Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/66/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316010733 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štift ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316010733.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Štifta a členov senátu Mgr. Marcely Kosovej a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného R.. O. T. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., o odvolaní Okresnej prokuratúry Bratislava III proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/130/2016 zo dňa 15. 01. 2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. novembra 2018, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému R.. O. T., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., W. XXX/XX u k l a d á podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky a zároveň sa obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe škodu poškodeným R.. L. Z. vo výške 3.790,75 € a O. zdravotnej poisťovni a.s. vo výške X.XXX,XX €. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu na 6 (šesť) rokov. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/130/2016 zo dňa 15. 01. 2018 bol obžalovaný R.. O. T. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: „obžalovaný dňa 30.07.2015 cca o 18.05 hod. v Z. na križovatke ulíc W. - Y. začal cúvať z miesta parkovania z chodníka vedľa W. ulici smerom na priechod pre chodcov s osobným motorovým vozidlom K. M. Fe, S.: BL -XXXGN v smere na M. ulicu, pričom pri cúvaní, sa dostatočne nepresvedčil o tom, že sa za jeho vozidlom nikto nenachádza, rovnako si nezabezpečil cúvanie za asistencie inej osoby, keďže mal nedostatočný rozhľad cez zadné sklá vozidla, ktoré sú všetky tmavo tónované a s vozidlom cúval v neprehľadnom úseku vozovky, pričom na priechode pre chodcov narazil zadnou časťou vozidla do chodkyne R.. W. Z., ktorá prichádzala k cúvajúcemu vozidlu z ľavej strany, z pohľadu obžalovaného. Pri nehode utrpela poškodená W. Z. zranenia - ťažký úraz hlavy s prasknutím lebky, zakrvácaním do hlavy, opuch mozgu, zlomeninu lebečnej kosti, na následky ktorých počas hospitalizácie v U. nemocnici v Bratislave dňa 31.07.2015 podľahla. Obžalovaný O. T. svojím konaním porušil dôležitú povinnosť, ktorú mu ukladá zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a to porušením ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) a § 22 ods. 2 a ods. 4 citovaného zákona (povinnosť vodiča dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť, povinnosť neohroziť pri cúvaní ostatných účastníkov cestnej premávky a povinnosť pri nedostatočnom rozhľade zaistiť bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby“. Za uvedený prečin mu bol uložený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Zároveň bol obžalovanému uložený podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a to všetkého druhu na dobu 3 a pol roka. Napokon bol obžalovaný podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazaný k náhrade škody vo vzťahu k poškodenému R.. L. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., V. XX, vo výške 3.790,75 € a voči poškodenej spoločnosti O. zdravotná poisťovňa a. s., so sídlom B. cesta 2, Z., R.: XX XXX XXX, vo výške 4.459,97 €. Uvedený rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III podala proti nemu odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice súdu o hlavnom pojednávaní a to čo do výroku o treste, ktoré bližšie písomne odôvodnil prokurátor okresnej prokuratúry samostatným písomným podaním. Prokurátor okresnej prokuratúry v písomne zdôvodnenom odvolaní v podstate uviedol, že s výrokom o treste uloženom obžalovanému sa nestotožňuje a to s uloženým trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú domu a rovnako aj s trestom zákazu činnosti. Je toho názoru, že súd nepostupoval v súlade s ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a pri určení výmery trestu nezohľadnil všetky okolnosti spáchania skutku, závažnosť porušenia dôležitej povinnosti a osobu obžalovaného. V dôsledku takéhoto postupu obžalovaný bol za spáchaný prečin usmrtenia okresným súdom potrestaný neprimerane mierne. Podľa jeho názoru, uložený trest nezohľadňuje ani požiadavku generálnej prevencie v oblasti porušovania pravidiel cestnej premávky. Prokurátor okresnej prokuratúry ďalej argumentoval, že vychádzajúc z konkrétnych okolností dopravnej nehody je zrejmé, že obžalovaný svojim konaním hrubo porušil pravidlá cestnej premávky, keď dňa 30. 07. 2015 cca o 18. 05 hod. v Z. na križovatke ulíc W. - Y. začal cúvať z miesta parkovania z chodníka vedľa W. ulici smerom na priechod pre chodcov s osobným motorovým vozidlom K. M. Fe, S.: BĽ - XXXGN v smere na M. ulicu, pričom pri cúvaní, sa dostatočne nepresvedčil o tom, že sa za jeho vozidlom nikto nenachádza, rovnako si nezabezpečil cúvanie za asistencie inej osoby, keďže mal nedostatočný rozhľad cez zadné sklá vozidla, ktoré sú všetky tmavo tónované a s vozidlom cúval v neprehľadnom úseku vozovky, pričom na priechode pre chodcov narazil zadnou časťou vozidla do chodkyne R.. W. Z., ktorá prichádzala k cúvajúcemu vozidlu z ľavej strany, z pohľadu obžalovaného. Poškodená chodkyňa R.. W. Z. utrpela zranenia - ťažký úraz hlavy s prasknutím lebky, zakrvácaním do hlavy, opuch mozgu, zlomeninu lebečnej kosti, na následky ktorých počas hospitalizácie v Univerzitnej nemocnici v Bratislave dňa 31.07.2015 podľahla. Obžalovaný porušil povinnosti vodiča ustanovené v § 4 ods. 1 písm. c/ a § 22 ods. 2 a 4 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o cestnej premávke“) a v dôsledku týchto porušení vznikla dopravná nehoda, čím obžalovaný porušil dôležitú povinnosť ustanovenú zákonom a spôsobil tak z nedbanlivosti smrť iného. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti, že podľa ustálenej súdnej praxe pri úvahe, či je namieste podmienečný alebo nepodmienečný trest, je potrebné zaoberať sa konkrétnymi okolnosťami prípadu a hodnotením osoby páchateľa, teda či jeho čin možno charakterizovať ako bezohľadnosť či hazardérstvo, či ide o osobu so sklonmi k nedisciplinovanosti pri výkone činnosti, pri ktorej došlo k porušeniu dôležitej povinnosti a pod. V posudzovanom prípade je podľa názoru prokurátora okresnej prokuratúry nespochybniteľnou skutočnosťou to, že poškodená bola usmrtená v príčinnej súvislosti s nárazom vozidla obžalovaného pri jeho cúvaní do križovatky. Rovnako je nepochybné to, že obžalovaný cúval na mieste, na ktorom takýto manéver nemohol bez ohrozenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, s príslušným prehľadom, uskutočniť, a to cez vyznačený priechod pre chodcov do križovatky, pričom pri tomto nebezpečnom manévri sa obžalovaný dokonca ani náležíte a zodpovedne nepresvedčil, či môže takýto neštandardný jazdný úkon bezpečne vykonať a cúval bez toho, aby si zabezpečil rozhľad pri cúvaní. Agresívnosť tohto riskantne zvoleného manévru obžalovaného spočívala aj v tom, že cúval na neprehľadnom úseku s neprimerane vysokou dynamikou jazdy, čo malo za následok vysokú nárazovú rýchlosť do tela poškodenej chodkyne, pričom obžalovaný cúval ešte viac ako 6 metrov po náraze a teda obžalovaný pred zrážkou vôbec nebrzdil a začal brzdiť s vozidlom až po zrážke s chodkyňou. Súčasne zdôraznil, že miesto kolízie sa nachádza na priechode pre chodcov, resp. poškodená sa pohybovala v čase zrážky na priechode pre chodcov, čo potvrdil nielen očitý svedok nehody R.. L. Z., ale aj znalec z odboru cestnej dopravy R.. I. M. O. vo svojom znaleckom posudku, keď konštatoval, že simulačné výpočty v plnej miere potvrdili, že miesto zrážky sa nachádzalo v okolí stredu šírky vyznačeného priechodu pre chodcov, po ktorom sa poškodená chodkyňa pohybovala smerom k vyústeniu Y. ulice. Z uvedeného dôvodu obžalovaný nedal poškodenej chodkyni pohybujúcej sa po vyznačenom priechode pre chodcov prednosť, pričom na tomto úseku cesty bolo dôvodné očakávať pohyb chodcov a obžalovaný mal ako vodič motorového vozidla cúvajúci cez daný úsek, do ktorého navyše nemal potrebný rozhľad, ešte viac zvýšiť svoju pozornosť a cúvať s výrazne nižšou rýchlosťou, čo sa však v prejednávanom prípade vôbec nestalo, keď obžalovaný s vozidlom cúval neadekvátne vysokou rýchlosťou - 22,4 km/ h a pred začatím cúvania sa náležíte a zodpovedne nepresvedčil, či jazdný úkon môže uskutočniť bez nebezpečenstva. Takéto správanie sa v pozícii vodiča bolo zo strany obžalovaného extrémne nezodpovedné a ľahkovážne, pričom pri dodržaní zákonného postupu sa dalo fatálnemu následku nehody jednoznačne zabrániť. Jazdu obžalovaného, ktorou zapríčinil usmrtenie poškodenej, je preto potrebné hodnotiť ako arogantnú, bezohľadnú a riskantnú. Obžalovaný touto jazdou viacnásobne porušil dôležitú povinnosť uloženú mu ako vodičovi zákonom o cestnej premávke a s poukázaním na vyššie uvedené zistenia je toho názoru, že výkon trestu odňatia slobody nie je možné podmienečne odložiť. Ďalej dal do pozornosti, že nielen okolnosti prípadu a závažnosť porušenia dôležitej povinnosti, ale aj doterajší život obžalovaného neumožňujú výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložiť. V súvislosti s hodnotením osoby obžalovaného poukázal najmä na skutočnosť, že obžalovaný opakovane porušuje právne normy na úseku cestnej premávky, čo možno vyvodiť z evidenčnej karty vodiča. Podčiarkol, že obžalovaný od mája 2005 do času spáchania skutku, ktorý je predmetom tohto trestného konania, t. j. do júla 2015, spáchal 17 priestupkov na úseku cestnej premávky, čo preukazuje, že obžalovaný je nedisciplinovaným vodičom a nerešpektuje dopravné predpisy a to ani napriek opakovaným postihom, čo ostatne vyústilo do závažných následkov jeho ďalšieho protiprávneho konania na úseku cestnej premávky. Dokonca aj po dopravnej nehode, ktorá je predmetom tohto trestného konania, sa obžalovaný dňa 09. 09. 2016 dopustil protiprávneho konania na úseku cestnej premávky, ktoré malo za následok dopravnú nehodu, pričom tohto konania sa dopustil závažnejším spôsobom a rovnako závažným spôsobom sa obžalovaný dopustil priestupku v cestnej premávke aj dňa 28. 06. 2017. V súhrne sa teda obžalovaný dopustil na úseku cestnej premávky celkovo 19 priestupkov, z ktorých 6 bolo vyhodnotených ako závažných a to najmä pre prekročenie rýchlosti jazdy. Početnosť priestupkových previnení a ich povaha, svedčí o bezohľadnom správaní sa obžalovaného ako vodiča. Ak bol obžalovaný pravidelne postihovaný za rýchlosť, bolo otázkou času, kedy sa dostane do kolíznej situácie s iným účastníkom cestnej premávke, resp. spôsobí dopravnú nehodu. Z vyššie uvedených skutočností opätovne poukázal na okolnosť, že obžalovaný aj potom, čo došlo jeho konaním k dopravnej nehode so smrteľným následkom, opätovne spôsobil dopravnú nehodu (dňa 09. 09. 2016), pri ktorej porušil povinnosť venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o cestnej premávke. Z uvedeného dôvodu aj táto okolnosť v žiadnom prípade nemôže preukazovať disciplinované správanie sa obžalovaného v cestnej premávke, ale naopak poukazuje na to, že opakovane porušuje pravidlá cestnej premávky. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd pochybil aj v tom, keď obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá len v trvaní 3 a pol roka, nakoľko uložený trest zákazu činnosti v uvedenej výške v žiadnom prípade neodzrkadľuje závažnosť porušenia dôležitej povinnosti v spojení s osobou obžalovaného a jeho predchádzajúcimi postihmi za priestupky v oblasti dopravy. Preto súčasne považuje rozhodnutie prvostupňového súdu o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 a pol roka, za neprimerane mierne. S ohľadom na vyššie opísané okolností skutku ako aj na osobu obžalovaného - obžalovaný počas celého prípravného konania neprejavil žiadnu ľútosť nad svojim konaním a k jeho spáchaniu sa nepriznal, naopak vinu na dopravnej nehode prenášal na poškodenú, keď dokonca v zápisnici o výsluchu obvineného uviedol, že pokiaľ by pani kráčala po priechode pre chodcov, tak k dopravnej nehode nedôjde, pričom až na hlavnom pojednávaní si obžalovaný priznal zavinenie na tejto dopravnej nehode a ďalej z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že ide o nedisciplinovaného vodiča, ktorý sa sústavne dopúšťa najmä porušenia najvyššej dovolenej rýchlosti, je preto z hľadiska individuálnej prevencie výkon trestu odňatia slobody u obžalovaného opodstatnený. Vychádzajúc z účelu trestu stanoveného v § 34 ods. 1 Tr. zák. uložený trest obžalovanému bude pôsobiť aj na iných členov spoločnosti v rámci generálnej prevencie. Na podklade vyššie uvedených skutočností, prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III navrhol Krajskému súdu v Bratislave, aby na podklade jeho odvolania podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. napadnutý výrok o treste uložený v rozsudku súdu nižšieho stupňa zrušil a sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o uložení trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, pre výkon ktorého obžalovaného zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia prísnejšieho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. K písomne zdôvodnenému odvolaniu prokurátora sa vyjadril písomným podaním obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom v podstate uviedol, že rozsudok prvostupňového súdu považuje za vecne a právne správny, ktorý v celom svojom rozsahu korešponduje s vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní. Vyjadril nesúhlas s odôvodnením odvolania, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a pri určení výmery trestu nezohľadnil všetky okolnosti spáchania skutku, závažnosť porušenia dôležitej povinnosti a osobu obžalovaného, nakoľko ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, súd postupoval v súlade s ustanovením § 38 ods. 2 Tr. zák. (prevaha poľahčujúcich okolností) a z toho dôvodu upravil trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. a v súlade s účelom trestu výkon trestu podmienečne odložil v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. V nadväznosti na ustálenú súdnu prax, súd prvého stupňa podrobne a dôsledne skúmal konkrétne okolnosti prípadu a hodnotenie osoby páchateľa a z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by jeho konanie mohlo byť charakterizované ako bezohľadnosť či hazardérstvo, osobu so sklonmi k nedisciplinovanosti. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa poukázal aj na výsledky dokazovania v rámci prípravného konania, a to, že určitú spoluvinu na následku nesie aj samotná chodkyňa Ing. W. Z., ktorá v danom úseku prechádzala vozovku a to dosť neštandardným spôsobom. Poukazovanie na okolností spáchania skutku, za ktorý bol odsúdený je subsumované v samotnej právnej kvalifikácii prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods, 2 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák. a z týchto dôvodov je odôvodnenie prokurátora účelové navodzovanie arogantnosti, bezohľadnosti a riskantného konania. Argumentoval ďalej, že priestupky na úseku cestnej premávky boli zohľadnené v rámci dokazovania na súde prvého stupňa a vyhodnotené pri výroku o treste. Skutok, ktorý sa mu kladie za vlnu, riadne priznal a úprimne oľutoval, pričom uviedol, že škodu, ktorá vznikla jeho konaním, nahradí v plnom rozsahu. Vyjadril nesúhlas s tým, že v jeho prípade uložený trest nespĺňa požiadavku účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. Práve naopak. Uloženie výkonu trestu odňatia slobody by v jeho prípade nesplnilo účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. Dal do pozornosti, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, ako aj v súčasnosti vedie riadny život, podniká a pracujem prostredníctvom svojej spoločnosti ITC B. s. r. o, so sídlom W. XX, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, v oblasti predaja, servisu výpočtovej a kancelárskej techniky. Z tohto podnikania má riadny príjem, ktorý slúži na zabezpečenie jeho osobných potrieb a potrieb jeho maloletej dcéry. Riadne sa stará o svoju maloletú dcéru I. T., nar. XX. XX. XXXX, vychováva ju a zabezpečuje jej rodičovskú starostlivosť, venujem sa jej školským a mimoškolským potrebám. V prípade výkonu trestu odňatia slobody by došlo výrazným spôsobom k narušeniu celistvosti rodiny, čím by vážne trpela jeho maloletá dcéra. Na základe uvedeného požiadal odvolací súd, aby podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokuratúry ako nedôvodné zamietol. K písomne zdôvodnenému odvolaniu prokurátora sa vyjadril písomným podaním i poškodený R.. L. Z., v ktorom v podstate uviedol, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v odvolaní prokuratúry týkajúce sa profilu obžalovaného, ktoré vyplývajú z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného a najmä na skutočnosť, že obžalovaný sa zjavne z tragického činu, ktorý spôsobil, vonkoncom nepoučil, keď naďalej pokračuje v závažnom porušovaní predpisov na úseku cestnej premávky, sa v plnej miere stotožňuje s podaným odvolaním Okresnej prokuratúry Bratislava III vrátane návrhu na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému, ako aj prísnejšieho zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Poškodená spoločnosť O. zdravotná poisťovňa, a. s. sa k písomne zdôvodnenému odvolaniu okresnej prokuratúry nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie lustráciou v registri priestupkov obžalovaného, evidenčnou kartou vodiča obžalovaného zo dňa 04. 05. 2018 a odpisom registra trestov obžalovaného. Ďalej krajský súd, za súhlasu prokurátora krajskej prokuratúry a obžalovaného, prečítal doplnok č. 19/2016 znaleckého posudku z odboru cestná doprava č. 6/2016 vypracovaný znalcom Ing. R. M. O.. Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava zotrval na podanom odvolaní a odkázal na tam uvedené dôvody a doplnil, že v prípade dopravnej nehody vždy, vo väčšej alebo menšej miere, je dôsledkom aj určitej náhody, ale treba v tomto prípade zdôrazniť spôsob akým obžalovaný viedol motorové vozidlo, ako aj to, že v jeho osobe ide o vodiča, ktorý systematicky a dlhodobo porušuje dopravné priestupky ako to vyplýva z evidenčnej karty vodiča. Poukázal, že obžalovaný aj po spáchaní skutku sa dopustil ďalších dopravných priestupkov spolu so spôsobením dopravnej nehody. Je pravdou, že aj chodkyňa sa úplne nesprávala pri svojom konaní tak, ako by sa mala podľa dopravných predpisov, ale táto nemohla predpokladať, že obžalovaný bude so zaparkovaným motorovým vozidlom na danom mieste cúvať a v takej rýchlosti. Na základe uvedeného navrhol, aby bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a uložený prísnejší trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave obhajca obžalovaného v podstate uviedol, že žiada odvolanie prokurátora zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné a v tomto ohľade sa pridržal písomného svojho vyjadrenia k podanému odvolaniu. Uložený trest považuje za správny a napĺňajúci účel trestu ustanoveného Trestným zákonom a to aj z pohľadu spáchaného skutku, ako aj osoby páchateľa. K tomu, čo uviedol prokurátor krajskej prokuratúry, a k doplneniu dokazovania na verejnom zasadnutí uviedol, že správanie poškodenej ako chodkyne nebolo správne a z tohto je treba odvodiť určitú spoluzodpovednosť za vznik kolíznej situácie. Obžalovaný tým, že vyhlásil vinu na hlavnom pojednávaní, prijal celú zodpovednosť za spáchaný skutok a tento aj úprimne oľutoval a chce riadne nahradiť celú spôsobenú škodu. Nesúhlasí s tým, že obžalovaný by mal nejakým systematickým spôsobom, ako bolo uvedené prokurátorom, porušovať dopravné predpisy. Po skutku nebol obžalovanému zadržaný vodičský preukaz a za tri roky sa dopustil troch dopravných priestupkov, čo nepovažuje za taký charakter, aby bolo možné hovoriť o nejakej systematickosti. Obžalovaný vedie riadny život, riadne podniká, stará sa o maloletú dcéru a prokurátorom uvádzanú požiadavku generálnej prevencie z pohľadu uloženého trestu spĺňa to, že bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel a teda obžalovanému sa právoplatnosťou rozhodnutia neumožní súdom určenú dobu viesť motorové vozidlo. Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Bratislave obžalovaný uviedol, že mu je ľúto, čo sa stalo a stále na to myslí, keď ide okolo miesta dopravnej nehody. Domnieva sa, že trest, ktorý mu bol uložený, je dostatočný. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III je sčasti dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudok porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený trest neprimeraný. Podľa § 321 ods. 2 veta prvá Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Úvodom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný Ing. O. T. urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a toto jeho vyhlásenie bolo okresným súdom i prijaté. Pokiaľ sa týka druhu trestu, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s uloženým podmienečným trestom odňatia slobody. Tak, ako správne uvádza okresný súd, k naplneniu účelu trestu povedie aj trest, ktorý nie je primárne spojený s odňatím slobody a súčasne aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu. V osobe obžalovaného totiž nejde o „kriminálne závadovú“ osobu, ktorá by si za spáchaný trestný čin vyžadovala ukladanie trestu odňatia slobody. Práve v tomto smere súd prvého stupňa korektne zohľadnil tie aspekty, na ktoré sa snažila poukázať obhajoba, a to predovšetkým z hľadiska výchovnej funkcie trestu. Pokiaľ sa však týka výmery podmienečného trestu trest, ako aj výmery trestu zákazu činnosti, odvolací súd sa s týmito nestotožňuje a to zo všetkých prokuratúrou v odvolaní uvádzaných dôvodov. Primárne je nevyhnutné uviesť, že podľa ustanovenia § 34 Tr. zák. je účelom trestu ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti, pričom táto ochrana sa realizuje formou trestnej represie (tým, že sa páchateľovi zabráni v páchaní trestnej činnosti), individuálnej prevencie (tým, že sa vytvoria podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život) a generálnej prevencie (tým, že sa iní odradia od páchania trestnej činnosti). Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin. Teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny, ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa účelom trestu a trestného práva vôbec, sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. Považuje sa za spravodlivé, aby bol vážne mienený sebakritický a kajúcny postoj „odmenený“ miernejším trestom, napr. tak, ako to umožňuje súčasný inštitút poľahčujúcej okolnosti z dôvodu „úprimnej ľútosti“, upravený v § 36 písm. l) Trestného zákona. Pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že pochybil okresný súd, keď pri svojich úvahách o druhoch a výmerách trestov nevychádzal precízne zo všetkých zásad uvedených v ustanoveniach relevantných pre ich určovanie a neriadil sa zhora uvedenými úvahami teórie trestného práva. Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dostatočne nereflektoval na spôsobom spáchania činu a jeho následok, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného tak, ako to má na mysli § 34 ods. 4 Tr. zák. Pokiaľ sa týka spôsobu spáchania trestného činu treba prisvedčiť odvolacím argumentom prokuratúry, že obžalovaný svojim konaním závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky a konanie obžalovaného v pozícii vodiča bolo nezodpovedné a ľahkovážne a jeho jazdu, ktorou zapríčinil usmrtenie poškodenej, je potrebné hodnotiť ako arogantnú, bezohľadnú a riskantnú. Obžalovaný takýmto svojim konaním spôsobil nikým a ničím nenapraviteľný následok v podobe smrti poškodenej. Pokiaľ sa týka osoby obžalovaného treba i na tomto mieste súhlasiť s odvolacími dôvodmi prokurátora okresnej prokuratúry v tom smere, že obžalovaný opakovane porušuje právne normy na úseku cestnej premávky, čo možno vyvodiť z evidenčnej karty vodiča. Odvolací súd podčiarkuje, že obžalovaný od mája 2005 do času spáchania skutku, ktorý je predmetom tohto trestného konania, t. j. do júla 2015, spáchal 17 priestupkov na úseku cestnej premávky, čo preukazuje, že obžalovaný je nedisciplinovaným vodičom a nerešpektuje dopravné predpisy a to ani napriek opakovaným postihom, čo ostatne vyústilo do závažných následkov jeho ďalšieho protiprávneho konania na úseku cestnej premávky. Dokonca aj po dopravnej nehode, ktorá je predmetom tohto trestného konania, sa obžalovaný dňa 09. 09. 2016 dopustil protiprávneho konania na úseku cestnej premávky, ktoré malo za následok dopravnú nehodu, pričom tohto konania sa dopustil závažnejším spôsobom a rovnako závažným spôsobom sa obžalovaný dopustil priestupku v cestnej premávke aj dňa 28. 06. 2017. V súhrne sa teda obžalovaný dopustil na úseku cestnej premávky celkovo 19 priestupkov, z ktorých 6 bolo vyhodnotených ako závažných a to najmä pre prekročenie rýchlosti jazdy. Možno len súhlasiť s odvolateľom, že početnosť priestupkových previnení a ich povaha, svedčia o bezohľadnom správaní sa obžalovaného ako vodiča. Ak bol obžalovaný pravidelne postihovaný za rýchlosť, bolo otázkou času, kedy sa dostane do kolíznej situácie s iným účastníkom cestnej premávke, resp. spôsobí dopravnú nehodu. Z vyššie uvedených skutočností odvolací súd opätovne poukazuje na okolnosť, že obžalovaný aj potom, čo došlo jeho konaním k dopravnej nehode so smrteľným následkom, opätovne spôsobil dopravnú nehodu (dňa 09. 09. 2016), pri ktorej porušil povinnosť venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o cestnej premávke. Z uvedeného dôvodu aj táto okolnosť v žiadnom prípade nemôže preukazovať disciplinované správanie sa obžalovaného v cestnej premávke, ale naopak poukazuje na to, že opakovane porušuje pravidlá cestnej premávky. Za zhora uvedenej situácie teda pochybil súd prvého stupňa, keď obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., pretože v žiadnom ohľade nemožno konštatovať, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Predmetnú poľahčujúcu okolnosť je možné priznať len v prípade, ak páchateľ dodržiaval právny poriadok ako celok. Pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti preto nestačí len zistenie, že páchateľ dosiaľ nebol súdne trestaný. Prvostupňový súd priznaním tejto poľahčujúcej okolnosti teda porušil ustanovenia Trestného zákona a naplnil tak odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. V svetle prerokúvaného prípadu je teda výmera podmienečného trestu odňatia slobody 2 roky s určením skúšobnej doby na 3 roky neprimerane mierna, ako aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu na 3 a pol roka a preto tak súd prvého stupňa naplnil i odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. Na druhej strane prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery správne vyhodnotil jednak správanie sa obžalovaného a tiež správanie sa poškodenej ako účastníkov cestnej premávky. Na tomto mieste však treba prvostupňovému súdu vytknúť, že svoje rozhodnutie oprel, okrem iného, i o závery znaleckého posudku z odboru cestná doprava a jeho dodatku, pričom však v žiadnom smere nevykonal dokazovanie v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. a odignoroval tak skutočnosť, že súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané tak, ako to deklaruje § 275 ods. 2 Tr. por. Uvedené pochybenie však napravil odvolací súd doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí. Zo záverov znaleckého dokazovania pred krajským súdom vyplynulo, že poškodená chodkyňa R.. W. Z. síce vstúpila do vozovky W. ul. v čase, keď na to bola situácia z technického hľadiska spôsobilá - v tom čase totiž kolízne vozidlo K. stálo v zaparkovanej polohe na opačnej strane vozovky, avšak následné konanie chodkyne však už bolo z technického hľadiska nesprávne, pretože neprechádzala naprieč vozovky W. ul. po vyznačenom priechode pre chodcov, cez vozovku sa nepohybovala v kolmom, ale v šikmom smere a v kritickom čase počas svojho nesprávneho pohybu cez vozovku náležite nesledovala vývoj aktuálnej dopravnej situácie v jej bezprostrednom okolí. To spôsobilo, že cúvajúce vozidlo K. smerom k nej spozorovala žiaľ už neskoro. Znalec ďalej skonštatoval, že bez akýchkoľvek výpočtov je z technického hľadiska zrejmé, že poškodená chodkyňa mala možnosť zabrániť kolízii s cúvajúcim vozidlom K. iba v prípade, ak by včas spozorovala, že kolízne vozidlo sa k nej približuje a ak by v dôsledku toho nevstúpila do jeho jazdnej dráhy. Mala teda možnosť zabrániť kolízii s cúvajúcim vozidlom iba v prípade, ak by sa ako účastníčka cestnej premávky správala v intenciách príslušných ustanovení zákona, čiže ak by včas spozorovala, že kolízne vozidlo sa k nej približuje a ak by v dôsledku toho nevstúpila do jeho jazdnej dráhy. Predmetné nesprávne správanie sa poškodenej chodkyne na vozovke bolo tým dôvodom, pre ktorý nebolo možné obžalovanému uložiť prokurátorom navrhovaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Krajský súd v Bratislave vedomý si toho, že obžalovaný O. T., ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt, naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., tak po stránke subjektívnej (konaním vo vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 ods. 1 Tr. zák., ktorá je budovaná na vedomosti možnosti vzniku následku za bezdôvodného spoliehania sa páchateľa, že k následku nedôjde), ako aj objektívnej (medzi jeho nedbanlivostným konaním a následkom je jednoznačne daná príčinná súvislosť), za porušenia objektu chráneného Trestným zákonom (predstavujúcim ochranu života a zdravia človeka), hodnotiac všetky kritériá kladené pre určovanie druhu a výmery trestu musí konštatovať, že trest uložený súdom prvého stupňa je neprimerane mierny najmä vzhľadom k spôsobenému následku a preto túto disproporciu bolo potrebné napraviť, avšak nie prokuratúrou v odvolaní navrhovanom smere v podobe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Odvolací súd, reagujúc na odvolacie argumenty prokuratúry konštatuje, že podmienečné odsúdenie k trestu odňatia slobody, najmä za súčasného ukladania probačného dohľadu a primeraných obmedzení a povinností, je významným prostriedkom výchovného pôsobenia na páchateľa a dôležitou alternatívou k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, najmä u páchateľov nedbanlivostných trestných činov so závažným následkom pri zhodnotení všetkých ďalších významných okolností svedčiacich v prospech obžalovaného tak, ako je tomu v prejednávanom prípade s určením skúšobnej doby v priliehavom trvaní. Napokon i vo vzťahu k poškodeným subjektom, pokiaľ sa týka náhrady škody, by uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na samom spodku zákonom ustanovenej trestnej sadzby (2 roky až 5 rokov) mohlo podstate sťažiť uspokojenie ich nároku zo strany obžalovaného, ktorému v prípade nesplnenia uloženej povinnosti, ako aj nevedenia riadneho života v skúšobnej dobe, hrozí premena trestu odňatia slobody vo výmere až 3 rokov. Vzhľadom na všetky vyššie popísané skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 roky s probačným dohľadom za súčasného uloženia povinnosti na náhradu škody poškodeným subjektom je dostačujúcim a všetky kritériá kladené na ukladanie trestov a ich výmer zohľadňujúcim, čo platí i o treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 6 rokov. Odvolací súd zastáva taký názor, že i pri nedbanlivostných trestných činoch je na mieste (prirodzene nie vždy a nie nevyhnutne, avšak v súvislosti s prejednávaným prípadom) uložiť trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom, nakoľko v rámci plynutia určenej skúšobnej doby bude obžalovaný klásť zvýšený dôraz, aby sa nedostal do rozporu so zákonom a to ani nedbanlivosťou. Samotná nedbanlivosť totižto spočíva v určitom laxnom prístupe k ochrane toho ktorého objektu prejaveného v záujme chráneného Trestným zákonom. Odvolací súd samozrejme nepredpokladá nedbanlivostnú recidívu, keďže takáto nie je možná ani z teoretického hľadiska, avšak zvýšená miera pozornosti obžalovaného počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, nielen vo vzťahu k činnosti, v rámci ktorej došlo k spáchaniu skutku, môže viesť k všeobecným návykom predvídania určitých skutočností a v konečnom dôsledku je v prospech páchateľa pro futuro. Naproti tomu príliš prísny trest v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorého sa domáhal prokurátor, by nenapĺňal individuálnu prevenciu, ale represiu. Na tomto mieste krajský súd odkazuje na úvodný teoretický exkurz. Odvolací súd pristúpil i k sprísneniu trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu na dobu šiestich rokov, teda uloženia tohto druhu trestu v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to z dôvodu, že okrem spôsobeného usmrtenia inej osoby, v osobe obžalovaného ide o vodiča pravidelne dopúšťajúceho sa priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Takže uloženie tohto druhu trestu v napadnutom rozsudku pri tretine zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 3 a pol roka bolo nedostatočné a v rozpore s účelom trestu. Takto určená výmera, podľa názoru krajského súdu, ešte umocní vedomie obžalovaného, že práve v súvislosti s činnosťou spočívajúcou vo vedení motorového vozidla iného z nedbanlivosti usmrtil. Páchateľ trestného činu má totižto trest pociťovať ako ujmu a nie ako len formálne odsudzujúce vyjadrenie súdu nad jeho protiprávnym konaním, ktorého znaky sú uvedené v osobitnej časti Trestného zákona. Neobstojí teda jeho argument o skutočnosti, že mu za jeho konanie doposiaľ nebolo zadržané vodičské oprávnenie, navyše keď od spáchania skutku sa opakovane dopustil protiprávneho konania na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Krajský súd uzatvára, že v intenciách všetkých vyššie naznačených okolnostiach mu nezostalo iné, len odvolaniu okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III čiastočne vyhovieť a odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III zrušiť vo výroku o treste a rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.