Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15CoPr/7/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316204733 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316204733.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobkyne: W. O. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom N., N. č. XX, zastúpená spoločnosťou GHS Legal, s.r.o., IČO: 47 232 544, Bratislava, Lazaretská č. 3/A, za ktorú koná JUDr. Erik Schwarcz, proti žalovanému: N.E.W.Catering s.r.o., IČO: 47 434 210, Bratislava Príkopova č. 6, zastúpený Mgr. Vitaliyom Nosom, narodený dňa 31.8.1981, bytom Bratislava, Koreničova č. 2, o zaplatenie sumy 329,22 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 10. marca 2017, č.k. 24 Cpr 1/2016-77, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 10. marca 2017, č.k. 24 Cpr 1/2016-77, p o t v r d z u j e . II. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 10.3.2017, č.k. 24 Cpr 1/2016-77, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 329,22 € spolu 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 164,54 € od 1.5.2015 do zaplatenia a zo sumy 164,68 € od 1.6.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 14.3.2016, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 329,22 € s príslušenstvom. Žalobkyňa žalobu dôvodila tým, že dňa 2.3.2015 uzavrela ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi nimi pracovnoprávny vzťah. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, na druh práce administratívny pracovník, s dohodnutou mzdou vo výške 190,- € mesačne. Ako deň nástupu do práce bol dohodnutý deň 2.3.2015, pracovný pomer sa skončil dohodou dňa 31.8.2015. Žalovaný jej nevyplatil mzdu za dva odpracované mesiace, marec 2015 a apríl 2015, pričom po výzve jej právnej zástupkyne žalovaný tvrdil, že si mzdu za uvedené mesiace prebrala osobne v hotovosti, mala podpísať výplatnú listinu zamestnancov za obdobie marec 2015 a apríl 2015. Túto mzdu si však neprevzala, výplatné listiny nikdy nevidela, ani ich nepodpísala a mzda jej nebola vyplatená ani po skončení pracovného pomeru, pričom mzda za mesiace máj až august 2015 jej bola žalovaným uhradená na bankový účet. 2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie s tým, že podľa § 181 ods. 2 C.s.p. vykonal dokazovanie iba k sporným tvrdeniam strán sporu o vyplatení mzdy v hotovosti; vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Žalovaný (pravdepodobne žalobkyňa, poznámka odvolacieho súdu) uviedol, že žiadnu výplatnú listinu za mesiace marec a apríl 2015 nikdy nepodpísal, mzda v hotovosti mu nikdy nebola vyplatená, výplaty mu chodili vždy na bankový účet. Z výpisu z bankového účtu zistil, že žalovaný zaplatil žalobkyni dňa 2.6.2015 mzdu vo výške 164,68 €, dňa 20.7.2015 mzdu za jún 2015 vo výške 164,68 €, dňa 10.8.2015 mzdu vo výške 164,54 € a dňa 16.9.2015 mzdu za august 2015 vo výške 163,05 €. Žalovanému neumožnil dodatočne predkladať dôkazy, keď neuviedol žiadny vážny dôvod, pre ktorý neoznačil a nepredložil dôkazy o vyplatení mzdy už vo vyjadrení k žalobe, pričom dokonca nemal žiadne dôkazy ani na pojednávaní, a preto neexistoval dôvod na odročenie pojednávania podľa § 181 ods. 4 C.s.p. 3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, ods. 4, § 118 ods. 1, § 129 ods. 1 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.), § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. dôvodiac tým, že považoval žalobu žalobkyne za dôvodnú, pretože jej nebola mzda za mesiace marec 2015 a apríl 2015 zaplatená. Žalovaný nepredložil, ani neoznačil, žiadny dôkaz o vyplatení mzdy a preto prihliadal aj na to, že žalovaný vôbec neuviedol, kedy mal mzdu žalobkyni v hotovosti vyplatiť. Deň vyplatenia mzdy nevyplýval ani z výplatnej listiny zamestnancov za obdobie apríl 2015, pričom tento dôkaz predložila žalobkyňa spolu so žalobou a nie žalovaný. O vyplatení mzdy za mesiac marec 2015 tak neexistoval žiadny dôkaz, vyplatenie mzdy za mesiac apríl 2015 výplatná listina dostatočne nepreukazovala, keď tvrdenia žalobkyne v rámci jej výsluchu považoval za dôveryhodné a presvedčivé. 3.2. Žalovanému uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z omeškania v zákonnej výške z čistej mzdy. Splatnosť mzdy nebola v pracovnej zmluve dohodnutá, z dôvodu ktorého bol žalovaný povinný mzdu zaplatiť najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, t.j. do 30.4., resp. do 31.5.2015 a nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. 3.3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala vo veci celkový úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ C.s.p.). Uviedol, že prvoinštančný súd svojvoľne a bezdôvodne odmietol jediný priamy dôkaz, kópiu výplatnej pásky za apríl 2015, ktorým preukazoval, že mzdu žalobkyni skutočne vyplatil. Tento dôkaz predložila sama žalobkyňa, pričom je otázka, ako tento dôkaz získala, keďže ide o interný dokument a on jej ho neposkytol. Za nepochopiteľné považuje, ak sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou absencie dátumu na uvedenej výplatnej listine, čo je nepodstatné, ale ignoroval otázku pravosti podpisu žalobkyne na tejto listine. Taktiež súd prvej inštancie nechcel vykonať dôkazy, ktoré navrhoval, a to originál Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.8.2015 a Potvrdenia o zamestnaní zo dňa 2.9.2015, ktoré nikdy on nepodpísal, je presvedčený, že tieto listiny neexistujú, žalobkyňa nimi chcela preukázať špekulatívnosť svojich tvrdení, kópie týchto dôkazov si vytvorila žalobkyňa za účelom presvedčiť súd o tom, že jej podpis vyzerá inak ako v skutočnosti. Ak by bolo nariadené vykonanie týchto dôkazov, prvoinštančný súd by zistil, že originály uvedených dokladov neexistujú a tvrdenia žalobkyne by potom nepovažoval za dôveryhodné a presvedčivé. Celý napadnutý rozsudok je postavený iba na výpovedi žalobkyne a listinné dôkazy, ktoré navrhol on, boli ignorované. Navrhol doplniť dokazovanie výsluchom žalobkyne ako svedka, výplatnými páskami za mesiace marec a apríl 20156 (pravdepodobne 2015, poznámka odvolacieho súdu) a porovnať podpis žalobkyne na iných dokumentoch s podpismi na pracovnej zmluve a výplatných listinách za marec a apríl 2015. Vytkol súdu prvej inštancie, že nerešpektoval právo na rovnosť zbraní, nakoľko mylne interpretoval princíp ochrany slabšej strany, ako jeho znevýhodňovanie ako silnejšej strany, čoho sa dopustil tým, že pri vydaní napadnutého rozsudku vychádzal iba z výpovede žalobkyne ako strany sporu, uspokojil sa s jej tvrdením, že podpis na výplatnej listine nie je jej, že jej mzda vyplatená nebola, ale jeho rovnocenné tvrdenie o to, že mzda jej vyplatená bola, ignoroval. Namietol, že mu v predmetnom konaní nebolo umožnené náležitým spôsobom poprieť skutkové tvrdenia žalobkyne, podať návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, ktorými by preukázal nepravdivosť a neopodstatnenosť tvrdení žalobkyne. Rovnako prvoinštančný súd neuviedol v napadnutom rozhodnutí akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil, čím došlo k porušeniu jeho práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia, že mzda jej bola skutočne vyplatená. Kópiu výplatnej pásky získala priamo od žalovaného, ktorý jej ju zaslal ako prílohu k svojej odpovedi na jej výzvu na vyplatenie dlžnej mzdy zo dňa 9.11.2015, pričom žalovaný originál tejto výplatnej pásky doteraz nepredložil a jej nedostatky bagatelizuje; zotrvala na tom, že túto výplatnú pásku nepodpísala. Nestotožnila sa s tvrdením žalovaného uvedeným v jeho odvolaní, že súd prvej inštancie mylne interpretoval princíp ochrany slabšej strany ako znevýhodňovanie žalovaného tým, že pri vydaní napadnutého rozsudku vychádzal iba z jej výpovede a žalovanému nebolo umožnené náležitým spôsobom poprieť jej skutkové tvrdenia a podať návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, pretože jej postavenie, ako aj postavenie žalovaného bolo v konaní na rovnakej úrovni, mohli obaja využiť všetky prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. Žalovaný však v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil žiadne dôkazy, ani ich neoznačil vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2016, ktorými by svoje tvrdenia o neoprávnenosti jej nároku poprel, pričom mal na to dostatočný priestor. Žalovaný síce mal návrhy na vykonanie ďalších dôkazov, tieto mu súd prvej inštancie odmietol vykonať, pretože nesúviseli s predmetom sporu a boli nadbytočné. Z odvolania žalovaného pritom nie je zrejmé, aké dôkazy ním navrhované súd prvej inštancie odmietol vykonať, a ktoré jeho tvrdenia mali byť vykonaným dokazovaním preukázané. K argumentácii žalovaného v jeho odvolaní týkajúce sa originálov dôkazov uviedla, že originál Dohody o skončení pracovného pomeru a potvrdenia o zamestnaní mala k dispozícii na pojednávaní konanom dňa 10.3.2017, prvoinštančný súd dokazovanie týmito dôkazmi nevykonal, pretože predmetom sporu nie je skončenie pracovného pomeru, ale nevyplatenie mzdy. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vo veci rozhodol. K návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania jej výsluchom ako svedka uviedla, že je to neprípustné, najmä z postavenia žalobcu ako strany sporu. K ďalšiemu návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania výplatnými páskami za marec a apríl 2015 poukázala na skutočnosť, že kópia tejto výplatnej listiny sa v spise nachádza, na tento dôkaz nemohlo byť prihliadnuté, pretože nie je podpísaný žalovaným ako zamestnávateľom, absentuje v ňom dátum, kedy jej mala byť mzda vyplatená a navyše ju nepodpísala, pričom žalovaný originál tejto listiny nepredložil, čo potvrdzuje nedôveryhodnosť a neprípustnosť tohto dôkazu. K vykonaniu ďalšieho dôkazu, ktorý navrhuje žalovaný, a to porovnanie podpisu na iných dokumentoch s podpismi na pracovnej zmluve a výplatných listinách uviedla, že znalecké dokazovanie na potvrdenie pravosti jej podpisu na uvedenej výplatnej listine by bolo neúčelné a nehospodárne s poukazom na nedôveryhodnosť tohto dôkazu. Žalovaný ani v odvolacom konaní neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval, že mzda za marec 2015 a apríl 2015 jej bola vyplatená. Na rozdiel od žalovaného sa domnieva, že napadnutý rozsudok je odôvodnený dostatočne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. Odvolaciemu súdu preto navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť; žiadala trovy odvolacieho konania. 6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. júla 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobkyne, a upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania (§ 367 ods. 1 veta druhá C.s.p.), potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. 10. V danej veci je predmetom sporu zaplatenie sumy 329,22 € s príslušenstvom titulom nevyplatenia mzdy žalobkyni za mesiace marec 2015 a apríl 2015 žalovaným, u ktorého bola žalobkyňa zamestnaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.3.2015 ako administratívny pracovník s nástupom do zamestnania dňa 2.3.2015 s tým, že pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Strany sporu si v pracovnej zmluve (č.l. 8 spisu) zároveň dohodli, že za vykonanú prácu patrí žalobkyni ako zamestnancovi mzda vo výške 190,- € mesačne, ktorá bude splatná vo výplatných termínoch určených v organizácii pre výplatu mzdy (§ 129 Zákonníka práce); dohodnutá dĺžka pracovného času bola 20 hodín týždenne. Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil na základe dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.8.2015 (č.l. 9 spisu), čo žalovaný popieral a tvrdil, že k skončeniu pracovného pomeru došlo okamžitým skončením pracovného pomeru ku dňu 3.9.2015, keď žalobkyňa odmietla prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (č.l. 24 spisu). 11. Odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od súdom prvej inštancie vysloveného právneho názoru, že o vyplatení mzdy za mesiac marec 2015 neexistoval žiaden dôkaz a dôkaz o vyplatení mzdy za mesiac apríl 2015 - výplatná listina dostatočne nepreukazovala, že mzda za tento mesiac bola žalobkyni vyplatená žalovaným, ktorý nepredložil súdu prvej inštancie, a ani neoznačil, dôkazy o vyplatení tejto mzdy. 12. Žalovaný neprodukoval v odvolaní žiadne dôkazy, ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia, a preto je záver súdu prvej inštancie o tom, že má povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 329,22 €, ktorá predstavuje čistú mzdu za mesiac marec 2015 vo výške 164,54 € a mesiac apríl 2015 vo výške 164,68 €, správny. Žalobkyňa priložila k žalobe listinný dôkaz - výplatnú listinu za obdobie apríl 2015, svoj mzdový list za obdobie január 2015 až august 2015, pričom žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadne dôkazy nepriložil a ani neoznačil, napriek tomu, že bol súdom prvej inštancie vyzvaný uznesením zo dňa 28.9.2016, č.k. 24 Cpr 1/2016-58, okrem iného, aj na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Prvoinštnačný súd správne postupoval, keď vykonával dokazovanie iba k sporným tvrdeniam strán sporu, ktoré sa týkali nevyplatenia mzdy za obdobie marec 2015 a apríl 2015, a nie ku skutočnostiam, či a kedy došlo k skončeniu pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným, keďže predmetom konania nie je nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru. Odvolací súd dodáva, že súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu a proces dokazovania podľa Civilného sporového poriadku je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, takže súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa presúva na procesné strany. V danej veci dôkazná povinnosť týkajúca sa zaplatenia mzdy za mesiace marec 2015 a apríl 2015 stíha žalovaného a nie žalobkyňu a pokiaľ ten nepreukáže zaplatenie uvedenej mzdy, je potrebné mať za to, že mzda za mesiace marec 2015 a apríl 2015 vyplatená žalobkyni nebola. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť strany sporu tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Pokiaľ strana sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť strany v tomto smere má (pre ňu) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre neho) nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na tej-ktorej strane sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (nie je možné preukázať, že niečo sa nestalo). V prejednávanej veci to potom znamená, že žalobkyňa nemala povinnosť preukázať neexistenciu skutočnosti, z ktorej odvodzovala tvrdenie, že žalovaný jej nezaplatil mzdu za mesiace marec 2015 a apríl 2015, ale naopak, preukázanie zaplatenia tejto mzdy za uvedené mesiace bolo výlučne povinnosťou žalovaného. 13. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, aké prostriedky procesného útoku, procesnej obrany, boli použité, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 14. Odvolací súd k návrhu žalovaného uvedeného v jeho odvolaní, aby žalobkyňa bola v konaní vypočutá ako svedok uvádza, že stranami sporu sú žalobca a žalovaný (§ 60 C.s.p.). Žalobcom je ten, kto podal na súde žalobu a vyjadril v nej vôľu vystupovať ako žalujúca strana v spore. Civilný sporový poriadok neobsahuje definíciu svedka, ale negatívnym vymedzením možno dospieť k záveru, že svedkom je fyzická osoba odlišná od súdu, strán sporu, poprípade od iných zákonných zástupcov, ktoré predvolal súd, aby vypovedal o skutočnostiach, ktoré majú byť predmetom dokazovania, ktoré táto osoba vnímala svojimi zmyslami. Výsluch strany sporu má postavenie jedného z rady v úvahu prichádzajúcich dôkazných prostriedkov, keď nikdy žiadne iné postavenie nemala a ani mať nemohla, ako aj dôkazu podporného. Výsluch strany sporu sa musí presne a dôsledne odlišovať od tvrdenia strany sporu, či už je súčasťou žaloby, iného podania alebo prednesu strany sporu v konaní. Výsluch strany sporu ako každý iný dôkazný prostriedok slúži k tomu, aby jeho vykonaním bol súd presvedčený o pravdivosti skutkových tvrdení, ktoré mieni strana sporu dokazovať; charakter výpovede strany sporu je odlišný od výpovede svedka. Postup pri výsluchu strany upravený nie je ako pri výsluchu svedka, závisí od úvahy súdu, ktorá je závislá od konkrétnych okolností. Ak bude súd hodnotiť výpoveď strany ako nepravdivú, tzn. že nebude považovať za pravdivé tvrdenia, ktoré mali byť takto preukázané, tak strana ponesie zásadný následok v podobe nepriaznivého rozhodnutia, ak sa jej nepodarí pravdivosť svojich tvrdení preukázať inými dôkazmi. Z uvedeného vyplýva, že strana nemôže byť v konaní zároveň v postavení svedka a ako svedok aj vypočutá, pričom v danej veci bola žalobkyňa ako strana sporu vypočutá a súd prvej inštancie jej výpoveď aj v rámci hodnotenia dôkazov správne vyhodnotil. 15. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).