Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/27/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316215517 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316215517.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci manželky: J.. Z. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. č. XXXXX/XX, A. - N. V., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, proti manželovi: J.. C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. č. XXXXX/XX, A., zastúpený spoločnosťou OK advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Prievozská 48, 821 09, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: V. F., nar. XX.XX.XXXX, a P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XX, A. obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/258/2016-299 zo dňa 23.05.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 37P/258/2016-299 zo dňa 23.05.2017 rozviedol manželstvo J.. Z. F., nar. XX.XX.XXXX a J.. C. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev V. úradu T., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Maloleté deti V. F., nar. XX.XX.XXXX a P. F., nar. XX.XX.XXXX, zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke, oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého V. sumou XXX eur mesačne a na výživu maloletej P. sumou XXX eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zároveň upravil styk otca s obomi maloletými deťmi na každý párny kalendárny týždeň od piatku 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý kalendárny rok počas letných prázdnin prvý, piaty a siedmy týždeň vždy od pondelka od 08.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., každý párny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov dňa 25.12. od 08.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok dňa 24.12. od 08.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia detí určil bydliska matky. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na úhradu trov konania. 2.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 3, 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh manželky na rozvod manželstva je dôvodný. Mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo narušené, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a manželka nemá záujem na zotrvaní v tomto zväzku. Poukázal na výpoveď manželky, ktorá zdôraznila dlhodobo pretrvávajúce nezhody v manželskom vzťahu, odlišný názor manželov na fungovanie domácnosti a predstavy o trávení voľného času a poukázala na veci, ktoré ju ranili v tomto vzťahu, na celkovú starostlivosť o domácnosť a deti, ktorá vo väčšine spočívala na jej pleciach a na celkový nezáujem manžela na participovaní tejto starostlivosti, na jeho vlažný záujem o deti a výdatnú pomoc zo strany svojich rodičov. Súd prvej inštancie mal preukázané, že manželka sa spolu s oboma maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Manželia intímne spolu nežijú a nie je predpoklad obnovenia manželských vzťahov. Prihliadal na výpovede svedkov, z ktorých síce väčšina vážne nezhody medzi účastníkmi konania nepotvrdila. Rovnako prihliadal na vyjadrenie maloletých detí, ktoré potvrdili napätú atmosféru v spoločnej domácnosti a uviedli, že celkovú starostlivosť im zabezpečovala väčšinou matka a starí rodičia zo strany matky, otec sporadicky, navyše pred ním deti mali veľký rešpekt, nakoľko údajne kričal a necítili sa v pohode a spokojné. Vzal v úvahu aj výpoveď svedkyne V. W., starej matky zo strany matky, ktorá poskytovala rodine pomoc a mala vybudovaný pekný vzťah s vnúčatami, a ktorá potvrdila pretrvávajúce dlhodobé vážne nezhody medzi účastníkmi konania. Rovnako zohľadnil výpoveď svedkyne P. F., matky otca, ktorá hodnotila otca maloletých detí za starostlivého a milujúceho, s účastníkmi konania sa však stretávala veľmi sporadicky 3-5 krát do roka. Poukázal na správu psychológa W.. P. E., z ktorej vyplýva jednoznačné stanovisko manželky a jej rozhodnutie je vyústením dlhodobej nespokojnosti v spolužití s manželom. Vzhľadom na postoj manželky, kedy nebolo možné smerovať poradenský proces na oblasť konsolidácie a úpravy manželstva, dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na rozvod manželstva. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, prihliadajúc na to, že matka zabezpečuje starostlivosť o deti riadne a vo väčšej miere, s deťmi žije v prenajatom byte. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok ponechal obom rodičom, nakoľko nezistil žiadne prekážky, pre ktoré by nemohli obaja rodičia toto právo vykonávať. Výživné na maloletého V. vo výške XXX eur a maloletú P. vo výške XXX eur mesačne považoval za primerané odôvodneným potrebám detí a k zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Pri stanovení výživného prihliadol aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka a matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky na obe maloleté deti. Rovnako vychádzal zo zistení, že náklady na maloletého V., podľa matky, predstavujú mesačne XXX eur a na maloletú P. XXX eur, pričom ide o pravidelné mesačné výdavky, aj jednorazové, ako napríklad účasť na lyžiarskom výcviku, letný tábor, kúpa nového bicykla. Zohľadnil skutočnosť, že maloletý V. navštevuje sekundu gymnázia pre mimoriadne nadané deti, poplatok za stravu v škole činí XX eur mesačne, poplatok za judo činí XX eur mesačne, príspevok do ZRPŠ XX eur a jedenkrát ročne 40 eur, strava pre maloletého V. XXX eur a náklady na fixný strojček. U maloletej P. zohľadnil výdavky súvisiace s návštevou školy, úhradu za stravu škole vo výške mesačne XX eur, strava doma XXX eur, poplatky za zubný strojček, návštevu krúžku hip-hop XX eur mesačne, sústredenie vo M. C. XXX eur, poplatok za ZRPŠ XX,XX eur, plus ročný poplatok. Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletými deťmi prihliadol na vek detí, na ich vzťah k otcovi a celkový záujem maloletých na styku. Styk upravený v rozsahu, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, považoval za primeraný a súladný so záujmom maloletých detí. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP. 3.Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v rozsahu o zverení maloletých detí, o výživnom a úprave styku otca s deťmi. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a maloleté deti zveriť do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že budú týždeň s otcom a týždeň s matkou opakovane v stanovených časových obdobiach s tým, že striedavá starostlivosť sa začne realizovať prvou nedeľou po právoplatnosti rozsudku o 17.00 hod. u matky. Zároveň žiadal vysloviť, že rodič, ktorý má práve stanovený styk s oboma deťmi nadobúda také práva a povinnosti, ako keby mal obe deti v osobnej starostlivosti a rodič, ktorý práve nemá stanovený styk s deťmi nadobúda také práva a povinnosti, ako keby nemal obidve deti v osobnej starostlivosti. Miesto odovzdania a preberania detí žiadal určiť vždy na adrese trvalého bydliska toho rodiča, ktorému končí aktuálny súdom stanovený styk s deťmi vždy o 17.00 hod. a uloženie povinnosti rodičov pripraviť a odovzdať dieťa druhému rodičovi. Alternatívne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o zverení maloletých detí do starostlivosti matky a úprave styku otca s maloletými deťmi a zrušiť výrok o výživnom. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o styku otca s maloletými deťmi nesprávne aplikoval ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine a neaplikoval ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Poukázal na to, že opakovane navrhoval a uvádzal, že súhlasí so striedavou starostlivosťou o maloletých, pričom zdôrazňoval, že táto sa mu zdá v danom prípade v záujme maloletých detí, keďže sa tak dá zabezpečiť z pohľadu maloletých komplexná starostlivosť o nich. Mal za to, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne prekážky na strane rodičov, ktoré by znemožňovali striedavú starostlivosť o deti. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že matka v rámci svojej pracovnej vyťaženosti musí absolvovať pravidelné, aj niekoľkodňové pracovné cesty, a to zväčša v prvý pracovný deň v mesiaci, kedy nie je schopná postarať sa o deti a starostlivosť o ne substituujú tretie osoby alebo iný rodinný príslušník. Pri takomto pracovnom nastavení matky je zrejmé, že optimálna by bola pre deti striedavá starostlivosť. Poukázal na to, že z dokazovania vyplynulo, že každý z rodičov vyznáva dôležité životné hodnoty, každý z nich je pre deti prínosný a obohacujúci. Uviedol, že v záujme detí a ich zdravého vývinu je rovnocenne vymedzený čas starostlivosti o ne každým z rodičov. Namietal odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti zverenia maloletých detí do starostlivosti matke. Dal do pozornosti,že matka svojvoľne, bez jeho súhlasu, presťahovala deti mimo spoločného bydliska a znemožnila mu prístup do jej nového bydliska, kde sa zdržiava s deťmi a styk s nimi mu umožňovala len nepravidelne v rozsahu maximálne hodiny až dvoch týždenne. Vyústením tejto situácie bolo rozhodnutie súdu o predbežnej úprave styku otca s maloletými. Namietal, že znemožnením styku s deťmi došlo k narušeniu ich väzieb, najmä emočných. Zároveň poukázal na to, že matka budovala nevôľu detí stretávať sa s ním, a to formou neustáleho kritizovania akýchkoľvek krokov, postojov, postupov a jeho vyjadrení v spojení so zapájaním maloletých do partnerských konfliktov. Vyslovil názor, že uvedené skutočnosti nemôžu byť argumentom vo vzťahu k rozhodnutiu o zverení detí do starostlivosti matky. Za pochybenie súdu prvej inštancie považoval skutočnosť, že pri rozhodovaní o zverení maloletých vôbec neposudzoval vhodnosť a prípustnosť striedavej starostlivosti v danom prípade, hoci s ňou súhlasil a navrhoval ju. Uviedol, že vyjadrenie maloletých nerozporuje a nenapáda, avšak mal za to, že toto vyjadrenie je dôsledkom aktuálneho stavu, kedy mu matka neumožnila pravidelný styk s deťmi a narušila ich väzby. Keďže maloleté deti v čase vypočutia trávili čas s matkou, je prirodzené, že sa rozhodli pre matku. Uviedol, že nechce narúšať vzťah detí k matke, považuje ho za prínosný a potrebný, avšak pre zdravý vývin potrebujú deti oboch rodičov. Mal za to, že samotné vyjadrenie maloletých nie je prekážkou pre rozhodnutie o striedavej starostlivosti o deti. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, z ktorého odôvodnenia nevyplýva, že by sa zaoberal otázkou vhodnosti striedavej starostlivosti o deti. K určeniu výživného na maloleté deti poukázal na to, že v konaní bola zistená výška nákladov na deti 420, resp. 370 eur, pričom súd ho zaviazal hradiť 75% nákladov, napriek tomu, že príjem matky činí X.XXX eur a jeho príjem predstavuje X.XXX eur v priemere mesačne netto. Mal za to, že uvedený stav nekorešponduje s ust. § 62 ods. 2 a 3 Zákona o rodine. Namietal, že určená výška výživného dosahuje 40 % jeho priemerného mesačného príjmu a pôsobí na neho likvidačne, keďže zo svojho príjmu, po odpočítaní výživného, nie je schopný zabezpečiť svoju výživu. Poukázal na svojich nevyhnutných nákladov, ktoré v konané preukázal. Dal do pozornosti, že po odchode matky s deťmi zo spoločnej domácnosti, prestala matky hradiť náklady a všetky výdavky spojené so spoločným rodinným domom, ktorý nadobudli počas manželstva, tieto náklady uhrádza v celom rozsahu on, najmä mesačné splátky hypotekárneho úveru. Mal za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri rozhodovaní jeho nevyhnutné náklady a nesprávne aplikoval ust. § 62 ods. 2 a 3 Zákona o rodine. Nesúhlasil so zohľadnením odporúčania kolízneho opatrovníka, ktoré stanovisko nemá žiadnu záväznosť. Poprel, že by súhlasil s určením výživného na deti vo výške XXX eur mesačne, keď uvedenú sumu navrhla matka v rámci snahy o prvotné vysporiadanie všetkých vzájomných vzťahov na základe dohody rodičov. Rovnako namietol, že v konaní došlo k iných vadách, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietal, že súd prvej inštancie mu neumožnil ako účastníkovi konania ucelene reagovať na jednotlivé podania, vyjadrenia a dôkazy v rámci konania. Jeho výsluch bol rozdelený do troch termínov pojednávania, bol opakovane prerušený vykonávaním iných dôkazov, na pojednávaní dňa 07.03.2017 mu nebolo umožnené dokončiť výsluch, aj napriek výslovnej námietke jeho právneho zástupcu a nebolo umožnené jeho právnemu zástupcovi klásť mu otázky. Mal za to, že takýmto postupom súdu došlo k nevyváženému prístupu k obom účastníkom konania. Rovnako namietal, že v konaní opakovane poukazoval na zaujatosť svedkyne V. W., matky navrhovateľky. Napriek týmto upozorneniam sa súd prvej inštancie v rozhodnutí nezaoberal týmito jeho námietkami. Vyslovil názor, že svedkyňa je v predmetnej veci zaujatá, najmä pre rodinný vzťah s matkou detí v spojení s prezentujúcim odporom, pohŕdaním a osobnými antipatiami voči nemu. Mal za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď svoje rozhodnutie oprel najmä o túto svedeckú výpoveď. 4.Manželka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu manžela nevyjadrili. 5.Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie manžela - otca maloletých detí nie je dôvodné. 6.Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 7.Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23.05.2017, č.k. 37P/258/2016-299 rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti manželky, s právom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok určeným obom rodičom. Manželovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého V. v sume XXX eur mesačne a na maloletú P. v sume XXX eur mesačne. Zároveň upravil styk manžela s maloletými deťmi. 8. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou manžela, ktorou namietal porušenie práv účastníka konania z dôvodu, že mu nebolo umožnené sa na pojednávaní k veci riadne vyjadriť. Po preskúmaní spisu dospel odvolací súd k záveru, že námietka manžela nie je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že manžel sa písomne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.11.2016, vyjadril k návrhu, ktorý riadne prevzal a v priebehu konania využil svoje právo písomne sa vyjadriť aj podaním zo dňa 06.03.2017. Rovnako zo spisu vyplýva, že otec sa zúčastnil pojednávaní nariadených súdom prvej inštancie na deň 22.11.2016, 17.01.2017, 07.03.2017, 13.04.2017 a 23.05.2017, využil svoje právo vyjadriť sa a bol riadne vypočutý, najmä na pojednávaniach konaných dňa 22.11.2016 a 13.04.2017. Odvolací súd dospel k záveru, že manžel mal dostatok priestoru na vyjadrenie, mal možnosť reagovať aj na výsluchy svedkov i maloletých detí, keď svoje právo aj riadne využil. Odvolací súd rovnako neprihliadal na námietky otca vo vzťahu k výsluchu svedkyne V., starej matky maloletých detí zo strany matky. Odvolací súd nespochybňuje, že výpoveď starej matky nie je objektívnym dôkazom, keďže ide u nej o priamy príbuzenský vzťah, avšak nemožno sa stotožniť s názorom otca, že rozhodnutie o zverení maloletých detí do starostlivosti matky bolo výhradne založené na tomto dôkaze, t.j. vykonanom výsluchu svedkyne. Odvolací súd poukazuje na bod 10 tohto rozhodnutia a dáva do pozornosti otca, že v danom prípade bolo primárne dôležité zohľadniť názor maloletých detí a zabezpečovanú starostlivosť o deti matkou. Bez ohľadu na posúdenie významu vykonaného dôkazu výsluchom uvedenej svedkyne, toto nemá vplyv na zmenu napadnutého rozhodnutia vo výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. 9. V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd bude ďalej účastníkov označovať ako otec a matka. 10. V konaní o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V konaniach starostlivosti o maloleté deti je prvoradý záujem maloletých detí a nie predstavy a pocity rodičov. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za to, že zverením detí do osobnej starostlivosti matke bude zabezpečená stabilita prostredia maloletých detí, o ktoré sa stará a vychováva ich matka nepretržite. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď v súlade s ust. § 38 ods. 1, 2 CMP zisťoval názor maloletých detí. Odvolací súd konštatuje, že maloleté deti v čase zisťovania ich názoru boli vo veku 13 rokov V. a XX rokov P., v tomto veku vzhľadom na stupeň ich vyspelosti sú schopné a dokážu sa vyjadriť k otázkam vzťahu k ich rodičov, dokážu vysloviť svoje pocity a priania a zadefinovať akým spôsobom zabezpečovali starostlivosť o ne rodičia aj v predchádzajúcom období. Názor detí vo veku 11 a 13 rokov je potrebné vziať v úvahu. Odvolací súd neprihliadal na námietku otca o manipulovaní detí matkou, keďže z obsahu vyjadrení maloletých detí vyplýva spôsob zabezpečovanie starostlivosti o ne aj v čase spolužitia rodičov, konflikty rodičov a aktuálny stav, v akom sa deti nachádzajú, keď z ich vyjadrení je nesporné, že u otca pociťujú diskomfort a výslovne uviedli, že chcú zostať u matky a s otcom sa stretávať. Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. V konaní neboli preukázané žiadne dôvody, ktoré by vylučovali zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matke. K námietkam otca o absencii zdôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k jeho návrhu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 24 ods. 1, aj s citáciou ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývajú dôvody zverenia maloletých detí do starostlivosti matky. Odvolací súd v tomto smere poukazuje nielen na doterajšie zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti matkou, ale aj na názor maloletých detí, ktorý je veľmi významný. Odvolací súd konštatuje, že otec v konaní, v písomnom vyjadrení zo dňa 12.11.2016 uviedol, že „zastáva názor, že v danom prípade by bola v záujme maloletých detí v prípade rozvodu manželstva, vhodná striedavá starostlivosť o deti, s ktorou vyjadruje súhlas“, avšak v priebehu celého konania žiadnym spôsobom nevyšpecifikoval návrh na striedavú starostlivosť rodičov o maloleté deti, nezadefinoval rozsah výkonu striedavej starostlivosť o deti, čo urobil až vo svojom odvolacom návrhu. Pokiaľ otec poukazuje na splnenie podmienok na rozhodnutie o striedavej starostlivosti rodičov o maloleté deti a má za to, že takéto rozhodnutie by bolo v súlade s ich záujmom, odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné zabezpečenie materiálnych podmienok zo strany rodičov o maloleté deti. Rovnako nebolo sporné, že by vzťah detí k otcovi bol absolútne odmietavý. Avšak odvolací súd znovu dáva do pozornosti vyjadrenia maloletých, ktorými prezentovali svoj vzťah ku každému z rodičov, bližší vzťah k matke a ich vôľu zotrvať v starostlivosti matky a s otcom sa stretávať. V konaní neboli preukázané nedostatky zo strany matky v zabezpečovaní starostlivosti o deti. Námietky otca o pracovnom režime matky a jej služobných cestách vždy na začiatku mesiaca považuje odvolací súd za nedôvodné. Napokon odvolací súd konštatuje, že nezhoda a konflikty rodičov vyplynuli z priebehu celého konania a boli potvrdené nielen rodičmi, ale aj maloletými deťmi. Za daných okolností s prihliadnutím na názor maloletých detí, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď obe maloleté deti zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky. 11. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, aj pokiaľ ide o určenie výšky výživného na maloleté deti. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 12. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého V. a P., tieto je možné na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie a matkou predloženého vyčíslenia nákladov na deti ustáliť ako mesačné náklady na stravu, ošatenie, zakúpenie hygienických potrieb, v prípade potreby nákladov na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a liekov v čase ochorenia detí, nákladov na ošetrenie chrupu (fixné zubné strojčeky) a ďalších nákladov súvisiacich so školskými poplatkami (poplatok za ZRPŠ, strava v škole), krúžkové aktivity detí a z toho vyplývajúce ďalšie výdavky na sústredenia, poplatky za cestovné a podobne. Odvolací súd konštatuje, že matka výdavky na deti riadne zdokladovala a náklady preukázala. Pokiaľ ide o bežné výdavky na stravu a ošatenie, odvolací súd poznamenáva, že pri výške výdavkov treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické, súkromná škola, zdravotný stav atď.. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na náklady vzniknuté na bývanie, z ktorých pomerné výdavky pripadajú aj na každé dieťa. V danom prípade matka hradí náklady na bývanie v celkovej výške 690 eur mesačne + poplatok za internet vo výške XX eur (náklad na jednu osobu činí XXX eur). Správne súd prvej inštancie prihliadal pri určení výživného na príjem a pomery každého z rodičov. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že matka dosahovala v období od mája 2016 do apríla 2017 priemerný mesačný príjem vo výške X.XXX eur netto, otcov príjem od septembra 2015 do augusta 2016 činil X.XXX,XX eur mesačne v priemere netto. Je potrebné konštatovať, že otec na základe Dohody o skončení pracovného pomeru ukončil prácu na pozícii výkonného riaditeľa obchodnej spoločnosti v júli 2016, následne od septembra 2016 poberal dávku v nezamestnanosti a od decembra 2016 sa opäť zamestnal, kde dosahoval priemerný mesačný príjem do februára 2017 vo výške X.XXX eur netto. Z výpovede otca v priebehu konania na súde prvej inštancie je zrejmé, že v priebehu obdobia nezamestnanosti pracoval vo firme, kde podľa jeho slov sa chodil zorientovať. Do spoločnosti W. W. s.r.o. ako finančný riaditeľ nastúpil dňa 25.11.2016 s dohodnutou mzdou vo výške X.XXX eur mesačne. Je potrebné konštatovať, že pokiaľ otec ukončil pracovný pomer dohodou v práci, v ktorej dosahoval vyšší príjem, ukončenie tohto pracovného pomeru odvolací súd hodnotí ako vzdanie sa vyššieho príjmu. Argumenty otca o rozviazaní pracovného pomeru v snahe zabezpečiť si záležitosti a vytvoriť priestor, aby sa dokázal starať o maloleté deti, nie sú prijateľné. Pokiaľ sa otec odvoláva na splátky pôžičiek a hypotéky v celkovej výške XXX eur, ktoré mu vznikli v súvislosti s odsťahovaním sa matky zo spoločnej domácnosti a boli čerpané na spoločnú nehnuteľnosť, odvolací súd na tieto námietky neprihliadal z dôvodu, že po rozvode manželstva dôjde k majetkovému vyporiadaniu manželov, predmetom ktorého budú i splátky úverov. Odvolací súd zdôrazňuje nevyhnutnosť zohľadnenia pri posúdení výšky výživného aj zabezpečenia výlučnej osobnej starostlivosti o deti matkou. Tiež odvolací súd prihliadol na skutočnosť, že obaja rodičia majú výdavky na bývanie a ani jeden z rodičov nemá vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu. Odvolací súd dospel k záveru, že výška určeného výživného zodpovedá zabezpečeniu odôvodnených potrieb maloletého V. a P. a rovnako zodpovedá príjmu, zárobkovým pomerom otca a jeho schopnostiam a možnostiam. 13. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi. Rovnako súhlasí so záverom, že rozsah úpravy styku na každý druhý víkend v mesiaci od piatku do nedele je v súlade so záujmom detí a zohľadňuje ich vzťah k otcovi. Zároveň dáva odvolací súd do pozornosti, že rozsah styku otca s deťmi je výsledkom aktuálneho nastavenia detí a pri jeho určení je nevyhnutné potrebné prihliadať aj na názor maloletých detí. Odvolací súd dospel k záveru tiež o potrebe úpravy styku otca s maloletými aj počas prázdnin a sviatkov v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku prihliadajúc na vek detí, ich prázdninový režim a aktivity prameniace z ich mimoškolských činností, právo styku maloletých s otcom, vytvorenie si spoločného programu a aktivít aj počas prázdnin a sviatkov, právo otca venovať sa deťom, tráviť s ním aj čas dovolenky. Otec aj matka sú povinní zariadiť si svoje záležitosti tak, aby sa styk otca s dieťaťom realizoval a aby nedošlo k narušeniu citovej väzby medzi otcom a maloletými. Riadna a vhodná komunikácia medzi rodičmi je nevyhnutná pre fungovanie rodičov a detí, zabezpečenie spokojnosti maloletých a ich zdravého psychického a fyzického vývinu. Odvolací súd zdôrazňuje, že dané rozhodnutie zohľadňuje prvoradý záujem maloletých detí a rešpektuje ich názor. 14.Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 15.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, 16.Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).