Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoPr/7/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316217413 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316217413.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v spore žalobkyne: T.. X. C., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XXX, zast. Mgr. Slavomírom Slávikom, advokátom v Bratislave, Mlynarovičova 13, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, o určenie, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru nedošlo, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 25. októbra 2017 č.k. 44Cpr/15/2016-92 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa určenia, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, m e n í tak, že určuje, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru medzi stranami na základe zákona ku dňu 31.08.2016 nedošlo. Vo zvyšku nároku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona ku dňu 31.08.2016 nedošlo a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu funkčného platu v sume 946,50 eur za každý mesiac odo dňa 02.09.2016 až do času, keď žalobkyni umožní pokračovať v práci alebo do doby, keď súd rozhodne o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, súčasne žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2/Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že ako štátny zamestnanec so žalovaným ako služobným úradom dňa 25.02.2016 uzatvorila v súlade s ustanovením § 27 a nasledujúcich zákona o štátnej službe služobnú zmluvu, ktorej predmetom je výkon štátnej služby v štátnozamestnaneckom mieste v služobnom úrade vo funkcii hlavný štátny radca v odbore štátnej služby medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky európskych spoločenstiev. Strany sporu sa dohodli na dočasnej štátnej službe ako druhu štátnej služby podľa § 17 ods. 3 písm. c) zákona o štátnej službe. Deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru si strany dohodli na 1. marec 2016. Čas trvania dočasnej štátnej služby si dohodli na dobu určitú, pričom jej trvanie ohraničili „najdlhšie do 31. decembra 2022“. Zo strany žalovaného boli prijaté systemizačné zmeny v dôsledku organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 9/2016 z 18.05.2016, v zmysle ktorých sa štátnozamestnanecké miesto žalobkyne začlení bez zmeny do oddelenia rozvojových projektov Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. Žalovaný listom zo dňa 22.08.2016 v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 zákona o štátnej službe vystavil žalobkyni potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. Uvedeným listom žalovaný oznámil žalobkyni, že v dôsledku organizačného opatrenia Ministerstva vnútra SR č. 12/2016 zo dňa 17.08. 2016 s účinnosťou od 01.09.2016 došlo k zrušeniu ID 43473, funkcie hlavný štátny radca, na ktorom žalobkyňa vykonávala dočasnú štátnu službu odborníka. Štátnozamestnanecký pomer tak skončil uplynutím dočasnej štátnej služby podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. 3/ Podľa žalobkyne ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej ŠZP) žalobkyne u žalovaného nedošlo, keď nedošlo k uplynutiu doby, ktorá bola dojednaná ako čas trvania štátnej služby v služobnej zmluve ako doba určitá, najdlhšie do 31.12.2022. Ku skončeniu ŠZP nie je možné dôjsť jednostranným rozhodnutím žalovaného. Služobná zmluva obsahuje jednoznačné určenie doby trvania ŠZP, iná skutočnosť zo služobnej zmluvy nevyplýva. Zo žiadnej listiny v osobnom spise žalobkyne nevyplýva, že by bola doba trvania dočasnej štátnej služby určená iným zistiteľným spôsobom, z ktorého by vyplývalo, že je to do pominutia potreby, ako to uviedol žalovaný v oznámení o skončení ŠZP. V služobnej zmluve sa neuvádza, že by čas trvania ŠZP závisel od nejakého projektu. Poukázala na ust. § 51 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného v čase skončenia ŠZP, ktorý uvádza, kedy je možné jednostranne skončiť ŠZP. Ak by takto bolo možné skončiť ŠZP odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, tak by to tam bolo výslovne uvedené. Skutočným dôvodom skončenia ŠZP žalobkyne bolo prijatie organizačného opatrenia žalovaným, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne a preto mal byť ŠZP skončený výpoveďou. Skutočnosť, že boli prijaté organizačné zmeny, vyplýva z listín v osobnom spise žalobkyne. Podľa zákona o štátnej službe služobný pomer končí pri dočasnej štátnej službe uplynutím doby, na ktorú bola dohodnutá. Táto doba musí vyplývať z textu služobnej zmluvy, keďže je to úkon súkromno-právnej povahy a nie je možné také dojednanie v služobnej zmluve, ktoré by umožňovalo jednostranné rozhodnutie zamestnávateľa o skončení ŠZP, ako to bolo v tomto prípade, keď žalovaný rozhodol, že žalobkyňu už nepotrebuje a skončil ŠZP. Na štátnozamestnanecké miesto odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby sa vzťahuje Zákon o štátnej službe, teda aj ustanovenie o výpovedi. Podľa § 18 písm. b) Zákona o štátnej službe dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve. V tomto prípade bola žalobkyňa prijatá pre potrebu plnenia projektu najneskôr do 31.12.2022. Tento projekt naďalej trvá a aj v súčasnosti žalovaný prijíma v rámci tohto projektu ďalších odborníkov a preto nemohlo byť dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne pominutie potreby v rámci tohto projektu. Pokiaľ žalovaný dôvodí, že nemohol dať žalobkyni výpoveď podľa § 47 písm. b/ zákona o štátnej službe z dôvodu zrušenia tohto miesta kvôli ponukovej povinnosti, tak mala za to, že pokiaľ by nemal pre ňu miesto, tak túto povinnosť nemusel realizovať a aj tak by došlo ku skončeniu ŠZP. 4/Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď štátnozamestnanecký pomer žalobkyne u žalovaného bol založený služobnou zmluvou č. SPOU- PO50 - 039/2016 zo dňa 25. 2. 2016 na funkciu hlavný štátny radca - odborník. Zo služobnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa bola prijatá na dobu určitú do dočasnej štátnej služby, na základe výberu č. SPOUP- O- VK- 2016/5 zo dňa 29.01. 2016 na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby a ktorého štátnozamestnanecký pomer mal trvať najdlhšie do 31.12.2022. Do dočasnej štátnej služby podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. c) zákona o štátnej službe možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu na základe výberového konania alebo na základe výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby. Predmetné štátnozamestnanecké miesta boli vytvorené v rámci národných projektov v oblasti terénnej a sociálnej práce a komunitných centier, vznikli na základe fondu, ktorý deklaroval potrebu ich vykonávania. Dobu trvania štátnozamestnaneckého pomeru dohodnutého na dobu určitú možno vymedziť v služobnej zmluve viacerými spôsobmi a to - určením konkrétneho dátumu dokedy má trvať, určením na základe objektívnej skutočnosti, napríklad návratu zastupovanej štátnej zamestnankyne z rodičovskej dovolenky alebo aj vymedzením účelu, na ktorý sa služobná zmluva uzatvára. Podľa § 18 písm. g) zákona o štátnej službe dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 17 a 18 zákona o štátnej službe trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol. V tomto smere dôvodom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne v dočasnej štátnej službe najdlhšie do 31.12.2022 boli národné projekty v oblasti terénnej sociálnej práce a komunitných centier financované z eurofondov. Ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou žalovaný pristúpil na základe stanoviska sprostredkovateľského orgánu Ministerstva vnútra SR pre operačný program ľudské zdroje č. SEP- IMRK3- 2016/000530 - 004 zo dňa 04.08.2016, v ktorom tento orgán odporúčal prepracovať predložený návrh žiadosti o nenávratný finančný príspevok s ohľadom na dodržanie princípu hospodárnosti, účelnosti, účinnosti a efektívnosti, ktoré by spočívali v znížení počtu osôb odborného aj riadiaceho personálu a znížení počtu štátnych zamestnancov - odborníkov. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity prehodnotil projekt a z jeho stanoviska č. USVRK- KUS- 2016/001028 - 109 zo dňa 17.08.2016 požiadal ministra vnútra SR o vykonanie organizačných a systemizačných zmien s účinnosťou od 01.09.2016. Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 12/2016 zo dňa 17.08. 2016 s účinnosťou od 01.09.2016 malo byť zabezpečené hospodárnejšie a efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov schválených pre národné projekty v oblasti terénnej sociálnej práce a komunitných centier Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Vydaným organizačným opatrením bolo jednoznačne deklarované, že žalobkyňa nie je potrebná na plnenie úloh štátnej služby. Dočasnosť výkonu štátnej služby žalobkyne uplynula dňom 01.09.2016. Dňa 22.08.2016 bolo vydané potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, ktoré žalobkyňa prevzala dňa 25.08.2016. Ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne došlo v dôsledku organizačného opatrenia ministerstva vnútra SR č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016, na základe ktorého s účinnosťou od 01.09.2016 došlo k zániku štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom žalobkyňa vykonávala dočasnú štátnu službu odborníka. Štátnozamestnanecký pomer žalobkyne tak skončil ku dňu 31.08.2016 uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. K skončeniu dočasnej štátnej služby spravidla dôjde uplynutím dohodnutej doby, prípadne na základe toho, že nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe. 5/Podľa dôvodovej správy k zákonu o štátnej službe ( k § 17 a 18 ) v dočasnej štátnej službe budú vykonávať štátnu službu štátni zamestnanci patriaci do špecifickej kategórie (napríklad odborník ústavného činiteľa, štátny zamestnanec vo verejnej funkcii podľa tohto zo zákona ...), v dočasnej štátnej službe na základe výberového konania alebo výberu bude vykonávať štátnu službu odborník dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby. Trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe, ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol, prípadne vykonávaním funkcie podľa osobitného predpisu. V dôvodovej správe k § 52 zákona o štátnej službe sa uvádza, že špecifická úprava skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona vyplýva z osobitnej právnej regulácie štátnozamestnaneckých vzťahov. Súd mal za to, že dôvodom, na základe ktorého vznikol u žalobkyni štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe bol výber č. SPOU-PO-Vk-2016/5-12 z 29.01.2016 na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby. Časovo bola dočasná štátna služba žalobkyne ohraničená údajom - výber č. SPOU-PO-Vk-2016/5-12 z 29.01.2016 a že trvá najdlhšie do 31. decembra 2022. Štátnozamestnanecké miesto o ktoré sa vo výbere uchádzala žalobkyňa bolo charakterizované ako: štátnozamestnanecké miesto na služobnom úrade - Ministerstvo vnútra SR, Odbor štátnej služby - 1.03 Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky európskych spoločenstiev, druh štátnej služby - dočasná štátna služba, funkcia - hlavný štátny radca - odborník, organizačný útvar - Oddelenie Národného projektu Take Away odboru rozvojových projektov, monitorovania a hodnotenia Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Ministerstva vnútra SR. Už zo samotného označenia funkcie žalobkyne v služobnej zmluve (odborník, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby) vyplýva, že potreba práce žalobkyne pre žalovaného je dočasná, ohraničená výberom (na určitý projekt), na základe ktorého bola uzatvorená služobná zmluva t. j. vznikol štátnozamestnanecký pomer žalobkyne. Keď potom žalovaný prijal na základe požiadavky sprostredkovateľského orgánu na projekte, v rámci ktorého pracovala žalobkyňa, organizačné zmeny, v súvislosti s ktorými pominula potreba práce žalobkyne, súd mal za to, že bol naplnený dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona v zmysle § 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe. Táto potreba pominula na základe rozhodnutia ministra vnútra SR č. 12 o organizačných a systemizačných zmenách z 17.08.2016 u určitých štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe - odborníkoch, ktorým zaniká potreba plnenia úloh štátnej služby a medzi ktorými bola aj funkcia hlavného štátneho radcu u žalobkyne pod ID 43473. Kategóriu odborníkov dočasne potrebných na výkon štátnej služby možno považovať za špecifickú kategóriu, ktorej osobitosť vyplýva aj zo skutočnosti, že v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona sa vydáva len potvrdenie vedúcim úradu, v ktorom uvedie len deň a dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Pokiaľ žalobkyňa dôvodila argumentom, že služobná zmluva obsahuje údaj o skončení dočasnej štátnej vždy uvedením dátumu - najdlhšie do 31. decembra 2022, súd mal za to, že dočasná štátna služba žalobkyne mohla skončiť aj v skoršom termíne, pokiaľ nastanú relevantné právne skutočnosti. 6/Z dôvodov uvedených vyššie súd prvej inštancie potom žalobu zamietol. 7/O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, úspešnému žalovanému však nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď sa nároku vzdal. 8/Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa namietajúc nesprávne právne posúdenie veci, ako i skutočnosť, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Výklad právnej normy, k akému dospel súd prvej inštancie na základe dôvodovej správy k zákonu o štátnej službe (ustanovenie § 17, § 18 a § 52) nie je podľa názoru odvolateľky v súlade so zmyslom a účelom právnej úpravy, ktorá dopadá na skutkový stav prejednávanej veci. Dôvodom, na základe ktorého vznikol štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe, nie je výber z 29.1.2016 na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, ako mylne uviedol súd prvej inštancie. Výber z 29. 1. 2016 neobsahuje zmienku o dobe trvania dočasnej štátnej služby žalobkyne, neobsahuje ani iné časové ohraničenie dočasnej štátnej služby iným určiteľným spôsobom (zastupovanie, trvanie projektu). Skutočným dôvodom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne je dočasná potreba plnenie odborných úloh. Dočasnosť však nie je možné vykladať tak, ako to uviedol súd prvej inštancie, je potrebné ju chápať v časovom zmysle ako vyplýva z ustanovenia § 18 písm. g) zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve. Za tohto stavu nie je možné skončiť štátnozamestnanecký pomer jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa o uplynutí tejto doby. V danom prípade v zmluve bola určená doba dátumom 31. decembra 2022, iná doba, určená objektívnou skutočnosťou, udalosťou alebo iným pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom z obsahu služobnej zmluvy ani z obsahu výberu nevyplýva. Zákon o štátnej službe v ustanovení § 52 ods. 1 písm. i/, ktorý žalovaný uviedol v potvrdení o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, neuvádza, že tento zaniká uplynutím potreby ďalšieho zamestnávania, ale uplynutím času. Podľa žalobkyne zrušenie štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý uviedol žalovaný v potvrdení, nie je dôvodom pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona a z dôvodu uplynutia času, ale dôvodom na jeho skončenie výpoveďou (§ 47 písm. b) zákona o štátnej službe). Zákon o štátnej službe nepozná vo vzťahu k žalobkyni v prejednávanej veci ako právne akceptovaný dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru rozhodnutie zamestnávateľa o pominutí potreby ďalšieho zamestnávania. Rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne je typickým rozhodnutím o organizačnej zmene, na ktoré sa vzťahujú ďalšie nadväzujúce ustanovenia zákona o štátnej službe. Rozhodnutie o pominutí potreby ďalšieho zamestnávania právny poriadok nepozná, právny poriadok nepripúšťa možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe jednostranného rozhodnutia zamestnávateľa o tom, že uplynula dohodnutá doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru. Takýmto spôsobom dochádza k obchádzaniu zákona a rozhodnutiu o organizačnej zmene, ktorým došlo k zrušeniu pracovného miesta, sa priznávajú dôsledky, ktoré právny poriadok ani nepozná. V ďalšom žalobkyňa upozornila na to, že zákon o štátnej službe upravuje napr. okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odborníka ústavného činiteľa (§ 51 ods. 1 zákona o štátnej službe), ak by zákonodarca zamýšľal priznať odborníkovi, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, rovnaké postavenie a práva ako odborníkovi ústavného činiteľa, bolo by to v zákone o štátnej službe výslovne uvedené. Nakoniec žalobkyňa poukázala na to, že projekt, na účely ktorého bola žalobkyňa do štátnej služby prijímaná, naďalej trvá a žalovaný na účely plnenia projektu naďalej prijíma zamestnancov. Z uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že v prípade, ak sa zamestnávateľ jednoznačne rozhodol, že žalobkyňou nepotrebuje ďalej zamestnávať, nejde o uplynutie dočasnej štátnej služby (toto je možné aplikovať len v prípade uplynutia času), ale o rozhodnutie o organizačnej zmene, kedy je možné skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou, o čo v uvedenej veci nejde. Žalobkyňa nakoniec namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, rozsudok podľa nej nie je dostatočne presvedčivý, postráda logickú nadväznosť. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla žalobkyňa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, alebo aby vo veci sám rozhodol tak, že žalobe vyhovie. 9/Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Už z názvu štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom bola žalobkyňa zaradená vyplýva, že ide o dočasné plnenie úloh štátnej služby, a to len počas trvania potreby plnenia týchto úloh. Akýkoľvek iný výklad by priznal týmto zamestnancom vyššiu ochranu, ako zamestnancom uvedeným v ustanovení § 6 zákona o štátnej službe. Za potrebné považoval prihliadať na skutočnosť, že zákon o štátnej službe v mnohých inštitútoch a postupoch sa odlišuje od zákonníka práce, rozlišuje viaceré kategórie zamestnancov a priznáva im rôzne práva a povinnosti, teda ich postavenia ani ochrana nie sú rovnaké. Navrhol preto potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti. 10/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov ňou vymedzených (379, 380 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že toto je dôvodné. 11/V súdenej veci strany sporu sa dohodli na dočasnej štátnej službe ako druhu štátnej služby podľa § 17 ods. 3 písm. c) zákona o štátnej službe. Deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru si strany dohodli na 1. marec 2016. Čas trvania dočasnej štátnej služby si dohodli na dobu určitú, pričom jej trvanie ohraničili „najdlhšie do 31. decembra 2022“. 12/Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (účinný do 31.5.2017) definoval dva druhy štátnej služby, stálu štátnu službu v § 16 a dočasnú štátnu službu v § 17. Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu a vykonáva sa bez adaptačného obdobia. V zmysle § 18 písm. g/ zákona dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve. 13/Podľa § 46 zákona č. 400/2009 Z.z. štátnozamestnanecký pomer možno skončiť dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe. Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona. 14/Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona vymedzuje ust. § 52 zákona č. 400/2009 Z.z. v ods. 1, v zmysle ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom a) nadobudnutia právoplatnosti schváleného zmieru alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania, ak bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby podľa § 42 ods. 1, b) nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin, c) nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za nedbanlivostný trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, d) nadobudnutia právoplatnosti rozsudku ukladajúceho štátnemu zamestnancovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky, e) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol štátny zamestnanec pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, f) keď štátny zamestnanec neúspešne vykonal alebo z vlastnej viny nevykonal skúšku na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu podľa osobitného predpisu v lehote určenej osobitným predpisom alebo služobným úradom, g) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa zrušuje platnosť osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o nesplnení predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ak sa takéto osvedčenie na vykonávanie štátnej služby vyžaduje podľa osobitného predpisu a ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený alebo sa nedohodol so služobným úradom inak, h) straty občianstva (§ 3), i) uplynutia dočasnej štátnej služby. Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, ktoré vydá vedúci úradu, obsahuje údaj o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (§ 52 ods. 3 zák. č. 400/2009 Z.z.). 15/Z vyššie uvedeného vyplýva, že dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve, štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby. 16/ Trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol. Skončenie dočasného štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nadväzuje na právnu skutočnosť, ktorú zákon zakladá v príslušných ustanoveniach. Ku skončeniu dočasnej štátnej služby dôjde uplynutím dohodnutej (resp. ustanovenej) doby, prípadne na základe toho, že nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe. 17/Potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zo dňa 22. augusta 2016 bolo žalovaným vydané podľa § 52 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z. z dôvodu, že v dôsledku organizačného opatrenia Ministerstva vnútra SR č. 12/2016 zo dňa 17.08. 2016 s účinnosťou od 01.09.2016 došlo k zrušeniu ID 43473, funkcie hlavný štátny radca, na ktorom žalobkyňa vykonávala dočasnú štátnu službu odborníka. Štátnozamestnanecký pomer tak skončil uplynutím dočasnej štátnej služby podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. i) zákona o štátnej službe z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Z odôvodnenia uvedeného potvrdenia je zrejmé, že štátnozamestnanecký pomer žalobkyne mal skončiť z dôvodu, že u žalovaného došlo k organizačnej zmene, nie z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bol tento štátnozamestnanecký pomer uzavretý. Organizačná zmena, teda zrušenie štátnozamestnaneckého miesta, ktorá nastala u žalovaného, mohla spôsobiť skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu výpoveďou, za splnenia zákonných predpokladov podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. Žalovaný ale oznámil žalobkyni, že jej štátnozamestnanecký pomer skončil ku dňu 31. augusta 2016 v zmysle § 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z.z. Uvedeným spôsobom k označenému dňu mohlo dôjsť k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne len v prípade, ak by k uvedenému dňu uplynula doba trvania pomeru dohodnutá v služobnej zmluve (určená konkrétnym dátumom, resp. iným zrejmým spôsobom, napr. vymedzením účelu uzavretia štátnozamestnaneckého pomeru). 18/Na uvedenom základe dospel odvolací súd k záveru, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne tak, ako je uvedené v potvrdení žalovaného zo dňa 22. augusta 2016, ku dňu 31. augusta 2016, na základe § 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z.z. nedošlo, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by uplynula doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru dojednaná v služobnej zmluve, teda nenastal zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe. 19/Odvolací súd súhlasí s argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej v posudzovanom prípade nenastal žiaden z dôvodov uvedených v § 52 ods. 1 písm. a/ až h/ zákona o štátnej službe, žalovaný existenciu takéhoto ani netvrdil. K uplynutiu doby trvania štátnej služby, čo je dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle § 52 ods. 1 písm. i/ zákona o štátnej službe, rovnako nedošlo, nakoľko doba jej trvania bola dohodnutá do 31. decembra 2022. Pokiaľ žalovaný skutkovo vymedzil skončenie štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu prijatia organizačného opatrenia, v dôsledku ktorého došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne, takýto dôvod skončenia dočasnej štátnej služby zákon o štátnej službe vôbec nepozná. Organizačnú zmenu a v jej dôsledku zrušenie štátno-zamestnaneckého miesta nie je možné zamieňať s inštitútom uplynutia dočasnej štátnej služby. Nie je totiž možné, aby rovnaká právna skutočnosť, ktorou je prijatie organizačnej zmeny, znamenala a spôsobovala dva obsahovo rozličné právne následky - jednak možnosť výpovede a súčasne dôvod, pri ktorom dochádza k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona na základe uplynutia dočasnej štátnej služby. 20/Organizačná zmena (zrušenie štátnozamestnaneckého miesta) tak nemohla spôsobiť skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne na základe zákona de facto okamžite (potvrdenie z 22. augusta 2016 prevzala žalobkyňa dňa 25. augusta 2016) ku dňu 31. augusta 2016, táto organizačná zmena umožňovala skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009Z.z. Pripustením výkladu prezentovaného žalovaným by došlo k obchádzaniu zákona, nakoľko takýto výklad by umožňoval obchádzať ustanovenia zákona č. 400/2009 Z.z. upravujúce skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, a vyhnúť sa takto splneniu zákonných predpokladov pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru za použitia niektorého z výpovedných dôvodov, resp. pre okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. 21/Z vyššie uvedených dôvodov neostalo odvolaciemu súdu než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť (§ 388 CSP) a žalobe žalobkyne vyhovieť v časti týkajúcej sa určenia, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, vo zvyšku nároku (v časti uplatnenej náhrady funkčného platu, v ktorej časti nárok nebol súdom prvej inštancie prejednaný vôbec) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP) a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). 22/Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 23/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).