Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/14/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317010122 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317010122.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného P.U. S., pre zločin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona v súbehu so zločinom krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 3T/28/2017-514 z 12. októbra 2017 na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. júna 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného P. S., K.. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 3T/28/2017-514 z 12.10.2017 bol obžalovaný P. S. uznaný vinným zo zločinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v súbehu so zločinom krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, že spolu s už odsúdenými Y. X., Y.O. W. U. Q.. I. W. v presne nezistenom čase odo dňa 03.12.2014 do 15.01.2015 vykonal spoločným konaním krádež vlámaním do depozitu historických vozňov P. Q. - P. D. O., postavenom nad časťou koľají W. U. W. Ž.A. W. O. - Východ, ležiacom na parcele č. XXXXXXXX v kat. území O. - Y., a to takým spôsobom, že odpojili spodnú časť pozinkovanej steny haly depozitu, vnikli dnu a v depozite z motorového vozňa Q. XXX.XXX - zbierkový predmet múzea v zmysle Zákona č. 209/2009 Z.z. o múzeách a galériách, prírastkové č.: 2004/00026 odcudzili kabeláž, elektroinštalačné prvky a prepojky batérií v hodnote 767,05 EUR, pričom poškodili kabeláže, elektroinštalácie, sedadlá, sklenené výplne medzistien, obloženia stanovíšť, ovládacie prvky v hodnote 17.550 EUR, ďalej z lôžkového vozňa C. XXX - zbierkový predmet múzea v zmysle Zákona č. 209/2009 Z.z. o múzeách a galériách, prírastkové č.: 2003/02842 odcudzili kabeláž, elektroinštalačné prvky, prepojky batérií, kábel priebežného elektrického vákuového kúrenia s koncovkami, 9 stropných signalizačných svetiel, 4 chodbové svetlá, 10 antikorových umývadlových vložiek v hodnote 782,11 EUR, pričom poškodili okná na dverách, okná na chodbe, kabeláže, kryty elektroinštalácie v hodnote 23.285 €, ďalej zo strojnej čističky W. XXX Č.. XX - zbierkový predmet múzea v zmysle Zákona č. 209/2009 Z.z. o múzeách a galériách, prírastkové č.: 2010/00002 odcudzili kabeláž a časti vinutia generátora v hodnote 692,29 EUR, pričom poškodili kabeláže, plechové kryty, generátor, elektroinštaláciu v hodnote 30.450 EUR, ďalej z reléového zabezpečovacieho zariadenia typu G. G. Ž.. S. - zbierkový predmet múzea v zmysle Zákona č. 209/2009 Z.z. o múzeách a galériách, prírastkové č.: 2009/00006 odcudzili kabeláž a elektroinštalačné prvky v nezistenej hodnote, pričom poškodili elektroinštaláciu a káblové rozvody nezistenej hodnoty, ďalej z ortuťového usmerňovača UI 152 - zbierkový predmet múzea v zmysle Zákona č. 209/2009 Z.z. o múzeách a galériách, prírastkové č.: 2003/02089 odcudzili 6 ks izolačné transformátory, 6 ks zapaľovacie transformátory a 6 ks rozptylové transformátory nezistenej hodnoty, pričom poškodili elektroinštaláciu usmerňovača v nezistenej hodnote, ďalej z reléového zabezpečovacieho zariadenia typu G. G. Ž.. G. - riadiaci pult - registrovaný predmet múzea, nie je zbierkový predmet v zmysle Zákona č. 209/2009 Z.z. o múzeách a galériách, č.: R XXXXXXXXX odcudzili kabeláž a elektroinštalačné prvky v nezistenej hodnote, pričom poškodili elektroinštaláciu a káblové rozvody v nezistenej hodnote, ďalej zo spaľovacieho motora V. XX V. X-XXX + trakčné dynamo I. XXX U. - majetok S. Ž. Z. B. V., nie je zbierkový predmet v zmysle Zákona č. 209/2009 Z.z. o múzeách a galériách, odcudzili vinutie statora na generátore v hodnote 1.554,56 EUR, pričom poškodili generátor v hodnote 23.741,08 EUR, ďalej na prevodovkách a točivých strojoch slúžiacich ako náhradné diely na motorový vozeň 850 018 ex. M 286.0016 a motorový rušeň 725 060 ex. T 444.0060 (hydraulická prevodovka HP 650, prevodovka s dynamo štartérom, 4 ks elektromotory ventilátorov chladenia, 2 ks dynamo štartéry, 2 ks nabíjače a elektrické čerpadlo) odcudzili vinutia statorov všetkých uvedených točivých strojov a kabeláž na prevodovkách v hodnote 523,45 EUR (hydraulická prevodovka HP 650) a v hodnote 459,24 EUR (točivé elektrické stroje), pričom poškodili komutátory rotorov a pólové nástavce v hodnote 33.508,44 EUR a pripojovacie konektory hydraulickej prevodovky HP 650 v hodnote 1.740 EUR, čím spoločnosti Ž.A. W. Y., so sídlom S. Č.. X, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, spôsobili celkovú škodu krádežou vo výške 4.778,70 EUR a poškodením spôsobili škodu vo výške 156.329,42 EUR s DPH (130.274,52 EUR bez DPH), teda spôsobili škodu v celkovej výške 161.108,12 EUR, Za to bol obžalovanému podľa § 245 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods.1 Tr. zák. uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu 3 (troch) rokov. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného solidárne nahradiť škodu už s odsúdenými Y. X., nar.: XX.X.XXXXX, Y. W. naY..: XX.X.XXXX, Q.. I. W. K..: XX.X.XXXX poškodenej spoločnosti Ž. W. Y. so sídlom S. X, XXX XX O., H.R.: XXXXXXXX vo výške 161.108,12 Eur. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. podal obžalovaný P. S. odvolanie, v ktorom prioritne uviedol, že sa nikdy nevzdal práva na prejednanie veci v neprítomnosti, čím argumentoval na skutočnosť, že súd prvého stupňa vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. V tejto súvislosti požiadal odvolací súd o preskúmanie, či sa prehlásenie s takýmto obsahom skutočne v spise nachádza a či spĺňa všetky náležitosti. Na svoju obhajobu uviedol, že sa na hlavné pojednávanie dostavil, avšak bola nahlásená na súdoch bomba a o ďalšom termíne pojednávania upovedomený nebol. Namietal konštatovanie súdu v odôvodnení rozsudku v tom, že sa k žalovanej trestnej činnosti v podstate priznal, s čím rozhodne nesúhlasí, pretože sa nikdy nepriznal a tieto tvrdenia uvádzané súdom sú vytrhnuté z kontextu. Opätovne zdôraznil, že ak sa nejakej trestnej činnosti mal dopustiť, tak jedine tým, že robil šoféra, ale nikdy sa priamo na skutkoch nepodieľal a nemal ani vedomosť o tom, čo ďalší obžalovaní plánujú vykonať. Vytkol súdu, že má byť tiež usvedčovaný listinnými dôkazmi, ktoré však súd nerozviedol. Za pochybenie súdu vyhodnocuje aj to, že súd mu pričíta „závažnejší spôsob konania“, čo však nie je nikde uvedené tj. absentuje znenie ustanovenia § 138 Trestného zákona. V otázke druhu a výmery trestu prvostupňovému súdu vyčíta, že opomenul vyhodnotiť poľahčujúce resp. priťažujúce okolnosti. Záverom uviedol: „Podľa môjho názoru sú uvedené pochybenia prvostupňového súdu v rozpore so zákonom. Navyše v zmysle ďalších vyššie uvedených skutočností považujem rozhodnutie prvostupňového súdu za nepreskúmateľné. Považujem odvolacie dôvody za dôvodné a žiadam odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.“ Predkladacou správou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.02.2018 bola predmetná trestná vec predloženia na rozhodnutie o odvolaní, ktoré podal obžalovaný. Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného na podnet klienta založil listinné dôkazy- lekárske správy týkajúce sa J. O., zo dňa 29.05.2018 do 02.06.2018, družky obžalovaného, preukazujúce, že družka je t.č. po cisárskom reze, syn sa narodil 29.05.2018, z nemocnice bola prepustená dňa 02.06.2018 a má po pôrode zdravotné komplikácie, zvýšený krvný tlak, ktorý si musí merať trikrát denne a musí sa v tomto smere sledovať, ktoré listiny založil pre prípadné zohľadnenie pri úvahách o druhu a výške trestu. K naznačenému obžalovaný doplnil, že s družkou zdieľa spoločnú domácnosť, s dcérou, ktorá má 4,5 roka a teraz narodeným dieťaťom žijú v ubytovni v O., A. X, kde majú ubytovanie majiteľom povolené, ale len dočasne, pretože družka v ubytovni upratuje. Obžalovaný ozrejmil, že pracuje brigádnicky, neoficiálne v stavebnej firme a vykonáva pomocné stavebné práce. Žijú z toho čo zarobí, finančne prispieva aj družka, ktorá vykonáva pre ubytovňu upratovacie práce, poberá na maloletú dcéru rodinné prídavky a t.č. vybavujú materskú na maloletého syna. Obhajca obžalovaného predniesol: „Ja vzhľadom na dnešný prednes môjho klienta, na jeho zložité osobné pomery v tom, že sa mu pred týždňom narodil syn, aj na dnešnom verejnom zasadnutí prejavenú ľútosť a vlastne doznanie k trestnej činnosti, považujem trest, ktorý mu bol uložený súdom I. stupňa za trest neprimerane prísny a žiadam, aby odvolací súd všetky tieto skutočnosti posúdil a na ne prihliadol a zrušil rozsudok vo výroku o treste a pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 39 Tr. zák. a mimoriadne znížil trest.“ Zástupkyňa krajskej prokuratúry poukazujúc na to, že v osobe obžalovaného sa jedná o 17 krát súdne trestaného, bol mu ukladaný trest súhrnný na dolnej hranici trestnej sadzby, považuje odvolanie obžalovaného za nedôvodné. Obžalovaný uviedol: „Je mi ľúto čo sa stalo, ja si to v plnej miere uvedomujem.“ Krajský súd, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por. i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že okresný súd dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Odvolací súd úvodom považuje za potrebné, aj vzhľadom na prvú námietku obžalovaného spočívajúcu v konštatovaní, že súd vykonal hlavné pojednávanie bez toho, aby o tom obžalovaný vedel, pričom sa nezriekol práva zúčastniť sa pojednávania, uviesť nasledovné, vychádzajúc z predloženého spisového materiálu: Na Okresný súd Bratislava III. bola, pod sp. zn. 3Pv 53/2015, dňa 01.03.2017 podaná obžaloba na obžalovaného P. S. (a spoluobžalovaných Y.O. W., Y. X. U. Q.. I. W.) pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. spolupáchateľstvom v jednočinnom súbehu so zločinom krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ písm. b/ ods. 4 písm. b/ Tr. zák. Súd prvého stupňa určil termín hlavného pojednávania na deň 15.06.2017, na ktorý sa obžalovaný P. S. nedostavil a ani predvolanie, na ním uvedenej adrese, neprevzal. Na tomto pojednávaní bol obžalovaný P. S. vylúčený na samostatné konanie s tým, že jeho trestná vec bude aj naďalej vedená pod sp. zn. 3T/28/2017 a vo vzťahu k ostatným obžalovaným, Y. W., Y. X. a ml. I.R. W., súd na hlavnom pojednávaní konal a vydal rozsudok, ktorým schválil dohodu o vine a treste (čl. 444), ktorou obžalovaných Y. W., Y. X. U. Q.. I. W. uznal vinných v zmysle obžaloby a uložil im tresty odňatia slobody, tak ako vyplynuli z dohody o vine a treste. Na obžalovaného P. S. vydal dňa 15.06.2017 prvostupňový súd príkaz na zatknutie (čl. 454) a dňa 21.06.2017 bol obžalovaný zatknutý a odovzdaný Okresnému súdu Bratislava III. Dňa 23.06.2017 bol obžalovaný vypočutý (čl.466), kedy uviedol, že sa zdržiava na adrese O. F. XX/A a zároveň mu bola doručená obžaloba ako aj termín hlavného pojednávania určený na 12.10.2017 o 09.00 hod. a 07.11.2017 o 09.45 hod., ktorú skutočnosť potvrdil podpisom, Zo zápisnice o výsluchu je zrejmé, že obžalovaný bol sudcom poučený, že v prípade ak sa nedostaví na termín hlavného pojednávania, bude sa toto konať v jeho neprítomnosti, na podklade jeho žiadosti. Následne bol obžalovaný P. S. prepustený na slobodu. Na čl. 472 sa nachádza písomnosť „prehlásenie“ podpísaná obžalovaným P. S., v ktorom „písomne prehlásil, že sa zrieka svojej osobnej účasti na hlavných pojednávaniach v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 3T/28/2017 a to až do jej právoplatného skončenia.“ V kontexte s uvedeným potom nie je možné túto odvolaciu námietku akceptovať, pretože postupom prvostupňového súdu pri prejednaní veci na hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovaného, nedošlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu a pre takýto postup súdu boli splnené zákonné podmienky. Prítomnosť na hlavnom pojednávaní upravuje ustanovenie § 252 Tr. por., podľa ktorého: (1) Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa a prokurátora. (2) V neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného. (3) Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti. (4) V prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu. Ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obžalovaný má obhajcu, možno vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu, len ak s tým obžalovaný súhlasí. (5) Ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, možno za podmienok uvedených v § 263 ods. 3 prečítať zápisnice o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu obžalovaného. Krajský súd ako súd odvolací, poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenie konštatuje, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.10.2017 boli splnené všetky zákonné podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného P. S.. Čo sa týka formálnych podmienok § 252 ods. 3 Tr. por. je potrebné uviesť, že obžaloba bola obžalovanému riadne doručená dňa 23.06.2017 (doručenka v spise čl. 388, čl. 466-471, čl. 472), na predmetné hlavné pojednávanie bol riadne a včas predvolaný - predvolanie mu bolo doručené do vlastných rúk (čl. 469), o skutku, ktorý je predmetom obžaloby bol v prípravnom konaní riadne vypočutý dňa 18.03.2015 (zápisnica o úkone čl. 20-25), ustanovenie § 206 ods. 1 Tr. por. o vznesení obvinenia mu bolo doručené 18.03.2015, pred výsluchom. Navyše obžalovaný po riadnom poučení podľa § 252 ods. 3 Tr. por., prehlásením zo dňa 23.06.2017, založeným v spise na čl. 472, písomne vyhlásil, že sa „zrieka svojej osobnej účasti na hlavných pojednávaniach v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 3T/28/2017 a to až do jej právoplatného skončenia“ a v jeho prípade nebol daný ani žiaden z dôvodov povinnej obhajoby. Krajský súd zároveň konštatuje, že pre konanie v neprítomnosti obžalovaného, bola splnená aj materiálna podmienka, ktorou je, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného. K výroku o vine Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného P. S., poškodeného H.. Q. I., prečítaním znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ SR, znaleckého posudku z odboru železničná doprava a z odboru mechanoskopia, oboznámením zápisnice o ohliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou, potvrdení o výkupoch v zberných surovinách, spisu Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/268/2015, hodnotení na obžalovaného, odpisom z registra trestov, ostatného spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho, ale záver o vine obžalovaného odôvodnil neprimerane a neadekvátne k závažnosti prejednávanej trestnej veci, a možno oprávnene uviesť, že odôvodnenie rozsudku je pre absenciu potrebných úvah, na hranici preskúmateľnosti. I napriek vyššie naznačenej výtke, je potrebné zdôrazniť, že záver o vine prijatý prvostupňovým súdom, je správny a jednoznačne vyplýva z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom. V neprospech obžalovaného P. S. svedčí čiastočne aj výpoveď jeho samotného už z prípravného konania, kedy priznal, že sa spolu s obžalovanými Y. X., Y. W. U. Q.. I. W.) stretol, niekoľkokrát ich viezol autom k depu slúžiacemu ako depozit historických vozňov, následne ich s materiálom odviezol do zberných surovín a priznal, že mu ponúkli, že môže ísť s nimi a čo si vezme bude jeho, ktorú možnosť využil a „povyberal pár kíl medených káblov, ktoré vypálili a meď odviezli do zberných surovín.“ Uvedené podporujú svojimi výpoveďami aj spoluobžalovaní a tiež listinné dôkazy, najmä výdajkové listy odovzdaných materiálov a pokladničné doklady, z ktorých je zrejmé, že časť odcudzeného materiálu do zberných surovín odovzdal aj obžalovaný P. S. a v konečnom dôsledku svoje konanie na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, priznal a oľutoval. Ani krajský súd nemal pochybnosti, že obžalovaný P. S. sa dopustil žalovanej trestnej činnosti v rozsahu skutku, ktorý je popísaný v podanej obžalobe. Teda súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, dôkazy následne jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a podľa názoru odvolacieho súdu aj správne posúdil konanie obžalovaného a následne správne ustálil právnu kvalifikáciu skutku. Totiž obžalovaný P. S. naplnil znaky zločinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., pretože spoločným konaním zničil a poškodil cudziu vec a spôsobil na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu a zároveň v jednočinnom súbehu naplnil znaky zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ písm. b/ ods. 4 písm. b/ Tr. zák., pretože si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním. Kvalifikačným znakom ustanovenia § 245 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. je spôsobenie škody veľkého rozsahu (§ 125 ods. 1 Trestného zákona- najmenej 500 násobok sumy 266 eur tj. 133000,-€ ) a kvalifikačným znakom ustanovenia § 212 ods. 4 písm. b/ Tr. zák. je spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania - vlámaním (§ 138 písm. e/ Tr. zák.), ktorý kvalifikačný znak jak k ustanoveniu § 245 Tr. zák. tak aj k § 212 Tr. zák. bol konaním obžalovaného P. S. rozhodne naplnený (viď aj stanovisko NS SR č. 116, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššie súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2012). K výroku o treste Čo sa týka druhu a výmery trestu, ktoré odvolací súd na podklade odvolania podrobil dôslednému skúmaniu je nutné prioritne uviesť, že súd prvého stupňa, uloženie úhrnného a súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere sedem rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu troch rokov odôvodnil nasledovne: „Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že tento bol doteraz 17 krát súdne trestaný prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výške vychádzal súd z ustanovení § 34 Trestného zákona. Na jednej strane súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný sa ku spáchaniu trestnej činnosti priznal, na druhej strane súd prihliadol na doterajší život obžalovaného, z ktorého je zrejmé, že tento sa neustále dopúšťal prevažne majetkovej trestnej činnosti a doterajšie odsúdenia na jeho prevýchovu nemali žiadny vplyv. Keďže obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti dopustil v súbehu s trestnou činnosťou pre ktorú už bol právoplatne odsúdený súd pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 42 odsek 1 Tr. zák. Súd obžalovanému s poukazom na vyššie uvedené, uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/268/2015 zo dňa 10.7.2015. Pre výkon uloženého trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože tento bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin. Keďže súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/268/2015 ktorým bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, súd pri ukladaní súhrnného trestu tento trest uložil opäť.“ Krajský súd uložený druh a výmeru trestu súdom prvého stupňa považuje za správny, zákonný a tiež primeraný. Z ustanovenia § 42 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. vyplýva: (1) Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podlá zásad na uloženie úhrnného trestu. (2) Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. Krajský súd prioritne vytýka prvostupňovému súdu neposudzovanie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, nakoľko poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ich vzájomný pomer a miera závažnosti v konkrétnej veci majú byť a sú najdôležitejšími faktormi, ktoré musí vziať súd do úvahy pri rozhodovaní o uloženom treste a jeho výmere. V naznačenom smere je výtka obžalovaného P. S. opodstatnená a podrobnejšie sa krajský súd vyjadrí nižšie. Následne krajský súd po dôslednom preskúmaní veci dospel k záveru, že správne bol ukladaný súhrnný trest k odsúdeniu Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 0T/268/2015, pretože skutok v preskúmavanej trestnej veci (v čase od 03.12.2014 do 15.01.2015) je v súbehu so skutkom spáchaným dňa 09.07.2015, pre ktorý bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom sp. zn. 0T/268/2015 tj. ich súbeh nebol prerušený rozhodnutím súdu (vyhlásením rozsudku resp. oznámením trestného rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť), avšak prvostupňový súd, a tiež aj prokurátor, boli nedôslední pri posudzovaní otázky ukladania súhrnného trestu, pretože prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody súhrnného (§ 42 ods. 1 Tr. zák.) podľa trestného činu najprísnejšieho tj. zločinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 4 Tr. zák. (trestná sadzba je v rozpätí od 7 rokov do 10 rokov), pričom nezohľadnil, že je nutné postupovať podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. tj. za použitia tzv. asperačnej zásady, podľa ktorej platí: ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho trestného o jednu tretinu tj. 7 rokov až 13 rokov a 4 mesiace. Totiž jediným trestom, za zbiehajúcu sa trestnú činnosť pre zločin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v súbehu so zločinom krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. (prejdnávaná vec) a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. (odsúdenie Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 0T/268/2015), bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov tj. na dolnej hranici trestnej sadzby. Odvolací súd vyššie naznačený postup použitím ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. nemohol realizovať a aplikovať, pretože absentovalo odvolanie podané okresnou prokuratúrou v neprospech obžalovaného. V odvolacom konaní totiž platí obmedzenie vyplývajúce z ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. druhá veta - podľa ktorej: „V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného ...(zásada zákaz reformatio in peius). Na podklade uvedeného potom krajský súd je nútený konštatovať, že uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, na výkon ktorého bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia je dostatočný a zákonný, pri ukladaní ktorého súd zároveň prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Keďže súd ukladal súhrnný trest a zrušil výrok o treste uloženom trestným rozkazom sp. zn. 0T/268/2015, opätovne uložil resp. „prevzal“ aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu troch rokov. V nadväznosti na uvedené prvostupňový súd správne pri uložení súhrnného trestu zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/268/2015 a zároveň zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Na verejnom zasadnutí krajského súdu obhajca spolu s obžalovaným poukázali na nové skutočnosti týkajúce sa pomerov obžalovaného (s družkou vychovávajú maloletú dcéru a dňa 29.05.2018 sa im narodil syn) ako aj na vyjadrenie obžalovaného, ktorý pred odvolacím súdom žalovaného konanie priznal a oľutoval a navrhol, na podklade uvedeného, zvážiť aplikáciu ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu sa musí riadiť ustanovením § 39 ods. 3 Tr. zák. Vo všeobecnosti treba uviesť, že v citovanom ustanovení je možné jeho uplatnenie len vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. Pri aplikácii tohto zmierňujúceho ustanovenia je potrebné prihliadnuť na okolnosti prípadu ako aj pomery páchateľa. V nadväznosti na uvedené, čo sa týka okolností prípadu, je potrebné uviesť, že tieto v prejednávanej trestnej veci neboli zistené, tj. neboli zistené nie bežne sa vyskytujúce okolnosti nezávislé od obžalovaného. Na to, aby súd viaceré poľahčujúce okolnosti v súhrne hodnotil ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., treba mať preukázané viaceré nie bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom a ktoré značne ovplyvnili jeho konanie (k tomu porovnaj R 49/1978). Tu krajský súd pripomína, že nebola zistená jediná poľahčujúca okolnosť, na ktorú by mohol prihliadať. Možno zhodnotiť, že obžalovaný podcenil svoju účasť a prítomnosť na hlavnom pojednávaní, avšak je jeho výsostným oprávnením akú formu obhajoby zvolí, vrátane posúdenia svojej osobnej účasti v konaní pred súdom, kde by mal iste väčší priestor navrhovať osobitné spôsoby konania vrátane dohody o vine a treste, tak ako to bolo uplatnené vo vzťahu k spoluobžalovaným, keď došlo v konaní pred súdom k uzatvoreniu dohody o vine a treste a jej schváleniu súdom (viď rozsudok čl. 444). Svojou neúčasťou v súdnom konaní v podstate znemožnil uplatnenie inštitútu uzatvorenia dohody o vine a treste. Je žiaduce zdôrazniť, že v osobe obžalovaného P. S. sa jedná o sedemnásťkrát súdne trestaného, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Čo sa týka pomerov páchateľa, ktoré sa od konania na súde prvého stupňa zmenili a na ktoré bolo poukazované aj lekárskou správou (narodenie syna), je opäť nutné pripomenúť, že pomery obžalovaného nie sú také, aby odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu, zvlášť, keď trest bol uložený na samej dolnej hranici trestnej sadzby a to za zbiehajúcu sa trestnú činnosť a to za zločin poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v súbehu so zločinom krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. (prejednávaná vec) a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. (odsúdenie Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 0T/268/2015), Čo sa týka zaradenia obžalovaného P. S. na výkon uloženého trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, aj tento výrok odvolací súd považuje za súladný so zákonom, nakoľko v posedných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Za správny odvolací súd považuje aj výrok o náhrade škody, ktorým podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného solidárne nahradiť škodu už s odsúdenými Y. X.S., K..: XX.X.XXXXX, Y. W. K..: XX.X.XXXX, Q.. I. W. K..: XX.X.XXXX poškodenej spoločnosti Ž. W. Y. so sídlom S. X, XXX XX O., H.: XXXXXXXX vo výške 161.108,12 Eur, pretože konanie obžalovaného je príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou poškodenej spoločnosti. S poukazom na vyššie uvedeného odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového súdu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného P. S. ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.