Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14CoPr/1/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220120 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316220120.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v právnej veci navrhovateľky: H.. U. V., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom S. 9, J., proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves, Novoveská 17/A, Bratislava, IČO: 00 603 392, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.01.2017, č. k. 45Cpr/21/2016-30, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.01.2017, č. k. 45Cpr/21/2016-30 v napadnutej časti, ktorou súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť poskytnúť navrhovateľke 635,- eur mesačne, vždy do 10-teho dňa kalendárneho mesiaca, počnúc od 08.06.2016, m e n í tak, že návrh navrhovateľky zo dňa 28.11.2016 na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti z a m i e t a . Odporca má voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením zo dňa 09.01.2017, č. k. 45Cpr/21/2016-30, súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť poskytnúť navrhovateľke 635,- eur mesačne, vždy do 10-teho dňa kalendárneho mesiaca, počnúc od 08.06.2016. Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a navrhovateľke uložil povinnosť podať žalobu o náhradu mzdy do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 08.06.2016 bolo navrhovateľke doručené oznámenie o skončení pracovného pomeru zánikom funkcie, ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/264/2014-49, 6S/266/2014 zo dňa 22.04.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2016. Navrhovateľka je poškodená uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, preto podala odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodu rozdielnych rozhodnutí. Podala návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/264/2014-49, 6S/266/2014. Starosta Mestskej časti O.- P. K. B. si vyhradil právomoci, ktoré mu zo zákona o obecnom zriadení nie sú dané, prekročil nielen právomoci verejného činiteľa, ale si vymedzil právo na hodinu vyhodiť kontrolórku mestskej časti. Odporca vyhlásil voľby kontrolóra, čím môže nastať patová situácia, že mestská časť bude mať dvoch kontrolórov. Listom zo dňa 25.04.2016 sa navrhovateľka obrátila na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým oznámila nejednotnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na základe uvedených informácií ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka vlády využila svoje oprávnenie v zmysle § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podala návrh predsedníčke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aby správne kolégium prijalo stanovisko k zjednoteniu výkladu § 18a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o poskytnutie aspoň 50 % pracovnej odmeny vo výške 635,- eur v zmysle Dodatku č. 3 z dôvodu, že od 08.06.2016 zostala z hodiny na hodinu na ulici, bez práce a bez príjmu, čím nastali jej existenčné problémy, ktoré trvajú dodnes. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1-3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 329 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Návrhu vyhovel s tým, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď navrhovateľka osvedčila prvotný aj kumulatívny predpoklad potreby poskytovať jej časť pracovnej odmeny. 4. Podľa súdu prvej inštancie predpokladom pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia je spor o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 08.06.2016, ako aj o určenie trvania pracovného pomeru, vedený na tamojšom súde pod sp. zn. 11Cpr/5/2016 na základe žaloby podanej navrhovateľkou dňa 08.08.2016 proti žalovanému Mestská časť O. - P. K. B., v ktorom sa rieši otázka trvania pracovného pomeru, ale aj nárok na určenie, že pracovný pomer trvá naďalej. O trvanie pracovného pomeru ide vtedy, ak zamestnanec tvrdí, že napriek jednostrannému právnemu úkonu zamestnávateľa nedošlo k zániku pracovného pomeru. Podľa súdu je osvedčením tejto skutočnosti aj list navrhovateľky zo dňa 08.06.2016 adresovaný starostovi Mestskej časti O. P. K. B., v ktorom mu oznamuje, že naďalej trvá na svojom ďalšom zamestnávaní, ako aj list navrhovateľky zo dňa 10.06.2016 adresovaný starostovi Mestskej časti O. P. K. B., v ktorom mu oznamuje nesúhlas s ukončením pracovného pomeru s tým, že naďalej trvá na svojom ďalšom zamestnávaní, žiada o vytvorenie pracovných podmienok, aby mohla ako kontrolórka naďalej vykonávať kontrolnú činnosť v rozsahu podľa zákona o obecnom zriadení. Navrhovateľka teda osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, spornosť trvania pracovného pomeru, ako aj oznámenie o tom, že napriek skončeniu pracovného pomeru zánikom funkcie trvá z dôvodu jeho neplatnosti na ďalšom zamestnávaní. 5. Ďalším predpokladom poskytnutia ochrany je podľa súdu prvej inštancie skutočnosť, že navrhovateľka zo závažných dôvodov nepracuje, nemá teda žiadny pravidelný peňažný príjem a tento príjem nie je schopná kompenzovať iným príjmom, čím nastali jej existenčné problémy, ktoré naďalej trvajú. 6. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie uložil povinnosť odporcovi poskytnúť navrhovateľke aspoň adekvátnu časť pracovnej odmeny, ktorým je predovšetkým mzda v zmysle § 118 a nasl. Zákonníka práce. 7. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol vo zvyšku, ktorým sa navrhovateľka domáhala poskytnutia časti pracovnej odmeny počnúc od 01.06.2016 z toho dôvodu, že navrhovateľke bolo doručené oznámenie o skončení pracovného pomeru zánikom funkcie až dňa 08.06.2016 a navrhovateľka podaním zo dňa 08.06.2016 oznámila starostovi mestskej časti O. P. K. B., že trvá na ďalšom zamestnávaní. Preto jej nevznikol nárok na poskytnutie časti pracovnej odmeny počínajúc dňom 01.06.2016. 8. Súd prvej inštancie uložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu o zaplatenie náhrady mzdy do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia s tým, že ak žaloba nebude podaná, zanikne ochrana daná týmto neodkladným opatrením. 9. Uznesenie bolo doručené navrhovateľke dňa 10.03.2017 a odporcovi dňa 23.02.2017. 10. Navrhovateľka proti uzneseniu odvolanie nepodala. 11. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 06.03.2017, odvolanie odporca. Odvolaním napadol výrok uznesenia, ktorým mu bola uložená povinnosť poskytnúť navrhovateľke 635,- eur mesačne, vždy do 10-teho dňa kalendárneho mesiaca, počnúc od 08.06.2016. Namietol, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia je zaťažené inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedol, že súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľky, že zostala na ulici, bez práce a bez príjmu, čím nastali jej existenčné problémy, ktoré trvajú dodnes, bez toho, aby mal deklarované tvrdenie navrhovateľky osvedčené. Navrhovateľka žiadnym spôsobom a dôkazom svoje tvrdenie, že je bez práce a bez príjmu, nepreukázala. Samotné tvrdenie navrhovateľky, ktoré nie je ničím podložené, takýmto dôkazom nie je. Pritom ostatné tvrdené skutočnosti navrhovateľka podporila listinnými dokumentmi. Kumulatívnym procesným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie toho, že navrhovateľka zo závažných dôvodov nepracuje. Túto skutočnosť mohla navrhovateľka osvedčiť úradnou listinou z príslušného úradu práce, z ktorej by vyplývalo, že je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, ak úrad práce zamestnanie zabezpečiť nemôže. Navrhovateľka je od 01.07.2015 zamestnaná na čiastočný pracovný úväzok ako miestna kontrolórka Mestskej časti O. - E.. Do funkcie miestnej kontrolórky bola zvolená na 4. riadnom zasadnutí miestneho zastupiteľstva dňa 30.06.2015 na šesťročné funkčné obdobie, ktoré skončí dňa 30.06.2021. Navrhovateľke bol uznesením miestneho zastupiteľstva č. XX/ XXXX bod C určený plat vo výške 529,- eur a v bode D jej bola určená pravidelná mesačná odmena vo výške 30 % z mesačného platu v zmysle § 18c ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Plat sa každoročne v mesiaci marec valorizuje. Aktuálna výška zákonného platu navrhovateľky predstavuje mesačne sumu 708,- eur. 12. Za ďalšiu inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, považoval odporca i to, že súd nariadil neodkladné opatrenia napriek tomu, že nebola splnená podmienka podľa § 325 ods. 1 CSP, keď navrhovateľka ničím neosvedčila naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až dňa 28.11.2016 napriek tomu, že už od 08.06.2016 zostala, tak ako to tvrdí v návrhu, z hodiny na hodinu na ulici, bez práce, bez príjmu. Súd v danom prípade tiež nesprávne vyhodnotil, že ide o pracovný pomer. Tým, že navrhovateľka k návrhu doložila ako dôkaz pracovnú zmluvu zo dňa 07.03.2014, Dodatok č. 3 k pracovnej zmluve zo dňa 29.04.2016 a oznámenie o skončení pracovného pomeru zánikom funkcie zo dňa 08.06.2016, sa súd stotožnil s tým, že ide o pracovnoprávnu vec a oboznámil sa so spisom sp. zn. 11Cpr/5/2016, v ktorom navrhovateľka vedie proti odporcovi konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zánikom funkcie. Súd v bode 28. odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že uvedený spor o trvanie pracovného pomeru je predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe existencie uvedeného súdneho sporu mal tak súd za osvedčené, že ide o trvanie pracovného pomeru, ktoré je jednou z dvoch podmienok nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. a) CSP. Uvedenú žalobu navrhovateľka uplatnila v zmysle § 77 Zákonníka práca, hoci odporca pracovný pomer s navrhovateľkou neukončil ani výpoveďou, ani okamžitým skončením, či skončením v skúšobnej dobe, ani dohodou. Pracovný pomer navrhovateľky sa skončil zánikom funkcie dňom právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.04.2016, č. k. 6S/264/2014-49, 6S/266/2014, právoplatným dňa 07.06.2016. Týmto rozsudkom Krajský súd v Bratislave na návrh Okresnej prokuratúry Bratislava IV zrušil uznesenie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - P. K. B. č.128/12/2013 zo dňa 18.12.2013, ktorým bol schválený návrh na vyhlásenie voľby miestneho kontrolóra a zrušil aj nadväzujúce uznesenie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti O. - P. K. B. č.16/3/2014 zo dňa 04.03.2014, ktorým bola navrhovateľka zvolená za miestneho kontrolóra mestskej časti Bratislava - P. K. B. na obdobie od 10.03.2014 do 09.03.2020, a ktorým bol starosta poverený, aby s navrhovateľkou uzatvoril pracovnú zmluvu. Podľa § 18a ods. 11 zákona o obecnom zriadení, dňom zániku výkonu funkcie kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer. Pracovný pomer miestneho kontrolóra zaniká ex lege, bez potreby uskutočnenia akéhokoľvek pracovnoprávneho úkonu zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca. Odporca v danom súdnom spore namietal kauzálnu nepríslušnosť Okresného súdu Bratislava III. Odo dňa účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorým sa zaviedol osobitný druh konania v správnom súdnictve - konania vo veciach územnej samosprávy, konkrétne konanie o preskúmanie zániku funkcie miestneho kontrolóra, mala navrhovateľka možnosť sa na správnom súde domáhať určenia, že jej funkcia miestnej kontrolórky naďalej trvá. Je preto predpoklad, že žaloba navrhovateľky v konaní nebude úspešná. Za nejasné a zmätočné považuje odporca znenie výroku nariadenia neodkladného opatrenia, v ktorom mu bol začiatok povinnosti poskytovať pravidelne sa opakujúce mesačné platby súdom stanovený od 08.06.2016, vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca, t. j. s prvou platbou do 10.06.2016, pričom však uznesenie bolo odporcovi doručené až dňa 23.2.2017. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil a návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 13. Odvolanie odporcu bolo doručené navrhovateľke dňa 26.04.2017, ktorá sa k nemu písomne vyjadrila dňa 09.05.2017. Uviedla, že odporca zabudol uviesť vážnu skutočnosť, že v danom prípade ide o prácu na hlavný pracovný pomer 40 hodín týždenne v zmysle uznesenia miestneho zastupiteľstva Q. č. 16/3/2014 zo dňa 04.03.2014. Odporca neumožnil navrhovateľke pracovať, o čom svedčí dôkaz predložený súdu vo vyjadrení žalovaného vo veci 11Cpr/5/2016, v ktorom odporca uviedol: „predmetné oznámenie malo len informačný charakter, ktorým bol žalobca informovaný o právnej skutočnosti, ktorá nastala. Doručením oznámenia o skončení pracovného pomeru sa pracovný pomer žalobcu neskončil....“ Nebezpečie bezprostrednej ujmy je skutočnosť, že starosta vyhodil navrhovateľku z kancelárie a súčasne zo zamestnania bez toho, že by mal v uznesení Krajského súdu Bratislava uvedený zánik funkcie a zánik pracovného pomeru. V danom prípade ide o naplnenie § 325 ods. 1 CSP, pričom prvotné podanie na nariadenie predbežného opatrenia bolo podané osobne navrhovateľkou na Okresnom súde Bratislava IV už dňa 27.06.2016. Príjem z MČ BA- E. je len vedľajším príjmom, nie hlavným príjmom navrhovateľky. Navrhovateľka tento príjem nezatajovala, resp., že by uviedla nepravdivé skutočnosti. Súd správne posúdil, že ide o pracovný pomer. Odvolávať sa zo strany odporcu na § 18a ods. 11 zákona o obecnom zriadení je neprofesionálne, nakoľko toto znenie sa v rozsudku Krajského súdu Bratislava nenachádza, čo znamená, že v danom prípade ho nie je možné aplikovať. Zánik funkcie hlavného kontrolóra obce je taxatívne vymedzený v § 18a ods. 8 zákona o obecnom zriadení. Je zarážajúce, že odporca vopred pozná výrok súdu v konaní 11Cpr/5/2016. Odporca mal vedomosť o tom, že nevypláca plat navrhovateľke od 01.06.2016, ako aj o oznámení navrhovateľky zo dňa 08.06.2016 o trvaní na ďalšom zamestnávaní. V súvislosti s danou vecou bol navrhovateľke doručený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.04.2017, sp. zn. 4Sž/1/2007, o postúpení veci Krajskému súdu v Bratislave, nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky usúdil, že podanie žalobkyne je žalobou podľa § 337 a nasl. SPP - konanie o preskúmaní zániku funkcie hlavného kontrolóra. V ďalšom navrhovateľka poukázala na rozdielnu rozhodovaciu činnosť súdov týkajúcu sa § 18a zákona o obecnom zriadení. 14. E-mailovým podaním zo dňa 12.05.2017 navrhovateľka doplnila svoje vyjadrenie zo dňa 09.05.2017. Uviedla, že okamžitým vyhodením na ulicu a stratením príjmu nastali jej existenčné problémy, nakoľko mesačné náklady na vyžitie a podlžnosti voči bankovým inštitúciám, ale aj fyzickým osobám, boli a sú vo výške 1.707,- eur. Jej úspory od vyhodenia nepostačili na platenie podlžností voči bankovým inštitúciám, prenájmu a iných služieb spojených s bývaním a žitím v Bratislave, kam za prácou migruje z Lučenca. Prišla o príjem od odporcu vo výške cca 1.260,- eur mesačne. Súdu vie predložiť listinné dokumenty k nahliadnutiu. 15. Vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 09.05.2017 spolu s jeho doplnením, bolo doručené odporcovi dňa 27.07.2017, ktorí na ne reagoval písomne podaním doručeným súdu dňa 07.08.2017. Uviedol, že zotrváva v plnom rozsahu na skutočnostiach, ktoré uviedol v odvolaní. Navrhovateľka vo vyjadrení oponuje odporcovi, ktorý poukázal na časový odstup medzi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci a dňom, kedy mala zostať bez práce a bez príjmu. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý navrhovateľka podala dňa 27.06.2016, sa domáhala odkladu vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom správnym súdom pod sp. zn. 6S/264/2014, 6S/266/2014, pričom tento návrh sa netýkal toho, čoho sa domáha v tomto konaní. Návrhy nie sú zhodné, sú odlišného charakteru a je bez právneho významu argumentovať návrhom z júna 2016. Navrhovateľka v tomto súdnom konaní tvrdila, že zostala z hodiny na hodinu bez práce a príjmu, a opomenula uviesť príjem z Mestskej časti O. - E.. Opomenula uviesť aj ďalší príjem z pracovnej činnosti na referáte kontroly na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Záverečná časť jej vyjadrenia, ktorá sa týka oblasti správneho súdnictva, s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia priamo nesúvisí, a preto odporca nepovažuje za potrebné zaujímať k tomu stanovisko. Poukazuje však na obsah spisu v konaní 11Cpr/5/2016, ktoré s týmto súdnym konaním súvisí. Na pojednávaní dňa 04.07.2017 súd vyniesol rozsudok, ktorým žalobu navrhovateľky zamietol. 16. Odvolacia replika odporcu bola doručená navrhovateľke dňa 24.11.2017, ktorá na ňu ešte reagovala písomne podaním doručeným súdu dňa 01.12.2017. Navrhovateľka opätovne poukázala na rozdielnosť rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na žiadosť ministerky spravodlivosti adresovanú predsedníčke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s návrhom na prijatie stanoviska k zjednoteniu výkladu § 18a zákona o obecnom zriadení. Čo sa týka jej príjmov z Mestskej časti O. - E., ide len o doplnkový príjem, prácu vykonáva na skrátený úväzok, menej než polovičný úväzok. U súčasného zamestnávateľa - Ekonomická univerzita Bratislava pracuje od februára 2017. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III vo veci 11Cpr/5/2016 podala odvolanie, o ktorom rozhoduje odvolací súd. Navrhovateľka má zato, že rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. 6S/264/2014, nedošlo k skončeniu pracovného pomeru, ani k zániku funkcie navrhovateľky, nakoľko krajský súd vôbec o tomto nerozhodoval. Vo vzťahu k preukázaniu svojej platobnej neschopnosti predkladá súdu dôkaz - tlačivo z banky, v ktorej bola nútená požiadať o odklad splátok, nakoľko bola a stále je v platobnej neschopnosti, a to v dôsledku okamžitej straty príjmu u odporcu a v dôsledku nezákonného okamžitého vyhodenia orgánom obce - starostom bez rozhodnutia orgánu obce - zastupiteľstva. 17. Vec s opravným prostriedkom bola predložená odvolaciemu súdu dňa 22.01.2018. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia pojednávania v rozsahu podľa § 379 a 380 CSP, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne nesprávne, keď návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. 19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. a) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby poskytla aspoň časť pracovnej odmeny , ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 20. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov sporu. 21. Citované ust. § 325 ods. 2 písm. a) CSP stanovuje predpoklady, za ktorých možno zamestnávateľovi uložiť povinnosť poskytovať časť pracovnej odmeny. Týmto predpokladom je, že navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje. 22. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd spravidla nemôže vykonávať podrobné dokazovanie. Z toho dôvodu navrhovateľ musí už v návrhu osvedčiť, že okamžitá úprava pomerov je potrebná a primeraná okolnostiam. Preto je navrhovateľ podľa cit. § 326 CSP povinný už k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 23. Navrhovateľka sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obmedzila iba na tvrdenie, že z hodiny na hodinu ostala bez práce a bez príjmu, čím nastali jej existenčné problémy, ktoré stále trvajú. Navrhovateľka neuviedla, či pracuje, a ak nepracuje, tak z akého dôvodu. K návrhu nepripojila žiadne listiny (dôkazy), ktoré by čo i len naznačovali, že u nej existujú vážne dôvody, pre ktoré nemôže pracovať. Za tohto stavu súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak navrhované neodkladné opatrenie nariadil. 24. Odporca vo svojom odvolaní preto správne poukázal na to, že navrhovateľka svoje tvrdenia nepreukázala. 25. Navrhovateľka ani v odvolacom konaní neosvedčila žiadny závažný dôvod, pre ktorý nepracuje. Z jej vyjadrenia naopak vyplýva, že je zamestnaná, a zamestnaná bola už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda nemá žiadne prekážky, ktoré by jej bránili pracovať. 26. Dôvodná je preto odvolacia námietka odporcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Navrhovateľka nepreukázala potrebu bezodkladne upraviť pomery (§ 325 ods. 1 CSP), je zamestnaná, má pravidelný príjem, a preto nie je dôvod na poskytnutie súdnej ochrany navrhovateľke nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. a) CSP. 27. Skutočnosť, že navrhovateľka má dlhy, ktoré nie je schopná splácať, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Ani prípadné existenčné problémy navrhovateľky nie sú dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ nie sú spôsobené tým, že z vážnych dôvodov nemôže pracovať. 28. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorým súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľky, zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v napadnutej časti zamietol. 29. Pre úplnosť odvolací súd ešte poukazuje na to, že navrhovateľka k svojmu vyjadreniu zo dňa 09.05.2017 k odvolaniu priložila len kópiu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.04.2017, sp. zn. 4Sž/1/2007, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o postúpení veci Krajskému súdu v Bratislave. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Sžo/48/2016 zo dňa 07.02.2017 odmietol odvolanie H. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/264/2014-49 zo dňa 22.04.2016. Dňa 14.03.2017 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené podanie označené ako Oprava uznesenia č. 4Sžo/48/2016 zo dňa 07.02.2017 - zrejmé nesprávnosti, ktoré podľa jeho obsahu posúdil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako žalobu podľa § 337 a nasl. SPP - konanie o preskúmaní zániku funkcie hlavného kontrolóra. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o postúpení veci miestne príslušnému krajskému súdu (vec je na Krajskom súde v Bratislave vedená pod sp. zn. 2S/107/2017). Taktiež k vyjadreniu priložila Oznámenie Mestskej časti O. - P. K. B., Miestneho úradu zo dňa 09.06.2016 adresované Mestskej časti O. - E. o ukončení zmluvy, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 27.06.2016 a list odporcu zo dňa 14.06.2016, ktorým jej odpovedal na jej oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní. 30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 31. Vychádzajúc z toho, že odporca bol v odvolacom konaní celkovo úspešný, odvolací súd mu priznal nárok voči navrhovateľke na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).