Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/139/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316219116 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316219116.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manžela: C. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, toho času bytom R. D. XXX, zastúpený JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom, so sídlom Krajinská 30, Bratislava a manželky: E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX K., toho času bytom F. stredisko G., R. 6, XXX XX L., zastúpená Mgr. Martinom Černákom, advokátom, so sídlom Zochova 5, Bratislava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: V. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, na čas po rozvode, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/328/2016-63 zo dňa 21.09.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 38P/328/2016-63 zo dňa 21.09.2017 rozviedol manželstvo C. O., nar. XX.XX.XXXX a E. O., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava II - Y., vo zväzku 5, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Maloletého V. O., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého V. sumou XXX eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Styk otca s maloletým V. neurčil. Účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v časti rozvodu manželstva podľa § článku 1 základných zásad Zákona o rodine a § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a v časti o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa ust. § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania, keďže vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Konštatoval, že účastníci ako manželia spolu dlhodobo nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária, ich manželstvo neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Príčinu rozvratu manželstva ustálil v diametrálne odlišných názoroch manželov na vzájomné spolužitie a postavenie druhého partnera v manželskom zväzku, čo viedlo k citovému odcudzeniu manželov a nezáujmu o udržanie manželského spolužitia. Mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletého dieťaťa, z tohto manželstva pochádzajúceho. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode prihliadal na konsenzus rodičov v otázke zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia a styk otca s maloletým zostane neupravený, ktorá úprava korešponduje aj s názorom maloletého prejavených pri pohovore s kolíznym opatrovníkom. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob vzdelávania či prípravy na budúce povolanie, nadanie či záujmy a z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Mal preukázané, že maloletý V. navštevuje druhý stupeň ZŠ, jeho náklady sú tvorené povinnými poplatkami v rámci školy, zakupovaním učebníc, zabezpečovaním školských potrieb a pomôcok a aktivitami usporiadanými školou. Tieto náklady je potrebné premietnuť do odôvodnených potrieb dieťaťa, keďže vzdelanie sa považuje za najzákladnejšiu potrebu každého maloletého dieťaťa a náklady na jeho uspokojovanie za náklady potrebné pre zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa. Rovnako mal preukázané, že maloletý sa za súhlasu oboch rodičov venuje dlhodobo športovej činnosti, futbalu, s čím sú spojené ďalšie výdavky finančných prostriedkov. Konštatoval, že matka má v súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletého V. aj náklady spojené so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia a obuvi, hygienických a kozmetických potrieb a ostatných potrieb. Za nadhodnotené považoval matkou vyčíslené priemerné mesačné náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletého v sume cca XXX eur mesačne. Súd prvej inštancie vychádzal pri výpočte nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého z nasledovného: bývanie XX eur mesačne, strava v škole XX eur mesačne, stravné v domácom prostredí XXX eur mesačne, ošatenie a obuv cca XX eur mesačne, náklady spojené s návštevou školy XX eur mesačne (príspevok do školy, ZRPŠ, učebnice a výlety rozpočítané na mesiac), športová činnosť v sume cca XX eur mesačne (mesačný poplatok + výstroj + turnaje a zápasy), doprava XX eur mesačne, čo predstavuje u maloletého čiastku XXX eur mesačne bez započítania výdavkov na školské potreby a pomôcky v sume XX eur mesačne. Rovnako do výpočte nezahrnul náklady na hygienické a drogistické potreby, matkou vyčíslené v sume XX eur mesačne, vyhodnotiac ich ako čiastočne neprimerané. Konštatoval, že výpočet neobsahuje ani veci bežnej dennej spotreby, prirodzene sa vyskytujúce v živote každého maloletého dieťaťa, ktoré nemožno exaktne vyčísliť. Ostatné matkou deklarované náklady vyhodnotil ako neadekvátne, napr. náklady na voľnočasové aktivity v sume XX eur mesačne, náklady na letný tábor v sume XXX eur, či poistka v sume XX eur ročne z dôvodu, že takéto náklady, vynakladajú rodičia v prípade, že na uvedené majú dostatok finančných prostriedkov, resp. hradenie týchto nákladov prispôsobujú svojim možnostiam a schopnostiam, a preto ich nemožno druhému rodičovi pričítať za predpokladu, že nemôže ovplyvniť ich výšku a vynakladanie. Ako výrazne poddimenzovaný vyhodnotil návrh otca na určenie výživného voči maloletému v sume XXX eur mesačne vzhľadom na vek maloletého a pomernú časť priemerných mesačných nákladov na odôvodnené potreby dieťaťa v jeho veku tak, ako sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Dal otcovi do pozornosti, že ním navrhované výživné nepokrýva ani celkové náklady na stravu maloletého v rámci kalendárneho mesiaca, bez zohľadnenia všetkých ostatných nákladov, ktoré je potrebné v súvislosti so starostlivosťou o maloletého vynakladať. Poukázal na príspevky otca vo výške XXX eur mesačne do domácnosti rodičov svojej partnerky, s ktorou žije. Takéto konanie otca vyhodnotil ako výrazne neekonomické. Prihliadol na skutočnosť, že matka sa v októbri 2016 odsťahovala z rodinného domu v K., otec nemal dôvod sa sťahovať a mohol v tomto dome zotrvať, naviac, ak od tohto obdobia platí splátky hypotekárneho úveru výlučne on sám. Mal preukázané, že celkové životné pomery oboch rodičov sú v zásade rovnaké, matka dosahuje príjem cca XXX eur mesačne, otec príjem cca XXX eur mesačne, obaja majú vyživovaciu povinnosť výlučne k maloletému V., v BSM vlastnia rodinný dom v K., ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom. Ich zámerom je dom predať a z kúpnej ceny vyplatiť úver. Pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil čiastočne vyšší príjem otca v porovnaní s príjmom matky. Konštatoval, že spoločné úvery, na ktoré rodičia poukazovali, sú predmetom BSM rodičov a budú riešené v rámci jeho vysporiadania a pre hradenie výživného nemajú tak relevantný význam, aký mu počas konania pripisovali rodičia maloletého, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a navyše sa jedná o záležitosť majetkového vysporiadania rodičov ako manželov a nie o výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému. Výživné na maloletého v sume XXX eur mesačne považoval za primerané, umožňujúce maloletému spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výživného podal odvolanie manžel prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom zmeniť a zaviazať otca prispievať na výživu maloletého V. sumou XXX eur mesačne, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav, neposúdil vec riadne po právnej stránke, nevykonal v tejto časti potrebné dokazovanie, čo viedlo k nezákonnému rozhodnutiu, ktoré je v tejto časti nepreskúmateľné. Poukázal na to, že zo svojho nízkeho príjmu nie je schopný pokryť všetky jeho životné náklady a niekedy mu nezostáva ani na najzákladnejšie potreby. Uviedol, že nemá vyriešenú bytovú otázku, musí platiť nájom a prispievať na domácnosť, v ktorej žije, musí hradiť cestovné do práce, zabezpečiť si stravu a hygienické potreby a platiť viacero úverov. Neustále sa zadlžuje, keďže si požičiava finančné prostriedky. Ak by mal platiť určené výživné zadlžoval by sa, bol by trestne stíhaný a odsúdený, prišiel by o zamestnanie a ostal by na ulici. Poukázal na vyživovaciu povinnosť matky voči maloletému. Sumu XXX eur mesačne považoval za primeranú ako výšku výživného na maloletého. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Otcom navrhované výživné považovala za neprimerane nízke. Poukázala na skutočnosť, že príjmy rodičov sú približne rovnaké, obaja majú jednu vyživovaciu povinnosť. Uviedla, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča a toto právo nemôže byť ukracované len preto, že rodič berie na seba neprimerané a nie nutné výdavky. Poukázala na to, že súd prvej inštancie ustálil výšku nákladov na maloletého v sume XXX eur mesačne, pričom ona sa o maloletého stará osobne a poskytuje mu vecné plnenia (bývanie, strava, nákup ošatenia, zdravotná starostlivosť). 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť z dôvodu, že výška výživného zohľadňuje odôvodnené potreby a záujem maloletého V.. Otcom navrhovanú výšku výživného považoval za poddimenzovanú vzhľadom na potreby dieťaťa a jeho vek, keď navrhovaná čiastka nepokrýva ani náklady na stravu maloletého. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti podľa § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletého dieťaťa ako nedôvodné, keď neobstoja tvrdenia uvedené v jeho odvolaní. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, rozhodnutie zdôvodnil podľa kritérií ustanovených v Civilnom sporovom poriadku. Súd prvej inštancie sa náležite vyporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré sú potrebné pre ustálenie výšky výživného na maloleté dieťa na čas po rozvode. Pokiaľ ide o námietky otca v súvislosti s výškou odôvodnených potrieb maloletého, odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa nie je len strava, ale je to súbor všetkých potrieb súvisiacich so zabezpečovaním výživy a výchovy dieťaťa, jeho vzdelávania, podiel nákladov na bývanie, výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, mimoškolskými potrebami, ako aj výdavky, ktoré nie sú bežné. Je potrebné konštatovať, že matka vyčíslila výdavky na dieťa, ktoré správne vyhodnotil súd prvej inštancie ako nadhodnotené. Prihliadajúc na vek maloletého, výška jeho bežných výdavkov spočívajúcich v zabezpečení stravy, ošatenia, oblečenia a nákladov na lieky, v prípade bežných ochorení dieťaťa, je nesporná. Nie je povinnosťou matky predkladať bloky z nákupov, ale treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom. Súd prvej inštancie správne postupoval aj pri posudzovaní a hodnotení príjmov, výdavkov a majetkových pomerov oboch rodičov. K námietkam otca týkajúcim sa jeho nemožnosti prispievať na výživu dieťaťa výživným vyšším ako XXX eur mesačne, na jeho výdavky na cestovné a úhrady nevyhnutných nákladov, odvolací súd udáva, že v konaní bolo preukázané, že otec dosahoval príjem v priemere mesačne vo výške cca XXX eur netto, z ktorého príjmu je schopný uspokojiť potreby dieťaťa vo výške určenej súdom prvej inštancie, ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého. Pokiaľ sa otec odvoláva na jeho výdavky spočívajúce v splátkach pôžičiek a úverov, odvolací súd poznamenáva, že plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je prvoradou povinnosťou každého rodiča a má prednosť pred inými pohľadávkami. Skutočnosť, že otec sa neprimerane zaťažil pôžičkami, nemôže byť zohľadnená v neprospech maloletého dieťaťa. Správne súd prvej inštancie prihliadal na skutočnosť, že ani jeden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a správne posúdil i konanie otca v súvislosti so zabezpečením jeho bývania ako neekonomické. Rovnako je potrebné zohľadniť výdavky každého z rodičov na bývanie. Pokiaľ sa otec odvoláva na jeho príspevok na bývanie, odvolací súd dáva do pozornosti otca, že ak otec mieni naďalej žiť v domácnosti svojej priateľky, jeho povinnosťou je prispievať na bývanie len pomernou časťou. V prípade, ak sa otec odvoláva na jeho výdavky v súvislosti s vlastníctvom nehnuteľnosti a jej vyporiadaním sa, odvolací súd dáva do pozornosti, že prirodzene rozvodom manželstva nastáva nová situácia na strane každého z rodičov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd prihliadal na vek a potreby maloletého, príjem oboch rodičov a ich majetkové pomery a zároveň zohľadnil i zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa matkou. Súd prvej inštancie správne posúdil a určil výšku výživného na maloleté dieťa vychádzajúc z kritérií rozhodných pri posudzovaní výživného na maloleté dieťa. 9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 C.s.p.. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 ods. 1 C.m.p.. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).