovede Nájomnej zmluvy č. X XXXX XX zo dňa 5.2.2001, o určenie trvania nájomného vzťahu medzi stranami, o určenie, že k zániku nájmu založeného touto zmluvou nedošlo, o určenie neplatnosti zmlúv o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k pozemkom a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. 24. Odvolací súd sa pri prihliadnutí na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a skutočnosti vyplývajúce v danom štádiu konania z obsahu spisu nezhodol so záverom prvoinštančného súdu o tom, že žalobca pri podaní návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia osvedčil potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom pre vyhovujúce rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo tvrdiť a osvedčiť základnú otázku, a to kedy, ako a na základe čoho vznikla parcela č. XXXX/XX (ktorej sa týka navrhované neodkladné opatrenie) a či jej súčasťou sú nehnuteľnosti dané Slovenským pozemkovým fondom do nájmu žalovanému, t.j. parcela č. XXXX/X- orná pôda vo výmere 79 273 m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 18 088 m2, parcela č. XXXX/X- orná pôda vo výmere 1 816 m2, parcela č.XXXX - orná pôda vo výmere 3 227 m2. Zo žalobcom predloženej Spätnej grafickej identifikácie pozemkov nájomného vzťahu podľa Nájomnej zmluvy č. X XXXX XX, ktorej súčasťou je Technická správa zo dňa 6.10.2015 vyplýva len to, že pozemok parc.č. XXXX/X je v súčasnosti evidovaný na LV č. XXXX aj v KM, pozemok parc.č. XXXX na LV č. XXXX aj v KM a pozemky parc.č. XXXX/X O. XXXX/X nie sú evidované na žiadnych listoch vlastníctva a nie sú zakreslené ani v katastrálnej mape či mape určeného operátu. Z iných listinných dokladov doložených stranami sporu do spisu (vrátane Geometrického plánu zo dňa 12.11.2014 vypracovaného X.. T. F.) osvedčenie tejto základnej otázky rovnako nevyplýva. Nezaoberanie sa osudom parciel uvedených v Nájomnej zmluve č. X XXXX XX s prenajímateľom Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, Bratislava, IČO: 17 335 345 v znení jej Dodatkov č. l, 2,3 a následne parcely č. XXXX/XX o výmere 216 259 m2, zapísanej na LV č.XXXX, kat. územia J. N. I. a rozsahom jej užívania žalovaným (ktorý ju podľa jeho tvrdenia reálne užíva len v rozsahu cca 8 ha) je ďalším dôvodom, pre ktorý nebolo možné rozhodnúť o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyvodenia záveru o tom, že žalovanému nesvedčí akékoľvek právo (hoci aj sčasti) k parcele č. XXXX/XX. 24. Odvolací súd naviac podotýka, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva nielen spornosť vzťahov k parcele registra „C“ č. XXXX/17- orná pôda vo výmere 216 259 m2 vedenej pre okres I., obec a katastrálne územie J. N. I. na v LV č. XXXX (ktorej sa navrhované neodkladné opatrenie týka), ale aj spornosť vzťahov k ostatným nehnuteľnostiam, ktorých sa týka žaloba vo veci samej, t.j. parcely reg. „C“ č. 1333/1 o výmere 1 944 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX a parcely reg. „C“ č. XXXX o výmere 2 982 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX vedených pre okres Senec, obec a katastrálne územie J. N. I., ktorých dôsledkom je vedenie viacero súdnych sporov na Okresnom súde Bratislava III a sporu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 5S/34/2016. Za daného stavu je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné, aby tieto sporné vzťahy boli právoplatne rozhodnuté a bez akejkoľvek pochybnosti vyriešené, či a v akom rozsahu nehnuteľnosti v katastrálnom území J. N. I. a označené ako parcela č. XXXX/X- orná pôda vo výmere 79 273 m2, parcela č. XXXX/X- orná pôda vo výmere 18 088 m2, parcela č. XXXX/X- orná pôda vo výmere 1 816 m2, parcela č.X XXX-orná pôda vo výmere 3 227 m2, ktoré boli dané v roku 2001 do nájmu žalovanému Slovenským pozemkovým fondom, tvoria súčasť parcely registra „C“ č. XXXX/XX- orná pôda vo výmere 216 259 m2, parcely reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 1 944 m2 a parcely reg. „C“ č. XXXX o výmere 2 982 m2, orná pôda nachádzajúcich sa v okrese Senec, obec a katastrálne územie J. N. I.. 25. Odvolací súd napokon prisvedčuje námietke žalovaného v tom, že konanie žalobcu, ktorý dal nehnuteľnosť do nájmu tretej osobe v situácii, kedy žalovaný disponuje užívacím titulom (aj keď medzi stranami sporným) k časti prenajatej nehnuteľnosti, ktorej sa týka navrhované neodkladné opatrenie (a aj žaloba vo veci samej) nie je možné kvalifikovať inak, ako konanie v rozpore s dobrými mravmi (3 Občianskeho zákonníka). Za dobré mravy vo všeobecnosti možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, ktoré bývajú používané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich rozsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Konanie žalobcu, ktorý pri spornosti užívacieho titulu žalovaného a existencii viacerých súdnych sporov týkajúcich sa užívania nehnuteľností žalovaným odvodzovaným od Nájomnej zmluvy č. X XXXX XX zo dňa 5.2.2001 uzavretej s prenajímateľom Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, Bratislava, IČO: 17 335 345, v znení jej Dodatkov č. l, 2, 3 na dobu určitú do 31.5.2056, uzavrel dňa 23.2.2017 s X.. S. J., bydliskom U. XXX nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je nájom celého pozemku v katastrálnom území J. N. I., parc. č. XXXX/X- orná pôda vo výmere 79 273 m2, vrátane čo do veľkosti neustálenej časti nepochybne užívanej žalovaným od roku 2001 (ktorý je podľa jeho tvrdenia aj vlastníkom stavieb postavených na ním užívanom pozemku) a účelom ktorej je výkon poľnohospodárskej činnosti zo strany nájomcu na pozemku (čl. II, bod 1 nájomnej zmluvy), je zneužitím subjektívneho práva vlastníka, ktorým žalobca vedome oslabil postavenie žalovaného a vyvolal ďalšie, na túto nájomnú zmluvu nadväzujúce spory (z obsahu spisu vyplýva, že na Okresnom súde Bratislava III je vedené pod sp.zn. 45C/65/2017 konanie, v ktorom sa X.. S. J. domáha súdnej ochrany proti žalobcovi v postavení žalovanému 1/ a žalovanému v postavení ako žalovanému 2/). Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že takémuto konaniu žalobcu, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo odvodzoval práve od označenej nájomnej zmluvy, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. 26. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).