Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/57/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317011003 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317011003.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému R. I., stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 k § 155 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/175/2017 zo dňa 23.04.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.júla 2018 takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/175/2017 zo dňa 23.04.2018 v celom rozsahu. II. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný R. I., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., F.. U. č. X/A, t. č. vo výone väzby v ÚVV Bratislava od 04.07.2017, j e v i n n ý , ž e v Bratislave na A. ulici č. 1 v priestoroch bývalej administratívnej budovy DFNsP, dňa 04.07.2017 v čase okolo 19.30 h napadol poškodenú E. R. tak, že po konzumácii alkoholu zobral do ruky nôž o dĺžke 28 cm a potom ako poškodená sedela na obžalovanom ju bodol nožom do chrbta v oblasti hrudníka vľavo, čím poškodenej spôsobil bodnú ranu chrbta hrudníka vľavo o dĺžke cca 1,5 cm a hĺbke cca 5 až 5,5 sm prenikajúcu do pohrudnicovej dutiny, ktorá spôsobila vniknutie vzduchu (penumothorax) so spriavodným malým krvácaním (haemothorax), pričom nevyhnutná doba liečenia pacienta vo veku poškodnej pri konzervatívnom spôsobe liečenia je priemerne a primerane cca 2 - 3 týždne, t e d a - inému úmyselne ublížil na zdraví, č í m s p á c h a l prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Za to sa o d s u d z u j e podľa § 156 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to noža o dĺžke 28 cm striebornej farby s rukoväťou v tvare koňa a zahnutou čepeľou s plastovým púzdrom. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva Slovenská republika. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný R. I. povinný uhradiť poškodenej spoločnosti R. zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom T., Z. č. 3, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 723,81 euro. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6T/175/2017 zo dňa 23.04.2018 bol obžalovaný R. I. uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 k § 155 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v T. na A. ulici č. X v priestoroch bývalej administratívnej budovy C., dňa 04.07.2017 v čase okolo 19.30 h napadol poškodenú E. R. tak, že po konzumácii alkoholu zobral do ruky nôž o dĺžke 28 cm a potom ako poškodená sedela na obžalovanom ju bodol nožom do chrbta v oblasti hrudníka vľavo, čím poškodenej spôsobil bodnú ranu chrbta hrudníka vľavo o dĺžke cca 1,5 cm a hĺbke cca 5 až 5,5 sm prenikajúcu do pohrudnicovej dutiny, ktorá spôsobila vniknutie vzduchu (penumothorax) so spriavodným malým krvácaním (haemothorax), pričom nevyhnutná doba liečenia pacienta vo veku poškodnej pri konzervatívnom spôsobe liečenia je priemerne a primerane cca 2 - 3 týždne. Za to mu bol podľa § 155 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému ukložil aj trest prepadnutia veci a to noža o dĺžke 28 cm striebornej farby s rukoväťou v tvare koňa a zahnutou čepeľou s plastovým púzdrom. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. súd vyslovil, že vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný R. I. zaviazaný uhradiť poškodenej spoločnosti R. zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom T., Z. č. 3, O.: XX XXX XXX, škodu vo výške 723,81 euro. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil osobitným písomným podaním tak samostatne, ako aj prostredníctvom obhajcu. V odvolaní, ktoré skoncipoval sám namieta, že zranenie poškodenej bolo ľahké ublíženie na zdraví a napriek tomu je mu kladené za vinu ťažké ublíženie na zdraví. Znalec jednoznačne uviedol, že ide o ľahké zranenie. Do pozornosti chce dať aj to, že poškodená po ošetrení utiekla a nepodrobila sa ďalším vyšetreniam, bola agresívna a vulgárna, čo preukazuje jeho tvrdenia, že ho napadla. Vo veľkej miere tak prispela k svojmu zraneniu. Nechápe, ako mohol byť odsúdený na 4 roky. V písomnom zdôvodnení odvolania, ktoré bolo koncipované obhajcom obžalovaného namieta, že jednoznačne išlo o úraz ľahšieho charakteru, čo potvrdil aj znalec. Poškodená sama vypovedala, že alkohol na ňu vplýva tak, že je energická, čo korešponduje s trvrdením obžalovaného, že k incidentu došlo práve z toho dôvodu, že poškodená dostala amok, začala sa správať ako nepríčetná a začala obžalovaného napádať. Vzhľadom na opitosť ťažkého stupňa u poškodenej nie je vylúčená ani tá skutková verzia, že poškodená sa na nôž, ktorý držal obžalovaný napichla. Skutočnosť, že poškodená utrpela úraz ľahkého stupňa potvrdzuje to, že odišla z nemocnice na reverz. Znalec taktiež potvrdil, že v okolí, kde vznikol vpich na tele poškodenej po noži nebol žiadny životne dôležitý orgán. Energia vynaložená úderom noža bola malá, o čom svedčí aj to, že nôž neprenikol do tela poškodenej v celej dĺžke čepele, pričom nenarazil na žiadny odpor. Znalec nevylúčil priebeh skutkového deja tak, ako ho popísal obžalovaný s tým, že podrobnejšie sa k rane nemohol vyjadriť, nakoľko rana nebola odfotená ani policajtom, ani lekármi a nebola ani zaznamenaná v lekárskych správach. Okresný súd sa nezaoberal vôbec tým, či v danom prípade nešlo o nutnú obranu zo strany obžalovaného. Je názoru, že súd prvého stupňa konanie obžalovaného nesprávne právne kvalifikoval. Úmysel obžalovaného nesmeroval k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, k poraneniu životne dôležitého orgánu poškodenej. Páchateľom nepredvídateľný príčinný priebeh nie je v zavinení zahrnutý. Skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku nie je možné kvalifikovať ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu, pretože nebolo preukázané, že by bola poškodenej spôsobená ťažká ujma na zdraví úmyselným konaním obžalovaného. Je názoru, že skutok mal byť kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ak by súd nemal za to, že obžalovaný konal v nutnej obrane. V prípade obžalovaného mal súd vziať do úvahy poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. i) Tr. zák. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol o oslobodení obžalovnaého spod obžaloby, respektíve skutok prekvalifikoval na prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a zvážil aj možnosť uloženia podmienečného trestu obžalovanému. K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila prokurátorka okresnej prokuratúry. Napadnutý rozsudok považuje za zákonný. Podľa jej názoru je úplne irelevantné, či sa v okolí bodnej rany nachádzal životne dôležitý orgán, keďže obžalovaný si musel byť vedomý toho, aký predmet drží v ruke a že keď ním bodne do chrbta hrudníka, môže eventuálne spôsobiť aj ťažkú ujmu na zdraví. Je preto názoru, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zložinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. Odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné a úvahy o možnej nutnej obrane za vykonštruované. Zdôrazňuje, že súd prvého stupňa sa po každej stránke vysporiadal s obhajobou obžalovaného. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného uviedla, že poukazuje na písomné odôvodnenie odvolania, pričom dáva do pozornosti, že na hlavnom pojednávaní nedošlo k osobnému výsluchu poškodenej, čo považuje za porušenie práva obžalovaného na obhajobu. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí. Alternatívne navrhla, aby krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku sám vo veci rozhodol tak, že zmení právnu kvalifikáciu skutku na prečin podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný. Obžalovaný uviedol, že namieta napadnutý rozsudok. Nemohol bodnúť poškodenú ani na záchode, ani na chodbe. Chýbajú dôkazy pre odsudzujúci rozsudok. Poškodená sa nedostavila na súd, vedela prečo, pretože by musela vypovedať pravdu, ako to bolo. Žiada, aby bolo jeho odvolaniu vyhovené. Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods.3 Tr.por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu s tým, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy, vo vzťahu k výroku o vine, správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por. Apelačným dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku bola skutočnosť, že súd prvého stupňa správne ustálený skutkový stav veci podradil pod nesprávnu právnu kvalifikáciu. Skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku totiž nevykazuje všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 k § 155 ods. 1 Tr. zák. V tomto smere je nutné pripomenúť, že skutok uvedený vo výroku o vine rozsudku súdu musí odrážať všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný vinným. Uvedené konštatovanie platí aj v prípade, ak sa obžalovanému kladie za vinu spáchanie trestného činu v štádiu pokusu. Aj v takomto prípade musí byť v skutkovej vete uvedenej vo výrokovej časti rozsudku uvedené, k akému následku smerovalo úmyselné konanie obžalovaného, t. j. aký konkrétny následok mohol reálne a predvídateľne vzniknúť konaním obžalovaného a zároveň mohol byť aj zahrnutý jeho úmyselným zavinením. Pokiaľ sa obžalovanému kladie za vinu, že jeho úmyselné konanie smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, tak ako to je v posudzovanom prípade, potom musí byť v skutkovej vete výroku o vine logicky uvedené, aká konkrétna ťažká ujma na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 Tr. zák. hrozila z konania obžalovaného (rovnako tak napríklad v prípade pokusu majetkového trestného činu musí byť v skutkovej vete uvedená konkrétna finančná čiastka, ku ktorej úmyselnené konanie obžalovaného smerovalo alebo pri pokuse trestného činu vraždy musí byť v skutkovej vete uvedené, že konanie obžalovaného smerovalo k spôsobeniu smrti a podobne). V posudzovanej trestnej veci absentuje v opise skutku a to tak v obžalobnom návrhu, ako aj v napadnutom rozsudku popis možného následku, ktorý mal z konania obžalovnaého hroziť a ktorý by bolo možné považovať za ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123 ods. 3 Tr. zák. V skutkovej vete napadnutého rozsudku (ako aj v skutkovej vete obžalobného návrhu) sa nachádza len popis zranenia poškodenej, ktorý utrpela v dôsledku konania obžalovaného, teda to, že poškodená utrpela bodnú ranu chrbta hrudníka prenikajúcu do pohrudnicovej dutiny, ktorá spôsobila pneumothorax so sprievodným malým krvácaním s priemernou dobou leičenia 2 až 3 týždne. Zo znaleckého posudku znaleca z odboru zdravotníctvo - farmácia, odvetvie chirurgia - špecializácia traumatológia Prof. MUDR. D. A. CSc. vyplýva, že u poškodenej išlo o malý hemopneumotorax, t. j. najmenej závažný stupeň, ktorý nepredstavoval urgentný život ohrozujúci stav. Išlo o málo závažné konanie, o úraz ľahkého charakteru s tým, že poškodená nebola žiadnym zásadným spôsobom obmedzená v obvyklom spôsobe života. Utrpené zranenie nepredstavovalo pre poškodenú ani poranenie životne dôležitého orgánu, ani ohrozenie na živote. U poškodenej nebola nutná ani hospitalizácia, bolo potrebné iba pozorovanie a sledovanie. Nedošlo ani len k odsatiu minimálneho obsahu vzduchu a krvi z ľavej podhrudnicovej dutiny. Z obsahu uvedeného znaleckého posudku je teda zrejmé, že popis zranenia poškodenej uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku (a obžalobného návrhu) nenapĺňa znaky ťažkej ujmy na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 Tr. zák., nakoľko nešlo o vážnu poruchu zdravia. Ako už bolo uvedené vyššie, v skutkovej vete napadnutého rozsudku sa nenachádza žiadny popis iného konkrétneho možného následku, ktoré mohlo byť reálne a predvídateľne spôsobené obžalovaným poškodenej a ktoré by bolo možné podradiť pod niektorú z formiem ťažkej ujmy na zdraví popísanej v ustanovení § 123 ods. 3 Tr. zák. Žiadny takýto možný následok neobsahuje nielen popis skutku v obžalobe a napadnutom rozsudku, ale nie je ho možné vyvodiť ani z vykonaného dokazovania. Z vyššie uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že v danej trestnej veci išlo o jednu bodnú ranu (násilie pôsobiace jednorazovo a neopakovane), ktorá smerovala zo zadnej strany pod ľavú lopatku, neprenikla bránicou a ani ju neporanila. Po preniknutí predmetu do hrudníkovej dutiny dochádza k väčšiemu, či menšiemu zakrvácaniu do pohrudníkovej dutiny z ciev hrudnej steny a prakticky vždy k nahromadeniu vzduchu v podhrudnicovej dutine (ide o tzv. pneumotorax). Nahromadená krv (tzv. hemotorax), respektíve v kombinácii so vzduchom (tzv. hemopneumotorax) pri rastúcom objeme môžu zatláčať pľúcne krídlo smerom k pľúcnej stopke, pľúca sa stávajú nevzdušné, tým vyradené zo svojej hlavnej úlohy spočívajúcej vo výmene kyslíka a oxidu uhličitého medzi vonkajším prostredím a krvou. Organizmus je menej zásobený kyslíkom a poškodená osoba tento stav pociťuje ako zhoršené dýchanie až dusenie, čo môže spôsobiť pri neposkytnutí pomoci alebo pri obojstrannom postihnutí pľúc dusenie poškodeného až smrť v priebehu niekoľkých minút. (ide o tzv. tenzný pretlakový hemopneumotorax). Vzhľadom k uvedenému možno konštatovať, že charakter ťažkej ujmy na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 Tr. zák. by v danej trestnej veci mohlo mať zranenie, ktoré by vyústilo alebo reálne a predvídateľne mohlo vyústiť do tzv. tenzného pretlakového hemopneumotoraxu u poškodenej osoby (tu by však reálne prichádzala do úvahy smrť poškodenej osoby a ak by vznik takéhoto zranenia bol pokrytý úmyselným konaním páchateľa, potom by išlo o pokus trestného činu vraždy, prípadne o dokonaný trestný čin vraždy), respektíve zranenie, ktoré by viedlo k poraneniu pľúc poškodenej osoby cudzím predmetom (pľúca možno považovať za dôležitý orgán v zmysle § 123 ods. 3 písm. e) Tr. zák.). Ani jedna z týchto možností spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví nie je uvedená v skutku, zo spáchania, ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného. Navyše ide len o teoretické možnosti vzniku možných zranení poškodenej osoby v posudzovanom prípade (tak to napokon formuloval aj znalec v znaleckom posudku), pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by tieto možnosti vzniku následku (tzv. tenzného pretlakového hemopneumotoraxu, či závažného poranenia pľuc nožom) boli alebo mohli byť pokrytné úmyselným zavinením obžalovaného. Skutočnosť, že obžalovaný bodol poškodenú nožom do oblasti chrbta ešte automaticky neznamená (sama osebe), že jeho úmyslom bolo spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví. Z bodnutia nožom, ako izolovanej skutočnosti, nie je možné vyvodzovať nič z hľadiska možného vzniku následku, nakoľko pri bodnutí nožom môže ísť o úmysel spôsobiť ublíženie na zdraví, ale aj ťažkú ujmu na zdraví a prípadne aj smrť. Pri ustaľovaní právnej kvalifikácie preto nie je podstatným len to, ako došlo k vzniku zranenia, ale aj ostatné okolnosti, ktoré k nemu viedli a spôsob, akým k zraneniu došlo (napríklad, či išlo o jednu bodnú ranu alebo viaceré bodné rany, akou silou došlo k bodnej rane, do akej oblasti tela bodná rana smerovala a podobne). Z hľadiska možného spôsobenia následku je teda podstatným to, aby páchateľ vedel, že jeho konkrétne konanie, teda hlavne spôsob útoku, môže mať za možný následok spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví a aby si bol vedomý súvislosti medzi svojim konaním a následkom. Na zavinenie páchateľa tak spravidla usudzujeme zo spôsobu útoku, avšak osobitnú pozornosť pri preukazovaní úmyslu, a to hlavne v prípadne nepriameho úmyslu pri pokuse, je nutné venovať intenzite útoku (Solnař, V. a kol.: Systém českého trestního práva: Základy trestní odpovědnosti. Praha: Novatrix, 2009, s. 299). Pokus ťažkej ujmy na zdraví preto prichádza do úvahy iba v prípade, pokiaľ páchateľ vedel, že svojím konaním môže spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví poškodeného a pre prípad, že ju spôsobí, s tým bol uzrozumený, pričom konkrétne vykonanie tohto konania musí mať jednoznačnú súvislosť s možným vznikom ťažkej ujmy na zdraví, ktorá je bežne rozpoznateľná pre páchateľa a ktorá je relatívne pravdepodobná (primerane nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1038/2017 zo dňa 21.09.2017, ktorého závery sú v rámci komparatívneho výkladu práva použiteľné aj na území SR). Z vyššie citovaného zanleckého posudku možno vyvodiť, že v danej trestnej veci išlo len o jednu bodnú ranu do oblasti chrbta s dĺžkou 1,5 cm a hĺbkou cca 5 až 5,5 cm. Nešlo o opakované bodnutie, či bodanie. Táto bodná rana neprenikla bránicou a ani ju neporanila. Neohrozila ani žiadne dôležité orgány. Pri bodnutí nebolo použité násilie vyššej intenzity. Znalec pripustil možné (teoretické) poranenie dôležitého orgánu (pľúc) iba v prípade, ak by bodnutie bolo hlbšie a pri vynaložení vyššej energie. Nič také však v posudzovanom prípade nenastalo. Obžalovaný bodol nožom poškodenú do oblasti chrbta v miestach kde bezprostredne nie sú žiadne dôležité orgány, avšak len raz a nižššou intenzitou. Z uvedeného konania a jeho intenzity sa nedá vyvodiť, že by úmyselným zavinením obžalovaného bola pokrytná aj tá možnosť, že takýmto útokom môže (teoreticky) spôsobiť poranenie pľúc. Pokiaľ by obžalovaný reálne a predvídateľne chcel spôsobiť poškodenej poranenie pľúc, potom by celkom určite bodal nožom opakovane a vyššou intenzitou a to tak, aby došlo k hlbokému prieniku noža do tela poškodenej. Nič také sa však nestalo. Možné spôsobenie poranenia pľúc poškodenej preto nebolo pokrytné zavinením obžalovaného a zo spôsobu jeho útoku a jeho intenzity ani reálne nemohlo vzniknúť. Tento záver platí rovnako aj ohľadne možnosti vzniku tzv. tenzného pretlakového hemopneumotoraxu u poškodenej, nakoľko z útoku obžalovaného a jeho intenzity nemohlo reálne u poškodenej vzniknúť takéto závažné zranenie a hlavne, z vykonaného dokazovania vyplýva, že možný mechanizmus vzniku tohto zranenia, tak ako ho podrobne popísal znalc vo svojom znaleckom posudku, nemohol obžalovaný reálne predvídať, či byť s ním uzrozumený. Aj bežná osoba (laik, ktorý nie je medicínsky znalý) vie, že bodnutie nožom do oblasti chrbta inej osobe, jej môže spôsobiť ujmu na zdraví, avšak bežný laik rozhodne nevie, že nízkou intenzitou jedného bodnutia nožom do oblasti chrbta hrudníka by v teoretickej rovine mohol spôsobiť poškodenej osobe tzv. tenzný pretlakový hemopneumotorax. Bežný útočník preto nemôže reálne predpokladať, že takýto konaním spôsobi inej osobe tzv. tenzný pretlakový hemopneumotorax. Nie je možné síce poprieť, že bodnutie nožom do chrbta inej osoby môže znamenať útok na život, či zdravie tejto osoby, avšak taktiež nie je možé automaticky predpokladať, že akékoľvek bodnutie nožom v akejkoľvek intenzite zamená úmysel spôsobiť poškodenej osobe ťažkú ujmu na zdraví, tak ako to dôvodil pomerne mechanicky okresný súd v napadnutom rozsudku a pred ním aj prokurátor v podanej obžalobe. Krajský súd preto uzatvára a opakuje, že skutok vymedzený v skutkovej vete napadnutého rozsudku nenapĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 k § 155 ods. 1 Tr. zák., nakoľko opis skutku neobsahuje popis možného následku, ktorý by reálne a pravdepodobne mohol nastať z konania obžalovaného a ktorý by bol podraditeľný pod ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 Tr. zák. A navyše možné teoretické zranenia, ktoré by mohli byť právne považované za ťažkú ujmu na zdraví v posudzovanom prípade, nemohli byť reálne pokryté úmyselným zavinením obžalovaného. Uvedené konštatovanie však neznamená, že skutok popísaný vo výrokovej časti napadnutého rozsudku by bol beztrestným. Z vykonaného dokazovania vyplýva, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že znalcom dokumentované zranenie bolo spôsobené poškodenej nožom a spôsobil jej ho obžalovaný. Dokumnetované zranenie poškodenej (pneumotorax so sprievodným krvácaním) má pritom povahu ublíženia na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák., pretože išlo o poškodenie zdravia iného, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a ktoré si objektívne vyžaduje určitú dobu liečnia a tým aj určité obmedzenie v obvyklom spôsobe života (v zmysle znaleckého posudku obvykle 2, maximálne 3 týždne). Konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku preto naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a to aj z hľadiska subjektívnej stránky konania obžalovaného, pretože tu celkom jednoznačne mohol reálne predvídať a musel vedieť, že bodnutie nožom do oblasti chrbta inej osoby celkom určite tejto osobe spôsobí zranenie (bodné alebo rezné), čo si bude musieť vyžiadať aj lekárske ošetrenie, nakoľko takéto zranenie môže vznikúť aj v prípade útoku nožom za použitia nižšej intezity bodnutia. Obžalovaný preto zjavne chcel poškodenej spôsobiť ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák. Krajský súd v zhodne s názorom súdu prvého stupňa uvedenom v napadnutom rozsudku považuje za vylúčené, aby zranenie poškodenej spôsobil obžalovaný v nutnej obrane, respektíve, aby jej vzniklo tak, že sa poškodená na nôž, ktorý držal v ruke obžalovaný, napichla. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodnou (obaja boli výrazne pod vplyvom alkoholu) nastal fyzický konflikt, ktorý obžalovaný celkom určite nemusel vyriešiť bodnou ranou do oblasti chrbta poškodenej (ako muž mal prevahu). Jeho prípadná obrana (ak by sme pripustili jeho verziu), tak bola celkom zjavne neprimeraná fyzickému ataku zo strany poškodenej. Napokon o žiadnu faktickú obranu zo strany obžalovaného ani nešlo, nakoľko išlo o vzájomné napádanie sa dvoch opitých ľudí. Napichnutie na nôž je tu vylúčené tým, že bodná rana podľa znaleckého dokazovania, musela vzniknúť švihom nožom a nie nabodnutím sa poškodenej na nôž. V tomto smere poukazuje krajský súd na logické dôvody okresného súdu (s. 8 a nasl. napadnutého rozsudku), ktoré si osvojuje bez nutnosti ich opakovať a to aj vrátane argumentov, z ktorých možno vyvodiť, že v čase bodnutia nožom obžalovaný a poškodená nestáli, mali fyzický konflikt a poškodená ležala na obžalovanom. V tomto smere poukazuje krajský súd aj na výpoveď znalca Prof. MUDr. D. A. na hlavnom pojednávaní, ktorý celkom presvedčivo a logicky vysvetlil, prečo sa poškodená nemohla sama napichnúť na nôž, ktorý držal v ruke obžalovaný s tým, že verzia obžalovaného o napichnutí sa poškodenej na nôž je evidentne umelo vykonštruovaná zo strany obžalovaného. Pokiaľ obhajoba na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu namietala čítanie výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní (tá bola realizovaná v prípravnom konaní) s tým, že takýmto postupom došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, tak s touto námietkou sa krajský súd nestotožnil. Poškodená E. R. bola v prípravnom konaní vypočutá aj za prítomnosti obhajkyne, ktorá svoju prítomnosť na výsluchu využila a viedla aj kontradiktórny výsluch poškodenej (č. l. 59). Vzhľadom k tomu, že sa v konaní pred súdom I.stupňa nepodarilo zabezpečiť prítomnosť poškodenej (ide o osobu bez pobytu, ktorú sa nepodarilo zabezpečiť ani postupom podľa § 88 Tr. por.) postupoval okresný súd správne, keď výpoveď poškodenej z prípravného konania prečítal podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por., nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné požiadavky. Odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 156 ods. 1 Tr. zák.) v rozpätí 6 mesiacov až 2 roky. Vzhľadom k absencii poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností u obžalovaného nedošlo k úprave zákonnej trestnej sadzby. Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namietal, že mu mala byť priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. i) Tr. zák., tak krajský súd sa touto námietkou nestotožnil. V danej trestnej veci nešlo vôbec o situáciu, ktorá by sa rovnala podmienkam konania v nutnej obrane, pretože išlo o vzájomné napádanie sa dvoch opitých ľudí, ktoré ukončil až obžalovaný použitím noža. Za takýchto okolností neprichádza konanie v nutnej obrane vôbec do úvahy a ani o situáciu, ktorá by sa konaniu v nutnej obrane aspoň približovala, tak ako to má na mysli ustanovenie § 36 písm. i) Tr. zák. Pri zavžovaní druhu a výmery trestu vychádzal krajský súd z toho, že úmyselný útok obžalovaného nožom na poškodenú nie je možné bagatelizovať, pretože takéto konanie spôsobí takmer vždy poškodenej osobe poruchu zdravia. Išlo preto o závažný útok na inú osobu za použitia zbrane a preto spôsob spáchania činu, jeho následok (ublíženie na zdraví), zavinenie (priamy úmysel u obžalovaného) a malichernú pohnútku (riešenie konfliktu medzi dvomi opitnými osobami) je nutné hodnotiť v neprospech obžalovaného. Za takýchto okolností je preto potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody (s poukazom na uvedené skutočnosti zjavne nie sú naplnené podmienky na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 1 Tr. zák.) a to na hornej hranici trestnej sadzby (2 roky), nakoľko tu absenutújú akékoľvek poľahčujúce okolnosti na strane obžalovaného, ktoré by boli spôsobilé vyvážiť pomerne závažný priebeh okolností prípadu, mieru zavinenia obžalovaného, či spôsobený následok. Uloženie napodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky je tu adekvátnym a spravodlivým trestom nielen z hľadiska možností nápravy obžalovaného, ale aj z hľadiska generálnej prevencie, keď je nutné dať najavo, že úmyselné útoky nožom na iné osoby nie je možné tolerovať a to ani v prípade, ak nespôsobia ťažkú ujmu na zdraví. Krajský súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu. Odvolací súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci tak, ako je špecifikovaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože išlo o hnuteľnú vec, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Krajský súd taktiež prevzal z napadnutého roszudku výrok o zaviazaní obvžalovaného na náhradu škody poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., nakoľko tá si nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.