Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/6/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316216076 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316216076.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci navrhovateľky: D. D., O.. D., L. K.S. XX.X.XXXX, P. J. T. XXX/XX, XXX XX K. B. - L. T., zastúpená splnomocnenou osobou na pojednávaní I.. R. P., proti manželovi: I.Á. D., L. K. XX.X.XXXX, P. J. T. XXX/XX, XXX XX K. B. - L. T. X, zastúpený advokátskou kanceláriou : Dušan Daňový advokát, s.r.o. so sídlom Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 47 241 471, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva voči maloletému: I. D., L. K. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom - ÚPSVaR Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, ul. Krátka č. 1, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 26. januára 2017, č. k. 37P/272/2016-126, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 26. januára 2017, č. k. 37P/272/2016-126, vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého I. D.L., L. K. XX.XX.XXXX sumou vo výške 120,-€ mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 26. januára 2017, č. k. 37P/272/2016-126, rozhodol tak, že manželstvo navrhovateľky D. D., O.. D., L. K. XX.X.XXXX, P. J. K. B. - L. T., T. XX a manžela I. D., L. K. XX.X.XXXX, P. J.: K. B. - L. T., T.Č. XX, uzavreté dňa 16.5.2000 v K. B., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. B., vo zväzku 5, ročník 2000, na strane 68, pod poradovým číslom 9, rozviedol. Súd prvej inštancie zveril maloletého I. D., narodeného dňa 19.10.2011 na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého I. D., narodeného dňa 19.10.2011 sumou 120,-€ mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. O styku maloletého s otcom súd prvej inštancie rozhodol tak, že otec má právo sa stretávať s maloletým I. D. každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod. a to vždy tak, že si v stanovené dni a hodiny otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky a v stanovené dni a hodiny vráti späť matke v mieste jej bydliska. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 29.9.2016 žiadala navrhovateľka, aby súd jej manželstvo uzatvorené s manželom rozviedol, na čas po rozvode manželstva upravil práva a povinnosti voči maloletému I. s odôvodnením, že manželstvo neplní svoj účel, je hlboko a trvalo rozvrátené, je formálne, účastníci sa citovo odcudzili, manžel sa správal nezodpovedne a ľahkomyseľne, udržiaval vzťahy s inými ženami, domov chodil ráno alebo neprišiel aj 2-3 dni, opakovane bol odsťahovaný, v dôsledku čoho dochádzalo k hádkam. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej manžel v r. 2012 začal žiť s priateľkou, majú spolu trojročnú dcéru, v dôsledku čoho sa jeho správanie k navrhovateľke zhoršilo, zostal agresívny a navrhovateľka spolu s deťmi pred jeho útokmi opustila spoločnú domácnosť. Medzi manželmi pretrvávali názorové nezhody na manželské a rodinné spolužitie. Z manželstva pochádzajú tri deti, dve sú plnoleté, najstaršia R., narodená dňa XX.XX.XXXX má ťažké zdravotné postihnutie v dôsledku čoho bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a matka je jej opatrovníčkou, stredná dcéra K., narodená dňa XX.X.XXXX je študentkou strednej školy, na jej výživu otec riadne neprispieval, sporadicky jej niečo zakúpil a maloletý I., narodený dňa XX.XX.XXXX, na výživu, ktorého otec neprispieval, sporadicky mu niečo kúpil. Podľa navrhovateľky má manžel príjem z prenájmu ich domu, ktorý opustila s deťmi. Na pojednávaní navrhovateľka v zastúpení splnomocnenou osobou uviedla, že trvá na návrhu v celom rozsahu, žiadala rozvod manželstva, na čas po rozvode žiadala zveriť maloletého I. do svojej osobnej starostlivosti, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, výživné na maloletého žiadala určiť v sume 200,- € mesačne od 01.01.2012 a upraviť styk otca s maloletým tak, že bude mať právo sa s ním stretávať každý párny týždeň v piatok od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. 3. Manžel matky v zastúpení splnomocneným právnym zástupcom na pojednávaní uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva, aj s dôvodmi uvedenými v návrhu, súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matke, výšku výživného ponechal na úvahu súdu a styk otca s maloletým ponechať neobmedzený. 4. Kolízna opatrovníčka v prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť maloletého I. do osobnej starostlivosti matke s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, styk ponechať bez súdnej úpravy a výživné navrhla v sume od 120,- € do 150,- € mesačne, s poukazom na odôvodnené potreby maloletého a taktiež otcov príjem. 5. Súd prvej inštancie v rámci skutočného stavu zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo po desaťročnom spolužití dňa 16.5.2000, posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese K. B. - L. T., A.. T. XXX/XX. Z ich vzťahu sa narodili tri deti: plnoletá R. D., L. K. XX.XX.XXXX, pozbavená spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 11Ps/14/2011-55 zo dňa 6.2.2013, ďalej K. D., L. K. XX.X.XXXX, študentka strednej školy a maloletý I. D., L. K. XX.XX.XXXX. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, po konfliktných situáciách sa navrhovateľka s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojím rodičom a ich rodinný dom podľa jej vyjadrenia ihneď prenajal manžel za 700,- € mesačne. Navrhovateľka je na predĺženej rodičovskej dovolenke, ako sama uviedla a poberá rodičovský príspevok v sume 203,- € mesačne a taktiež rodinné prídavky v sume 23,- € mesačne. Navrhovateľka býva so svojimi deťmi v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým prispieva čiastkou 200,- € mesačne. Maloletý I. zo zdravotných dôvodov nenavštevuje materskú škôlku, máva časté infekty dýchacích ciest, bronchitídu, angínu, je veľmi hravý. Navrhovateľka uviedla, že priemerné mesačné výdavky na maloletého predstavujú - strava, oblečenie, obuv, cca 100,- €, tiež výdavky na hygienu do 15,- až 20,- € mesačne. Otec sa s maloletým stretáva, syn ho má rád, pýta sa k nemu, otec mu zakupuje tenisky, bundu, hry - detská pištoľ. 6. Manžel navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že má priateľku, volá sa C. I., majú spolu trojročnú dcéru C. I., L. K. XX.XX.XXXX, zo zdravotných dôvodov nechodí do škôlky, a preto je s ňou matka na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 275,-€ mesačne spolu s rodinnými prídavkami. Ona má spolu tri deti. Manžel navrhovateľky je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR od 10/2016, ako sám uviedol, má ukončené základné vzdelanie. Naposledy riadne pracoval 5 rokov v J. G. E. J., kde zarábal podľa vlastného vyjadrenia cca 20.000,- Sk, dostal výpoveď bez odstupného, následne sa živil brigádnickou činnosťou, doposiaľ z nej má cca 20,- až 30,- € týždenne, mesačne od 150,- do 250,- €. Manžel navrhovateľky spolu s ňou vlastní rodinný dom, ktorý nadobudol v r. 2011, nie je splatený, dal ho do nájmu, ktoré nájomné je 700,- € mesačne. Podľa vyjadrenia manžela navrhovateľky má na seba napísané auto zn. Škoda Octavia, ale v skutočnosti je jeho kamaráta. Nevyhnutné mesačné výdavky má: nájom 400,- € mesačne, náklady na dom, elektrina, voda, plyn 185,- € mesačne, strava 300,- € mesačne. Manžel navrhovateľky uviedol, že manželke prispieval čiastkou 100,- až 150,- € mesačne z nájmu domu, čo ona poprela a potvrdila iba čiastku párkrát 100,- € až 150,- €. 7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva je dôvodný, a preto návrhu vyhovel. Súd prvej inštancie mal za preukázané zhodnými výpoveďami oboch účastníkov konania, že s rozvodom manželstva obaja súhlasia, citovo sa navzájom odcudzili, dlhšiu dobu účastníci nežijú v spoločnej domácnosti a manžel navrhovateľky má vážnu známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, pričom z tohto vzťahu mu pribudla aj jedna ďalšia vyživovacia povinnosť. Preto súd dospel k záveru, že manželstvo neplní svoj spoločenský účel, je trvalo rozvrátené a nefunkčné, ide o formálny zväzok, ktorý neplní ani jednu zo svojich spoločenských funkcií, a preto ho rozviedol. Na čas po rozvode manželstva súd zveril maloletého I. do osobnej starostlivosti navrhovateľke - matke, ktorá žiadala o jeho zverenie a s čím súhlasil aj manžel navrhovateľky - otec dieťaťa, odporučila to aj kolízna opatrovníčka. Čo sa týkalo zastupovania a spravovania majetku maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie toto právo ponechal obom rodičom dieťaťa, nakoľko nezistil žiadny dôvod nato, aby toto právo, ktoré zo zákona patrí obom rodičom dieťaťa, aby bolo odňaté niektorému z rodičov. Neboli nato splnené podmienky. Súd prvej inštancie tiež zistil, že obaja rodičia sa o maloleté dieťa starajú, zaujímajú, kupujú mu darčeky. Čo sa týkalo výživného, súd zaviazal otca platením výživného na maloletého I. v sume, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko dospel k záveru, že táto suma je primeraná odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ktoré je vo veku vyše 5 rokov, má oslabenú imunitu a ktoré výdavky matka vyčíslila nasledovne: strava, oblečenie, obuv, cca 100,- €, tiež výdavky na hygienu 15,- až 20,- € mesačne a zároveň je primeraná možnostiam a schopnostiam otca, ktorý je zdravý, má ukončené základné vzdelanie, má príjem a tiež majetkové pomery mu to umožňujú. K tomuto záveru súd dospel po zistení, že aj keď je otec nezamestnaný a evidovaný na Úrade práce a je zdravý, nie je invalidný dôchodca, má stály príjem z prenájmu rodinného domu v sume 700,- € mesačne, pričom na živobytie si privyrába aj brigádnickou činnosťou, z ktorej má príjem cca od 150,- do 250,- € mesačne, ako sám uviedol. Preto mal súd prvej inštancie zato, že otec dieťaťa je schopný platiť súdom stanovené výživné, aj pri svojich ďalších vyživovacích povinnostiach a maloleté dieťa - syn I. má právo sa podieľať na životnej úrovni svojho rodiča, v danom prípade otca. Pri stanovení výšky výživného súd prihliadol aj celkový záujem otca o maloletého, na to, že syn má otca rád, stretáva sa s ním a otec mu zakupuje darčeky. Čo sa týkalo styku otca s maloletým synom, súd prvej inštancie tento styk upravil tak, ako je uvedené, nakoľko matka žiadala upraviť styk, kolízna opatrovníčka odporučila tento styk upraviť a doposiaľ styk otca s maloletým prebiehal v rôznych intervaloch. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko je to v záujme maloletého. 8. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Proti tomuto rozsudku podal do výšky výživného v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Otec svoje odvolanie odôvodnil tým, že je nezamestnaný a riadne evidovaný na ÚPSVaR od 10/2016. Mám aj inú vyživovaciu povinnosť a to dcéru C. I., narodenú dňa X.X.XXXX. Rodinný dom, ktorý bol v prenájme a bol z neho v minulosti príjem 700,- € / mesačne - už nie je aktuálny, nakoľko prenájom už skončil, a nebude mať teda z neho žiaden príjem. Do domu sa sťahuje aj s deťmi. V prípade ak sa mu zlepší finančná situácia, a zamestnám sa na trvalý pracovný pomer, tak výšku výživného sám prehodnotí a bude platiť väčšiu sumu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého I.na D., narodeného dňa XX.XX.XXXX sumou 40,- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu vyhovie alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. K odvolaniu otca podala vyjadrenie matka, ktorá v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že naďalej trvá na vydanom rozsudku súdu v časti výživného vo výške 120,- € / mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Odporca t.j. otec I. D. dlhodobo žiadne výživné na maloleté dieťa neplatí. Odporca vôbec nemá záujem oficiálne pracovať, pretože príjem z jeho brigád mu postačuje na jeho životné náklady. Je dobrovoľne nezamestnaný už od roku 1998, pričom ako uchádzač o zamestnanie je vedený až od októbra 2016 /po podaní návrhu o rozvod manželstva/. Uvádzaná suma vo výške 700,- € za prenájom rodinného domu mala byť spoločná, pretože sú spoluvlastníci nehnuteľnosti, avšak odporca si túto sumu svojvoľne prisvojil. 11. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca, pričom v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že sa stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie a žiadajú v celom rozsahu rozsudok potvrdiť. Matka na pojednávaní preukázala zvýšené náklady na maloletého syna. Zároveň konštatujú, že je v možnostiach otca vyživovaciu povinnosť plniť v stanovenej sume 120,- € mesačne. 12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.04.2018 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, splnomocnená zástupkyňa matky, otec, právny zástupca otca, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 13. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. 14. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie, čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. 15. V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté o rozvode manželstva účastníkov, o zverení maloletého Jána, o zastupovaní a správe majetku a súčasne o výške výživného na maloletého Jána, ako aj o úprave styku otca s maloletým synom. Odvolanie otca bolo podané iba do výšky ním určeného výživného na maloletého syna. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu otca vzťahujúcu k ukončeniu nájmu rodinného domu a súčasne ku skutočnosti, že otec je nezamestnaný a evidovaný na úrade práce sociálnych vecí a rodiny od októbra 2016, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že otec k ukončeniu nájmu rodinného domu, v rámci odvolacieho konania nepredložil žiaden doklad (dôkaz), ktorý by potvrdil skutočnosti uvedené otcom v odvolaní, preto na tieto argumenty otca odvolací súd neprihliadol. Taktiež samotná skutočnosť, že otec je evidovaný na úrade práce a sociálnych vecí a rodiny, ako nezamestnaný je bezpredmetná, nakoľko tieto skutočnosti už boli zohľadnené v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom odvolací súd poukazuje na to, že otec nemá žiadne závažné zdravotné problémy, ktoré by mu bránili pracovať t.j. poberať mzdu a samotná skutočnosť, že otec nepracuje je jeho slobodné rozhodnutie. Otec v konaní pred súdom prvej inštancie, ani pred odvolacím súdom nepreukázal, že by si aktívne hľadal prácu, a preto k uvedenému odvolací súd neprihliadol. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca vzťahujúce sa k určenej výške výživného, odvolací súd poukazuje na to, že maloletý I. má 6 a 1 roka, pričom výživné určené vo výške 120,- € na dieťa je na spodnej hranici vyživovacej povinnosti, čiastočne zohľadňujúce výdavky maloletého Jána vyčíslené matkou. Odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, akým spôsobom otec hospodári, keďže napriek svojmu príjmu (nájom nehnuteľnosti), ktorý má vo výške cca 700,- € dokáže platiť nájomné 400,- € mesačne, náklady na dom, elektrina, voda, plyn 185,- € mesačne, strava 300,- € mesačne t.j. spolu 885,- €. Je teda nepochybné, že otec musí disponovať aj iným príjmom, ktorý v konaní pred súdom prvej inštancie, ani pred odvolacím súdom neuviedol. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec, má momentálne 44 rokov, čiže ide o muža v aktívnom produktívnom veku, síce so základným vzdelaním, ktorý si podľa názoru odvolacieho súdu musí nájsť adekvátne zamestnanie so mzdou zodpovedajúcou jeho schopnostiam a kvalitám, aby dokázal platiť výživné na jeho maloleté deti ( na všetky štyri deti, nakoľko žiadne z jeho detí, napriek dosiahnutiu plnoletosti nie je schopné samé sa živiť), ktoré sa podľa názoru odvolacieho súdu bude vekom maloletých detí iba zvyšovať. Pokiaľ otec argumentuje tým, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru C. narodenú dňa XX.XX.XXXX, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že je vecou otca, koľko vyživovacích povinností bude mať, avšak je potrebné myslieť na to, že každé z jeho maloletých detí (aj plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť t. j. navštevuje strednú školu, resp. vysokú školu , prípadne má také vážne zdravotné problémy, ktoré mu neumožňujú pracovať) je odkázané výživou na svojich rodičov a má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov. Preto narodenie ďalšieho dieťaťa nie je dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti otca. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určeného výživného vo výške 120,- € na maloletého Jána, ako vecne a právne správny potvrdil. Na základe uvedeného možno ustáliť záver, že otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku riadne nevysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určeného výživného na maloletého Jána potvrdil, pretože je vecne a právne správny ( § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 16. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 17. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej aleb ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).