Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/39/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317010224 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317010224.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného Z. G. pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 46T/55/2017 zo dňa 20.10.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.06.2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku z dôvodu § 285 písm. a) Trestného poriadku sa obžalovaný Z. G., nar. XX.XX.XXXX v K., štátny občan Q. republiky, trvale bytom K. am Y. E., M. XX/X, Q. republika, o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III sp.zn. 2Pv 623/2016 zo dňa 11.04.2017 pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 27.06.2016 v Bratislave, na R. ulici XX, v priestoroch klientskeho centra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na oddelení dokladov Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I, písomne požiadal o výmenu svojho maďarského vodičského preukazu za slovenský vodičský preukaz, pričom k žiadosti doložil fotokópiu slovenského pobytového preukazu č. RF XXXXXXX, potvrdenie o úhrade správneho poplatku a maďarský vodičský preukaz č. L vydaný dňa 02.12.2005 na meno Z. G., nar. XX.XX.XXXX v K., na základe čoho mu bol v zmysle § 104 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov vydaný slovenský vodičský preukaz č. H po čom bol následne maďarský vodičský preukaz č. L zaslaný do miesta jeho vydania, kedy následne Centrálny úrad služieb verejnej cestnej správy a elektronických služieb Maďarska zistil, že podľa registra cestných dopravných oprávnení nebolo pre osobu Z. G., nar. XX.XX.XXXX v K., vydané maďarské vodičské oprávnenie a maďarské vodičské oprávnenie č. L bolo zákonne vydané pre inú osobu s iniciálami D.Á. dňa 19.11.2004, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 46T/55/2017 zo dňa 20.10.2017 bol obžalovaný Z. G. uznaný vinným zo spáchania prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku, za čo mu súd prvého stupňa podľa § 352 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce proti výroku o vine a proti výroku o treste. Podaním doručeným súdu dňa 12.03.2018 obžalovaný prostredníctvom obhajcu odôvodnil podané odvolanie tým, že skutkové závery súdu prvého stupňa sú svojvoľné, pretože vo vykonanom dokazovaní nemajú žiadny podklad a naviac súd vyvodzoval skutkové závery z vecne nesúvisiacich dôkazov. Obžalovaný popiera, že by k výmene jeho maďarského vodičského oprávnenia za slovenské vedome predložil nepravý maďarský vodičský preukaz. Táto skutočnosť nebola preukázaná a nepreukazuje ju ani listinný dôkaz - oznámenie Maďarského Centrálneho úradu služieb verejnej správy adresované Maďarskému veľvyslanectvu na Slovensku. S obsahom predmetného oznámenia obhajoba nesúhlasí, pričom pravdepodobne nešlo o iné, ako o administratívnu chybu v rámci maďarského úradu, resp. inak si subjektívne obhajoba nevie obsah predmetného listu vysvetliť, a je pre ňu prekvapujúci. Obžalovanému bol vydaný maďarský vodičský preukaz, získal ho po riadnom absolvovaní potrebného administratívneho preskúšania, pričom ho bez pochybností používal niekoľko rokov. Pri žiadnej cestnej kontrole, akých priemerný vodič absolvuje počas roka niekoľko, nebolo obžalovanému nikdy nič vytknuté. Vodičský preukaz vykazoval všetky ochranné prvky, pričom pravosť tohto dokladu nebola zodpovedajúcim spôsobom spochybnená, resp. nebola preukázaná, ani nebola predmetom dokazovania jeho nepravosť. Fotokópia sporného dokladu je obsahom spisu všetky obhajobou uvádzané skutočnosti je možné verifikovať, nie je preto dôvod viesť ďalšiu polemiku o jeho pravosti. Zo skutkovej vety bolo preukázané akurát to, že obžalovaný požiadal o výmenu svojho maďarského vodičského preukazu za slovenský, čo nepopiera. Nebolo však preukázané, že by k tomuto administratívnemu úkonu obžalovaným predložený vodičský preukaz bol nepravým dokladom, a že obžalovaný vedome za účelom dosiahnutia vydania pravého dokladu, použil nepravý doklad. Vyššie uvedený list mohol pravosť vodičského preukazu do určitej miery spochybniť, hodnotiac však vodičské oprávnenie, ktoré je obsahom spisu a sporný list, k iným záverom ako záverom s veľkou mierou pochybností dospieť nemožno. Súd k záveru o nepravosti vodičského oprávnenia dospel bez skúmania pravosti tohto oprávnenia, pričom skúmanie jeho pravosti nemožno nahradiť dokladom adresovaným Maďarskému veľvyslanectvu na Slovensku, ktorý naviac nebol vyhotovený pre účely a potreby trestného konania. Prvostupňový súd si zisťovanie právne významných skutočností, ktoré sú znakmi skutkovej podstaty trestného činu neprípustne nahradil voľnou úvahou, bez ich dokazovania. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, tento postup však musí byt' objektivizovaný konceptom takého hodnotenia dôkazov, ktorý obstojí z hľadiska jeho prípadného rozporu so zákazom arbitrárnej jurisdikčnej ľubovôle. Inak povedané, „voľnosť“ hodnotenia dôkazov neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Konečné meritórne rozhodnutie má vykazovať logickú a funkčnú zhodu s priebehom konania. Prvostupňový súd však pri hodnotení dôkazov postupoval v rozpore s účelom zásady voľného hodnotenia dôkazov. Nie je dôležité, komu alebo čomu súd verí, ale čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, teda čo bolo preukázané, alebo naopak, čo preukázané nebolo. Pokiaľ ide o výrok o vine, tento sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkovo vylučujú pochybnosť, že sa žalovaný skutok stal. Zistenie skutočného stavu veci sa preto vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu vecí nemožno preto považovať zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky vykonaného dokazovania pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej stane nevylučujú možnosť iného záveru. K preukázaniu viny páchateľa musia existovať priame, resp. aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku, v ktorom sa vidí trestný čin, a usvedčuje z jeho spáchania páchateľa, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Jeden list takúto logickú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov netvorí. Prvostupňový súd navzájom si odporujúce dôkazy, ktorým je napr. platný vodičský prekaz nachádzajúci sa v spise, nehodnotil. Obhajoba zdôrazňuje, že obžalovaný vodičský preukaz nefalšoval a nepozmeňoval, ani ho ako nepravý vedome k získaniu pravého nepredložil. Opak v konaní preukázaný nebol. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, je bezúhonný, žije riadnym a usporiadaným spôsobom života, čo bez ďalšieho značne spochybňuje jeho vinu za žalovaný skutok. Z týchto dôvodov obhajoba navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného oslobodiť spod obžaloby. Prokurátor využil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku riadne doručené a v podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 09.04.2018 uvádza, že sa nestotožňuje s námietkami odvolateľa. Podstatou trestnoprávneho postihu je predloženie nepravého vodičského preukazu pred Okresným dopravným inšpektorátom Bratislava. Zo správy zaslanej štátnym orgánom Maďarskej republiky, Centrálnym úradom služieb verejnej správy a elektronických služieb, zo dňa 09.09.2016 jednak vyplynulo, že obžalovaným predložené maďarské vodičské oprávnenie č. L bolo zákonne vydané pre inú osobu, a súčasne že obžalovanému nebolo nikdy vydané žiadne maďarské vodičské oprávnenie. Samotný obsah listiny maďarského štátneho orgánu nemožno bez ďalšieho spochybňovať, pričom obžalovaný v priebehu predsúdneho či súdneho konania neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by relevanciu tvrdení uvedených v predloženej listine akýmkoľvek spôsobom spochybnil, Obžalovaný nevedel uviesť, v akej autoškole absolvoval prípravu, kde vykonal skúšky, aké bolo meno jeho vtedajšej priateľky, ktorá mu pomáhala zložiť skúšku, čo značne spochybňuje hodnovernosť jeho tvrdení o pravosti dokladu. Vzhľadom na uvedené nemôže obstáť tvrdenie obhajoby, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno. Prokurátor sa s napadnutým rozsudok a jeho odôvodnením v plnej miere stotožnil a navrhol, aby nadriadený súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. Obžalovaný Z. G. sa verejného zasadnutia odvolacieho súdu nezúčastnil potom, čo podaním zo dňa 15.05.2018, predloženým odvolaciemu súdu obhajcom na dňa 19.06.2018, požiadal odvolací súd o konanie v jeho neprítomnosti. Nakoľko takémuto postupu nebránili žiadne zákonné prekážky, odvolací súd podľa § 293 ods. 5, ods. 7 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca zotrval na písomných dôvodoch odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Zástupkyňa krajskej prokuratúry považovala napadnutý rozsudok za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch, a preto navrhla odvolanie zamietnuť ako nedôvodné. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 352 ods. 2 Trestného zákona rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto dosiahne vydanie pravej verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku, úradnej značky alebo ciachy na základe aj nepravých podkladov. Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom pojednávaní vykonané všetky procesnými stranami navrhované dôkazy za účelom objasnenia skutkového stavu veci. Tieto boli vykonané zákonným spôsobom, avšak súd prvého stupňa ich vyhodnotil v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, keď bez náležitých dôvodov považoval všetky okolnosti obsiahnuté v skutkovej vete za preukázané, a následne ich subsumoval pod skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného poriadku bez toho, aby mal dostatok dôvodov a dôkazov na prijatie jednoznačných skutkových záverov. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 12.04.2017 podal prokurátor na príslušný súd na Z. G. obžalobu pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 2 Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Z. G. učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul obžalovaného Z. G., ktorý využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto prečítal jeho výpoveď z prípravného konania v súlade s § 258 ods. 4 Trestného poriadku a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy. Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že asi pred desiatimi rokmi si robil vodičský preukaz v Budapešti, pri čom mu s autoškolou a prekladom do nemčiny pomáhala jeho vtedajšia priateľka, ktorej meno nevie uviesť. Testy absolvoval v Budapešti, názov autoškoly si nepamätá. Maďarský vodičský preukaz mu bol zaslaný poštou na adresu trvalého bydliska v Rakúsku. Od doby, kedy ho prevzal, ho opakovane v Rakúsku kontrolovali policajti, kontrolu v Maďarsku si nepamätá. Ak by vedel, že jeho maďarský vodičský preukaz je falošný, nepožiadal by o vydanie vodičského preukazu na Slovensku, nepoužíval by ho a nešoféroval by. Nevedel, že maďarský vodičský preukaz je neplatný. Po skončení platnosti sa rozhodol vymeniť ho za slovenský, nakoľko si tu chcel s manželkou kúpiť nehnuteľnosť. Z listinných dôkazov vyplynulo, že dňa 27.07.2016 obžalovaný po zaplatení správneho poplatku požiadal Oddelenie dokladov Okresného riaditeľstva PZ o vyhotovenie vodičského preukazu, k čomu predložil pobytový preukaz občana Európskej únie vydaný orgánmi Slovenskej republiky a doklad označený ako vodičský preukaz (“vezetöi engedély“) vydaný Maďarskou republikou („Magyar köztarsaság“) č. CC XXX XXX platný od 02.12.2005 do 23.12.2022. Na prijatie slovenského vodičského preukazu obžalovaný splnomocnil osobu Z.. M. E.. Maďarský vodičský preukaz bol políciou SR dňa 11.08.2016 odoslaný Zastupiteľskému úradu Maďarska za účelom jeho zaslania do miesta vydania. Dňa 09.09.2016 radca Centrálneho úradu služieb verejnej správy a elektronických služieb, odboru dopravného riadenia a registra, oddelenia právnej pomoci medzinárodnej cestnej dopravy, k poslanému vodičskému preukazu pre Z. G., nar. XX.XX.XXXX v K. faxom oznámil konzulke činnej na zastupiteľskom úrade Maďarska v Slovenskej republike, že maďarské vodičské oprávnenie nebolo vydané, v registri dopravných oprávnení nie je možné osobu s týmito údajmi identifikovať. Maďarské vodičské oprávnenie č. CC XXXXXX bolo zákonne vydané pre inú osobu dňa 19.11.2004. Z uvedeného radca vyvodil, že Z. G. sa preukázal falošným vodičským preukazom, čo žiadal oznámiť slovenským úradom. Odvolací súd dospel k záveru, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní v rozsahu navrhnutom procesnými stranami, predovšetkým prokurátorom, neboli odstránené všetky rozumné pochybnosti o tom, či bol obžalovaným preložený maďarský vodičský preukaz „nepravý“, prípadne či mal obžalovaný o jeho nepravosti v čase podania žiadosti o výmenu na slovenský vodičský preukaz vedomosť. Keďže zákon v žalovanej skutkovej podstate a ani na inom mieste nedefinuje znak skutkovej podstaty „nepravý“, odvolací súd vykladal tento znak v kontexte s ustanovením § 131 ods. 4 Trestného zákona, v zmysle ktorého sa verejnou listinou rozumie písomnosť vydaná na základe zákona štátnym orgánom alebo iným orgánom verejnej moci v rámci jeho pôsobnosti, ktorá zakladá, mení alebo ruší práva alebo povinnosti alebo osvedčuje ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo osvedčuje totožnosť osoby alebo veci, ich stav, vlastnosti alebo spôsobilosť alebo právom chránené záujmy. Nepravým vodičským preukazom by bol teda taký vodičský preukaz, ktorý by bol vyhotovený iným subjektom než oprávneným orgánom verejnej moci alebo tiež riadne vydaný vodičský preukaz, do obsahu ktorého by páchateľ zasiahol, a tak ho podstatne zmenil. Podstatou skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, je jeho vedomosť o tom, že predložil maďarský vodičský preukaz, ktorý spĺňal uvedené atribúty, t.j. ktorý nebol riadne vydaný, alebo bol podstatne pozmenený. Na prijatie jednoznačného skutkového záveru o nepravosti maďarského vodičského preukazu však v žiadnom prípade nepostačuje vyjadrenie administratívneho pracovníka správneho orgánu, ktoré má navyše iba faxovú formu. Túto kardinálnu skutkovú okolnosť nemožno považovať za preukázanú bez toho, aby boli zodpovedané ďalšie potrebné otázky o povahe predloženého maďarského dokladu z hľadiska jeho možného falšovania. Ak by bol maďarský vodičský preukaz podrobený dôkladnejšej analýze, zrejme by mohlo vyjsť najavo, či vykazuje faktické znaky falšovania alebo pozmeňovania, a o aké znaky sa jedná (napr. aj z hľadiska času zhotovenia listiny), a z týchto informácií spojených prípadne so svedeckou výpoveďou alebo inou formou vyjadrenia osôb vykonávajúcich službu v oblasti vydávania vodičských dokladov v Maďarsku by bolo možno zistiteľné, či existujú dôvody pre záver, že obžalovaný mohol mať o prípadnej nepravosti vodičského preukazu vedomosť. Odvolací súd súhlasí s obhajobou, že v danej dôkaznej situácii nemožno vylúčiť administratívnu chybu, a to buď v čase vydania maďarského vodičského preukazu, alebo v čase koncipovania prípisu administratívnym pracovníkom o neevidovaní obžalovaného ako nositeľa vodičského oprávnenia a o priradení daného čísla dokladu inej osobe. Ak by bolo bez pochybností naznačených vo vyššie uvedených otázkach preukázané, že maďarský vodičský preukaz bol nepravý, a že radcom uvádzané informácie zodpovedajú skutočnosti, bolo by potrebné dokazovaním ustáliť subjektívnu stránku konania obžalovaného v zmysle vylúčenia uvedenia do omylu zo strany inej osoby, napr. autoškoly alebo jeho vtedajšej priateľky, a to s dôrazom na jazykovú bariéru obžalovaného v Maďarsku. Samotný fakt, že obžalovaný sa nevyjadril ani k názvu autoškoly ani k menu osoby, ktorá mu s absolvovaním kurzu a skúšok v Budapešti pomáhala, nemožno stotožňovať s neabsolvovaním povinného vzdelania, keďže sa nejedná o informácie, ktoré je každý povinný si pamätať aj po odstupe času viac ako 10 rokov. Naopak, konanie obžalovaného logicky svedčí skôr pre jeho nevedomosť o nepravosti vodičského preukazu, keďže na ňom bola vyznačená platnosť až do roku 2022. Táto úvaha má však len hypotetickú rovinu, pretože z dokazovania nevyšli jednoznačné skutkové závery o tom, že obžalovaný úmyselne preložil orgánom polície sfalšovaný maďarský vodičský preukaz. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa konal nesprávne, keď bez výhrad akceptoval prípis administratívneho orgánu cudzieho štátu, a na tomto postavil svoje jednoznačné závery o vine obžalovaného. Odvolací súd zistil viacero spomenutých rozumných pochybností o tom, že podstatné okolnosti skutku uvedeného v obžalobe sa stali, pričom dokazovanie vo vykonanom rozsahu tieto neodstránilo. Preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol vo veci rozsudkom, keď s poukazom na § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.