Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/32/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316201301 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316201301.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: Q. J., nar. XX.X.XXXX, W. XX, O., o zaplatenie 1.894,51 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 16C/58/2016-51, zo dňa 14.10.2016, takto r o z h o d o l : O d m i e t a odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 16C/58/2016-51, zo dňa 14.10.2016. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.894,51 eura, poplatky 1,49 eura, úrok 73,15 eura, úrok z omeškania 0,63 eura, úrok 12,9 % ročne z nezaplatenej istiny 1.894,51 eura od 24.11.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.894,51 eura a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 73,15 eura od 24.11.2015 do zaplatenia; žalobcovi priznal proti žalovanému náhrada trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému povolil uhrádzať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 25 eur vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou 27.1.2016 na Okresný súd Bratislava III domáhal od žalovaného zaplatenia 1.894,51 eura spolu s prísl. na tom skutkovom základe, že 22.7.2014 uzavrel so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, podľa ktorej mu poskytol úver 2.000 eur; poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol povinný splatiť do 22.10.2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a preto bol listom zo dňa 23.11.2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 3.12.2015; napriek výzve však žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a preto žalovaného zaviazal v zmysle § 369 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503, § 504, § 506 Obchodného zákonníka a § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka na zaplatenie dlžnej istiny 1. 894,51 eura spolu s poplatkami a žalovaným príslušenstvom. Zároveň určil, že žalovaný môže v súlade s § 232 ods. 4 C.s.p. vykonať peňažné plnenie v splátkach. 3. Proti rozsudku v časti povolenia žalovanému uhrádzať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalovaného zaviať povinnosťou na úhradu dlžnej sumy do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď mal za to, že priznanie možnosti splácať dlh v splátkach nebolo zo strany žalovaného preukázané a zo strany súdu prvej inštancie nebolo objektívne odôvodnené. Súdu prvej inštancie vyčítal, že nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku, nakoľko sa nezaoberal objektívnym preukázaním majetkových pomerov žalovaného, ale svoje zistenia obmedzil na subjektívny pohľad, resp. tvrdenia žalovaného bez opory v preukázaných faktoch. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie smeruje proti výroku rozsudku o lehote na plnenie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Žalobca totiž odvolaním napadol rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia tvoriaceho (však) súčasť rozsudku. 5. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Civilný sporový poriadok v § 357 pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. 6. Podľa § 212 ods. 1 C.s.p. rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej. 7. Podľa § 234 ods. 1 C.s.p súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. 8. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 9. Je nepochybné, že ak súd prvej inštancie povolil žalovanému, aby dlžnú čiastku hradil žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach, nejedná sa o otázku hmotného práva, ale ide o procesné rozhodnutie súdu v intenciách Civilného sporového poriadku (§ 232 ods. 3 C.s.p.) a teda, že žalobca odvolaním napadol rozhodnutie majúceho povahu uznesenia (§ 234 ods. 1 C.s.p.), ktoré je súčasťou rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej (§ 212 ods. 1 C.s.p.). 10. Civilný sporový poriadok proti uzneseniu v zásade odvolanie nepripúšťa, prípustné je len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 357. Uznesenie o určení dlhšej ako zákonnej paričnej lehoty na plnenie (príp. povolenie splátok), ktoré zákon aprobuje v odôvodnených prípadoch (§ 232 ods. 3 C.s.p.), nie je uvedené medzi uzneseniami, proti ktorým je odvolanie prípustné, z čoho vyplýva, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. 11. Odvolací súd na uvedenom základe odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku o lehote na plnenie, ktoré má povahu uznesenia, podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko v zákone absentuje úprava rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, keď je odvolanie odmietnuté, odmietnutie odvolania žalobcu je možné po procesnej stránke považovať za jeho neúspech v konaní; úspešnému žalovanému preto odvolací súd proti žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).