Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/146/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316202833 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316202833.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Spolro s.r.o., Hrnčiarske Zalužany 283, IČO: 36 027 677, zastúpeného Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., J. Chalupku 8, Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, proti žalovanému: Lexus s. r. o., Pekná cesta 15, Bratislava, IČO: 45 541 345, zastúpeného VIVID LEGAL, s. r. o., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 915, o zaplatenie 12 671,09 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/56/2016-119 zo dňa 11.1.2017 a proti doplňujúcemu rozsudku č.k. 23Cb/56/2016-180 zo dňa 24.4.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/56/2016-119 zo dňa 11.1.2007 a doplňujúci rozsudok č.k. 23Cb/56/2016-180 zo dňa 24.4.2017 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12 671,09 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne takto: zo sumy 7 858,16 eura od 05. 10. 2012 do 20. 11. 2013, zo sumy 7 454,94 eura od 21. 11. 2013 do 05. 12. 2013, zo sumy 7 051,72 eura od 06. 12. 2013 do 16. 01. 2014, zo sumy 6 245,27 eura od 17. 01. 2014 do 26. 05. 2014, zo sumy 4 553,57 eura od 27. 05. 2014 až do zaplatenia, zo sumy 11 117,52 eura od 01. 11. 2012 do 19. 08. 2013, zo sumy 8 117,52 eura od 20. 08. 2013 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 442,99 eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Doplňujúcim rozsudkom vydaným pod č.k. 23Cb/56/2016-180 súd doplnil rozsudok tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania vedného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Rob 82/2013 v sume 1 138,50 eura, trovy právneho zastúpenia z toho súdneho konania v sume 867,24 eura a súdny poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia v sume 16,50 eura, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 12. 02. 2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 12 671,09 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7 858,16 eura od 05. 10. 2012 do 20. 11. 2013, zo sumy 7 454,94 eura od 21. 11. 2013 do 05. 12. 2013, zo sumy 7 051,72 eura od 06. 12. 2013 do 16. 01. 2014, zo sumy 6 245,27 eura od 17. 01. 2014 do 26. 05. 2014, zo sumy 4 553,57 eura od 27. 05. 2014 do zaplatenia, zo sumy 11 117,52 eura od 01. 11. 2012 do 19. 08. 2013 a zo sumy 8 117,52 eura od 20. 08. 2013 do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 442,99 eura. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Rob 82/2013 zo dňa 04. 06. 2013 bola subjektu ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18 975,68 eura s príslušenstvom. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v zákonom stanovenej lehote súdom uloženú povinnosť splnil len čiastočne úhradou zo dňa 20. 08. 2013 do výšky 3 000,- eura, žalobca si podľa ust. § 36 Exekučného poriadku, návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil voči ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 právo na uspokojenie zostávajúcej časti dlžnej sumy pozostávajúce z istiny v sume 15 975,68 eura, úrokov z omeškania, trov súdneho konania v sume 1 138,50 eura, trov právneho zastúpenia v sume 867,24 eura, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 442,99 eura a súdneho poplatku v sume 16,50 eura. Dňa 11. 09. 2013 Okresný súd Bratislava I vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5101077999, na základe ktorého bol súdny exekútor JUDr. Eleonóra Nosková poverený na vykonanie exekučného konania EX 910/13 na návrh žalobcu proti spoločnosti ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232. Dňa 24. 09. 2013 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky a predbežných trov exekúcie vo výške 6 588,60 eura. V priebehu exekučného konania súdny exekútor vymohol sumu 3 304,59 eura takto: dňa 21. 11. 2013 sumu 403,22 eura, dňa 06. 12. 2013 sumu 403,22 eura, dňa 17. 01. 2014 sumu 806,45 eura a dňa 25. 05. 2014 sumu 1 691,70 eura. Dňa 24. 02. 2014 súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky a príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktoré boli dňa 03. 03. 2014 doručené žalovanému ako dlžníkovi spoločnosti ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232. Právnym dôvodom na vydanie exekučných príkazov bola existencia pohľadávky spoločnosti ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 voči žalovanému, ktorá vyplývala zo zmluvného vzťahu založeného na základe zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov zo dňa 24. 08. 2012 s odkazom na znenie čl. V ods. 1 tejto zmluvy. Žalovaný exekučné príkazy nerešpektoval a svojimi podaniami zo dňa 18. 07. 2014 a 02. 02. 2015 okrem iného spochybnil svoje postavenie dlžníka voči spoločnosti ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232, pričom svoje tvrdenie opieral o hrubé porušenie zmluvy, ku ktorému malo dôjsť zo strany spoločnosti ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232, na základe ktorého mala žalovanému vzniknúť škoda prevyšujúca pohľadávky spoločnosti ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 voči žalovanému. Z uvedeného žalobca vyvodil, že medzi žalovaným a ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 existujú vzájomné a kryjúce sa pohľadávky. Z exekučných príkazov vyplýval zákaz adresovaný žalovanému ako poddlžníkovi, aby zaplatil spoločnosti ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 pohľadávku a súčasne povinnosť uložená žalovanému, aby túto pohľadávku zaplatil žalobcovi a zákaz adresovaný žalovanému, aby nakladal s pohľadávkou voči spoločnosti ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232. Pohľadávka spoločnosti ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 voči žalovanému predstavovala sumu 107 000,- eura, pričom podľa oznámenia žalovaného mal nárok spoločnosti ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 voči žalovanému zaniknúť započítaním vzájomných pohľadávok s účinnosťou ku dňu 22. 03. 2014. Žalobca však uviedol, že ak poddlžník namietol započítanie až v spore alebo svoju pohľadávku započítal až po doručení príkazu na začatie exekúcie, takáto námietka je neúčinná a súd na takúto námietku neprihliada. S odkazom na listinné dôkazy bolo podľa žalobcu nesporné, že žalovaný uskutočnil jednostranné započítanie až podaním zo dňa 29. 10. 2014, teda po doručení exekučných príkazov. Žalovaný k veci uviedol, že jednou z obligatórnych podmienok, ktorých splnenie je predpokladom úspešnosti poddlžníckej žaloby podľa ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, je trvanie exekučného konania oprávneného proti povinnému v čase podania poddlžníckej žaloby, ako aj v čase rozhodovania o poddlžníckej žalobe. Žalobca si ohľadom splnenia uvedenej podmienky nesplnil povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť, pričom spoločnosť ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 ako povinný zanikla zlúčením so spoločnosťou OMNIS Slovakia s.r.o., IČO: 35 857 102, avšak nebolo zrejmé, či zo strany exekučného súdu došlo k pripusteniu zmeny účastníkov exekučného konania na strane povinného a či exekučné konanie naďalej prebieha. Ak by aj prebiehalo, podľa žalovaného nebola zrejmá výška vymáhanej pohľadávky žalobcu a výške jej príslušenstva, ktoré sú žalobcom len tvrdené a ničím nepreukázané. Druhou z obligatórnych podmienok, ktorých splnenie je predpokladom úspešnosti poddlžníckej žaloby je existencia konkrétnej pohľadávky povinného voči poddĺžníkovi, čo podľa žalovaného znamenalo, že konkrétna pohľadávka musí existovať v čase doručenia exekučného príkazu poddlžníkovi, ako aj v čase vyhlásenia rozsudku v súdnom konaní o poddlžníckej žalobe a zároveň musí byť táto existujúca pohľadávka aj splatná. Žalovaný v tejto súvislosti odkázal na niektoré rozhodnutia súdov SR. Podľa žalovaného sa žalobca len neurčito odvolával na zmluvu o dodávke ako právny titul pohľadávky, čo však podľa žalovaného nebolo postačujúce. Samotná zmluva existenciu pohľadávky z nej nepreukazuje. Predmetom zmluvy o dodávke bola povinnosť spoločnosti ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 dodávať žalovanému dohodnutý druh siláže v množstve a v termínoch určených v zmluve a povinnosť žalovaného za dodanú siláž zaplatiť kúpnu cenu v dohodnutej výške, teda predmetom zmluvy boli pravidelné opakované plnenia oboch zmluvných strán. Ak sa teda žalobca domáhal zaplatenia pohľadávky zo zmluvy o dodávke, musel túto pohľadávku konkretizovať a to nielen prostredníctvom odvolania sa na právny titul, ale prostredníctvom odvolania sa na dodanie konkrétneho druhu suroviny v dohodnutom množstve a dohodnutej kvalite a určenie času, v akom malo dôjsť k dodaniu predmetnej suroviny. Podľa žalovaného však zo žaloby nebolo zrejmé, za aké obdobie a za dodanie akej suroviny a v akom množstve a kvalite mala spoločnosti ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 vzniknúť voči žalovaného pohľadávka na zaplatenie odplaty za dodanie suroviny. Žalovaný týmto teda namietol existenciu pohľadávky spoločnosti ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 voči žalovanému v čase doručenia exekučného príkazu, ako aj podania žaloby, pričom jej existenciu by mal preukázať žalobca. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciu žalobcu, že po doručení príkazu na začatie exekúcie poddlžníkovi nemôže poddlžník jednostranne započítať voči pohľadávke povinného svoju pohľadávku. Odôvodnil to tým, že ust. § 106 ods. 1 a § 109 ods. 1 Exekučného poriadku používajú termín vyplatiť, resp. nevyplatiť, a preto nemožnosť započítať z týchto ustanovení nevyplýva. Odkázal taktiež na poslednú vetu ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, kde je upravená nemožnosť jednostranného započítania pohľadávky poddlžníka voči oprávnenému s pohľadávkou povinného voči poddlžníkovi vymáhanou oprávneným v súdnom konaní o poddlžníckej žalobe tak, v takom prípade podľa žalovaného neexistuje žiadny racionálny argument, prečo by zákonodarca do Exekučného poriadku neinkorporoval aj právnu normu explicitne upravujúcu nemožnosť jednostranného započítania pohľadávky poddlžníka voči povinnému s pohľadávkou povinného voči poddlžníkovi, ak by zákonodarca skutočne mal záujem na vyvolaní takého právneho účinku. 3. Žalobca na margo argumentov žalovaného uviedol, že exekučné konanie EX 910/13, realizované súdnym exekútorom JUDr. Eleonórou Noskovou v prospech žalobcu proti povinnému - spoločnosti ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 aj naďalej pokračuje proti subjektu OMNIS Slovakia s.r.o., IČO: 35 857 102, ktorá je právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232. V rámci predmetného exekučného konania prihlásil súdny exekútor vymáhanú pohľadávku do dražby nehnuteľností vo vlastníctve povinného, ktorú realizuje súdny exekútor JUDr. Iveta Tóthová. Vo vzťahu k argumentom žalovaného o neexistencii konkrétnej splatnej pohľadávky žalobca poukázal na „vyjadrenia žalovaného k žiadosti o zaslanie stanoviska zo dňa 23. 06. 2014“ a „vyjadrenie k žiadosti o vyjadrenie zo dňa 21. 02. 2015“, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené po tom, ako on doručil žalovanému exekučné príkazy a z ktorých bolo zrejmé, že žalovaný deklaroval, že voči povinnému eviduje v zmysle zmluvy záväzok do výšky 107 000,- eura. 4. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na predloženie súpisu faktúr týkajúcich sa pohľadávky povinného voči žalovanému, všetkých dokladov o doručení odstúpenia, odvolania odstúpenia, započítacieho prejavu a výzvy na plnenie, nakoľko nemal možnosť predložiť tieto doklady súdu sám, čím by špecifikoval výšku žalovanej pohľadávky, k čomu sa žalovaný vyjadril tak, že faktúry nepreukazujúcu existenciu pohľadávky, rovnako ani preukázanie doručenia odstúpenia a jeho odvolania, pričom žalovaný nikdy, ani písomne neuznal svoj záväzok voči povinnému, a to ani v korešpondencii s exekútorom v exekučnom konaní. 5. Nakoľko právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 12. 12. 2016 ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 11. 01. 2017. 6. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: výpisov z obchodných registrov strán sporu, spoločnosti OMNIS Slovakia s.r.o. a ABA SK alfa s. r. o., platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Rob 82/2013-17 zo dňa 04. 06. 2013, upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 24. 09. 2013, exekučného príkazu zo dňa 24. 02. 2014, fotokópií doručeniek z doručenia príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov zo dňa 24. 08. 2012, vyjadrenia žalovaného k žiadosti o zaslanie stanoviska zo dňa 23. 06. 2014, odstúpenia od zmluvy o dodávke poľnohospodárskych strojov zo dňa 14. 07. 2014, vyjadrenia žalovaného k žiadosti o vyjadrenie zo dňa 21. 01. 2015, oznámenia o opätovnej dražbe zo dňa 16. 05. 2016, dražobnej vyhlášky zo dňa 09. 05. 2016, výpisu z listu vlastníctva č. 1633, výsledku lustrácie z katastrálneho portálu, žiadosti o poskytnutie listín zo dňa 16.11.2016, čím vykonal, okrem žalobcom navrhnutého dokazovania na pojednávaní dňa 21. 09. 2016 spočívajúcom v uložení povinností súdom žalovanému predložiť listinné dôkazy (t.j. súpis faktúr týkajúcich sa povinnosti žalovaného, všetky doklady o doručení odstúpenia od zmluvy povinnému, všetky doklady o doručovaní odvolania odstúpenia od zmluvy povinnému a doklady o doručení započítacieho prejavu a výzvu na plnenie), všetky stranami sporu navrhnuté a označené dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení skutkového stavu. 7. Zo zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov zo dňa 24. 08. 2012 vyplývalo, že spoločnosť ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 ako dodávateľ sa zaviazala dodávať žalovanému ako odoberateľovi produkty z poľnohospodárskej produkcie s cieľom výroby bioplynu v Poľnohospodárskej bioplynovej stanici Ožďany I za súčasného záväzku žalovaného dodávaný produkt prebrať a platiť zaň dohodnutú kúpnu cenu. Keďže dodávky produktu predstavovali veľký objem, mali sa uskutočniť čiastkovými dodávkami, ktoré mali byť žalovaným potvrdzované na čiastkových dodacích listoch. Kúpna cena predstavovala 375 000,- eura ročne za dohodnuté množstvo dodaného produktu, pričom mala byť vyplácaná tak, že formou prvého preddavku mal žalovaný zaplatiť dodávateľovi sumu 90 000,- eura do 31. 03. príslušného roka, formou druhého preddavku v sume 170 000,- eura do 31. 07. príslušného kalendárneho roka a zvyšok kúpnej ceny mal žalovaný uhradiť po odovzdaní produktu dodávateľom na základe faktúry, ktorej súčasťou bol sumárny dodací list. V roku 2012 mala úhrady kúpnej ceny prebehnúť tak, že do 07. 10. 2012 mal žalovaný uhradiť dodávateľovi sumu 260 000,- eura a zvyšok po odovzdaní produktu, pričom všetky úhrady mali byť realizované bezhotovostným bankovým stykom. Zmluvu uzatvorili na dobu 15 rokov, pričom jedným zo spôsobov jej zániku bolo odstúpením jednej zo strán v prípade hrubého porušenia zmluvy druhou zmluvnou stranou. Za hrubé porušenie zmluvy dodávateľom sa považovalo opakované (dva roky po sebe) dodanie produktu v menšom množstve alebo oneskorené dodanie produktu. Odstúpenie sa malo vykonať doručením odstúpenia druhej zmluvnej strane. 8. Z platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Rob 82/2013 zo dňa 04. 06. 2013, právoplatným a vykonateľným dňa 27. 06. 2013 (ďalej len „platobný rozkaz“) vyplývalo, že spoločnosť ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 18 975,68 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7 858,16 eura od 05. 10. 2012 do zaplatenia a zo sumy 11 117,52 eura od 01. 11. 2012 do zaplatenia spolu s trovami konania a trovami právneho zastúpenia. 9. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 24. 09. 2013 vyplývalo, že súdny exekútor JUDr. Eleonóra Nosková (ďalej len „exekútor“) v exekučnom konaní EX 910/13 upovedomil spoločnosť ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 (ďalej len „povinný“) o tom, že vykoná exekúciu prikázaním pohľadávky, predajom cenných papierov a predajom podniku, pretože si povinný nesplnil povinnosť uloženú právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom a zároveň povinnému zakázala nakladať s jeho majetkom s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu. 10. Z exekučného príkazu zo dňa 24. 02. 2014 vyplývalo, že exekútor vydal príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorým prikázal žalovanému vyplatiť pohľadávku žalobcu na základe písomného súhlasu žalobcu zo dňa 27. 08. 2013, ktorý bol žalovanému doručený dňa 03. 03. 2014, čo vyplývalo z fotokópie doručenky exekučného príkazu. 11. Z odstúpenia od zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov vyplývalo oznámenie žalovaného povinnému, že odstupuje od predmetnej zmluvy z dôvodov hrubého porušenia zmluvy povinným tým, že povinný opakovane nedodal produkty v dohodnutom množstve; povinný nezabezpečil dodanie produktov žalovanému v období od 01. 08 do 31. 11. roka 2012. Žalovaný zároveň v odstúpení uviedol, že jeho pohľadávka voči povinnému sa vyčísluje a bude vypočítaná ako rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorú žalovaný povinnému zaplatil a obvyklou cenou za skutočne dodané množstvo produktov, pričom na zaplatenie tejto pohľadávky vyzve žalovaný povinného osobitnou výzvu. Žalovaný nepreukázal, že by skutočne predmetné odstúpenie doručoval, resp. doručil povinnému. 12. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 18. 07. 2014 k žiadosti o zaslanie stanoviska vyplývalo oznámenie žalovaného exekútorovi, že žiadne záväzky vzniknuté zo zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov, ktoré by mal mať žalovaný voči povinnému nemôže zaplatiť, pretože jediným subjektom, ktorý bude mať pohľadávku z predmetnej zmluvy, bude práve žalovaný. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že listom zo dňa 14. 07. 2014 odstúpil od predmetnej zmluvy, ktoré bude účinné momentom doručenia tohto listu povinnému, čoho dôsledkom bude zánik predmetnej zmluvy a vzájomné vysporiadanie pohľadávok zmluvných strán, teda vrátenie zaplatenej kúpnej ceny povinným žalovanému zaplatenie peňažnej náhrady žalovaným povinnému za spotrebované produkty. Žalovaný uviedol, že jeho pohľadávka značne prevyšuje pohľadávku povinného. 13. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 02. 02. 2015 vyplývalo, že odstúpenie od zmluvy nenadobudlo účinnosť, pretože ešte pred doručením odstúpenia žalovaným povinnému toto svoje odstúpenie žalovaný odvolal. Uviedol, že na základe listu zo dňa 29. 10. 2014 došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok žalovaného s pohľadávkami povinného s účinnosťou ku dňu 22. 03. 2013, kedy sa pohľadávky stretli, čím pohľadávky povinného voči žalovanému vzniknuté na základe zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov zanikli v celom rozsahu. 14. Súd prvej inštancie poukázal na § 105 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, § 106 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 107 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 108 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, § 109 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. 15. Podľa ust. § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. 16. Podľa ust. § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. 17. Podľa ust. § 517 ods. 2 druhá časť prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 18. Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 19. Súd prvej inštancie uzavrel, že podstata poddlžníckej žaloby pramení z prebiehajúceho exekučného konania, v ktorom oprávnený vymáha od povinného určité peňažné plnenie (t.j. pohľadávku). V prípade, ak exekútor poverený vymáhaním predmetnej pohľadávky zistí, že povinný disponuje pohľadávkou voči tretej osobe, teda že existuje dlžník povinného, môže uskutočniť exekúciu prikázaním iných peňažných pohľadávok podľa ust. § 105 a nasl. Exekučného poriadku. Exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže dlžníkovi povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie nevyplatil túto pohľadávku povinnému, zároveň upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky oprávneného a povinného a povinnému zakáže, aby nakladal s touto svojou pohľadávkou do výšky vymáhanej pohľadávky oprávneného. Doručením príkazu na začatie exekúcie dlžníkovi povinného stráca povinný právo na vyplatenie pohľadávky, ktoré prechádza na oprávneného, pričom ak dlžník povinného túto pohľadávku povinného oprávnenému nevyplatí bezodkladne po tom, ako mu exekútor doručil exekučný príkaz alebo keď sa pohľadávka stala splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky, ktorú má povinný voči svojmu dlžníkovi. 20. Základ sporu plynúci z poddlžníckej žaloby vyplýva z hmotného práva patriaceho povinnému voči poddlžníkovi, teda predmetom sporu o poddlžnickej žalobe je pohľadávka (právo/nárok na zaplatenie) povinného voči poddlžníkovi. Keďže oprávnenie na vymáhanie, ako aj právo na uplatnenie si tohto hmotného práva na súde prešlo na oprávneného, je oprávnený v súdnom konaní zaťažený povinnosťou preukázať existenciu tohto hmotného práva, teda pohľadávky povinného voči poddlžníkovi, a to v čase doručenia exekučného príkazu poddlžníkovi čo do jej právneho dôvodu a výšky. To znamená, že ak napr. pohľadávka predstavuje právo na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, musí mať súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu (napr. písomnou zmluvou) a splnenie povinnosti z neho vyplývajúcej, teda dodanie tovaru (napr. dodacím listom, faktúrou, mailovou komunikáciou, výpoveďami svedkov atď.), pretože až splnením tejto povinnosti vzniká dodávateľovi právo na zaplatenie kúpnej ceny. Z tohto dôvodu súd nemohol vykonať dokazovanie navrhnuté žalobcom na pojednávaní dňa 21. 09. 2016 spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému listinnými dôkazmi preukázať existenciu a výšku pohľadávky povinného, pretože táto dôkazná povinnosti v zmysle vyššie uvedeného patrila iba žalobcovi. V danom prípade žalobca preukázal zmluvou o dodávke poľnohospodárskych produktov existenciu obchodného záväzkového vzťahu medzi povinným a žalovaným. Z úkonov žalovaného realizovaných po doručení exekučného príkazu, teda snahy o odstúpenie žalovaného od predmetnej zmluvy, jeho započítacie prejavy, či už z dôvodu započítania vzájomných nárokov z titulu predmetného odstúpenia od zmluvy alebo vrátenia rozdielu medzi zaplateniu kúpnou cenou a cenou za skutočne dodané množstvo tovaru, bolo zrejmé, že obchodný záväzkový vzťah medzi povinným a žalovaným aj v čase doručenia exekučného príkazu žalovanému trval a že z neho vyplývala pohľadávka povinného voči žalovanému z titulu zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, pričom jej výška predstavovala minimálne sumu 107 000,- eura (t.j. suma, v ktorej sa mali pohľadávky žalovaného a povinného kryť), čo vyplývalo zo samotného tvrdenia žalovaného prezentovaného v jeho vyjadrení adresovanému exekútorovi zo dňa 02. 02. 2015. 21. V prípade prvého žalovaným prezentovaného započítania malo prísť k samotnému započítaciemu prejavu žalovaného voči pohľadávke povinného až po účinnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov, pričom už len samotné odstúpenie bolo datované ku dňu 14. 07. 2014, čo bolo po doručení exekučného príkazu žalovanému, keďže ten mu bol doručený dňa 03. 03. 2014. V konečnom dôsledku, ak by aj predmetné odstúpenie bolo platné a účinné (čo sa však podľa tvrdenia žalovaného nestalo), eventuálny nárok žalovaného z titulu vyporiadania si vzájomne poskytnutých plnení zo zmluvy by vznikol až účinnosťou tohto odstúpenia (ex nunc). To znamená, že by sa eventuálne vzájomné pohľadávky žalovaného a povinného stretli až po účinnom odstúpení, keďže až týmto momentom by vznikli obe pohľadávky, čo by znamenalo, že by k zániku pohľadávky povinného započítaním žalovaného nedošlo pred doručením exekučného príkazu žalovanému. V prípade druhého žalovaným prezentovaného započítania, spočívajúcom v započítaní zaplatenej ceny a ceny za skutočne dodané množstvo tovaru, nemal súd vôbec preukázaný započítací prejav žalovaného, teda jednostranný právny úkon žalovaného smerujúci k zániku pohľadávky povinného. Išlo len o jeho tvrdenie, na ktoré nenadväzovala splnená dôkazná povinnosť preukazujúca toto tvrdenie. Zároveň žalovaný v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že pred doručením exekučného príkazu namietal povinnému množstvo dodaného tovaru, resp. by požadoval vrátenie kúpnej ceny, teda že by jeho pohľadávka skutočne existovala. 22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobca ako oprávnený preukázal, že povinný v čase doručenia exekučného príkazu žalovanému (t.j. dňa 03. 03. 2014) disponoval voči žalovanému pohľadávkou minimálne v sume 107 000,- eura, pričom žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by pred doručením predmetného exekučného príkazu táto pohľadávka povinného zanikla jedným alebo druhým vyššie uvedeným spôsobom započítania, a preto súd poddlžníckej žalobe žalobcu vyhovel v rozsahu žalovanej istiny v sume 12 671,09 eura, ako aj v časti príslušenstva týkajúcej sa úrokov z omeškania a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní (vo výške 442,99 eura), keďže ust. § 105 ods. 3 Exekučného poriadku exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok, z ktorej vyplynula táto poddlžnícka žaloba, postihuje pohľadávku povinného do výšky pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva, za čo podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka treba považovať aj práve úroky z omeškania, ako aj trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. 23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku. 24. Súd prvej inštancie v odôvodnení doplňujúceho rozsudku uviedol, že žalobca podal proti rozsudku vydanému pod č.k. 23Cb/56/2016-119 zo dňa 11.1. 2017 odvolanie v ktorom uviedol, že žalobca sa okrem priznanej istiny, úrokov z omeškania a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní domáhal v rámci príslušenstva aj zaplatenia trov súdneho konania vedného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Rob 82/2013 v sume 1 138,50 eura, trov právneho zastúpenia z toho istého konania v sume 867,24 eura a súdneho poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 16,50 eura v exekučnom konaní EX 910/2013, avšak súd prvej inštancie o toto príslušenstvo pohľadávky opomenul zahrnúť do výrokovej časti svojho rozsudku, podľa názoru žalobcu len nedopatrením, pretože v odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie nespochybnil žalobou uplatnený nárok žalobcu týkajúci sa príslušenstva, pričom ani nikdy v rozsudku explicitne neuviedol dôvody, pre ktoré by malo byť toto opomenuté príslušenstvo pohľadávky vylúčené spomedzi priznaných nárokov žalobcu. 25. Podľa ust. § 225 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. 26. Podľa ust. § 225 ods. 2 C.s.p. doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. 27. Podľa ust. § 225 ods. 3 C.s.p. návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku. 28. Súd odvolanie žalobcu podľa svojho obsahu posúdil ako návrh na doplnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 56/2016-119 zo dňa 11. 01. 2017 z dôvodu, že súd opomenul vo svojom rozhodnutí vo veci samej rozhodnúť o časti predmetu konania, konkrétne o príslušenstve istiny týkajúceho trov súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Rob 82/2013 v sume 1 138,50 eura, trov právneho zastúpenia z toho istého konania v sume 867,24 eura a súdneho poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 16,50 eura v exekučnom konaní EX 910/2013. 29. V danom prípade považoval súd podmienky pre vyhovenie návrhu žalobcu na doplnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 56/2016-119 zo dňa 11. 01. 2017 za splnené, nakoľko návrh žalobcu bol podaný v 15 dňovej lehote, keďže predmetný rozsudok mu bol doručený dňa 18. 01. 2017 a návrh na jeho doplnenie podaný dňa 31. 01. 2017, pričom zároveň súd musel konštatovať, že v rámci svojho rozhodnutia vo veci samej opomenul rozhodnúť o celom predmete konania, konkrétne o časti príslušenstva týkajúceho sa trov súdneho konania tak, ako je uvedené vyššie. 30. Súd odkázal na skutkové zistenie uvedené v rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb 56/2016-119 zo dňa 11.01.2017. 31. Proti tomuto rozsudku ako aj proti doplňujúcemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru sú dané dôvody na podanie odvolania ust. § 365 ods. 1 písm. f), h), d) CSP. Poukázal na skutočnosť, že v bode 40. odôvodnenia Rozsudku Okresný súd Bratislava III správne uviedol, že v konaní o poddlžníckej žalobe je oprávnený zaťažený povinnosťou preukázať existenciu hmotného práva, tj. pohľadávky povinného voči poddlžníkovi v čase doručenia exekučného príkazu poddlžníkovi, čo do právneho dôvodu a výšky. Okresný súd Bratislava III exemplifikatívne uviedol, že ak pohľadávka predstavuje právo na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, musí mať súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu a splnenie povinnosti z neho vyplývajúcej, teda dodanie tovaru (napr. dodacím listom, faktúrou, mailovou komunikáciou, výpoveďami svedkov atď.), pretože až splnením povinnosti dodať tovar vzniká dodávateľovi právo na zaplatenie kúpnej ceny. 32. V priamom rozpore s bodom 40. Okresný súd Bratislava III v bode 41. odôvodnenia Rozsudku uzavrel, že z úkonov Žalovaného po doručení exekučného príkazu (03.03.2014) je zrejmé, že obchodný záväzkový vzťah medzi Povinným a Žalovaným trval v čase doručenia exekučného príkazu Žalovanému a že z neho vyplývala pohľadávka Povinného voči žalovanému z titulu zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar minimálne vo výške 107.000,- EUR, čo malo podľa tvrdenia Okresného súdu Bratislava IIl vyplynúť priamo z tvrdenia Žalovaného uvedeného vo vyjadrení zo dňa 02.02.2015, adresovaného Exekútorke. Zrejmosť trvania záväzkového vzťahu medzi Povinným a Žalovaným v čase doručenia exekučného príkazu Žalovanému a zrejmosť existencie pohľadávky Povinného voči Žalovanému z titulu zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar v čase doručenia exekučného príkazu Žalovanému má podľa názoru Okresného súdu Bratislava III vyplývať z úkonov Žalovaného po doručení exekučného príkazu Žalovanému, t.j, zo snahy o odstúpenie Žalovaného od Zmluvy o dodávke a započítavacích prejavov Žalovaného. Obsahom súdneho spisu však nie je žiadny započítavací prejav Žalovaného. V priebehu súdneho konania neboli žiadne takéto dôkazy (započítavacie prejavy Žalovaného) vykonané. Ako bez toho, že by mal Okresný súd Bratislava III k dispozícii nejaké započítavacie prejavy Žalovaného a bez toho, že by tieto dôkazy boli aj v priebehu súdneho konania vykonané, mohol Okresný súd Bratislava III uzavrieť, že zo započítavacích prejavov Žalovaného je zrejmá existencia pohľadávky Povinného voči Žalovanému z titulu zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar v čase doručenia exekučného príkazu Žalovanému nie je zrejmé. 33. Z Vyjadrenia zo dňa 02.02.2015 v žiadnom prípade nevyplýva, že i) by Povinný mal voči Žalovanému pohľadávku z titulu zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar na základe Zmluvy o dodávke a že by Povinný mal voči Žalovanému predmetnú pohľadávku ku dňu doručenia exekučného príkazu Žalovanému (03.03.2014). 34. Vo Vyjadrení zo dňa 02.02.2015 je bez priloženia akýchkoľvek konkrétnych dôkazov spomenutá skutočnosť, že Žalovaný jednostranne započítal vzájomné pohľadávky Žalovaného a Povinného (nie je zrejmé, aká bola započítavaná pohľadávka Povinného voči Žalovanému) čo je v priamom rozpore so skutkovým záverom Okresného súdu Bratislava III. 35. To znamená, že v rámci Vyjadrenia zo dňa 02.02.2015 Žalovaný nanajvýš uviedol (avšak nepodložil listinami), že: a) jednostranne započítal svoju pohľadávku voči Povinnému b) započítavané pohľadávky sa stretli dňa 22.03.2014. 36. Z uvedených údajov však nijako nevyplýva, že by v čase 03.03.2014 mal Povinný voči Žalovanému konkrétnu pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny za dodanie konkrétneho množstva suroviny tak, ako to uvádza Okresný súd Bratislava III v bodoch 41. a 46. odôvodnenia Rozsudku. Vyjadrenie zo dňa 02.02.2015 nanajvýš potvrdzuje, že Žalovaný v čase vyhotovenia Vyjadrenia zo dňa 02.02.2015 zastával názor, že dňa 22.03.2014 existovala nejaká kompertzabilná pohľadávka Povinného voči Žalovanému. To však neznamená, že to tak skutočne bolo. 37. Ako to sám Okresný súd Bratislava IIl uviedol v bode 40. odôvodnenia Rozsudku, ako to vyplýva z dikcie ust. § 106 ods. 1, ust. § 108 ods. 1 a 2 a ust. § 109 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ako to vyplýva aj z aplikačnej praxe všeobecných súdov, podmienkou úspešnosti poddlžnickej žaloby je, že pohľadávka povinného voči poddlžníkovi existovala v čase doručenia exekučného príkazu, poddlžníckou žalobou nemožno žalovať pohľadávku/pohľadávky, ktorá/ktoré povinnému vznikli voči poddlžníkovi až po doručení exekučného príkazu, možno ňou postihnúť výlučne pohľadávky existujúce v čase doručenia exekučného príkazu. 38. Žalovaný v priebehu celého súdneho konania opakovane tvrdil, že v čase doručenia exekučného príkazu Žalovanému t.j. 03.03.2014 nemal Povinný voči nemu žiadnu pohľadávku, pričom, počas celého súdneho konania nebol vykonaný žiadny dôkaz vyvracajúci uvedenú negatívnu skutočnosť. skutkový záver Okresného súdu Bratislava III o existencii konkrétnej pohľadávky Povinného voči Žalovanému v čase doručenia exekučného príkazu Žalovanému (03.03.2014) je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pre Žalovaného skutočným prekvapením, keďže takýto záver nemožno oprieť o žiadny dôkaz vykonaný počas súdneho konania. 39. Právny názor súdu prvej inštancie o nemožnosti jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok poddlžníka a povinného zo strany poddlžníka po doručení exekučného príkazu poddlžníkovi nielenže nemá oporu v žiadnom právnom predpise, ale neobstojí ani jeho obhajoba prostredníctvom argumentácie, že po doručení exekučného príkazu dochádza k zmene v osobe veriteľa pohľadávky voči poddlžníkovi. 40. Ak by sa naozaj po doručení exekučného príkazu stal oprávnený namiesto povinného vlastníkom pohľadávky voči poddlžníkovi, prečo by oprávnený ako majiteľ predmetnej pohľadávky voči poddlžníkovi mohol so svojím majetkom nakladať len tak, že podá proti poddlžníkovi poddlžnícku žalobu. Prečo by zákonná cesia pohľadávky voči poddlžníkovi z povinného na oprávneného nemala automaticky vplyv na priebeh exekučného konania. Je neakceptovateľné, aby povinný prišiel o svoj majetok z dôvodu zákonnej cesie pohľadávky voči poddlžníkovi a aby bez akejkoľvek zmeny mal stále postavenie dlžníka vo vzťahu k oprávnenému, ktorý by aj po tom, ako od povinného nadobudol pohľadávku voči poddlžníkovi, mal nezmenenú pohľadávku voči povinnému exekuovanú v exekučnom konaní. 41. Žalovaný na podporu svojej argumentácie o nesprávnom právnom názore Okresného súdu Bratislava IIl, že po doručení exekučného príkazu poddlžníkovi nie je poddlžník oprávnený jednostranne započítať svoju pohľadávku voči povinnému s pohľadávkou povinného voči poddlžníkovi, v celom rozsahu odkazuje na časť II. bod 2.3, Vyjadrenia zo dňa 29.03.2016. V časti II. bod 2.3. Vyjadrenia zo dňa 29.03.2016 sa Žalovaný podrobne venuje gramatickému, ako aj ústavne-konformnému výkladu § 106 ods. 1 Exekučného poriadku a § 109 ods. 1 Exekučného poriadku. 42. Riešenie takejto problematiky by bolo na mieste, ak by v súdnom konaní bolo preukázané, že v čase doručenia exekučného príkazu Žalovanému mal Povinný voči Žalovanému konkrétnu existujúcu pohľadávku. 43. Žalovaný má za to, že Okresný súd Bratislava III vec nesprávne právne posúdil, keď zaujal názor, že Žalovaný je nositeľom dôkazného bremena ohľadom preukázania existencie jeho pohľadávky voči Povinnému a ohľadom zániku údajnej pohľadávky Povinného voči Žalovanému v dôsledku započítania. Predmetom súdneho konania bolo skúmanie, či Povinný bol v čase doručenia exekučného príkazu Žalovanému (dňa 03.03.20141 vlastníkom konkrétnej pohľadávky voči Žalovanému vzniknutej v dôsledku dodania suroviny na základe Zmluvy o dodávke alebo nie. 44. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to nedostatok odôvodnenia v podobe vnútornej rozpornosti jednotlivých častí odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 45. Žalovaný má za to, že body 40. a 41. odôvodnenia Rozsudku si vzájomne odporujú. Ako už bolo uvedené v bode 3.1. tohto odvolania, v bode 40. odôvodnenia Rozsudku Okresný súd Bratislava IIl uviedol, že v konaní o poddlžníckej žalobe je oprávnený zaťažený povinnosťou preukázať existenciu konkrétnej pohľadávky povinného voči poddlžníkovi v čase doručenia exekučného príkazu poddlžníkovi čo do právneho dôvodu a výšky, pričom ak ide o pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar, musí byť preukázaná nielen existencia záväzkového vzťahu, ale aj splnenie povinnosti dodať tovar. 46. Ďalšou vadou odôvodnenia Rozsudku je neuvedenie konkrétnych dôvodov a podkladov, na základe akých Okresný súd Bratislava IIl dospel k záveru o priznaní trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní práve vo výške 442,99 EUR Žalobcovi, V tejto časti je odôvodnenie Rozsudku (bod 46,) nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 47. Z uvedených dôvodov žiadal aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vzniknuté počas konania na súde prvej inštancie ako aj v rámci odvolacieho konania. 48. Žalovaný sa odvolal aj proti doplňujúcemu rozsudku súdu prvej inštancie. Poukázal na skutočnosť, že odvolaním napáda doplňujúci rozsudok v celom rozsahu. Predmetom doplňujúceho rozsudku je uloženie povinnosti pre žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania sp. zn. 26Rob/82/2013 (súdny poplatok), trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní sp. zn. 26Rob/82/2013 a časť trov Exekučného konania (súdny poplatok za podanie žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi). V zmysle ust. § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov platí, že príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením. Trovy súdneho konania sp. zn. 26Rob/82/2013 v podobe súdneho poplatku za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní sp. zn, 26Rob/82/2013, ako aj časť trov Exekučného konania v podobe súdneho poplatku za podanie Žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, sú príslušenstvom Pohľadávky sp. zn. 26Rob/82/2013. Vzhľadom na skutočnosť. Že predmetom Doplneného výroku je uloženie povinnosti pre Žalovaného zaplatiť Žalobcovi príslušenstvo Pohľadávky sp. zn. 26Rob/82/2013 preto odvolacie dôvody, pre ktoré bol na základe odvolania proti Rozsudku napadnutý Rozsudok sa v celom rozsahu vzťahujú aj na jediný výrok doplňujúceho rozsudku. 49. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11.01.2017, č. k. 23Cb/56/2016-119 doplnený Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 24.04.2017, č. k. 23Cb/56/2016-180 zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vzniknuté počas konania na súde prvej inštancie ako aj trovy odvolacieho konania. 50. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zdôraznil, že tvrdenie žalovaného, že vo vyjadrení zo dňa 02.02.2015 ním nebolo v žiadnom prípade potvrdené, že by povinný mal v čase 03.03.2014 voči žalovanému konkrétnu pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny za dodanie konkrétneho množstva suroviny tak, ako uvádza Okresný súd Bratislava III v bodoch 41. a 46. odôvodnenia rozhodnutia považuje za irelevantné a účelové. Podľa názoru žalobcu s poukazom na vyjadrenie žalovaného k žiadosti o zaslanie stanoviska zo dňa 23.06.2014 a Vyjadrenie k žiadosti o vyjadrenie zo dňa 21.01.2015 ktoré boli súdnemu exekútorovi JUDr. Eleonóre Noskovej v rámci exekučného konania doručené je zrejmé, že jasne deklaroval, že voči povinnému eviduje v zmysle zmluvy záväzok do výšky 107 000 €. 51. Podľa ust. § 109 zákona č. 233/1995 Z. z. osudných exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") v zmysle ktorého sa v ods. 1 uvádza: „Ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému." 52. Vyššie uvedené ustanovenie Exekučného poriadku jednoznačne poukazuje na skutočnosť, že v prípade ak poddlžník namieta započítanie až v spore alebo svoju pohľadávku započítal až po doručení príkazu na začatie exekúcie, takáto námietka je neúčinná, lebo v čase vzniku inhibitória pohľadávka existovala. 53. Žalobca v súdnom konaní preukázal existenciu obchodného záväzkového vzťahu medzi povinným a žalovaným na základe Zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov uzatvorenej dňa 24.08.2012, v zmysle ktorej sa povinný zaviazal dodávať tovar žalovanému a žalovaný sa zaviazal platiť za dodaný tovar kúpnu cenu. Túto skutočnosť možno jednoznačným spôsobom vyvodiť aj z obsahu podania žalovaného zo dňa 02.02.2015 z ktorého vyplýva, že pohľadávka povinného voči žalovanému v zmysle zmluvy, predstavovala sumu vo výške 107.000 Eur. 54. V odvolaní žalovaný uviedol: „Vo vyjadrení zo dňa 02.02.2015 nie je zo strany žalovaného v žiadnom prípade potvrdené, že by povinný mal voči žalovanému nejakú konkrétnu pohľadávku či už splatnú alebo nesplatnú, ale existujúcu ku dňu 03.03.2014. S odkazom na uvedené opäť poukazuje na skutočnosť, že žalovaný výšku existujúceho záväzku voči povinnému ako aj právny dôvod jeho vzniku jednoznačným a nezameniteľným spôsobom potvrdil v podaní zo dňa 02.02.2015 označenom ako „Vyjadrenie k Žiadosti. V tomto podaní žalovaný potvrdzuje existenciu záväzku voči povinnému s tým, že žalovanému má v budúcnosti vzniknúť vzájomná pohľadávka voči povinnému, ktorá bude zo strany žalovaného použitá na započítanie s pohľadávkou povinného. V tomto písomnom podaní adresovanom súdnemu exekútorovi žalovaný neuvádza, že exekučný príkaz je bezpredmetný, nakoľko povinný nemá voči nemu žiadnu relevantnú pohľadávku, naopak výslovne uvádza, že pohľadávka povinného neskôr v budúcnosti zanikne v dôsledku započítania pohľadávkou žalovaného evidovanou voči povinnému. 55. V tejto súvislosti upozornil na to, že žalobca vzhľadom na limitovanú možnosť predložiť dôkazy preukazujúce existenciu konkrétnej pohľadávky povinného v konkrétnej výške (žalobca mohol získať doklad preukazujúci túto skutočnosť len z exekučného spisu, avšak povinný na žiadosť súdneho exekútora na predloženie týchto listinných dokladov žiadnym spôsobom nereagoval a súdnemu exekútorovi súčinnosť neposkytol; samotný žalobca na rozdiel od súdu nemá právo komukoľvek prikazovať predloženie akejkoľvek listiny a nemá ani možnosť predloženie akejkoľvek listiny vynucovať). 56. Právny zástupca žalovaného opakovane na pojednávaniach uskutočnených na súde prvej inštancie spochybňoval účelnosť vykonania týchto dôkazov, resp. voči ich vykonaniu namietal tým, že povinnosť predložiť doklady nevyhnutné na preukázanie tvrdení žalobcu nemožno ukladať žalovanému, ale len žalobcovi samotnému. Takýto názor žalovaného osvojený si aj súdom prvého stupňa je však v rozpore s ustanovením § 189 CSP, v zmysle ktorého môže súd uložiť povinnosť predložiť vec potrebnú na zistenie skutkového stavu tomu, kto ju má u seba a to bez dovetku, že takáto povinnosť nemôže byť ukladaná účastníkom konania. 57. Z písomného podania žalovaného vyplýva, že nárok povinného voči žalovanému mal podľa tvrdenia žalovaného na základe „Oznámenia o započítaní pohľadávok zo dňa 29.10.2014" zaniknúť započítaním vzájomných pohľadávok, a to s účinnosťou ku dňu 22.03.2014, t. j. ku dňu, kedy sa stretli splatné pohľadávky spoločnosti Lexus s.r.o. a povinného. Z obsahu oznámenia žalovaného zo dňa 02.02.2015 teda vyplýva, že v tento deň eviduje žalovaný záväzok voči povinnému vo výške 107.000,- €. 58. V súvislosti s uvedeným žalobca naďalej trvá na svojom právnom názore a uvádza, že bez ohľadu na argumentáciu žalovaného, je námietka žalovaného o zániku pohľadávky povinného voči žalovanému z dôvodu jednostranného započítania právne irelevantná, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje aj konajúci súd. 59. V otázke žalovaným namietaného spôsobu hodnotenia dôkazov prvostupňovým súdom odkázal na znenie ustanovenia § 191 CSP v zmysle ktorého je hodnotenie dôkazov činnosťou súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný, v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten, ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov. 60. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Taktiež aby potvrdil aj napadnutý doplňujúci rozsudok súdu prvej inštancie. 61. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému, avšak tento k nemu stanovisko nezaujal. 62. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného proti rozsudku ako aj doplňujúcemu rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 63. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 64. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 65. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. 66. Je nesporné, že zo zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov zo dňa 24. 08. 2012 vyplývalo, že spoločnosť ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 ako dodávateľ sa zaviazala dodávať žalovanému ako odoberateľovi produkty z poľnohospodárskej produkcie s cieľom výroby bioplynu v Poľnohospodárskej bioplynovej stanici Ožďany I za súčasného záväzku žalovaného dodávaný produkt prebrať a platiť zaň dohodnutú kúpnu cenu. Dodávateľ mal uskutočňovať dodávky každý kalendárny rok, ak nebolo dohodnuté inak, vždy v období od 01. 08. do 31. 11. príslušného kalendárneho roka s tým, že prvá dodávka mala byť uskutočnená v roku 2012. Keďže dodávky produktu predstavovali veľký objem, mali sa uskutočniť čiastkovými dodávkami, ktoré mali byť žalovaným potvrdzované na čiastkových dodacích listoch. Kúpna cena predstavovala 375 000,- eura ročne za dohodnuté množstvo dodaného produktu 67. V roku 2012 mala úhrada kúpnej ceny prebehnúť tak, že do 07. 10. 2012 mal žalovaný uhradiť dodávateľovi sumu 260 000,- eura a zvyšok po odovzdaní produktu, pričom všetky úhrady mali byť realizované bezhotovostným bankovým stykom. Z platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Rob 82/2013 zo dňa 04. 06. 2013, právoplatným a vykonateľným dňa 27. 06. 2013 (ďalej len „platobný rozkaz“) vyplývalo, že spoločnosť ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 18 975,68 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7 858,16 eura od 05. 10. 2012 do zaplatenia a zo sumy 11 117,52 eura od 01. 11. 2012 do zaplatenia spolu s trovami konania a trovami právneho zastúpenia. 68. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 24. 09. 2013 vyplývalo, že súdny exekútor JUDr. Eleonóra Nosková (ďalej len „exekútor“) v exekučnom konaní EX 910/13 upovedomil spoločnosť ABA SK alfa s. r. o., IČO: 44 924 232 (ďalej len „povinný“) o tom, že vykoná exekúciu prikázaním pohľadávky, predajom cenných papierov a predajom podniku, pretože si povinný nesplnil povinnosť uloženú právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom. 69. Z exekučného príkazu zo dňa 24. 02. 2014 vyplývalo, že exekútor vydal príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorým prikázal žalovanému vyplatiť pohľadávku žalobcu na základe písomného súhlasu žalobcu zo dňa 27. 08. 2013, ktorý bol žalovanému doručený dňa 03. 03. 2014. 70. Z odstúpenia od zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov vyplývalo oznámenie žalovaného povinnému, že odstupuje od predmetnej zmluvy z dôvodov hrubého porušenia zmluvy povinným tým, že povinný opakovane nedodal produkty v dohodnutom množstve; povinný nezabezpečil dodanie produktov žalovanému v období od 01. 08 do 31. 11. roka 2012. Žalovaný zároveň v odstúpení uviedol, že jeho pohľadávka voči povinnému sa vyčísluje a bude vypočítaná ako rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorú žalovaný povinnému zaplatil a obvyklou cenou za skutočne dodané množstvo produktov. 71. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 18. 07. 2014 k žiadosti o zaslanie stanoviska vyplývalo oznámenie žalovaného exekútorovi, že žiadne záväzky vzniknuté zo zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov, ktoré by mal mať žalovaný voči povinnému nemôže zaplatiť, pretože jediným subjektom, ktorý bude mať pohľadávku z predmetnej zmluvy, bude práve žalovaný. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že listom zo dňa 14. 07. 2014 odstúpil od predmetnej zmluvy, ktoré bude účinné momentom doručenia tohto listu povinnému. 72. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 02. 02. 2015 vyplývalo, že odstúpenie od zmluvy nenadobudlo účinnosť, pretože ešte pred doručením odstúpenia žalovaným povinnému toto svoje odstúpenie žalovaný odvolal. Uviedol, že na základe listu zo dňa 29. 10. 2014 došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok žalovaného s pohľadávkami povinného s účinnosťou ku dňu 22. 03. 2013, kedy sa pohľadávky stretli, čím pohľadávky povinného voči žalovanému vzniknuté na základe zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov zanikli v celom rozsahu. 73. Podľa ust. § 105 ods. 1 Exekučného poriadku exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke sa vykoná prikázaním tejto pohľadávky oprávnenému. 74. Podľa ust. § 105 ods. 2 Exekučného poriadku Takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti. 75. Podľa ust. § 105 ods. 3 Exekučného poriadku exekúcia postihuje pohľadávku povinného len do výšky pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva. 76. Podľa ust. § 106 ods. 2 Exekučného poriadku exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie dlžníkovi povinného do vlastných rúk. 77. Podľa ust. § 107 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50). 78. Podľa ust. § 107 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a dlžníkovi povinného. Povinnému a dlžníkovi povinného sa doručí do vlastných rúk. 79. Podľa ust. § 108 ods. 1 Exekučného poriadku povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie. 80. Podľa ust. § 108 ods. 2 Exekučného poriadku ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, len čo sa stane splatnou. 81. Podľa ust. § 108 ods. 3 Exekučného poriadku výplatou oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, sa oslobodí dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému. 82. Podľa ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému. 83. Podľa ust. § 109 ods. 2 Exekučného poriadku ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla. 84. Aktívne vecne legitimovaný na podanie poddlžníckej žaloby je teda oprávnený, na ktorého toto právo na vymáhanie pohľadávky povinného voči dlžníkovi povinného prechádza z povinného v deň nasledujúci po tom, čo bol dlžníkovi povinného doručený exekučný príkaz na vyplatenie pohľadávky povinného voči nemu a k vyplateniu nedošlo. Pasívne vecne legitimovaný je dlžník povinného (ďalej už len „poddlžník“). 85. V danom prípade žalobca preukázal zmluvou o dodávke poľnohospodárskych produktov existenciu obchodného záväzkového vzťahu medzi povinným a žalovaným (podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže sa týkal ich podnikateľských činnosti), z ktorého vyplýval záväzok povinného dodávať tovar (poľnohospodárske produkty) žalovanému a záväzok žalovaného platiť za dodaný tovar kúpnu cenu. 86. Odvolací súd má za to, že žalobca v súdnom konaní preukázal existenciu obchodného a záväzkového vzťahu medzi povinným a žalovaným na základe zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov zo dňa 24. 08. 2012 v zmysle ktorej sa povinný zaviazal dodať tovar žalovanému a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu. Túto skutočnosť možno jednoznačným spôsobom vyvodiť aj z obsahu podania žalovaného zo dňa 2.2.2015 z ktorého vyplýva, že pohľadávka povinného voči žalovanému v zmysle zmluvy predstavovala sumu vo výške 107 000,- eur. V odvolaní žalovaný uviedol, že vo vyjadrení zo dňa 02.02.2015 nie je zo strany žalovaného v žiadnom prípade potvrdené, že by povinný mal voči žalovanému nejakú konkrétnu pohľadávku či už splatnú alebo nesplatnú, ale existujúcu ku dňu 03.03.2014. S odkazom na uvedené opäť poukazuje na skutočnosť, že žalovaný výšku existujúceho záväzku voči povinnému ako aj právny dôvod jeho vzniku jednoznačným a nezameniteľným spôsobom potvrdil v podaní zo dňa 02.02.2015 označenom ako „Vyjadrenie k Žiadosti. V tomto podaní žalovaný potvrdzuje existenciu záväzku voči povinnému s tým, že žalovanému má v budúcnosti vzniknúť vzájomná pohľadávka voči povinnému, ktorá bude zo strany žalovaného použitá na započítanie s pohľadávkou povinného. V tomto písomnom podaní adresovanom súdnemu exekútorovi žalovaný neuvádza, že exekučný príkaz je bezpredmetný, nakoľko povinný nemá voči nemu žiadnu relevantnú pohľadávku, naopak výslovne uvádza, že pohľadávka povinného neskôr v budúcnosti zanikne v dôsledku započítania pohľadávkou žalovaného evidovanou voči povinnému. Argumentácia žalovaného o neexistencii konkrétnej pohľadávky povinného presne určiteľnej právnym dôvodom a výškou sa objavuje už v súdnom konaní kedy žalovaný neguje svoje písomné stanoviská doručované súdnemu exekútorovi. 87. Z úkonov žalovaného realizovanom po doručení exekučného príkazu teda jeho snahy o odstúpenie od predmetnej zmluvy jeho započítacie prejavy či už z dôvodu započítania vzájomných nárokov z titulu predmetného odstúpenia od zmluvy alebo vrátenia rozdielu medzi zaplatenou kúpnou cenou a cenou za skutočne dodané množstvo tovaru bolo zrejmé, že obchodno-záväzkový vzťah medzi povinným a žalovaným aj v čase doručenia exekučného príkazu trval a že z neho vyplývala pohľadávka povinného voči žalovanému z titulu zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar. 88. V rámci konania o poddlžníckej žalobe sa poddlžník nemôže brániť námietkou, že k faktickému vyplateniu pohľadávky došlo po doručení exekučného príkazu, keďže jeho doručením došlo k zmene v osobe veriteľa pohľadávky a prípadným plnením pôvodnému veriteľovi, teda povinnému by nenastali účinky zániku záväzku, resp. splnenia dlhu, keďže by poddlžník neplnil oprávnenej osobe z predmetnej pohľadávky. Rovnako to platí aj pre započítanie, ktoré predstavuje jeden zo spôsobov zániku pohľadávky. Ak poddlžník namietne započítanie až v spore o poddlžníckej žalobe alebo svoju pohľadávku započíta až po doručení exekučného príkazu, takáto námietka o započítaní je neúčinná a súd na ňu nemôže prihliadnuť a preto je dôležité posúdiť, či k započítaniu pohľadávok došlo pred doručením exekučného príkazu poddlžníkovi alebo až po jeho začatí. 89. V prípade prvého žalovaným prezentovaného započítania malo prísť k samotnému započítaciemu prejavu žalovaného voči pohľadávke povinného až po účinnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy o dodávke poľnohospodárskych produktov, pričom už len samotné odstúpenie bolo datované ku dňu 14. 07. 2014, čo bolo po doručení exekučného príkazu žalovanému, keďže ten mu bol doručený dňa 03. 03. 2014. Navyše súd nemal vôbec preukázaný započítací prejav žalovaného, teda jednostranný právny úkon žalovaného smerujúci k zániku pohľadávky povinného. Išlo len o jeho tvrdenie, na ktoré nenadväzovala splnená dôkazná povinnosť preukazujúca toto tvrdenie. Zároveň žalovaný v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že pred doručením exekučného príkazu namietal povinnému množstvo dodaného tovaru, resp. by požadoval vrátenie kúpnej ceny, teda že by jeho pohľadávka skutočne existovala. 90. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobca ako oprávnený preukázal, že povinný v čase doručenia exekučného príkazu žalovanému (t.j. dňa 03. 03. 2014) disponoval voči žalovanému pohľadávkou minimálne v sume 107 000,- eura, pričom žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by pred doručením predmetného exekučného príkazu táto pohľadávka povinného zanikla jedným alebo druhým vyššie uvedeným spôsobom započítania, a preto súd poddlžníckej žalobe žalobcu vyhovel v rozsahu žalovanej istiny v sume 12 671,09 eura, ako aj v časti príslušenstva týkajúcej sa úrokov z omeškania a trov právneho zastúpenia. 91. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného a z predložených listinných dôkazov vyvodil správny právny záver. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov namietaných zo strany žalovaného odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 191 ods. 1 CSP podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 92. Podľa ust. § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 93. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí z vykonaných dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Voľnosť hodnotenia dôkazov neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne rozhodnutie má vykazovať logickú funkčnú a teologickú zásadu s priebehom konania. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa takýmito zásadami riadil a z vykonaných dôkazov vyvodil správny právny záver. Taktiež odvolací súd potvrdil aj doplňujúci rozsudok súdu prvej inštancie, keďže úlohou súdu prvej inštancie bolo rozhodnúť o všetkých trovách súdneho konania a to tak súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I č.k. 26Rob 82/2013 ako aj trov právneho zastúpenia z toho istého konania a súdneho poplatku zo žiadosti o uverenie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 16,50 eur v exekučnom konaní. Úlohou súdu prvej inštancie bolo preto vydať doplňujúci rozsudok tak aby bolo rozhodnuté o celom predmete konania vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci bol úspešný žalobca doplňujúcim rozsudkom súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania tak, ako sú uvedené v doplňujúcom rozsudku. 94. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj pokiaľ ide o trovy konania v rozhodnutí vo veci samej keď priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 442,99 eur tak, ako si ich uplatnil aj napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku neboli špecifikované jednotlivé trovy právneho zastúpenia z obsahu spisu je zrejmé, že o týchto trovách súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a § 261 ods. 1 CSP a že trovy konania si žalobca uplatnil v správnej výške v zmysle príslušnej vyhlášky. 95. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 387 ods. 1,2 ako vecne správne potvrdil. 96. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 369 ods. 1 CSP. § 262 ods. 1,2 CSP a ich náhradu priznal žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 97. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).