Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/4/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316010123 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316010123.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovanej G. P., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 07.11.2017 sp. zn. 3T/32/2016, na verejnom zasadnutí konanom 27. marca 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaná G. P., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom P. V., W. č. XX/XX, na slobode, u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e dňa 17.04.2015 v presne nezistenom čase, ako aj nezisteným spôsobom neoprávnene získala platobnú kartu číslo XXXXXXXXXXXXXXXX k bankovému účtu vedenom v V. banke, a.s., číslo účtu L./L. na meno Y. K., prostredníctvom ktorej vykonala dňa 17.04.2015 v čase o 12.07 hod. v bankomate R. O. W., a.s. O., na Blumentálskej ulici č. XX v O., úspešný výber v hotovosti vo výške 50,- euro, čím spôsobila poškodenej Y. K. týmto neoprávneným výberom škodu vo výške 50,- euro, t e d a neoprávnene si obstarala platobný prostriedok na účel použiť ho ako pravý a použila ho, č í m s p á c h a l a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. Za to sa o d s u d z u j e Podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden() rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba 2 (dva) roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaná G. P. je povinná zaplatiť poškodenej Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., ul. J. C .Z. XXXX/XX, peňažnú čiastku vo výške 50,- euro, ako náhradu škody spôsobenú trestným činom. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo 07.11.2017 sp. zn. 3T/32/2016 bola obžalovaná G. P. uznaná za vinnú pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 17.04.2015 v presne nezistenom čase do 11.30 hod. do 13.00 hod. na presne nezistenom mieste v O. na I. Q. odcudzila z horného zazipsovaného vrecka nákupného vozíka na kolieskach, ťahaného poškodenou Y. K. bordovú plátennú tašku s občianskym preukazom poškodenej, mobilným telefónom zn. G. V. P3 čiernej farby, H.: XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 19,99,- euro, kľúče od bytu poškodenej, peňaženku s hotovosťou 100,- euro a platobnú kartu číslo XXXXXXXXXXXXXXXX k bankovému účtu vedenému v V. banke, a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX na meno Y. K., prostredníctvom ktorej vykonala dňa 17.4.2015 na B. ulici v O. z bankomatu W. a. s., v čase o 12.01 neúspešný pokus o výber hotovosti a o 12,02 hod úspešný výber hotovosti vo výške 50,- euro a v čase o 12.07 hod. v bankomate R. O. a.s., na O. ulici č. XX v O. úspešný výber hotovosti vo výške 50,- euro, čím spôsobila poškodenej Y. K. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., J.C. Z. XXXX/XX škodu krádežou vo výške 119,99,- euro a škodu neoprávneným výberom hotovosti vo výške 100,- euro. Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanej podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 37 písm. h/ Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanej výkon uloženého trestu podmienečné odložený na skúšobnú dobu 30 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obžalovanú nahradiť poškodenej Y. K. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., J.C. Z. XXXX/XX, škodu vo výške 219,99,- euro. Proti tomuto rozsudku podala odvolania obžalovaná G. P. v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por. ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Obžalovaná G. P. písomným podaním zo dňa 21.09.2017, ktoré bolo doručené na Okresný súd Bratislava III dňa 23.11.2017, odôvodnila svoje odvolanie prostredníctvom zvoleného obhajcu. V ňom sa domáhala, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. V prvom rade poukázala na výrok rozsudku o vine, podľa ktorého bola uznaná za vinnú pre prečin krádeže podľa §212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Vyslovila presvedčenie, že v súdnom konaní nebolo preukázané, že by došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu. Jediný dôkaz, ktorý by ju mohol nepriamo usvedčiť, je výpoveď poškodenej Y. K.. Avšak ani poškodená nedokázala bližšie identifikovať, kedy, kým a akým spôsobom došlo k odcudzeniu predmetných vecí. Poškodená síce uvádzala, že taštičku s vecami mala vo vozíku, ktorý za sebou ťahala, že cítila jemné trhnutie, pričom si myslela, že išlo o kameň a nevenovala tomu pozornosť. Odvolateľka zvýraznila, že menovaná poškodená mala v čase svojej výpovede 83 rokov. Obžalovaná konštatovala, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by došlo k zmocneniu sa vecí, ktoré mala poškodená pri sebe. Taštička s vecami poškodenej mohla vypadnúť, mohla jej byť vzatá, keď sa od vozíka vzdialila, pričom existuje mnoho ďalších variant, ako o ňu mohla prísť. Je neprípustné, aby došlo k odcudzujúcemu výroku súdu bez toho, aby nebol vopred jednoznačne ustálený skutkový stav vecí. Prokurátor nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že skutok spáchala práve ona. Takýto dôkaz nebol vôbec produkovaný, ani poškodená ju nikdy neidentifikovala. Odvolateľka poukázala aj na rozpory vo výpovediach poškodenej. Pri prvom výsluchu poškodená tvrdila, že mala pri sebe hotovosť 100,- euro a v banke jej povedali, že bol uskutočnený jeden výber vo výške asi 100,- euro. V ďalšej výpovedi už uviedla hotovosť vo výške 75,- euro a výbery boli spolu v hodnote 100,- euro. Podľa názoru obžalovanej je neprípustné, aby na základe takejto dôkladnej situácie ju okresný súd uznal za vinnú z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Toto sa rovnako vzťahuje aj k trestnému činu podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. Jediným dôkazom preukazujúcim jej vinu, je znalecký posudok. Obžalovaná vyslovila názor že existuje viacero skutočností indikujúce rozpory a nejasnosti, ktoré spochybňujú tento znalecký posudok. Aj z tohto dôvodu žiadala, aby sa vykonal kontrolný znalecký posudok, pričom tomuto návrhu nebolo zo strany súdu vyhovené. Znalecký posudok bol vykonaný na základe záznamu z kamerového systému bankomatu R. banky na O. XX v O.. Na strane druhej jej bolo vznesené obvinenie zo spáchania vymedzeného trestného činu tým, že došlo k výberu hotovosti v bankomate Poštovej banky na O. XX v O.. S poukazom na tieto rozpory odvolateľka je toho názoru, že takýto dôkaz nemôže slúžiť ako jediný a rozhodujúci dôkaz pre rozhodnutie o jej vine. Okrem iného, aj sám znalec pri svojom výsluchu uznal, že odchýlka cca 5% pri vykonaní znaleckého dokazovania je možná. Aj z tohto dôvodu konštatovala, že by bolo vhodné odstrániť uvedené pochybnosti vykonaním kontrolného znaleckého posudku. V súdnom konaní nedošlo ani k logickému vysvetleniu, ako by ona mohla prelomiť heslo PIN na odcudzenej bankomatovej karte. Odvolateľka namietala aj výrok o náhrade škody. Výška škody ako ju ustálil súd I. stupňa, nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, ako súd dospel k sume 219,99,- euro. Pokiaľ ide o peňažnú hotovosť, treba upriamiť pozornosť na spomínané výpovede poškodenej, zvlášť na jej druhú výpoveď zo dňa 12.01.2016, kde poškodená uviedla, že mala pri sebe 75,- euro. V obžalobe bolo uvedených 100,- euro a to sa odrazilo aj v rozsudku. Mobilný telefón mal mať hodnotu 19,99,- euro, avšak nie je vôbec zrejmé, ako súd dospel k takejto sume. Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovanej nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnila obžalovaná G. P., jej obhajca a prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd postupom podľa § 293 ods. 5 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodenej Y. K., keďže na to mal splnené všetky zákone podmienky. Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa pridržiaval podaného odvolania a jej dôvodov. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že rozsudok okresného súdu považuje za zákony a správny. Navrhla, aby odvolanie obžalovanej bolo ako nedôvodné zamietnuté. Obžalovaná G. P. na verejnom zasadnutí iba konštatovala, že na predmetných fotografiách sa nenachádza jej osoba, ona nikoho neokradla. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie obžalovanej G. P. je čiastočne dôvodné. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom I. stupňa boli síce vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., ale na strane druhej okresný súd pochybil, keď v tomto konaní nepremietol výsledky vykonaného dokazovania z hlavného pojednávania do tzv. skutkovej vety svojho rozhodnutia, čím si zároveň odňal možnosť správne a v súlade zo stavom veci ustáliť právnu kvalifikáciu protiprávneho konania obžalovanej. Obžalovaná G. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v kritickom čase bola doma so svojou dcérou, ktorá mala dva až tri mesiace a na druhý deň mala jej matka narodeniny, tak jej pomáhala v mieste matkinho bydliska. V tom čase nevyberala z bankomatu žiadnu hotovosť. Na fotografiách ktoré boli zabezpečené do spisu, tak tam určite nie je ona. Poškodená - svedkyňa Y. K. v konaní pred súdom uviedla, že v kritický deň, keď vyšla z domu, mala pri sebe menšiu taštičku, v ktorej mala uložený občiansky preukaz, mobil, peňaženku, ako aj bankovú kartu. Toto všetko mala uložené v nákupnom vozíku, pričom uvedené veci mala uložené v oddelení, ktoré bolo zazipsované. Tento vozík ťahala za sebou. Cestou do predajne ako ťahala vozík, pocítila akési trhnutie, ale sa neobzrela, len vozík silnejšie potiahla, lebo si myslela, že narazila o kameň. Až vo dverách predajne zistila, že horný zips na nákupnom vozíku je otvorený a chýbala menšia taštička s celým obsahom, ktorý tam mala. V taštičke mala PIN kód ku karte, pretože mala novú kartu. Svedok V. K. (druh obžalovanej) vypovedal, že v kritickom čase bola obžalovaná G. P. doma s dieťaťom, ktoré vtedy malo tri mesiace. Zapamätal si tento kritický dátum z dôvodu, že matka obžalovanej mala narodeniny a v ten deň boli u nej na návšteve. Svedok si však už nepamätal, čo on sám v kritickom dni (t. j. 17.04.2016) robil. Z obrazových záznamov z bankomatu R. banky na ul. O. č. XX v O. zo dňa 17.04.2015 o 12.07 hod. sa dalo zistiť, že na týchto záznamoch je zachytená jedna žena pri pokuse o výber finančnej hotovosti. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie (na č. l. 25 - 36) vyplynul záver, že porovnaním morfologických a antropometrických charakteristík tvári ženy na zázname bezpečnostnej kamery bankomatu OTP banky na ul. O. č. XX v O. zo dňa 17.04.2015 v čase medzi 12:07:05 až 12:07:46 hod. a podozrivej osoby G. P. možno konštatovať, že osoba zachytená na kamerovom zázname, je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou práve G. P.. Z ďalších listinných dôkazov (správa OTP banky, výpis z účtu poškodenej) je zrejmé, že v kritickom čase t. j. XX.XX.XXXX bola v troch prípadoch použitá platobná karta poškodenej Y. K. na výber peňažnej hotovosti. V prvom prípade išlo o neúspešný pokus o výber finančnej hotovosti v čiastke XXX,- euro z bankomatu W. na B. ulici v O. v čase o XX.XX hod., v druhom prípade už došlo k samotnému výberu finančnej hotovosti v čiastke 50,- euro z bankomatu SISP na B. ulici v O. v čase o XX.XX hod. a v treťom prípade tiež došlo k výberu finančnej hotovosti v čiastke XX,- euro z bankomatu R. banka na ul. O. č. XX v O., pričom pri tomto poslednom výbere kamerový záznam bankomatu zachytil podozrivú osobu, ktorá transakciu uskutočnila. Za takejto dôkaznej situácie mohol okresný súd jednoznačne ustáliť, že obžalovaná sa dopustila iba konania, ktoré spočívalo v tom, že uskutočnila výber peňažnej hotovosti v čiastke 50,- euro a to v bankomate R. banky na ul. O. č. XX, pričom na preukázanie jej viny ohľadom predchádzajúcich výberov chýbali relevantné dôkazy, ktoré by mohli viesť k odsudzujúcemu rozsudku. Rovnako vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní sa nepodarilo preukázať, že to bola práve obžalovaná, ktorá poškodenej Y. K. odcudzila taštičku uloženú v nákupnom vozíku, v ktorej mala občiansky preukaz, peňaženku s hotovosťou100,- euro, mobil a platobnú kartu. Na strane druhej treba znovu zdôrazniť, že obžalovanej G. P. bolo preukázané, že v kritickom čase si nezisteným spôsobom obstarala platobnú kartu, ktorá patrila poškodenej a následne uskutočnila výber z bankomatu R. banky na ul. O. č. XX v O., pričom sa jednalo o peňažnú čiastku 50,- euro. Prvostupňový súd však pri ustálení skutkového stavu veci naznačeným spôsobom nepostupoval. Z tohto pohľadu je odvolanie obžalovanej k výroku o vine napadnutého rozsudku čiastočne dôvodné. Vyššie zistené nedostatky v rozhodovacej činnosti okresného súdu korigoval odvolací súd v rámci svojho postupu spôsobom, že po zrušení napadnutého rozsudku v celom rozsahu, sám rozhodol rozsudkom tak, že obžalovanú G. P. uznal za vinnú iba z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 17.04.2015 v presne nezistenom čase, ako aj nezisteným spôsobom neoprávnene získala platobnú kartu číslo XXXXXXXXXXXXXXXX k bankovému účtu vedenom v V. banke, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX na meno Y. K., prostredníctvom ktorej vykonala dňa 17.04.2015 v čase o 12.07 hod. v bankomate R. O. W., a.s. O., na O. ulici č. XX v O., úspešný výber v hotovosti vo výške 50,- euro, čím spôsobila poškodenej Y. K. týmto neoprávneným výberom škodu vo výške 50,- euro. Požiadavka vyslovená v § 278 ods. 1 Tr. por., aby súd rozhodoval len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu neznamená, že musí ísť o úplnú zhodnosť tzv. skutkovej vety obžalobného návrhu a rozsudku; niektoré skutočnosti uvedené v obžalobe môžu odpadnúť, niektoré zase pribudnúť, nesmie sa však zmeniť podstata konania. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Súd musí na jednej strane skutok uvedený v obžalobe prejednať v celom rozsahu, na strane druhej má právo, dokonca povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadne uvedené v obžalobe modifikujú alebo aj negujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku. Obžalovanú G. P. z vyššie ustáleného skutku predovšetkým usvedčuje svedecká výpoveď poškodenej Y. K., s ktorou korešponduje aj správa R. banky, výpis z účtu poškodenej, kamerový záznam a z neho vyhotovené fotografie, ako aj znalecký posudok znaleckej organizácie. U. krajský súd nemal žiadnych pochýb, že na kamerovom zázname sa nachádza práve obžalovaná G. P.. Výpoveď obžalovanej bolo nutné vyhodnotiť ako účelovú, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. To isté sa vzťahuje aj na svedka V. K.. Hodnovernosť výpovede menovaného svedka je spochybnená aj tým, že on sám (spolu so G. P.) bol už trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I z 13.03.2013 sp. zn. 2T/18/2013 uznaný za vinného pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť spôsobom, že dňa 08.X0.2012 v čase od 22.15 hod. do 23.00 hod. v Bratislave na V. námestí 1 na železničnej stanici O. - Z. stanica v priestoroch bufete O. spoločne so G. P. odcudzili poškodenému O. O. z voľne položeného ruksaka náramkové hodinky značky F. v hodnote 10,- euro a z voľne položeného kufríka finančnú hotovosť 900,- euro, čím poškodenému O. O. spôsobili škodu vo výške 910,- euro. Nadriadený súd preto túto časť odôvodnenia vo výroku o vine obžalovanej uzatvára tak, že v posudzovanej trestnej veci došlo zo strany prvostupňového súdu k chybám rozsudku, najmä preto, že sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a zároveň došlo aj k porušeniu Trestného zákona v neprospech obžalovanej, čo malo za následok zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. Nakoľko odvolací súd na základe preskúmania všetkých výrokov napadnutého rozsudku zrušil výrok o vine, v zmysle ustanovenia § 321 ods. 3 Tr. por. musel obligatórne zrušiť aj výroky o treste a náhrade škody. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci (aj s poukazom na zmenenú právnu kvalifikáciu skutku), dostatočným a vystihujúcim všetky zásady ukladania trestov je podmienečný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. Nadriadený súd sa zaoberal existenciou alebo neexistenciou poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (žiadne neboli vzhliadnuté), prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok (škoda vo výške 50,-euro), na zavinenie, pohnútku, ako aj osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť nápravy. Za situácie, keď odvolací súd u obžalovanej nezistil žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti, neprichádzalo do úvahy znižovanie alebo zvyšovanie príslušnej hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu. Z týchto dôvodov sa preto vychádzalo z rozpätia trestnej sadzby odňatia slobody od jedného roka do piatich rokov a v rámci tejto základnej trestnej sadzby bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, teda na dolnej hranici trestnej sadzby. Možno teda zhrnúť, že súd II. stupňa v danom prípade prihliadol na všetky skutočnosti relevantné pre určenie výmery trestu v zmysle § 34 Tr. zák. Senát krajského súdu ďalej vyslovuje, že vo vzťahu k obžalovanej G. P. možno postupovať v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., v zmysle ktorého, môže súd podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, ak vzhľadom na osobu páchateľa a na okolnosti prípadu nie je pre zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní dva roky je rovnako dostatočná a priemerná (§ 50 ods. 1 Tr. zák.). Odvolací súd k tomu dodáva, že obžalovaná bude povinná v skúšobnej dobe viesť riadny život, predovšetkým by sa nemala dopustiť trestných činov alebo priestupkov, lebo v opačnom prípade môže súd, a to už v priebehu skúšobnej doby rozhodnúť, že sa neosvedčila a nariadiť výkon trestu odňatia slobody, ktorý jej bol nateraz podmienečne odložený. Napokon krajský súd v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. por. rozhodol, že obžalovaná G. P. je povinná zaplatiť poškodenej Ružene K. peňažnú čiastku vo výške 50,- euro, ako náhradu škody spôsobenú trestným činom, nakoľko poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody riadne a včas, pričom ide o nárok, ktorý je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovanej. Vzhľadom na vyjadrené úvahy, Krajský súd v Bratislave o odvolaní obžalovanej rozhodol spôsobom vyplývajúcim z výrokov tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. mal dostatok podkladov pre vlastné rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.