Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/87/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316219859 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316219859.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: PATRIOT GROUP, s.r.o., Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 45 407 657, zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: BCI, a.s., Mydlárska 8718/7A, Žilina, IČO: 31 617 794, zastúpený: Karkó, s.r.o., advokátka kancelária, Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, IČO: 50 158 121, o zaplatenie 4.635,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/445/2016-48 zo dňa 05.09.2017 v časti výroku o trovách konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb/445/2016-48 zo dňa 05.09.2017 v napadnutom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ktoré mu je povinný zaplatiť žalobca. 2. Žalobca sa poddlžníckou žalobou zo dňa 13.12.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 4.635,08 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že v rámci exekučného konania vedeného tunajším súdom na vymoženie pohľadávky žalobcu vo výške 32.500,- eur s príslušenstvom od povinného - Marita, s.r.o., Osadná 2, Bratislava IČO: 47 244 879, na podklade Rozhodcovského rozsudku, vydaného Rozhodcovským súdom Arbitráž Martin č.k. R 1/2016 zo dňa 8.2.2016, právoplatného dňa 29.2.2016 a vykonateľného dňa 3.3.2016 bol povinný upovedomený, že pokiaľ neposkytne plnenie oprávnenému dobrovoľne, vykoná exekúciu prikázaním inej peňažnej pohľadávky. Exekučným príkazom zo dňa 29.6.2016 prikázal exekútor žalovanému, aby svoj záväzok voči povinnému spoločnosti Marita s.r.o., pričom poukázal na účet súdneho exekútora, čo však žalovaný neurobil. Povinný žalobcu mal voči žalovanému pohľadávku vyplývajúcu z obchodného vzťahu vo výške 4.635,08 eur s príslušenstvom a to na základe faktúr č. 2011/089, č. 2011/117, č. 2011/089. Ďalej bolo poukázané nato, že povinný žalobcu je právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalovaného spoločnosti DrevoIN, s.r.o., IČO: 44 058 781, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia. 3. Žalobca poukázal na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 3R 4/2013 zo dňa 6.12.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 240/2013 dňa 12.12.2013 bolo rozhodnuté o začatí reštrukturalizačného konania voči žalovanému a následne uznesením č.k. 3R 4/2013 zo dňa 19.12.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 249/2013 dňa 30.12.2013 bola povolená reštrukturalizácia žalovaného. Uznesením č.k. 3R 4/2013 zo dňa 1.7.2014, právoplatným dňa 8.7.2014 Okresný súd Žilina potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného a reštrukturalizačné konanie bolo skončené. Žalobca poukázal na ustanovenie § 120 ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení a uviedol, že ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neprihlásia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká, žalovaný uviedol, že žalobcom uplatnený nárok vznikol v období pred začatím reštrukturalizačného konania, keďže dodávka a montáž materiálu bola žalovanému vyúčtovaná daňovými dokladmi z obdobia od 30.9.2011 do 3.11.2011, žalobca si svoju pohľadávku do reštrukturalizácie dlžníka neprihlásil a preto jeho právo vymáhať tento nárok v zmysle vyššie citovaného zák. ustanovenia zanikol. 4. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že písomným podaním zo dňa 28.8.2017 zobral žalobca žalobu späť, žiadal konanie zastaviť a vzhľadom na povahu konania a oslobodenie konania od súdnych poplatkov nepriznať žiadnej zo strán náhradu trov konania, keďže žalobca je v konaní o poddlžníckej žalobe v znevýhodnenom postavení a vychádza len z mála údajov, ktoré má k dispozícii. 5. Súd prvej inštancie poukázal v uznesení na ust. § 144, § 145, § 146 ods.1, § 256, §262, CSP a uviedol, že nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keďže zobral žalobu späť, súd priznal náhradu trov konania protistrane, teda žalovanému. Súd neakceptoval požiadavku žalobcu na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 257 CSP, nakoľko podľa jeho názoru neexistujú v danom prípade žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v časti priznania náhrady trov konania žalovanému odvolanie. Žalobca mal zato, že vzhľadom na povahu konania a oslobodenie konania od súdnych poplatkov zvážiť aplikáciu § 257 CSP a nepriznať žiadnej zo strán náhradu trov konania. Žalobca v takomto konaní o poddlžníckej žalobe je v znevýhodnenom postavení a vychádza len z mála údajov, ktoré mal k dispozícii. Z uvedeného dôvodu mal za to, že existuje dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania. Poukázal na § 257 CSP účelom, ktorého je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. 7. Žalobca ďalej poukázal nato, že k dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je podľa názoru žalobcu daný charakterom tohto konania o poddlžníckej žalobe, ktorej zákonodarca priznal oslobodenie od súdnych poplatkov práve pre jej osobitú povahu. Žalobca je v pozícii oprávneného v exekučnom konaní, kedy sa usiluje všetkými možnými prostriedkami zabezpečiť uspokojenie svojej pohľadávky. Keďže žalobca už v momente podania návrhu na exekúciu je stranou, ktorej vznikla značná škoda, zákonodarca takouto formou predchádza vzniku ďalšej škody oprávneného v podobe ďalších nákladov. Predovšetkým chcel žalobca odvolaciemu súdu dať do pozornosti skutočnosť, že aj žalovaný svojim správaním prispel k vzniku sporu preto je potrebné aj túto skutočnosť vziať do úvahy. V rámci exekučného konania konajúci súdny exekútor upovedomil povinného Upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 20.04.2016 v spojitostí s Upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 05.05.2016 o skutočnosti, že pokiaľ neposkytne plnenie oprávnenému dobrovoľne, vykoná exekúciu prikázaním inej peňažnej pohľadávky. Následne vydal súdny exekútor dňa 29.06,2016 Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky dlžníka povinného. 8. Exekučným príkazom zo dňa 29.06.2016 prikázal konajúci exekútor žalovanému, aby svoj záväzok voči povinnému - spol. Marita, s.r.o., poukázal na účet súdneho exekútora. Žalovaný sa k danému exekučnému príkazu žiadnym spôsobom nevyjadril, napriek tomu že zásielku exekútora riadne prevzal dňa 04.07.2016 (doručenka v spise). Pokiaľ by sa žalovaný súdnemu exekútorovi vyjadril a oznámil by mu rozhodné skutočnosti, žalobca by túto žalobu s určitosťou nepodal. 9. Žalobca navrhol Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu, aby zmenil Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 25Cb/445/2016 zo dňa 05.09.2017 v časti výroku o trovách tak, že žiadnej zo strán sa nepriznáva náhrada trov konania eventuálne zruší Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 25Cb/445/2016 zo dňa 05.09.2017 v časti výroku o trovách a vracia vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. 10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný s podaným odvolaním nesúhlasil a mal za to, že boli splnené podmienky na rozhodnutie súdu o trovách konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP a to z toho dôvodu, že žalobca podal voči žalovanému zjavne nedôvodnú žalobu. Zároveň mal za potrebné dodať, že v súvislosti s týmto konaním vznikli žalovanému náklady v podobe trov právneho zastúpenia. Tieto trovy by mu však nevznikli podľa žalovaného, ak by žalobca, ktorý je zastúpený advokátskou kanceláriou, postupoval v súlade s odbornou starostlivosťou a pred podaním žaloby by si v obchodnom vestníku preveril, či voči žalovanému nepôsobia/nepôsobili účinky reštrukturalizačného príp. konkurzného konania. Ak by súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania, takéto rozhodnutie by bolo vzhľadom na skutkový stav zjavne nespravodlivé. Nič na tom nemení podľa žalovaného ani to, že žalovaný nereagoval na exekučný príkaz zo dňa 29.06.2016, a to z dôvodu, že takáto povinnosť pre žalovaného nevyplývala zo žiadneho právneho predpisu. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP Uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.09.2017, č.k. 25Cb/445/2016-48 ako vecne správne potvrdil. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 13. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť. 14. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 15. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťzvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 16. Odvolací súd súhlasí s uznesením súdu prvej inštancie a poukazuje na skutočnosť, ktorú uviedol súd prvej inštancie v napadnutom uznesení a to, že žalobca sa ešte pred podaním žaloby mohol z verejne dostupných registrov dozvedieť o skutočnosti, že žalovaný bol v reštrukturalizácii čím by sa oboznámil s tým, že zanikla vymáhateľnosť všetkých nárokov, ktoré si veritelia žalovaného do reštrukturalizačného konania neprihlásili. Práve tento zánik vymožiteľnosti nároku uplatneného v tomto konaní bol totiž dôvodom, pre ktorý žalobca zobral podanú žalobu späť, čo znamená, že žalobca nepochybne procesne zavinil zastavenie tohto konania a preto nemožno súhlasiť ani s odvolacími dôvodmi žalobcu, že existujú dôvody osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalovaného. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 18. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 19. Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní v napadnutej časti úspešný, odvolací súd mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 20. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).