Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/366/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315222037 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315222037.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: F. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX R., štátna občianka Slovenskej republiky, proti manželovi : K. C. E., rod. B. C., nar. 07.XX.XXXX, bytom D. XX, L. XX, Z. XXXXX, štátny občan Z., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom H.: N., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 12.09.2017, č.k. 38P/384/2015-105 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 12.09.2017, č.k. 38P/384/2015-105, rozviedol manželstvo K. E. C., rod. B. C., nar. XX.XX.XXXX v L., E., štátny občan Z. a F. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX v R., štátnej občianky Slovenskej republiky, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu R. I, vo zväzku C/8, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti H.: N., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal platiť výživné na maloletého N. H., nar. XX.XX.XXXX sumou XX eur mesačne a na maloletú E. H., nar. XX.XX.XXXX sumou XX eur mesačne, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, Zákona o rodine, a skutkovo tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za preukázané splnenie zákonných predpokladov k rozvodu manželstva. Za príčinu rozvratu manželstva ustálil vzájomné citové odcudzenie oboch manželov spôsobené diametrálne odlišnými predstavami o manželskom spolužití, správaním sa manžela vo vzťahu k manželke v minulosti, ako aj dlhodobé odlúčenie a jednoznačným nezáujmom manželky o jeho udržanie. Súd prvej inštancie mal za to, že rozvod manželstva je i v záujme maloletých detí, z tohto manželstva pochádzajúcich, keď otec opustil územie Slovenskej republiky v roku 2010, od ktorého obdobia nebol s deťmi v osobnom kontakte a iné formy kontaktu medzi ním a deťmi boli sporadického charakteru. Manželom prezentovaný nesúhlas s rozvodom manželstva vyhodnotil ako nedôvodný, keď manželka počas konania poukazovala na správanie sa manžela v minulosti, ktoré viedlo k ukončeniu ich spolužitia a napokon i k ukončeniu pobytu manžela na území Slovenskej republiky. Iba tvrdenia manžela o tom, že sa zmenil a má záujem manželstvo udržať, nepovažoval za dostatočný dôvod na zamietnutie návrhu na rozvod manželstva, ktoré zjavne dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Konštatoval, že v danom prípade sa jedná o zväzok existujúci viac než sedem rokov výlučne len formálne, pričom nie je možné manželku nútiť v takomto manželskom zväzku, bez jeho reálneho naplnenia, zotrvávať. Zo strany manželky pritom nie sú voči manželovi prítomné pozitívne citové väzby, vníma ho len ako otca ich spoločných detí, nemá záujem s manželom spolunažívať, čo zdôvodnila relevantnými skutočnosťami, ktoré majú svoj pôvod vo vzájomnom vzťahu manželov a následnom dlhodobom odlúčení. V otázke úpravy práv a povinností manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Uviedol, že otázka zverenia maloletých detí, ich zastupovania a správy majetku nebola medzi rodičmi sporná. Výšku výživného na maloleté deti posudzoval súd prvej inštancie podľa § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného na maloleté deti vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, príjmu rodičov, ich možností, schopností a majetkových pomerov, zohľadniac skutočnosť, že otec žije na Ukrajine a je nezamestnaný. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel. Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie zmeniť a manželstvo ponechať v platnosti. Namietal, že mu súd prvej inštancie neumožnil konať v jeho materinskom jazyku, nezabezpečením tlmočníka na pojednávaní. Uviedol, že nesúhlasí s rozvodom manželstva, ktoré nie je riešením a nie je v záujme maloletých detí. Namietal, že manželka nepreukázala rozvrat ich manželstva, jej tvrdenia sú zavádzajúce a nepravdivé. Namietal vyjadrenie kolízneho opatrovníka maloletých detí, ktorý podľa jeho názoru nemal predstavu o ich rodine. Uviedol, že súd prvej inštancie manželstvo rozviedol a nedal mu šancu dokázať, že sa zmenil a naďalej pokračuje v zmene k lepšiemu. Uviedol, že prešiel rôznymi druhmi protialkoholickej liečby a už si svoj život usporiadal, našiel si prácu, začína si peniaze sporiť a posielať deťom. Tvrdil, že jeho cieľom je zachovať rodinu, aby sa mohol o maloleté deti starať tak po finančnej ako aj emocionálnej stránke. 4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Trvala na rozvode manželstva a dôvodoch jeho rozvratu tak, ako ich ustálil súd prvej inštancie. Zdôraznila, že manžel nemá záujem o rodinu, ktorú kontaktuje len sporadicky, nezaujíma sa o maloleté deti a na ich výživu neprispieva. 5. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné. 6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. S námietkou otca o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ktorým mu podľa jeho názoru mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, tým že súd prvej inštancie konal a rozhodol bez zabezpečenia tlmočníka, čím mu neumožnil konať v jeho materinskom jazyku ( § 155 CSP ), sa odvolací súd nestotožnil. Z obsahu spisu a zápisnice z pojednávania zo dňa 12.09.2017 vyplýva, že manžel pred otvorením pojednávania vyhlásil, že slovenskému jazyku rozumie a na prítomnosti tlmočníka netrvá. Odvolací súd udáva, že ak oprávnená osoba urobí pred súdom takéto vyhlásenie, tak sa následne nemôže domáhať porušenia práva podľa čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že súd prvej inštancie umožnil manželovi, ktorý v konaní nebol zastúpený právnym zástupcom, konať vo svojom materinskom jazyku, zabezpečením prekladov písomností v konaní pred súdom. 9. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12.09.2017, č.k. 38P/384/2015-105, rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, zastupovaním maloletých detí a spravovaním ich majetku oprávnil matku, otcovi určil povinnosť platiť výživné na maloleté deti, styk otca s maloletými deťmi neupravil. Vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, CSP a CMP. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol svojim odvolaním iba manžel a to vo výroku ktorým súd manželstvo rozviedol. 10. Tým, že predmetom konania v danej veci je rozvod manželstva účastníkov, súd prvej inštancie správne v konaní v prvom rade zisťoval, či manželstvo účastníkov vzhľadom na skutočnosti uvádzané oboma manželmi v konaní, môže ešte plniť svoj spoločenský účel, pričom so záverom, ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel, vrátane ustálenia príčin rozvratu manželstva sa plne stotožnil aj odvolací súd. Vo vzťahu k námietkam manžela uvedenými v odvolaní týkajúcich sa rozvratu manželstva, odvolací súd poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, ako aj zo stanoviska manželky bol rozvrat manželstva jednoznačne preukázaný. Manželia spolu nežijú od roku 2010, od kedy sa manžel vrátil na Z. manželka v konaní pred súdom prvej inštancie obnovenie manželského spolužitia vylúčila. Za účelové odvolací súd považoval tvrdenie manžela o nedostatočnom preukázaní splnenia zákonných dôvodov na rozvod, keď vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by existovala v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, alebo v priebehu odvolacieho konania a svedčila by o pozitívnej snahe obidvoch manželov manželské spolužitie obnoviť. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manžela ako neodôvodnené, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je trvale rozvrátené a neplní svoj účel, ktorú skutočnosť potvrdili obaja manželia. S prihliadnutím na stanoviská oboch manželov k rozvodu manželstva prezentované v ich vyjadreniach v konaní pred súdom prvej inštancie a skutočnosť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2010, pričom manžel žijúci na Z. neprejavuje ani záujem o spoločné maloleté deti narodené z manželstva, poukazujúc na ust. § 23 Zákona o rodine, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. 11. V posudzovanom prípade sa odvolanie manžela nedotklo výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorými boli upravené pomery manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Odvolací súd s poukazom na ust. § 100 CMP, podľa ktorého s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, v konaní, v ktorom nie je viazaný rozsahom odvolania, preskúmal aj správnosť týchto výrokov rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý v zmysle § 24 ods. 4 Zák. o rodine maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a styk otca s maloletými deťmi neurčil. V danom prípade bolo preukázané, že matka je tým z rodičov, ktorá sa o maloleté deti osobne stará, zabezpečuje ich výchovu a všetky odôvodnené potreby. Otec žijúci dlhodobo na Z., maloleté deti kontaktuje sporadicky a svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si neplní v žiadnej forme. Pokiaľ ide o výšku výživného, aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, keďže určená výška výživného zodpovedá ako odôvodneným potrebám maloletých detí, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. 12. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rodine, ktoré správne na danú vec aplikoval, pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletých detí, odvolací súd rozhodnutie súdu, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).