Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/49/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316010021 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316010021.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci obžalovanej Ľ. A. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 46T/5/2016 zo dňa 07.04.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. septembra 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaná Ľ. A., W.. XX.XX.XXXX U. F., M. F. C. XX, F., u z n á v a za v i n n ú, ž e 1) ako štatutárny zástupca I. Z. G. - E. S. E. so sídlom C. XX, F., K.: XXXXXXXX, E. I. Z. G. L. L. C. XX, F., K.: XXXXXXXX, previedla z účtu I. Z. G. - E. S. E. vedeného vo U.F., E..L.. - Č..Ú.. XXXXXXXXXXX/ XXXX finančné prostriedky vo výške 2.985 € dňa 03.11.2009, vo výške 600 € dňa 13.11.2009 a vo výške 1.600 € dňa 24.11.2009 na účet I. Z. G. vedeného v L. L., E..L.. - Č..Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, následne v hotovosti vybrala z tohto účtu dňa 06.11.2009 sumu vo výške 2.900€, dňa 24.11.2009 sumu vo výške 600 € a dňa 26.11.2009 sumu vo výške 1.600 € v pobočke L. L., E..L.., M. XX, F., pričom do dnešného dňa nepreukázala spôsob použitia týchto finančných prostriedkov ani nepredložila vyúčtovanie, na ktoré bola vyzývaná, čím si prisvojila sumu v celkovej výške 5.100 €, čím svojím konaním spôsobila I. Z. G. väčšiu škodu vo výške 5. 100 €, 2) si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená a to tak, že aj napriek predchádzajúcim výzvam ešte ako štatutárny zástupca a následne ani po svojom odvolaní z pozície štatutárneho zástupcu I. Z. G. - E. S. E., L. L. F., V. Č.. X (v čase spáchania skutku C. XX, F.) nevydala uvedenému občianskemu združeniu agendu týkajúcu sa predmetného združenia a umelecké diela od rôznych autorov a to: 1 ks obraz akad. sochára R. Q. „.“ 2009, serigrafia, 40x30 cm v hodnote 66,38 €; 1 ks obraz autora H. M. „. Z. W. - N. L..E..L.“, 70x80 cm, olej na plátne, 2006 v hodnote 1.000 €, 1 ks ubiaz autora C. L. „. C.“ 1994/2001, serigrafia + ofset, 100x70 cm v hodnote 800 €; 1 ks obraz autora C. L. A. Z. „. vesmír?“ 1993/2001, serigrafia, 100x70 cm v hodnote 800 €; 1 ks obraz autora C. L. „. C.“ 1994/2001, serigrafia + ofset, 100x70 cm v hodnote 800 €; 1 ks obraz autora C. L. „. V. (I)“ 1996/2001, serigrafia + ofset, 100x70 cm v hodnote 800 €; 1 ks obraz autora C. L. „G. V. (II)“ 1996/2001, serigrafia + ofset, 100x70 cm v hodnote 800 €; 1 ks obraz autora E. Š. „.“, 1999, fotografia v hodnote 150 €; 1 ks obraz autora R. U. „., 2007, akryl na plátne, 30x40 cm v hodnote 300 €; 1 ks obraz autora K. A. „. Q.“, 2001, litografia, 36x50 cm v hodnote 330 €; 1 ks obraz autora akad. maliara prof. C. S. „. T.“, 2005, akryl na ofsete, 42x29,5 cm v hodnote 200 €; 1 ks obraz autora akad. maliara prof. C. S. „.“, 2001, akryl na ofsete, 39x30 cm v hodnote 200 €; 1 ks obraz autora akad. maliara Y. V. „.“, 2009, akryl, 90x60 cm v hodnote 700 €; 1 ks obraz autora K. T. „. T. pre šťastie (pre prípad, keby H. zasa stúpol)“, akryl na plátne, 2009, 50x40 cm v hodnote 1.000 €; 1 ks dielo autora Y. V. „.“, 2008, umelecký šperk (patinované striebro 925) v hodnote 300 €; 1 ks obraz autora akad. maliara E. U. „. K..“, 1995, mezotina lept farebný v hodnote 400 €; 1 ks dielo autora R. V. „N.“, 2008, náramok, nerež a buk, 12x5 cm v hodnote 100 €; 1 ks obraz autora J. Š. „. A. C.“, 1984, sieťotlač, 80,5x36,5 cm v hodnote 500 €; 1 ks dielo autora F. Y. „.“ 2009, váza, kamenina a sieťotlač, výška 43 cm v hodnote 500 €; 1 ks obraz autora E. T. „. X“ 2009, serigrafia, 100x70 cm v hodnote 398 €; 1 ks obraz autora Y. V. „.“ 1991, akryl, chránené akrylovým lakom, 120x120 cm v hodnote 3.000 €; 1 ks obraz autora Y. J. „. M. F. X.“ 2006, akryl, 65x55 cm v hodnote 498 €; 1 ks obraz autorov C. E., K. I. „. Z.“ 2008, akryl na plátne, 140x60 cm v hodnote 720 €; 1 ks obraz autora K. I. „. XX“, 2009, akryl a email na plátne, 20x30 cm v hodnote 200 €; 1 ks obraz autora K. I. „. XX“, 2009, akryl a email na plátne, 20x30 cm v hodnote 200 €; 1 ks obraz autora K. I. „O. XX“, 2009, tuš na papieri 70x50 cm v hodnote 310 €; 1 ks obraz autorov K. I., C. E. „. XX“, 2008, tuš, farebná ceruza, vodové farby, 35,5x27,5 cm v hodnote 270 €; 1 ks obraz autorov K. I., C. E. „. X1“, 2009, tuš, vodové farby, 55x38 cm v hodnote 270 €; 1 ks obraz autora Y. C. „. E. Š.“, 2002, akryl a olej na plátne, 100x127 cm v hodnote 1.000 €; 1 ks obraz autora K. J. G. „., 2009, mix, 170x70 cm v hodnote 1.500 €; 1 ks obraz autora H. V. “. L.“, 2009, akryl na sololite, 70x100 cm v hodnote 1.000 €, v celkovej hodnote 19.112,38 €, ktoré boli na základe dohody všetkých zakladajúcich členov združenia od roku 2009 uložené v jej kancelárii na C. XXX/C U. F., pričom uvedenému občianskemu združeniu predmetné veci nevydala ani potom čo jej Okresný súd v Bratislave IV rozsudkom pod spis. zn. 7C/95/2010 zo dňa 23.04.2012, právoplatným dňa 13.06.2012, uložil povinnosť vydať občianskemu združeniu Z. G. - E. S. E. predmetné umelecké diela, čím svojím konaním spôsobila poškodenému občianskemu združeniu Z. G. - E. S. E. L. sídlom F., V. Č.. X (v čase spáchania skutku C. XX, F.) škodu vo výške 19.112,38 €, t e d a v bodoch 1) a 2) si prisvojila cudziu vec, ktorá jej bola zverená, a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu, č í m s p á c h a l a pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j e podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na dobu 2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava III pod sp.zn. 46T/5/2016 dňa 07.04.2017 uznal obžalovanú M. A. vinnou v bode 1) zo spáchania pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a v bode 2) zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v bodoch 1) a 2) výrokovej časti tohto rozsudku. Za to jej súd prvého stupňa podľa § 213 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), písm. m), § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná v zákonnej lehote dňa 01.12.2017 odvolanie do zápisnice o jej výsluchu po zatknutí, ktoré odôvodnila tým, že tieto trestné činy nespáchala, cíti sa nevinná, takže podáva odvolanie do viny a trestu s tým, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení. Prokurátor nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku riadne doručené. Po predložení veci nadriadený súd nezistil také chyby napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil obžalovanú na adrese, ktorú uviedla pri poslednom zatknutí pre účely doručovania písomností (C. XX). Hoci sa zásielka s upovedomením vrátila z danej adresy s oznamom pošty „neprevzaté v odbernej lehote“, z obsahu spisu vyplýva, že na danej adrese bol opakovane šetrený pobyt obžalovanej políciou s výsledkom, že obžalovaná sa tu dlhodobo nezdržiava. Po neúspešnom pokuse o telefonické upovedomenie obžalovanej o verejnom zasadnutí na telefónnom čísle, ktoré v priebehu trestného konania uviedla, a po zistení, že sa obžalovaná nenachádza vo väzbe ani vo výkone trestu, jej odvolací súd dňa 09.08.2018 ustanovil podľa § 293 ods. 4 Trestného poriadku obhajcu, s ktorým konal na verenom zasadnutí o odvolaní, aj napriek neprítomnosti obžalovanej, ktorej nebolo možné doručiť upovedomenie. Obhajca riadiac sa odvolaním obžalovanej navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanú spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku. Zástupca krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok za správny a zákonný. Na hlavnom pojednávaní bolo dostatočne preukázané, že sa obžalovaná skutkov dopustila tak, ako bola obžalovaná. Trest považoval tiež za zákonný a spravodlivý, a preto navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné, bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je dôvodné, hoci z iných dôvodov, než uvádza odvolateľka. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky. Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 213 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, zákonným spôsobom, vyvodil z neho správne skutkové závery, avšak pochybil pri prijatí právnych záverov, nakoľko zistený skutkový stav nie celkom správne právne posúdil, keď konanie obžalovanej právne kvalifikoval ako dvojnásobný prečin sprenevery, hoci obidva skutky tvoria jeden pokračovací trestný čin. Za oba skutky bolo vznesené obvinenie oznámené obžalovanej dňa 26.06.2015, skutky napĺňajú znaky skutkovej podstaty toho istého trestného činu, boli spáchané v tom istom období, na tom istom území, voči tomu istému poškodenému, s tým istým motívom a pohnútkou, pričom pokračovanie v konaní obžalovanej nebolo prerušené oznámením obvinenia. Nakoľko sa jedná o pochybenie, ktoré môže byť dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, bol odvolací súd v zmysle citovaného ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku oprávnený korigovať toto pochybenie v prospech obžalovanej na podklade ňou podaného odvolania. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podal dňa 21.01.2016 obžalobu na M. A. v bode 1) zo spáchania pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a v bode 2) zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v bodoch 1) a 2) výrokovej časti tohto rozsudku. Na hlavnom pojednávaní konanom obžalovaná učinila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinná, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovanú, svedkov Y.. T. V., K.. L. L., R. U., K.. R. F., podľa § 263 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítal svedeckú výpoveď Bc. Y. U. a podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinné dôkazy. Obhajoba obžalovanej spočívala v tom, že hotovosť vyberala, a obrazy nevydala zvyšným členom združenia, avšak konala tak z dôvodu ochrany majetku združenia pre zlé vzťahy s ostatnými členmi združenia. V bode 1) uviedla, že hotovosť vo výške 5.100 € vybrala z účtu potom, čo prebehlo valné zhromaždenie v Poluse, kde Y. U. roztrhal zápisnicu z tohto valného zhromaždenia. Dôvodom výberu bol strach obžalovanej z toho, aby peniaze nevybral a nezneužil Y. U., ktorý sa domáhal prístupu na účet. Peniaze sem predtým vložila ona. Na ďalšom valnom zhromaždení navrhla vylúčenie Y. U. a T. V. zo združení. V bode 2) obžalovaná uviedla, že všetky obrazy boli v jej priestoroch, niektoré z obrazov si odniesli Y. U. a T. V., nakoľko sa báli, že by mohli byť obrazy ukradnuté. Zobrali tie najdrahšie obrazy od známych autorov. Obrazy ani peniaze nevydala napriek rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, nakoľko s týmto rozsudkom nesúhlasí. O svojom odvolaní z funkcie štatutára vedela, ale považovala ho za neplatné, pretože predtým boli odvolaní ostatní dvaja štatutári. Z listinných dôkazov v spojení s výpoveďami obžalovanej, svedka T. V. a svedka Y. U. vyplýva, že dňa 13.05.2009 bolo Ministerstvom vnútra zaregistrované občianske združenie Z. umenia - E. for E. a dňa XX.XX.XXXX občianske združenie Z. umenia. Stanovy oboch občianskych združení sú obsahovo totožné a určujú, že združenie je právnickou osobou s právnou subjektivitou. Účelom vytvorenia týchto občianskych združení bola podpora kultúry, konkrétne aukcia umeleckých diel, ktoré zabezpečili svedkovia Y. U. a T. V., zatiaľ čo obžalovaná vynaložila vlastné peňažné prostriedky na registráciu združení a na prevádzkové náklady. Zároveň bola predsedníčkou predstavenstva a disponentom účtov v banke. Po vykonaní aukcie umeleckých diel bol výťažok vo výške 5.185 € vložený na účet združenia, diela, ktoré sa nepredali, ostali u obžalovanej v priestoroch na C. XX. Suma 5.100 € bola postupne prevedená obžalovanou v novembri 2009 z účtu jedného združenia na účet druhého, odkiaľ bola obžalovanou vybratá v hotovosti. Obrazy vydal orgánom činným v trestnom konaní vlastník priestoru na C. ulici K.. R. F. až v roku 2015. Nakoľko obžalovaná nevydala umelecké diela zvyšným dvom zakladajúcim členom združenia a nevyúčtovala výťažok z aukcie, bola dňa 09.04.2010 písomne vyzvaná na zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia (č.l.116). Dňa 17.04.2010 bola neformálne elektronickou poštou vyzvaná ku konečnému riešeniu občianskych združení na základe vzájomnej nedôvery zakladajúcich členov. Dňa 23.04.2010 sa uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie za účasti 2/3 zakladajúcich členov, o ktorom bola spísaná zápisnica (č.l. 118), a na ktorom bola obžalovaná odvolaná z funkcie predsedníčky predstavenstva oboch združení a tiež vylúčená. V zhode so súdom prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že na základe uvedených listinných dôkazov v spojení s výpoveďou svedkov Y.. T. V. a Bc. Y. U. neexistujú žiadne rozumné pochybnosti o tom, že obžalovaná si ponechala peňažné prostriedky združení protiprávne a rovnako protiprávne nevydala umelecké diela. Abstrahujúc od skutočnosti, že protiprávnosť oboch právnych aktov obžalovanej konštatovali aj súdy v civilnom konaní, a to Okresný súdu Bratislava IV pod sp.zn. 7C/95/2010 a Okresný súd Bratislava III pod sp.zn. 19C/2008/2012, ktoré svojimi právoplatnými rozhodnutiami najprv zaviazali obžalovanú vydať peňažné prostriedky a umelecké diela, a následne nahradiť poškodeným škodu v hodnote vybratej hotovosti a nevrátených umeleckých diel, odvolací súd považuje obhajobu obžalovanej za vyvrátenú listinnými dôkazmi. Ak obžalovaná tvrdí, že dňa 14.04.2010 vstúpila do občianskeho združenia nová členka Ing. L. L., v súčinnosti s ktorou boli vylúčení ostatní dvaja zakladajúci členovia, k uvedenému nepredložili ani obžalovaná, ani svedkyňa K.. L. žiadne listiny vyžadované stanovami oboch združení prijatými na základe zákona č. 83/1990 Z.z. o združovaní občanov, ktoré by uvedené preukazovali. Konkrétne sa jedná o písomnú prihlášku odoslanú združeniu na adresu jeho sídla na C. XX v F., a o zaplatenie členského príspevku. Vstup K.. L. L. do občianskych združení a naňho sa viažuca možnosť K.. L. L. hlasovať na valnom zhromaždení ostala len vo forme tvrdenia, ktoré nekorešponduje s povinnosťami nového člena združenia určených stanovami. Nemožno preto prijať obhajobu obžalovanej, že po valnom zhromaždení v T., kedy sa obžalovaná so svedkyňou mali presunúť na iné miesto a vylúčiť dvoch členov zo združení. Potrebné listinné dôkazy, resp. ich absencia, nič také nepreukazujú. Na strane druhej, v spise sa nachádzajú zápisnice a ďalšie písomnosti preukazujúce legitímne vylúčenie obžalovanej zo združení. Podstatou vzniku trestnej zodpovednosti obžalovanej v zmysle žalovaného skutku však nie je dispozícia s majetkom združení po zániku jej členstva, ale počas neho. Obžalovaná nepopiera, že finančný a hmotný majetok občianskych združení, ktorý mala v dispozícii na podklade svojho členstva, vybrala z účtu a ponechala si ho, resp. uskladnila vo svojich priestoroch a nevydala združeniu, dokonca uvádza, že tak urobila úmyselne, aby majetok chránila. Odvolací súd konštatuje, že na takúto dispozíciu s majetkom inej osoby (združenia) nemala žiaden legitímny dôvod. Jednalo sa o protiprávnu dispozíciu s majetkom združenia, s ktorým nakladala ako s vlastným, keď hotovosť odovzdala svojmu otcovi a obrazy si ponechala, pričom protiprávna dispozícia bola úmyselná, a preto je obžalovaná za svoje konanie trestne zodpovedná podľa § 213 Trestného zákona. Trestného činu sprenevery sa dopustí páchateľ, ak si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, a ak s vecou naloží v rozpore s účelom zverenia, a to spôsobom, ktorý zmarí základný účel zverenia, napríklad znemožňuje trvale navrátiť vec jej pôvodnému určeniu. Páchateľ má teda úmysel s vecou nakladať ako s vlastnou (§ 130 ods. 4 Trestného zákona), pričom takéto konanie predpokladá dispozíciu s vecou, ktorá inak spravidla prináleží len vlastníkovi veci. Ide o úmysel páchateľa natrvalo disponovať so zverenou vecou ako s vlastnou, pričom práve táto trvalosť odlišuje trestný čin sprenevery napríklad od trestného činu neoprávneného užívania cudzej veci, ktorý je založený na prechodnom úmysle užívať neoprávnene zverenú vec (tzv. sprenevera úžitku). V súdnej praxi sa za nakladanie s vecou v rozpore s účelom zverenia v zmysle § 213 Trestného zákona považuje napríklad predaj, prenajatie, darovanie zverenej veci inej osobe, založenie zverenej veci, opustenie zverenej veci na odľahlom mieste a podobne. V danom prípade z výpovedí obžalovanej a svedkov Bc. Y. U. a Y.. T. V. vyplynulo, že tak finančné prostriedky z aukcie umeleckých diel vo výške 5.100 € nachádzajúce sa na účte občianskeho združenia, ako aj nepredané umelecké diela boli vo vlastníctve občianskeho združenia. Obžalovaná ako štatutárny zástupca bola oprávnená s nimi nakladať v súlade so záujmami občianskych združení, k čomu ju zaväzovali ich stanovy. Výberom peňažných prostriedkov z účtu združenia a ich použitím na súkromný účel jednoznačne s nimi naložila v rozpore s účelom zverenia a trvale znemožnila, aby tieto peňažné prostriedky slúžili v prospech cieľov združení určených v stanovách. Obdobné platí aj o umeleckých dielach, ktoré boli uskladnené v priestoroch, do ktorých ostatní členovia nemali prístup, tento im obžalovaná neumožnila ani na základe opakovaných písomných a ústnych výziev, v dôsledku čoho došlo k navráteniu obrazov združeniu až vydaním veci podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku K.. F., vlastníkom priestoru. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaná úmyselne nakladala s peniazmi združenia a dielami ako s vlastnými, tento úmysel bol trvalý, nakladanie bolo v rozpore s účelom zverenia, a jeho dôsledkom vznik väčšej škody, čím naplnila všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Nakoľko súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil konanie obžalovanej ako 2 trestné činy sprenevery, hoci sa jedná o jeden pokračovací trestný čin, dopustil porušenia Trestného zákona v ustanovení § 122 ods. 10 v neprospech obžalovanej, a preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. písm. d) Trestného zákona zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa mohlo byť podkladom pre meritórne rozhodnutie, odvolací súd sám vo veci rozhodol rozsudkom a uznal obžalovanú vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na totožnom skutkovom základe, ako ho správne určil súd prvého stupňa. Pri úvahách o druhu a výmere trestu odvolací súd v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona zisťoval existenciu, závažnosť a pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom na rozdiel od súdu prvého stupňa nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, a v zhode so súdom prvého stupňa ustálil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona spočívajúcu v tom, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Pomer počtu priťažujúcich a poľahčujúcich okolností je 0:1. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere trestu odvolací súd prihliadal na to, že obžalovaná nie je kriminálne závadovou osobou, ale len nesprávne riešila nepriaznivú situáciu medzi ňou a ďalšími dvoma členmi občianskych združení. So zreteľom na jej doterajšiu bezúhonnosť a okolnosti skutkov nie je predpoklad, že sa úmyselného trestného činu dopustí aj v budúcnosti. K tomuto záveru odvolací súd viedli informácie o doterajšom riadnom živote obžalovanej i okolnosti spáchania trestného činu spočívajúce v tom, že 3 osobnosti s kultúrnym zameraním už nedokázali efektívne komunikovať o činnosti združení, ktoré založili s úmyslom prispieť k rozvoju kultúry, keď ich pôvodné zhodné predstavy sa začali rôzniť, pričom obžalovaná spôsobom, ktorý napĺňa znaky trestného činu, reagovala na vzniknutý problém tak, že v konečnom dôsledku sa neoprávnene obohatila na ujmu občianskych združení. Situáciu ďalej s ostatnými dvoma členmi riadne neodkomunikovala, ale majúc v držbe peniaze združenia a obrazy ostala pasívna, čo donútilo ostatných dvoch členov združenia podať civilnoprávne žaloby a požiadať políciu o súčinnosť pri znovunadobudnutí umeleckých diel. V zmysle týchto úvah odvolací súd považuje podmienečný trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa na spodnej hranici trestnej sadzby uvedenej v § 213 ods. 2 Trestného zákona (1 až 5 rokov) za primeraný a zodpovedajúci zákonným kritériám citovaných ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, ako aj ustanoveniu § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Odvolací súd však vzhľadom na korekciu právnej kvalifikácie určenej súdom prvého stupňa v prospech obžalovanej neukladal trest úhrnný, ale samostatný, a konštatoval prevahu počtu poľahčujúcich okolností nad počtom priťažujúcich okolností. Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil uložený trest na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, čo je pri spodnej hranici zákonnej sadzby (1 až 5 rokov), a zohľadňuje potrebu monitorovania správania obžalovanej z hľadiska jeho súladu so zákonom, ako aj požiadavky generálnej prevencie. Vzhľadom na výšku spôsobenej škody, ktorá výrazne prevyšuje spodnú hranicu väčšej škody podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona (2.660 €) odvolací súd nepristúpil k zmierneniu trestu uloženého súdom prvého stupňa, ku ktorému mohlo dôjsť len skrátením skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, pretože táto okolnosť svojou závažnosťou prevyšuje váhu korekcie právnej kvalifikácie v prospech obžalovanej. Počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je obžalovaná povinná viesť riadny život, nedopustiť sa trestného činu, priestupku, či iného protispoločenského konania, v opačnom prípade súd vysloví, že sa neosvedčila, a trest odňatia slobody vo výmere 1 roky vykoná. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.