Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/228/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316205893 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316205893.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: F. J., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XX, F. C., štátny občan SR, zastúpenej advokátom: JUDr. Jozef Pojdák, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 842/12, Nová Dedinka, proti odporkyni: C. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. A. XXA, T., štátny občan SR, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 23. novembra 2016, č.k. 44C/83/2016-87, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 23. novembra 2016, č.k. 44C 83/2016-87, uložil súd prvej inštancie odporkyni povinnosť prispievať navrhovateľke na jej výživu sumou 120 eur mesačne, počnúc od 11.04.2016, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, do rúk navrhovateľky, ako aj povinnosť zročné výživné za obdobie od 11.04.2016 do 23.11.2016 vo výške 888 eur jej zaplatiť v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P 154/2014-114 zo dňa 04.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 133/2015-140 zo dňa 10.11.2015 v časti o výživnom na navrhovateľku. Vo zvyšku návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Vychádzal zo zistenia, že vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke, ktorá je dcérou odporkyne, bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P 154/2014-114 zo dňa 04.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP 133/2015 zo dňa 10.11.2015, ktorým bol otec navrhovateľky zaviazaný na výživné v sume 160 eur mesačne od 05.12.2014 k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V tom čase súd konštatoval zmenu pomerov na strane navrhovateľky, keď jej potreby sú na úrovni dospelého človeka, navýšené o prípravu na budúce vzdelávanie. F. bola žiačkou predmaturitného ročníka s mesačnými výdavkami na stravu 120 eur, ošatenie, obuv - 260 eur, školské potreby - 20 eur. Otec navrhovateľky mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému C. a matka mala ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom R.. Obaja rodičia sú vlastníkmi rodinného domu, matka je vlastníčkou aj dvojizbového bytu R. J., ktorý prenajíma. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Poukázal na to, že toho času je navrhovateľka v maturitnom ročníku gymnázia, teda sa sústavne pripravuje na výkon povolania a začlenenia do spoločnosti. Navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť s matkou, a to z dôvodu snahy osamostatniť sa a mať možnosť viesť súkromný život. Otec navrhovateľky si plní k jej rukám vyživovaciu povinnosť v súdom v určenej výške 160 eur mesačne s tým, že navrhovateľka využíva voľný čas na brigády a snaží sa tak podieľať na úhrade svojich nákladov. Z dohody o pracovnej činnosti uzavretej medzi navrhovateľkou a C. T. - O. B. z 30.11.2015 zistil, že navrhovateľka pracovala ako čašníčka v kaviarni so zárobkom 2,30 eura za hodinu a z dohody o pracovnej činnosti v uzavretej medzi navrhovateľkou a J. P. H. X, J. dňa 22.11.2016 zistil, že v období od 01.11.2016 do 01.04.2017 mala pracovať ako čašníčka s dohodnutou mzdou 3 eurá za hodinu t. j. cca 150 eur mesačne. Z výsluchu navrhovateľky ako účastníčky konania zistil, že po odchode od matky pôvodne bývala v prenajatom byte, avšak toho času už býva u starej matky (matky jej otca) s tým, že prispievať na bývanie jej bude, až keď bude rozhodnuté o výživnom v tomto konaní. V kaviarni pracovala od 11/2015 do 3/2016 alebo 4/2016, potom v ďalšej kaviarni R. J. a celé leto pracovala každý deň v bufete na jazerách, čo vychádzalo asi 400 eur mesačne, ktoré peniaze dala na stužkovú. Poukázal tiež na to, že výdavky navrhovateľka vyčíslila v prílohe k návrhu na 520 eur mesačne, pričom táto suma pozostáva z výdavkov na stravu - 220 eur, cestovné 5 eur, ošatenie - 15 eur, drogéria, hygiena - 15 eur, lieky - 20 eur, telefón - 20 eur, školu - 15 eur, kultúru - 10 eur a na nájomné za byt - 200 eur. Poukázal na to, že podľa výpovede odporkyne podmienky na bývanie u nej mala navrhovateľka dobré, mala svoje súkromie a na gymnáziu patrila medzi jednotkárov. V súčasnosti sa zhoršila na priemernú, až slabú, žiačku s vysokým počtom vymeškaných hodín, keď pomaly každý druhý deň nechodí do školy a nosí ospravedlnenky od lekára a údajne aj od nej podpísané. Matka má s partnerom dva úvery. Pokiaľ ide o jej majetkové pomery, vlastní 2- izbový byt v J., ktorý je v prenájme a rodinný dom v J., kde býva jej mama a ona je len vlastníčkou iba formálne. Na mladšiu dcéru J. J. otec prispieva 140 eur mesačne, pričom je ochotná prispievať dcére 40-50 eur mesačne. Z potvrdenia o príjme odporkyne B. SK, J.. S.. Z.. H. K. XXA J. zistil, že v období v od 5/2015 do 4/2016 mala priemerný čistý príjem 390,50 eur mesačne. Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 26.10.2016 zistil, že partner odporkyne Š. R. bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 17.07.2014 do 30.11.2015 a z potvrdenia S. J..S..Z.., P.O. XX, T. mal preukázané, že jeho priemerný čistý príjem od 1/2016 do 9/2016 je 545,42 eura mesačne. Napokon poukázal na to, že odporkyňou navrhované dokazovanie výsluchom svedkov - sestry navrhovateľky J., L. E. I. R. Š. nevykonal, nakoľko malo slúžiť na preukázanie skutočnosti, či mala navrhovateľka dôvod opustiť spoločnú domácnosť s matkou, ktorá je však vo vzťahu k rozhodovaniu o výživnom irelevantná. 2. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil § 62 ods. 1,2,3,5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a dospel k záveru, že vzhľadom na dokazovaním zistenú zmenu pomerov sú splnené zákonom stanovené podmienky na určenie výživného odporkyne na navrhovateľku. K objektívnej zmene pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine došlo v tom smere, že v marci 2016 sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, ktorú zdieľala s matkou, jej partnerom, sestrou a dvomi nevlastnými súrodencami, pričom medzi navrhovateľkou a jej matkou ako povinnou osobou platiť výživné nedošlo k dohode o výške výživného. Navrhovateľka má 19 rokov, je študentkou maturitného ročníka na strednej škole formou denného štúdia, teda v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine nie je schopná sama živiť. Odporkyňa ako matka neakceptuje rozhodnutie navrhovateľky opustiť spoločnú domácnosť a na jej výživu je ochotná prispievať maximálne sumou 40 - 50 eur mesačne. Otec navrhovateľky prispieva na jej výživu sumou 160 eur mesačne v súlade s rozhodnutím súdu. Priemerné výdavky, ktoré navrhovateľka vyčíslila, odporkyňa namietala iba pokiaľ ide o výdavky na prenájom bytu. V priebehu konania sa však navrhovateľka nasťahovala k starej matke zo strany otca, ktorej do rozhodnutia súdu o výživnom nemusí prispievať na bývanie. Odporkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, v ktorom býva jej matka a dvojizbového bytu, ktorý prenajíma. Má ďalšie tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, z toho na maloletú J. prispieva jej otec sumou 140 eur mesačne, s otcom maloletých detí R. žije v spoločnej domácnosti a ich výdavky hradia spoločne. Navrhovateľka si brigádnickou činnosťou je schopná zabezpečiť príjem mesačne do výšky 150 eur. S prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery odporkyne, u ktorej zohľadnil aj na príjem z prenájmu nehnuteľnosti a príjem jej partnera, ako aj na jej ďalšie tri vyživovacie povinnosti, dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach odporkyne prispievať na výživu navrhovateľky sumou 120 eur mesačne. Výživné od odporkyne vo výške 120 eur spolu s výživným od otca navrhovateľky vo výške 160 eur, ako aj s príjmom z brigádnickej činnosti vo výške 150 eur mesačne a s prídavkami na deti, pokryje odôvodnené potreby navrhovateľky a zabezpečí jej životnú úroveň porovnateľnú so štandardom oboch jej rodičov. Preto v tejto časti návrhu vyhovel a vo zvyšnej časti ho ako nedôvodný zamietol. Nestotožnil sa s argumentáciou odporkyne, ktorá poukazovala na to, že má ďalšie 3 vyživovacie povinnosti, keďže k týmto deťom si plnia vyživovaciu povinnosť aj ich otcovia, pričom s aktuálnym partnerom žije matka v jednej domácnosti, takže sa podieľa aj na úhrade nákladov v spoločnej domácnosti. Rovnako za nedôvodnú považoval obranu odporkyne, ktorá poukazovala na zlé známky navrhovateľky v škole a jej správanie. Pokiaľ ide o zročné výživné poukázal na to, že za obdobie od podania návrhu t. j. od 11.04.2016 do vyhlásenia rozsudku 23.11.2016 vzniklo odporkyni zročné výživné vo výške 888 eur (za mesiac 4/2016 - 19 dni x 4 = 76 eur, za mesiace 5, 6, 7, 8, 9, 10/2016 - 6 x 120 = 720 eur, za 11/2016 od 01.11. do vyhlásenia rozsudku 23.11.2015 - t.j. 23 x 4 = 92 eur), ktoré odporkyni povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 C.m.p. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote; do vyhovujúceho výroku vo veci samej; odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Výšku bežného výživného označila za neprimeranú, nakoľko nezodpovedá jej možnostiam, ani odôvodneným potrebám navrhovateľky. Zdôraznila, že je potrebné skúmať, či odchod zo spoločnej domácnosti nebol svojvôľou a rozmarom podporeným návodom a tlakom vtedajšieho priateľa, a či nebol motivovaný vytvorením si podmienok záhaľčivého a sociálne neprijateľného spôsobu života, možno podporovaného dopingom zakázaných látok a prostriedkov. Nesúhlasila so záverom prvoinštančného súdu, že výsluch ňou navrhovaných svedkov je z pohľadu výšky výživného bez právneho významu, keďže svojvoľným a nedôvodným odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti sa zásadne zvýšili jej náklady, ktoré dokázala vyčísliť sumou vyššou, ako je na Slovensku plat väčšiny zamestnancov - rodičov majúcich vyživovacie povinnosti. Vytkla tiež súdu prvej inštancie, že v odôvodnení napadnutého rozsudku je síce uvedený jej príjem a príjem jej partnera, avšak príjem otca tam už uvedený nie je. Poukázala na to, že žije v spoločnej domácnosti s partnerom Š. R. a ďalšími tromi nezaopatrenými deťmi - J. J., F.. XX.XX.XXXX, Š.Q. I. F. R., obidvaja narodení XX.XX.XXXX, pracuje vo firme B. SK J..S..Z.., kde je jej priemerný čistý mesačný príjem vo výške 390,50 eur mesačne, pričom Š. R. pracuje vo firme S. J..S..Z.. a jeho priemerný mesačný čistý príjem je 545,42 eura mesačne. Pravidelné mesačné poplatky v domácnosti sú: plyn - 110 eur, elektrická energia - 60 eur, internet a káblová televízia - 47 eur, digi TV - 12 eur, splátka pôžičky zo štátneho fondu rozvoja bývania - 131 eur a úver na dokončovacie práce, zateplenie a fasádu na nadstavbe - 236 eur mesačne. Navyše u nej došlo k zníženiu mesačného príjmu, a to o prenájom z nehnuteľnosti, ktorej je výlučnou vlastníčkou, keďže byt už v prenájme nie je, nakoľko je momentálne v ponuke na predaj. Navrhovateľka po odchode z ich domácnosti býva v rodinnom dome u svojej babky, kde sú jej výdavky na ubytovanie a stravu symbolické, ak vôbec dajaké sú, brigádnicky si privyrába, a ako bolo na súde jednoznačne uvedené, takmer na žiadny zo svojich príjmov nemá dohodu o brigádnickej práci študenta, takže príjem, ktorý má, je omnoho vyšší ako ten, ktorý uviedla na pojednávaní. Nie je pritom v jej možnostiach platiť uvedenú sumu 120 eur ako bežné výživné a 40 eur - splátku zročného výživného, nakoľko po zaplatení uvedenej sumy by jej v žiadnom prípade nezostávala zhodná čiastka pre ďalšie tri nezaopatrené deti a už vôbec žiadna čiastka pre ňu, ako matku. 4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť, keď sa s ním stotožnila, nakoľko súd prvej inštancie sa náležíte vysporiadal so všetkými skutočnosťami a zhrnul do odôvodnenia rozsudku všetko podstatné pre jeho rozhodnutie, pričom odvolanie odporkyne nepovažuje za podstatné pre zmenu právneho posúdenia veci a zmenu rozhodnutia. Zdôraznila, že napriek plnoletosti jej naďalej patrí nárok na výživné voči povinným osobám, ktorými sú otec a matka. Otec si svoju vyživovaciu určenú rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 lCoP/133/2015 zo dňa 10.11.2015 v sume 160 eur mesačne plní, a preto nebol dôvod domáhať sa určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca, ale len zo strany matky. Poukázala na to, že sa snaží podieľať sa na svojich životných nákladoch ako je v jej silách a nepožadovala v rámci požadovanej výšky výživného úhradu svojich rozmarov alebo nejaký nadštandard. Výškou výživného od oboch rodičov a svojím zárobkom z brigád pokrýva bežné výdavky, keď náklady na stravu, bývanie, cestovanie do školy a práce, úhrada poplatkov za vykonanie lekárskej starostlivosti, ako aj náklady na drogériu a príležitostne na ošatenie, sú odôvodnené potreby dieťaťa. Vydaním rozsudku prvoinštančný súd adekvátne zohľadnil jej odôvodnené potreby ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, pričom rozhodnutie bolo vydané s prihliadnutím na dobré mravy. Preto tiež proti rozsudku nepodala odvolanie napriek tomu, že návrhu nebolo vyhovené v plnom rozsahu tak, ako bol podaný. Racionálne zvážila všetky objektívne okolnosti a toto rozhodnutie prijala ako spravodlivé. V nadväznosti na argumentáciu matky v odvolaní poukázala na to, že matka ignorovala dlhodobo jej dôvody na odchod zo spoločnej domácnosti, jej názory na dôvody odchodu zo spoločnej domácnosti sú subjektívne a najmä skreslené, keď nechcela vidieť vec z jej pohľadu a nevedela zhodnotiť situáciu objektívne. Poukázala na to, že skutočným dôvodom jej odchodu bolo, že osobné vzťahy členov domácnosti boli extrémne napäté, nemala žiaden pozitívny vzťah k partnerovi matky, napriek tomu, že spolu dlhodobo žili v jednej domácnosti, aj vzhľadom na jeho povahové vlastnosti (agresivita a výbušnosť voči ostatným členom domácnosti), v období pred odchodom z tejto domácnosti mala zhoršené vzťahy aj s mladšou sestrou, s ktorou zdieľala jednu izbu, čo ešte zväčšovalo napätie medzi nimi. Za nepravdivé preto označila tvrdenia matky o svojvoľnom a nedôvodnom odchode zo spoločnej domácnosti a taktiež poprela tvrdenia o jej amorálnom spôsobe života. Napokon poukázala na to, že príjem otca nebol podstatný pre rozhodnutie v danom súdnom konaní, nakoľko jeho vyživovacia povinnosť je upravená právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, otec si svoju povinnosť plní a nebol účastníkom tohto konania, a preto nebol dôvod preukazovať jeho príjem tak, ako to požaduje v odvolaní matka. 5. Odporkyňa v reakcii na vyjadrenie navrhovateľky k jej odvolaniu zotrvala na tvrdení, že odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti bol nedôvodný, ako aj na dôvodoch jej odchodu. Z jej príjmu a príjmu jej partnera nie je možné prispievať sumou podľa rozhodnutia, nakoľko by im nezostávali dostatočné finančné prostriedky pre ostatných súrodencov, a už vôbec nie pre nich. Žiadala preto podanému odvolaniu vyhovieť. 6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. 7. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie venoval otázke splnenia zákonnom stanovených kritérií pre určenie výživného odporkyne na navrhovateľku náležitú pozornosť, na jej posúdenie vykonal všetko potrebné dokazovanie (§ 35 a nasl. C.m.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Zákona o rodine (§ 62 ods. 1,2,3,4, § 63 ods. 1), ktoré aj správne vyložil a dôvody vedúce k určeniu vyživovacej povinnosti odporkyne na navrhovateľku na sumu 120 eur mesačne aj dostatočne vysvetlil, pričom riadne posúdil opodstatnenosť všetkých relevantných tvrdení a argumentácie účastníkov súvisiacich s predmetom konania. 8. Odporkyňa vo svojom odvolaní v zásade len zopakovala svoje námietky a argumenty prednesené už pred súdom prvej inštancie, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. So zreteľom na uvedené považuje odvolací súd závery súdu prvej inštancie týkajúce sa naplnenia zákonom stanovených kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti odporkyne na navrhovateľa od podania návrhu, t,j. od 11.04.2016, na sumu 120 eur mesačne za správne. Obsah odvolania odporkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 C.s.p.). 9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, v nadväznosti na obsah odvolacích námietok odporkyne, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie pre účely ustálenia primeranej výšky výživného v danej veci dôsledne vychádzal zo zákonných kritérií pre jeho určenie, keď správne zohľadnil oprávnené výdavky na strane navrhovateľky; ktoré i odvolací súd považuje za primerané jej veku, zdravotnému stavu a ďalších pomerom, vrátane štúdia na strednej škole. Správne tiež prihliadal na pomery odporkyne, ktorá má okrem navrhovateľky vyživovaciu povinnosť k trom maloletých deťom, avšak býva v spoločnej domácnosti s ich otcom, ktorý je riadne zamestnaný. Neopodstatnene v tejto súvislosti odporkyňa namieta, že súdom určené výživné na navrhovateľku je neprimerane vysoké, keď súd prvej inštancie náležite zohľadnil odôvodnené potreby navrhovateľky, jej príjmy z brigádnickej činnosti, výživné plnené otcom v sume 160 eur, pričom vychádzal nielen z príjmov odporkyne zo zamestnania, avšak aj z prenájmu bytu, tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že jej partner, s ktorým býva v spoločnej domácnosti, sa rovnako podieľa na úhrade jej výdavkov a plní aj vyživovaciu povinnosť k jej maloletým deťom. Pokiaľ odporkyňa v odvolaní poukazuje na to, že byt, ktorý prenajímala, už predala, táto skutočnosť je z hľadiska správnosti rozsudku súdu prvej inštancie bez významu, keď pre jeho rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nie však už skutočnosti, ktoré nastali neskôr. 10. Nedôvodná a bez právneho významu je argumentácia odporkyne, ktorá v odvolaní (opätovne) tvrdí, že navrhovateľka svojvoľne odišla zo spoločnej domácnosti a vedie amorálny život, ktorú skutočnosť mienila preukázať aj výsluchmi ňou navrhnutých svedkov. Odôvodnené a primerané náklady navrhovateľky na stravu, cestovné, ošatenie, hygienické potreby, lieky, telefón, školské potreby a kultúru, totiž i bez nákladov na bývanie (nájomné, ktoré ako jediné odporkyňa v súvislosti s odsťahovaním zo spoločnej domácnosti namietala) dosahujú takú výšku (cca. 300 eur), ktorá s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť otca (160 eur) plne odôvodňuje určenie výživného odporkyne na sumu 120 eur mesačne (čo predstavuje približne sumu 3,95 eura denne). Pokiaľ odporkyňa v tejto súvislosti namieta, že nie je v jej možnostiach platiť sumu 120 eur ako bežné výživné, odvolací súd dáva do pozornosti, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa, a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, pričom nie je podstatné, či ide o životné potreby rodiča alebo iné potreby. Ak má rodič vyživovacích povinností viac, je povinný tieto plniť k jednotlivým deťom v miere zodpovedajúcej rozsahu ich odôvodnených potrieb. 11. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v ktorej bolo odporkyni určené výživné na navrhovateľku v sume 120 eur mesačne od podania návrhu, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).