Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/28/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316217779 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316217779.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci navrhovateľa: Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Rača, IČO: 30 804 191, so sídlom Pri Vinohradoch 267, Bratislava, zastúpeného: Kolíková & Partners, s.r.o., IČO: 47 239 441, so sídlom Radvanská 21, Bratislava proti odporkyniam: 1/ Asociácia prijímateľov sociálnych služieb v Slovenskej republike, IČO: 42 260 078, so sídlom Pri Vinohradoch 267, Bratislava a 2/ B. V., C.. X.X.XXXX, S. M. A. XXX, S., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporkyne 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.11.2016, č.k. 44C/244/2016-60, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Odvolanie odporkyne 1/ proti výroku II. a výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie sa o d m i e t a. Uznesenie súdu prvej inštancie s a v zostávajúcej napadnutej časti (výroku I. a výroku IV.) m e n í tak, že odporkyni 1/ sa ukladá, aby sa zdržala inštalácie a vyvesovania transparentov na bytový dom súpisné č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, obec Bratislava - mestská časť U., katastrálne územie U., okres Bratislava III, parcely registra „C“ č. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/ XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX bez súhlasu vlastníka alebo správcu bytového domu. Vo zvyšku sa návrh zamieta. Odporkyňa 1/ má možnosť podať žalobu o strpenie výkonu práv a následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 C.s.p. Navrhovateľovi sa proti odporkyni 1/ a odporkyni 2/ priznáva nárok na plnú náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil odporkyni 1/, aby sa zdržala organizovania a materiálneho zabezpečovania inštalácie a vyvesovania transparentov na bytový dom súpisné č. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, obec Bratislava - mestská časť U., katastrálne územie U., okres Bratislava III, parcely registra „C“ č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/ XX, Č.. XXXX/XX (výrok I.) a odporkyni 2/, aby odstránila transparent s nápisom: „M. R. I. X. T. Q.“ z betónovej konštrukcie lodžie prislúchajúcej k bytovej jednotke č. XXX na predmetnom bytovom dome (výrok II.), zároveň uložil odporkyni 2/, aby sa zdržala inštalácie a vyvesenia akýchkoľvek transparentov na predmetný bytový dom bez súhlasu vlastníka alebo správcu bytového domu (výrok III.). Zároveň navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV.). 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2, § 330 ods. 2, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 a § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že mal preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľa v predmetnom spore, vychádzajúc z osvedčených skutočností, na základe ktorých je vlastníkom sporného bytového domu Bratislavský samosprávny kraj (ďalej len „BSK“), navrhovateľ je rozpočtovou organizáciou BSK a z čl. VI. Zriaďovacej listiny rozpočtovej organizácie BSK číslo 012/2009 zo dňa 22.06.2009 je zrejmé, že navrhovateľ hospodári s majetkom vo vlastníctve BSK, ktorý mu bol zverený na plnenie predmetu jeho činnosti a vo vzťahu k iným právnickým a fyzickým osobám vystupuje ako správca a užívateľ tohto majetku, pričom z protokolu o zverení majetku do správy zo dňa 05.05.2011 vyplýva, že BSK ako vlastník zveril navrhovateľovi ako správcovi do správy nehnuteľný majetok evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, teda aj sporný bytový dom v katastrálnom území U., súpisné číslo XXXX a správou zvereného nehnuteľného majetku sa rozumie oprávnenie majetok držať, užívať, brať z neho úžitky a nakladať s ním len so súhlasom BSK (v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je okrem štátu aj správca majetku štátu, ktorému bol tento majetok zverený do správy oprávnený domáhať sa ochrany vlastníckeho práva k veciam vo vlastníctve štátu). Konštatoval, že navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, keď navrhovateľ je správcom bytového domu a súčasne poskytovateľom sociálnej služby, ktorú poskytuje v predmetnom bytovom dome a odporkyne neoprávnene zasahujú do práv navrhovateľa vo vzťahu k bytovému domu. Skutočnosti, že odporkyňa 1/ organizuje a zabezpečuje neoprávnené vyvesovanie a inštalovanie transparentov v jeho vlastníctve na bytový dom v správe žalobcu a že odporkyňa 2/ opakovane bez oprávnenia inštaluje a vyvesuje transparenty na bytový dom v správe navrhovateľa mal preukázané z navrhovateľom predloženej fotodokumentácie, z listu odporkyne 1/ zo dňa 19.10.2016 adresovaného navrhovateľovi, ako aj z e-mailovej komunikácie odporkýň s navrhovateľom, kde sa odporkyne domáhali vrátenia transparentu s nápisom „M. R.L. I. X. T. Q.“, ktorý bol navrhovateľom na vlastné náklady odstránený z bytového domu a ktorý im bol následne dňa 05.10.2016 vrátený, čo je zrejmé z potvrdenia MV SR OR PZ BA III, OO PZ Bratislava Rača č. ORPZ-BAIII-OPP3-4-042/2016 o odovzdaní veci. Považoval za dôvodné neodkladným opatrením nariadiť povinnosť zdržať sa vyvesovania transparentov aj do budúcna, nakoľko navrhovateľ dôkazne preukázal, že na bytovú jednotku (č. XXX) v užívaní odporkyne 2/ po tom, čo transparent z dôvodu bezpečnosti bol navrhovateľom dňa 5. októbra 2016 demontovaný, došlo k ďalšej inštalácii transparentov na betónovú časť lodžie, napriek prejavenému nesúhlasu navrhovateľa ako správcu nehnuteľnosti. Stotožnil sa s názorom navrhovateľa v tom smere, že činnosťou odporkýň dochádza k porušovaniu vlastníckych práv BSK ako aj práv navrhovateľa ako správcu majetku BSK vec držať, užívať a disponovať ňou, nakoľko predmetnú činnosť realizujú bez oprávnenia a súhlasu vlastníka, resp. správcu, v rozpore s ustanoveniami čl. VIII ods. 1, 4 a 15 Domáceho poriadku navrhovateľa, ku ktorému bol prijatý Dodatok č. 5, a ktorým bol s účinnosťou od 04.11.2016 novelizovaný čl. VIII ods. 15. Zároveň vyvodil, že uvedeným konaním odporkyne 1/ a 2/ ohrozujú aj bezpečnosť a zdravie iných užívateľov sociálnych služieb ako aj iných osôb, ktorí sa zdržujú v predmetnom bytovom dome, a to tým, že takéto transparenty, ktoré odporkyne vyvesujú na betónovú časť lodžií bytového domu, sú z pevnejšieho materiálu a ich prípadným uvoľnením napr. vplyvom nepriaznivého počasia by mohlo dôjsť ku škodám na majetku resp. k ohrozeniu zdravia takýchto osôb. Z predloženého listu jednej z užívateliek sociálnych služieb p. B. U. zo dňa 05.10.2016 mal preukázanú obavu z ujmy na zdraví, ktorá by jej mohla byť spôsobená uvoľnením transparentu, ktorý sa nachádza na balkóne bytu č. XXX na X. poschodí, pričom ona býva v byte č. XXX na X. poschodí a ktorého odstránenia sa preto tiež dožadovala. Dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v plnom rozsahu dôvodný, keď súd mal osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery jednotlivých strán sporu, a navrhovateľ preukázal tvrdené skutočnosti, že odporkyne 1/ a 2/ neoprávnene zasahujú do jeho práv ako aj do vlastníckeho práva Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý zveril navrhovateľovi ako správcovi správu svojho majetku predmetný bytový domu a že mu bez okamžitej úpravy pomerov hrozí ujma. Zároveň neuložil navrhovateľovi povinnosť v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 CSP, a to povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. a plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa 1/ z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) C.s.p., t.j. že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je uvedený žiadny relevantný dôvod pre bezodkladnú úpravu pomerov doložený aspoň osvedčením pravdivosti predložených argumentov; žiadny z dokumentov uvedených v bode 3., 20. a 23. ani len neosvedčuje tvrdenia navrhovateľa o porušovaní jeho práv a všeobecne záväzných právnych predpisov; osvojil si bez osvedčenia pravdivosti káuz k uvádzaným titulom a to bez uvedenia kauzálneho nexusu. K otázke porušenia Domáceho poriadku uviedla, že nie je predložený výsledok rozhodnutia komisie o odstránení transparentu z loggie bytu XXX, pričom je zároveň zrejmé, že v čase vyvesenia oboch transparentov nebol účinný čl. VIII ods. 1, 4 a 15 Dodatku č. 5 k Domácemu poriadku. Ďalej poukázala, že skutočný dátum sťažnosti prijímateľky sociálnej služby (v ktorej vyjadrila obavu z ujmy na zdraví) nie je možné overiť, nakoľko nebola prijatá v súlade s právnymi predpismi záväzne upravujúcimi evidenciu registratúry navrhovateľa. Rovnako považovala za neoveriteľné tvrdenie navrhovateľa o údajnom uvoľnení transparentu zavesenom dňa 1.10.2016 na loggi bytu XXX. Namietala, že postupom súdu prvej inštancie, ktorým vydal neodkladné opatrenie bez povinnosti podania žaloby dosiahol stav, kedy navrhovateľ nenesie dôkazné bremeno a návrh vo veci samej bol súdom sankcionovaný bez akejkoľvek možnosti odporcov vyjadriť sa k návrhom na vydanie neodkladného opatrenia; dôkazné bremeno tak do budúcna presunul na odporcov v rozpore so základnými princípmi občianskeho procesu. Ďalej poukázala na to, že prvoinštančný súd nevyhodnotil skutočný titul a v rozpore s ústavnými právami občanov pripustil cenzúru skrytú za ochranu verejnej bezpečnosti a ochranu záujmov správcu verejného majetku. Podľa jej názoru sa vôbec nezaoberal otázkou obmedzenia ústavných práv odporcov, pričom konštatoval, že tieto nebudú neprimerane narušené, a to bez odôvodnenia. Zároveň namietala, že súd nedokazoval otázku, či umiestnením transparentu môže dôjsť k ohrozovaniu zdravia a majetku alebo k nebezpečenstvu ujmy hroziacej z už umiestneného transparentu ako aj do budúcnosti (starostlivosť správcu o vzhľad ním spravovanej budovy sa javí v tejto súvislosti neprimerané). Poukázala na to, že súd prvej inštancie bez ďalšieho prijal tvrdenie navrhovateľa o zákaze umiestňovania veci na loggiách a stavebných konštrukciách v Domácom poriadku verejného poskytovateľa vydanom za porušenia práva prijímateľa sociálnej služby v súlade s § 6 ods. 3 v zariadení sociálnych služieb podľa písm. c), t.j. v rozpore s § 6 ods. 2 zákona, teda okrem účelovosti je opomenutím zákonom stanovenej povinnosti spochybnená aj účinnosť Dodatku č. 5 k Domácemu poriadku; zároveň znenie Dodatku č. 5 k smernici č. 28 nie je totožné s vyhotovením Dodatku č. 5 k Smernici č. 28 Domáceho poriadku doručeným do jej listovej schránky najskôr dňa 15.11.2016. Podľa jej názoru navrhovateľ neosvedčil, akým spôsobom boli dotknuté práva správcu držať a užívať zverený verejný majetok územnej samosprávy, z čoho možno vyvodiť, že nevznikla a nehrozí žiadna ujma. Namietala nesprávne právne posúdenie veci, keď skutočným dôvodom návrhov je prezentovaný názor členov o.z. APSSSR na zamestnávateľa riaditeľa navrhovateľa - štatutárny orgán zriaďovateľa navrhovateľa, ktorý je predsedom Vyššieho územného celku, a ktorý súvisí s dlhotrvajúcimi spormi o výšku sumy úhrady za poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov a o obsah zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Vyčítala súdu prvej inštancie, že neurčil skutočný titul - žalobu na ochranu osobnosti. V ďalšom texte odvolania rozoberala obsah slobody prejavu, vyplývajúcej z Ústavy SR. Nad rámec odvolacích dôvodov žiadala o dodržanie princípu rovnosti účastníkov, nakoľko zo všetkých súdnych sporov, dotýkajúcich sa účastníkov vyplýva dôvodné podozrenie z klientelizmu, čo je možné vyvodiť z predložených dôkazov, na základe ktorých Ministerstvo vnútra SR vzalo späť výzvu (danú na podnet právneho zástupcu navrhovateľa) ohľadom súladu Stanov odporkyne 1/. Z uvedeného je zrejmé, že ministerstvo na výzvu k zmene stanov odporkyne 1/ nebolo oprávnené a jednalo sa o zásah verejnej moci do zákonmi zaručených práv tretej osoby. K odvolaniu pripojila Dodatok č. 5 k smernici č. 28 Domáceho poriadku, odpoveď Ministerstva vnútra SR zo dňa 11.12.2015, zápisnica o priebehu 1. členskej schôdze odporkyne 1/. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 4. Odporkyňa 2/ sa k odvolaniu vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.4.2017, v ktorom uviedla, že odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podal dňa 2.1.2017 povinný - odporkyňa 1/ zastúpená povinnou - odporkyňou 2/ v celom rozsahu, pričom odporkyňa 1/ (právnická osoba) je zastúpená štatutárnym orgánom - odporkyňou 2/ (fyzická osoba) a z odvolania je zrejmé, že podanie bolo vykonané oprávnenými osobami zastúpenými jedinou fyzickou osobou. Vyhlásila, že odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré vlastnoručne signovala, je aj jej slobodným rozhodnutím ako fyzickej osoby a netrpí schizofréniou. Ďalej uviedla, že sa plne stotožňuje s návrhom na rozhodnutie odvolacieho súdu uvedeného v podanom odvolaní a pridržiava sa odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní. 5. Dňa 13.4.2017 bolo prvoinštančnému súdu doručené podanie zo dňa 12.4.2017 - žiadosť o povolenie odkladu exekúcie na vymoženie rozhodnutia o uložení neodkladného opatrenia k sp.zn. 35Er/202/2017 a 44C/244/2016 (v kópii a bez sprievodného listu) spolu s kópiou zápisnice o priebehu 1. členskej schôdze občianskeho združenia žalovaného 1/ a kópiou odvolania proti rozhodnutiu o uložení neodkladného opatrenia. 6. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne 1/ vyjadril podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 22.5.2017, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru predmetné odvolanie je odvolaním odporkyne 1/ a iba proti jednému z výrokov uznesenia. Vychádzal z toho, že v záhlaví odvolania a rovnako aj v hlavičke je identifikovaná odporkyňa 1/ ako osoba podávajúca odvolanie, rovnako na poslednej strane odvolania je uvedený podpis štatutárneho zástupcu odporkyne 1/. Poukázal na to, že v danom prípade ide o samostatné procesné spoločenstvo, z toho dôvodu môže odporkyňa 1/ požadovať zrušenie napadnutého uznesenia len vo vzťahu k prvému výroku rozhodnutia, nakoľko výrokom II. a III. súd uložil povinnosť inej osobe (odporkyni 2/). V súvislosti s námietkou nesplnenia procesných podmienok uviedol, že tieto boli riadne splnené (uvedenie relevantných dôvodov nie je procesnou podmienkou, pričom v uznesení sú uvedené skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú úpravu pomerov). Konštatoval, že odporkyňa 1/ v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť protiprávnosť konania odporkýň a ohrozenie bezpečnosti a zdravia iných prijímateľov sociálnych služieb. Vo vzťahu k argumentácii odporkyne 1/, že v konaní nebolo predložené rozhodnutie komisie o odstránení transparentu uviedol, že komisia nerozhoduje o odstránení nosičov, ale je len fakultatívny orgán, ktorý zabezpečuje faktické odstránenie nosičov. Poukázala na znenie Domáceho poriadku, v zmysle ktorého je zakázané inštalovať akékoľvek konštrukcie, reklamné pútače, transparenty, bannery alebo akékoľvek nosiče, vrátane nosičov reklamy, pričom v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ navrhovateľa udeliť výnimku z uvedeného zákazu formou písomného súhlasu (k čomu v danom prípade nedošlo). Uviedol, že podal návrh na vykonanie exekúcie, o ktorom koná Okresný súd Bratislava III pod sp.zn. 33Er/202/2017, pričom súdny exekútor W.. B. Q. vydal dňa 15.3.2017 upovedomenie o začatí exekúcie na nepeňažnú povinnosť, ktorou je odstránenie transparentu z lodžie bytovej jednotky a v súčasnosti sa rozhoduje o námietkach voči upovedomeniu o začatí exekúcie. V súvislosti s argumentáciou odporkyne 1/ o nesprávnom vyhodnotení titulu podaného návrhu, pretože sa jedná o žalobu na ochranu osobnosti, uviedol, že navrhovateľ nie je fyzickou osobou, z toho dôvodu sa nemôže domáhať žaloby na ochranu osobnosti (taktiež sa nemôže domáhať ochrany osobnosti za osobu uvedenú na transparente), preto súd prvej inštancie správne vec posúdil, keď konštatoval, že navrhovateľ je oprávneným subjektom domáhať sa ochrany vlastníckeho práva. Poukázal na to, že sloboda prejavu nie je absolútnou slobodou a podlieha určitým obmedzeniam, napr. z dôvodu ochrany práv a slobôd iných, vrátane ochrany života, zdravia a majetku, preto je potrebné skúmať, či je primerané, že niekto na základe slobody prejavu môže porušovať vlastnícke právo inej osoby a svojim konaním ohrozovať život, zdravie a majetok iných. Konštatoval, že prejavenie názorov odporkyne 1/ môže byť vykonané menej invazívnym spôsobom než narušením vlastníckeho práva navrhovateľa a ohrozením života, zdravia a majetku iných (s poukazom na webovú stránku odporkyne 1/, na ktorej môže slobodne prezentovať svoje názory). V ďalšom reagoval na argumentáciu odporkyne 1/ v súvislosti s podaním žaloby vo veci samej a unesením dôkazného bremena a uviedol, že vydanie neodkladného opatrenia bez povinnosti podania žaloby vo veci samej vyplýva z § 330 C.s.p., mieru dokazovania dostatočným spôsobom odôvodnil súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a tvrdenia o dôkaznom bremene sú neopodstatnené, keďže navrhovateľ predložil dôkazy v miere vyžadovanej na vydanie neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. K vyjadreniu pripojil upovedomenie o začatí exekúcie voči povinnej - odporkyne 2/. 7. K vyjadreniu odporkyne 2/ sa navrhovateľ vyjadril v podaní doručenom prvoinštančnému súdu dňa 19.6.2017, v ktorom zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenie, že odvolanie podala výlučne odporkyňa 1/ a vysvetlil, že odvolanie, pristúpenie k odvolaniu alebo iné vyhlásenie odporkyne 2/ bolo potrebné uskutočniť riadnym podaním v rámci lehoty na podanie odvolania. Následne sa vyjadril k žiadosti o povolenie odkladu exekúcie a k dôvodom v nej uvedeným. 8. Odporkyňa 1/ reagovala na vyjadrenia navrhovateľa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.8.2017, v ktorom uviedla, že je spochybnený opravdivý záujem navrhovateľa na dosiahnutí tvrdeného cieľa neodkladného opatrenia vzhľadom na jeho vyjadrenie, ktoré podal po 81 dňoch od doručenia odvolania. Vyjadrila sa, že súd svojim konaním podlieha regionálnej politickej moci a posluhuje zastieracím manévrom navrhovateľa. Poukázala na to, že text na transparente je kritikou štatutárneho orgánu zriaďovateľa navrhovateľa, pričom navrhovateľ okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa iným konaním svojho štatutára snaží spochybniť právo na združovanie občanov v mieste ich trvalého bydliska - založenie občianskeho združenia s adresou sídla Zariadenia pre seniorov, ktorú používa navrhovateľ ako adresu svojho sídla hoci na tejto adrese nesídli a vedenie organizácie sídli na inej adrese. Zopakovala svoju argumentáciu o zastieraní skutočného zámeru návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. odstránenie verejne prezentovaného kritického názoru členov občianskeho združenia na regionálneho politika. Namietala postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého doručil vyjadrenie k odvolaniu odporkyne 2/ a súčasne štatutára odporkyne 1/ na podanie stanoviska právnemu zástupcovi navrhovateľa. Námietky navrhovateľa považovala za pozitivistické a formalistické s cieľom obmedziť konanie pred súdom účastníka, ktorý nemá právnické vzdelanie a nemá finančné prostriedky na zabezpečenie profesionálnej právnej pomoci. Zopakovala, že odvolanie proti uzneseniu o neodkladnom opatrení podala odporkyňa 1/ zastúpená odporkyňou 2/, a to v celom rozsahu, s tým, že je zrejmé, že podanie je vykonané oprávnenými osobami nakoľko je nesporné, že rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany odporcu a za (v mene) odporkyne 1/ aj za odporkyňu 2/ koná identická fyzická osoba. Ďalej namietala, že neodkladné opatrenie bolo vydané v rozpore s § 330 ods. 2 C.s.p., nakoľko povaha veci nepripúšťa, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej postupom podľa § 329 ods. 1, keďže výrok zasahuje do základného ústavného práva - slobody prejavu. Uviedla, že ochranou osobnosti by sa mohol brániť iba dotknutý regionálny politik a práve v tom je rozpoznateľné zneužívanie právomoci, keď funkčne podriadený až po vyvesení transparentu s hanlivým textom na adresu svojho nadriadeného najprv doplní Domáci poriadok bez vyjadrenia dotknutých a potom sa odvoláva na „protiprávnosť“ konania odporcu a odmieta uznať prevahu základného práva zaručeného Ústavou SR nad podzákonným a svojvoľne schváleným predpisom obmedzenej pôsobnosti, naviac antidatovaným, pričom v návrhu vychádza v zásade iba z tvrdenia o reálnom nebezpečenstve pádu transparentu umiestneného na fasáde domu, ktoré ale vecne nepreukázal. Poukázala na to, že vplyvom veternej smršte bola strecha objektu (ktorej výstavbu vyšetruje polícia a Úrad verejného obstarávania) roztrhaná a rozmetaná po blízkom okolí, pričom transparent umiestnený na fasáde objektu ostal nedotknutý bez zmeny a ani len neohrozil iné osoby. Nesúhlasila s argumentáciou navrhovateľa, že voči nariadenému opatreniu niet právnej obrany strany, ktorá má niečo konať či strpieť, pričom zamieňa rozhodnutie vo veci samej za rozhodnutie o neodkladnom opatrení s odkazom na absenciu povinnosti navrhovateľa podať žalobu a sám dôvodí ustanovením § 330 C.s.p. Podľa jej názoru však suspenzívny účinok pôsobí aj na vykonateľnosť opatrenia, inak by bolo možné na základe nariaďovania neodkladných opatrení zasahovať do práv a povinností bez dokazovania a bez vydania rozsudku, čím by bolo porušené ústavné právo na súdnu ochranu. Zopakovala svoje dôvody na odklad exekúcie, t.j. že neodkladné opatrenie je vydané v rozpore s § 330 ods. 2 C.s.p., nakoľko povaha veci nepripúšťa, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej postupom podľa § 329 ods. 1 C.s.p., keďže výrok zasahuje do základného ústavného práva - slobody prejavu. K vyjadreniu pripojila výpis z Obchodného registra spoločnosti právneho zástupcu navrhovateľa, podnet navrhovateľa na postup podľa zákona o združovaní občanov voči odporkyni 1/ adresovaný Ministerstvu vnútra SR zo dňa 27.8.2015, žiadosť odporkyne 1/ zo dňa 9.11.2015 o vyjadrenie adresované Ministerstvu vnútra SR, odpoveď Ministerstva vnútra SR zo dňa 11.12.2015, fotografie zobrazujúce spadnutú časť strechy, budovy, miestnosti a transparent, článok o verejnom obstarávaní. 9. Navrhovateľ v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 17.10.2017 reagoval na vyjadrenie odporkyne 1/, v ktorom uviedol argumentáciu v prospech svojho tvrdenia o tom, že odvolanie bolo podané iba odporkyňou 1/. Vo vzťahu k neprípustnosti nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého výrok by nahrádzal alebo bol totožný s rozhodnutím vo veci samej, poukázal na prekonanie tohto názoru najmä v prípade zdržovacích nárokov, medzi ktoré patria aj nároky súvisiace s ochranou vlastníckeho práva navrhovateľa. K argumentácii, súvisiacej s ochranou osobnosti zopakoval svoj nesúhlas s tým, že podstatou konania nebol obsah predmetných transparentov a jeho prípadný konflikt s osobnostnými právami určitej osoby, ale oprávnenosť, resp. neoprávnenosť vyvesovania predmetných transparentov na bytový dom v správe navrhovateľa. Vyjadril názor, že v danom konkrétnom prípade ide o primeraný zásah do práva na slobodu prejavu, nakoľko odstránenie transparentov z bytového domu nebráni odporkyniam prejaviť svoj názor inými menej invazívnymi spôsobmi. Vo vzťahu k tvrdeniam odporkyne 1/, týkajúcich sa strechy bytového domu poukázal na to, že ide o nové tvrdenia a dôkazy uplatnené po uplynutí lehoty na podanie odvolania (s poukazom na § 366 a § 373 ods. 4 C.s.p.), na ktoré nemožno prihliadať. Tiež poukázal na § 329 ods. 2 C.s.p., z toho dôvodu podľa jeho názoru nemožno prihliadať na uvedené dôkazy, nakoľko neexistovali v čase nariadenia neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že v konaní osvedčil, že v čase vydania neodkladného opatrenia existovala hrozba a obavy prijímateľov sociálnych služieb o život a zdravie v dôsledku neodborného vyvesenia transparentu a ani skutočnosť, že transparent zostal počas veternej smršte nedotknutý, nedokazuje absenciu ohrozenia zdravia a životov prijímateľov sociálnych služieb v dôsledku možného pádu transparentu. 10. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou kto podal predmetné odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že v jeho záhlaví je uvedená identifikácia odporkyne 1/, a to názvom, adresou sídla a e-mailovou adresou. Pred samotným označením odvolania je uvedená identifikácia odporkyne 1/ (názvom a adresou sídla) a navrhovateľa (názvom, adresou sídla a uvedením IČO). Odvolanie je podpísané B. V. ako štatutárnym orgánom o.z. Odvolací súd na základe skúmania obsahu podaného odvolania vyvodil, že odvolanie bolo podané odporkyňou 1/. Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha uloženia určitých zákazov, príkazov (aby odporkyne sa niečoho zdržali alebo vykonali), a to samostatne od každej z nich, v závislosti od tvrdeného porušenia práva navrhovateľa následkom činnosti odporkyne 1/ a odporkyne 2/. Pri posúdení nároku ako nároku na ochranu vlastníckeho práva je potom nepochybné, že v prípade odporkýň ide o samostatné spoločenstvo, t.j. každá z nich koná sama za seba a procesný úkon jednej z nich neplatí i pre druhú odporkyňu. Odporkyňa 1/ nesprávne argumentuje, že v prípade totožnosti predstaviteľky štatutárneho orgánu jedného z odporcov s fyzickou osobou, ktorá je ďalším z odporcov, automaticky predpokladá vykonanie procesného úkonu oboma týmito osobami. V danom prípade na podanie odvolania obidvomi odporkyňami bolo potrebné, aby túto vôľu prejavili riadne, zrozumiteľne a jednoznačne, t.j. z odvolania by muselo byť jasné (zo záhlavia, z obsahu a z podpisu), že odvolanie podáva odporkyňa 1/ aj odporkyňa 2/, čo však v tomto prípade nemožno vyvodiť. Naopak, z podaného odvolania nepochybným spôsobom vyplýva, že uvedený procesný úkon urobila iba odporkyňa 1/, a to bez ohľadu na to, že odvolateľka v texte odvolania vzťahuje odvolacie dôvody všeobecne na „odporcov“. Na základe uvedeného potom odvolací súd považoval odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie ako odvolanie podané odporkyňou 1/. 11. V súvislosti s rozsahom podaného odvolania potom možno konštatovať, že odvolanie podané odporkyňou 1/ voči výrokom II. a III. je podané neoprávnenou osobou. 12. Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 13. Podľa § 386 písm. b) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 14. Z uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že ním boli uložené povinnosti samostatne vo vzťahu k odporkyni 1/ a vo vzťahu k odporkyni 2/. Ak teda odporkyňa 1/ napadla uznesenie v celom rozsahu, napadla ho aj v časti, v ktorej sa jej uložené povinnosti nijakým spôsobom netýkajú (výrok II. a výrok III.), t.j. v tejto časti nebolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. 15. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie odporkyne voči výroku II. a III. podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietol ako podané neoprávnenou osobou. 16. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v zostávajúcej preskúmavanej časti dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. 17. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 18. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 20. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 21. Podľa § 330 ods. 1, 2 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 22. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 23. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 24. Právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 25. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 26. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal nariadením neodkladného opatrenia uložiť odporkyni 1/, aby sa zdržala organizovania a materiálneho zabezpečovania inštalácie a vyvesovania transparentov na bytový dom (vo vlastníctve BSK a v správe navrhovateľa). Zároveň sa domáhala uložiť odporkyni 2/, aby odstránila transparent s nápisom „M. R. I. X. T. Q.“ z betónovej konštrukcie lodžie prislúchajúcej k bytovej jednotke č. XXX na predmetnom bytovom dome a aby sa zdržala inštalácie a vyvesenia akýchkoľvek transparentov na predmetný bytový dom bez súhlasu vlastníka alebo správcu bytového domu. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu. Časť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorou bolo vyhovené návrhu vo vzťahu k odporkyni 2/ v dôsledku odmietnutia odvolania podaného odporkyňou 1/ voči výrokom vzťahujúcim sa k odporkyni 2/ nebolo predmetom odvolacieho prieskumu. 27. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak skúmal všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a s ohľadom na navrhovateľom predložené dôkazy vyvodil potrebu neodkladnej úpravy medzi účastníkmi konania. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ preukázal danosť hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. 28. Je potrebné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že konanie odporkyne 1/ je zásahom do vlastníckeho práva BSK k bytovému domu, ktorý je v správe navrhovateľa; rovnako možno vyvodiť hroziacu ujmu na bezpečnosti a zdravia iných osôb (či už užívateľov sociálnych služieb alebo ďalších osôb). Vyvesovanie (inštalácia) transparentov, v danom prípade z materiálu pevnejšieho charakteru so špeciálnym uchytením, a to bez súhlasu vlastníka bytového domu, resp. s jeho výslovným nesúhlasom, je nepochybne neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva, ktoré zahŕňa vec držať, užívať a disponovať ňou, a to bez ohľadu na obsah textu inštalovaného transparentu. Podľa názoru odvolacieho súdu žiadneho vlastníka veci nemožno nútiť, aby znášal takýto alebo obdobný zásah do svojho vlastníckeho práva, a to ani v prípade deklarovanej slobody prejavu. Právo na slobodu prejavu nemožno vykladať absolútnym spôsobom, a nie je udržateľný názor, že vlastník veci musí strpieť užívanie a disponovanie vecou (s výslovným nesúhlasom) a ustúpiť tak tvrdenému právu odporkyne 1/ na slobodu prejavu, ktoré naviac môže odporkyňa 1/ uplatňovať aj iným spôsobom. Nemožno súhlasiť s argumentáciou odporkyne 1/ o nesprávnom právnom posúdení veci, keďže vzhľadom na osobu navrhovateľa a skutkové okolnosti je vylúčené, aby sa v danom prípade mohlo jednať o uplatňovanie práva na ochranu osobnosti. Vo vzťahu k namietanej účinnosti Dodatku č. 5 k smernici č. 28 Domáceho poriadku odvolací súd konštatuje, že odporkyňa neuviedla žiadne konkrétne tvrdenia a nepredložila dôkazy spochybňujúce prijatie Dodatku k Domácemu poriadku, resp. jeho pravosť. 29. V súvislosti s možným ohrozením bezpečnosti a zdravia tretích osôb je rovnako odôvodnený záver o potrebe neodkladného opatrenia, keď navrhovateľ preukázal známky uvoľnenia transparentu a obavu z ohrozenia zdravia osôb, naopak, odporkyňa 1/ nijakým spôsobom nevyvrátila tieto skutočnosti, napríklad nepreukázala odbornú inštaláciu transparentu bez možnosti vzniku ujmy. Ak poukazovala na poškodenie strechy bez súčasného poškodenia transparentu počas veternej smršte, uvedené nie je dostatočným osvedčením tvrdenia, že k vzniku ujmy nemôže za žiadnych okolností dôjsť. Je namieste, aby vlastník bytového domu (v zastúpení správcu) pri zistení informácie o možnom ohrození bezpečnosti a zdravia vykonal všetky potrebné úkony, aby zabránil nežiadúcim dôsledkom inštalácie vecí inou osobou, a to nielen v záujme odvrátenia rizika všeobecného ohrozenia života, zdravia a majetku osôb, ale aj predídenia možnej zodpovednosti za prípadnú škodu. 30. Odvolací súd podporiac správny právny názor a postup súdu prvej inštancie, vychádzajúc z toho, že navrhovateľ osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako aj bezprostredne hroziacu ujmu, však dospel k záveru, že rozsah uloženej povinnosti odporkyni 1/ nie je primeraný. Súd prvej inštancie uložil odporkyni 1/, aby sa zdržala organizovania a materiálneho zabezpečovania inštalácie a vyvesovania transparentov na predmetný bytový dom. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná činnosť spočívajúca v organizovaní a materiálnom zabezpečovaní nemôže byť vnímaná ako zásah do práv navrhovateľa, ktorý je potrebné obmedziť, keďže uvedená činnosť bez toho, aby zároveň došlo k inštalácii a vyvesovaniu transparentov nijakým spôsobom nezasahuje do práv navrhovateľa. Inak povedané, organizovanie a materiálne zabezpečenie, ktoré v sebe zahŕňa aj samotnú inštaláciu a vyvesovanie transparentov, môže obsahovať aj iné činnosti, ktoré sami osebe nezasahujú do vlastníckeho práva navrhovateľa. Odvolací súd dospel k záveru, že obmedzenie odporkyne 1/ v nevyhnutnej miere je postačujúce v rozsahu zdržania sa inštalácie a vyvesovania transparentov na bytovom dome, preto v tejto časti zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že odporkyni 1/ uložil, aby sa zdržala inštalácie a vyvesovania transparentov na predmetnom bytovom dome a vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Zároveň bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné, aby uvedený zákaz bol ohraničený tak, že odporkyňa 1/ je povinná sa zdržať inštalácie a vyvesovania transparentov „bez súhlasu vlastníka alebo správcu bytového domu“, a to z dôvodu, aby nedošlo k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania a k neprimeranosti zásahu v podobe neodkladného opatrenia voči odporkyni 1/ do budúcnosti. Vo vzťahu k výroku o trovách konania (ako závislom výroku) odvolací súd považoval za potrebné doplniť ho v tom smere, aby z neho bolo zrejmé, proti komu sa priznáva nárok navrhovateľa na náhradu trov konania v záujme jeho vykonateľnosti, keďže na strane odporcov ide o samostatné spoločenstvo. 31. V súvislosti s námietkou odporkyne 1/ o neprípustnosti nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej, odvolací súd konštatuje, že priamo § 330 ods. 2 C.s.p. umožňuje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, ak to povaha veci pripúšťa. V danom prípade je zrejmé, že ide o zdržovací nárok vyplývajúci z ochrany vlastníckeho práva, pričom je vzhľadom na skutkové okolnosti akceptovateľné a nevyhnutné, aby sa navrhovateľ domáhal neodkladnej ochrany v rovnakom rozsahu ako pri žalobe vo veci samej. Naviac, v danej veci bolo na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi účastníkmi postačujúce nariadenie neodkladného opatrenia bez potreby uloženia povinnosti navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej. V takom prípade potom neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v záujme zachovania rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje, je zákonom daná možnosť podania žaloby vo veci samej tej strane, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, v tomto prípade odporkyni 1/. Súd prvej inštancie ju preto správne poučil o možnosti podať žalobu. Odvolací súd zároveň doplnil poučenie v tom smere, že následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 C.s.p. a tiež uviedol strany a predmet konania. V danom prípade sa javilo ako vhodné poučenie o možnosti podať žalobu o strpenie výkonu práva odporkyne 1/, ktoré jej vyplýva z predmetu činnosti občianskeho združenia. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).