Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/17/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317010800 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317010800.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a sudcov Mgr. Marcely Kosovej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci proti obžalovanému R. K., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o sťažnosti prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 0T/232/2017 z 11.01.2018, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. marca 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu. Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postupuje trestnú vec proti obžalovanému R. K., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., E. námestie XX, ktorý je trestne stíhaný pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že čase okolo 20.30 h dňa 21.10.2017 v prevádzke reštaurácie ,,G. diner“ nachádzajúcej sa na S. XX v C., potom ako mu čašníčka prevádzky F. N. odmietla predať pivo, nakoľko bol značne pod vplyvom alkoholu, čo videla na jeho pohybe a ponúkla mu iné nealkoholické nápoje, neustále o pivo hlučne žiadal, následne jej začal navrhovať sex, na ktoré návrhy čašníčka nereagovala, avšak na správanie obvineného zareagoval čašník E. N., ktorý obvineného vyzval, aby sa správal slušne, na čo sa obvinený presunul k vstupným dverám podniku, odkiaľ ho vyzýval a volal von pred prevádzku za účelom vyvolania fyzického konfliktu, čo čašník odmietol, následne obvinený prešiel za zákaznícky pult, slúžiaci na prípravu jedál kuchármi, ktorý je súčasťou reštauračného priestoru, čo spozoroval tam sa nachádzajúci kuchár - poškodený N. K., ktorý vykročil oproti nemu a povedal mu, že tam nemá čo robiť, na čo zo stola, na ktorom kuchári kompletizujú jedlá, pravou rukou schytil tam položený kuchynský nôž zn. N. s dĺžkou čepele 25 cm, ktorý zodvihol nad úroveň hlavy a vo vzdialenosti približne 0,5 m až 1 m s ním smeroval na poškodeného N. K., na čo k nemu pribehli ostatní dvaja na zmene prítomní kuchári, ktorí ho chytili za obe ruky a čašník, ktorý ho spoza baru zozadu chytil pod krk a držal mu ruku, v dôsledku čoho obvinený spadol na zem a nôž mu z ruky vypadol, pri ktorom páde si udrel hlavu o regál, na čo ho zodvihli zo zeme, vyviedli z prevádzky a zavolali hliadku polície, pričom svojím konaním poškodenému N. K. nespôsobil žiadne zranenia, Okresnému úradu Bratislava, pretože výsledky dokazovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 0T/232/2017 z 11.01.2018, na hlavnom pojednávaní bolo rozhodnuté, že podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postupuje trestnú vec vedenú proti obžalovanému R. K., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., E. námestie XX pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v čase okolo 20.30 h dňa 21.10.2017 v prevádzke reštaurácie ,,G. diner“ nachádzajúcej sa na S. XX v C., potom ako mu čašníčka prevádzky F. N. odmietla predať pivo, nakoľko bol značne pod vplyvom alkoholu, čo videla na jeho pohybe a ponúkla mu iné nealkoholické nápoje, neustále o pivo hlučne žiadal, následne jej začal navrhovať sex, na ktoré návrhy čašníčka nereagovala, avšak na správanie obvineného zareagoval čašník E. N., ktorý obvineného vyzval, aby sa správal slušne, na čo sa obvinený presunul k vstupným dverám podniku, odkiaľ ho vyzýval a volal von pred prevádzku za účelom vyvolania fyzického konfliktu, čo čašník odmietol, následne obvinený prešiel za zákaznícky pult, slúžiaci na prípravu jedál kuchármi, ktorý je súčasťou reštauračného priestoru, čo spozoroval tam sa nachádzajúci kuchár - poškodený N. K., ktorý vykročil oproti nemu a povedal mu, že tam nemá čo robiť, na čo zo stola, na ktorom kuchári kompletizujú jedlá, pravou rukou schytil tam položený kuchynský nôž zn. N. s dĺžkou čepele 25 cm, ktorý zodvihol nad úroveň hlavy a vo vzdialenosti približne 0,5 m až 1 m s ním smeroval na poškodeného N. K., na čo k nemu pribehli ostatní dvaja na zmene prítomní kuchári, ktorí ho chytili za obe ruky a čašník, ktorý ho spoza baru zozadu chytil pod krk a držal mu ruku, v dôsledku čoho obvinený spadol na zem a nôž mu z ruky vypadol, pri ktorom páde si udrel hlavu o regál, na čo ho zodvihli zo zeme, vyviedli z prevádzky a zavolali hliadku polície, pričom svojím konaním poškodenému N. K. nespôsobil žiadne zranenia, Miestnemu úradu Bratislava - Nové Mesto, Junácka č. 1, 832 91 Bratislava, pretože výsledky dokazovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Proti tomuto uzneseniu, hneď po jeho vyhlásení, a teda v zákonnej lehote podľa § 187 ods. 1 Tr. por. podala sťažnosť prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III, ktorú dodatočne odôvodnila písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 31.01.2018. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedla, že prvostupňový súd sťažnosťou napadnuté uznesenie oprel len o tú skutočnosť, že v konkrétnych výpovediach svedkov vykonaných v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní sú rozpory, pričom adekvátnym spôsobom neodôvodnil, aké konkrétne dôvody a úvahy ho viedli k tomu, aby výpovede svedkov, ktorí vypovedali na hlavnom pojednávaní rozdielne oproti ich výpovediam v prípravnom konaní, bral za vierohodnejšie a zodpovedajúce skutočnosti, v ktorej súvislosti len poukázal na zásadu bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania. Ďalej uviedla, že napriek snahe okresnej prokurátorky na hlavnom pojednávaní tieto rozpory odstrániť, nebolo zrejmé z akého dôvodu títo svedkovia svoje výpovede zmenili a jednoznačne ich upravili v prospech obžalovaného, pričom uvedenú zmenu svojich výpovedí zhodne odôvodňovali stresom a šokom. Okresná prokurátorka má za to, že výpovede svedkov v prípravnom konaní mal súd vyhodnotiť ako výpovede zachytené bezprostredne po spáchaní skutku, v ktorých svedkovia najreálnejšie a najobjektívnejšie popísali prežitý incident. Výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní v časti týkajúcej sa prítomnosti noža v rukách obžalovaného považuje za nevierohodné, učinené za účelom pomôcť obžalovanému sa v čo možno najširšom rozsahu zbaviť zodpovednosti za stíhaný skutok. Okresná prokurátorka sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že uvedené skutočnosti spôsobili tak závažnú pochybnosť o priebehu skutkového deja, že súd nemohol na takto zistenom základe uznať vinu obžalovaného. Namietala, že súd neakceptoval návrh prokurátora na vykonanie ďalšieho dokazovania výsluchom svedkov Q. S. a P. Z., ktorí mali byť ako ďalší zamestnanci prítomní pri skutku a ktorí mali spolu s poškodeným K. obžalovaného spacifikovať. V tomto smere mohli byť práve výpovede navrhovaných svedkov v otázke posúdenia dôvodných pochybností ohľadne zistenia skutkového stavu kľúčové. Záverom uviedla, že pokiaľ súd mal pochybnosť o prítomnosti noža v ruke obžalovaného, mal obžalovaného uznať za vinného z prečinu výtržníctva podľa §364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., spáchanie ktorého obžalovaným bolo vykonaným dokazovaním preukázané a vo vzťahu ku ktorej časti skutku žalovaný sám vyhlásil, že sa cíti byť vinným. Ďalej poukázala na skutočnosť, že prvostupňový súd trestnú vec obžalovaného K. postúpil podľa §280 ods. 2 Tr. por. na prejednanie Miestnemu úradu Bratislava - Nové mesto, Junácka 1, Bratislava, pričom zastáva názor že uvedená inštitúcia nie je povolaná objasňovať a prejednávať priestupky, ktorá kompetencia spadá vo výkonu právomoci a pôsobnosti Okresnému úradu, Odboru všeobecnej vnútornej správy. Na základe uvedeného preto navrhla krajskému súdu, aby sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Vo svojom vyjadrení k sťažnosti prokurátorky podanom prostredníctvom obhajcu obžalovaný uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by obžalovaný spáchal skutok tak ako je uvedený v obžalobe, resp. výpovede svedkov boli natoľko rozdielne, že takýto záver nie je možné vysloviť aj v zmysle zásady ,,in dubio pro reo“, pretože pokiaľ nie je možné vinu obžalovaného preukázať bez dôvodných pochybností, nie je možné vysloviť vinu obžalovaného, pričom poukázal aj na judikatúru, ktorá sa týka tejto problematiky (R 46/1963, R 6/1970). Ďalej mal za to, že súd sa zaoberal aj tým, či konanie obžalovaného nenapĺňa znaky iného trestného činu, a to výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., avšak dospel k negatívnemu záveru, pričom sa vecou zaoberal dostatočným spôsobom. Ďalej uviedol, že čo sa týka ďalšieho dokazovania výsluchom svedkov, toto považuje za neúčelné a nehospodárne, nakoľko títo svedkovia boli síce v prevádzke reštaurácie, avšak ich vnímanie je viac sprostredkované a nepretržité oproti už vypočutým svedkom v konaní a vzhľadom na časový odstup ich pamäť nebude môcť poslúži na skutočné objasnenie skutkového stavu, a preto navrhol sťažnosť prokurátora zamietnuť ako neopodstatnenú. Krajský súd na podklade sťažnosti podanej okresnou prokurátorkou preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť okresnej prokurátorky nie je dôvodná. Podľa § 185 ods. 1 Tr. por. opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť. Podľa § 185 ods. 2 Tr. por. sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni. Podľa § 187 ods. 1 Tr. por. sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti uzneseniam podľa § 83 ods. 2; ak sa koná podľa § 204 ods. 1, sťažnosť sa podáva do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Podľa § 280 ods. 2 súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať. Podľa § 280 ods. 3 Tr. por. proti uzneseniu o postúpení veci podľa odseku 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Krajský súd po preskúmaní trestného spisu sp. zn. 0T/232/2017 zistil, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava III podala dňa 23.10.2017 na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 2 Pv 602/16/1103 obžalobu na obvineného R. K. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. Predmetná vec bola na tomto súde zaevidovaná pod sp. zn. 0T/232/2017. Obžalovaný R. K. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.01.2018 po zákonnom poučení a po poučení urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku učinil vyhlásenie, že v časti skutkovej vety obžaloby, ktorá mu kladie za vinu, že sa mal dopustiť výtržníctva sa cíti byť vinný, avšak v časti, že mal chytiť položený kuchynský nôž do rúk, zdvihnúť ho nad úroveň hlavy a smerovať s ním na poškodeného K., sa cíti byť nevinný. Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného R. K., svedka - poškodeného N. K., svedkov F. N. a Z.. E. N., ako aj prečítaním častí výpovedí svedkov z prípravného konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Krajský súd na úvod konštatuje, že keďže sa v danom prípade jedná o prečin, je potrebné sa vždy dôsledne zaoberať tým, či posudzované konanie je s poukazom na ust. § 10 ods. 2 Tr. zák. trestným činom alebo so zreteľom na jeho intenzitu a ďalšie okolnosti by skutok mohol byť len priestupkom, prípadne disciplinárnym deliktom. Napadnuté uznesenie okresného súdu zákonne udržateľným spôsobom objasňuje, prečo samosudca uvedenú vec postúpil podľa § 280 ods. 2 Tr. por. na prejednanie ako priestupok, pretože nejde o trestný čin, pričom rozhodujúcou skutočnosťou pre záver, že v danom prípade nejde o trestný čin, ale môže ísť o priestupok, bolo zákonné uplatnenie tzv. materiálneho korektívu prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, ktoré vychádzalo zo skutkového stavu objasneného v miere dostatočnej na posúdenie závažnosti konania obžalovaného. Krajský súd sa stotožňuje s dôvodmi prvostupňového uznesenia a v nadväznosti na už uvedené rovnako ako okresný súd taktiež zdôrazňuje, že trestné právo je v rámci právneho poriadku prostriedkom ultima ratio, t. j. posledným najkrajnejším prostriedkom, ktorý možno použiť. Aj podľa právnej teórie, ako aj ustálenej súdnej praxe sa má totiž trestná represia použiť len ako najkrajnejší právny prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti (prostriedky ostatných právnych odvetví) nie sú dostatočné. Princíp ultima ratio sa potom prejavuje aj v obligatórnom posudzovaní kritérií závažnosti činu ustanovených v § 10 ods. 2 Trestného zákona, a to pri všetkých konaniach, ktoré napĺňajú formálne znaky niektorej zo skutkových podstát prečinu. Trestného činu výtržníctva v zmysle ustanovenia § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa páchateľ dopustí tým, že sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného. Spravidla ide o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, že hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných (R 44/1990). Aj podľa názoru krajského súdu je potrebné vychádzať práve z výpovedí poškodeného a svedkov, že obžalovaný mal sexuálne návrhy na svedkyňu N. a správal sa nevhodne a hlučne pod vplyvom alkoholických nápojov. Aj hrozba fyzického napadnutia však musí vyplývať z konkrétnych skutočností, ktoré sú predmetom dokazovania. Nepostačuje domnienka, že obžalovaný chcel poškodeného nejakým spôsobom fyzicky napadnúť, pričom súd dodáva, že ako vypovedal poškodený K. na hlavom pojednávaní, obžalovaného vyzval na to, aby opustil zamestnanecký priestor, avšak nepamätal sa, či obžalovaný mal v ruke nôž. Poškodený neutrpel žiadne zranenia a podľa jeho vyjadrenia na hlavnom pojednávaní, to, čo vypovedal v prípravnom konaní mohlo byť ovplyvnené v dôsledku stresu a šoku, ktorý zažil. V tomto konaní tak vôbec nebolo preukázané výpoveďou žiadneho zo svedkov, či skutočne obžalovaný poškodeného chcel fyzicky napadnúť a za týmto účelom vzal do ruky zbraň (nôž). Taktiež je z výpovedí svedkov zrejmé, že obžalovaný na poškodeného nekričal, nepoužíval žiadne vulgarizmy ani inak poškodeného verbálne nenapádal ani sa mu nevyhrážal, iba sa pohol smerom k nemu, pričom bol ihneď následne spacifikovaný. Z uvedeného nemá krajský súd za jednoznačne preukázané, že obvinený sa dopustil hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že fyzicky alebo slovne napadol poškodeného. V tomto smere senát krajského súdu konštatuje, že samosudca okresného súdu riadne vyhodnotil všetky rozhodujúce okolnosti prípadu a prihliadol predovšetkým k vážnosti a intenzite slovných výrokov obžalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, že v prejednávanom prípade neboli naplnené formálne znaky trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., ani trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretože nebolo preukázané, že by sa obžalovaný K. slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom dopustil hrubej neslušnosti alebo výtržnosti voči poškodenému alebo iným osobám. Preto okresný súd správne postupoval, keď v zmysle § § 280 ods. 2 Tr. por. trestnú vec proti obžalovanému K. postúpil na prejednanie priestupku. Okresná prokurátorka v sťažnosti namietala nevypočutie svedkov Q. S. a P. Z., ktorí mali ako ďalší zamestnanci obžalovaného spacifikovať, nakoľko ich výpovede by mohli objasniť dôležité skutočnosti ohľadom schytenia položeného noža obžalovaným a rozptýliť pochybnosti ohľadne zistenia skutkového stavu, resp. priebehu skutku. V prípravnom konaní neboli tieto osoby vypočuté. Súd prvého stupňa nevykonal výsluch navrhovaných svedkov. V odôvodnení uviedol, že to bolo z dôvodu, že skutočnosti zistené na hlavnom pojednávaní, by v zmysle zásady zistenia skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, by neboli podľa názoru súdu rozptýlené. Vypočutí svedkovia F. N., Z.. E. N., ako aj poškodený N. K., vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní v podstate vylúčili protiprávne konanie obžalovaného spočívajúce v schytení zbrane do ruky. Okresný súd tieto dôkazy tak vyhodnotil ako svedčiace v prospech obžalovaného a odôvodňujúce postup podľa § 280 ods. 2 Tr.por. V posudzovanom prípade sa však sťažnostný súd aj vzhľadom k dlhšiemu časovému úsek od spáchania skutku stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že by ich výpovede v konaní nepomohli zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti. V sťažnosti okresná prokurátorka ďalej namietala nesprávne právne posúdenie príslušnosti správneho orgánu na prejednanie priestupku (Miestny úrad Bratislava - Nové mesto, Junácka 1, Bratislava). V tomto smere sťažnostný súd sa zhodol s názorom prokuratúry, nakoľko k prejednaniu veci v priestupkovom referáte v rámci Bratislavy je príslušný Okresný úrad Bratislava, ktorému bolo potrebné predmetný priestupok k prejednaniu postúpiť. V zmysle § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. preto na podklade podanej sťažnosti toto pochybenie sťažnostný súd odstránil a pre čistotu veci do svojho rozhodnutia poňal kompletne celý výrok súdu prvého stupňa s tým, že iba upravil správnosť odstúpenia veci príslušnému správnemu orgánu. N. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.