Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/80/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317201525 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317201525.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. U., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. U., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. X, B., zastúpená advokátkou JUDr. Zuzanou Magurovou, LL.M., so sídlom Ivánska cesta 23, Bratislava a otec - P. Q., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, L. Z. V., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV., so sídlom Hanulova 9/A, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o zrušenie neodkladného opatrenia a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV., zo dňa 24. mája 2018, č. k. 13P/31/2018 - 190, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV., zo dňa 24. mája 2018, č. k. 13P/31/2018 - 190, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV. uznesením zo dňa 24. 05.2018, č. k. 13P/31/2018 - 190, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal styk otca P. Q., narodeného dňa XX.XX.XXXX s maloletým F. U., narodeným dňa XX.XX.XXXX až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie súčasne uložil otcovi P. Q., narodenému dňa XX.XX.XXXX, aby sa nepribližoval k maloletému F.Š. U., narodenému dňa XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 20 m, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Týmto súd prvej inštancie zrušil neodkladné opatrenie Okresného súdu Bratislava III. č.k. 37P/193/2017-10 zo dňa 27.07.2017, právoplatné dňa 22.08.2017, v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom podaným na Okresný súd Bratislava III. dňa 02.02.2017, postúpeným na Okresný súd Bratislava IV. dňa 12.02.2018, žiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F. U., narodenému dňa XX.XX.XXXX. Nakoľko Okresný súd Bratislava IV. nesúhlasil s prenesením príslušnosti, Krajský súd uznesením č.k. 6NcC/9/2018-164 zo dňa 12.04.2018 rozhodol, že miestne príslušným na konanie je Okresný súd Bratislava IV. Na základe návrhu matky, doručeného Okresnému súdu Bratislava III, bolo vydané dňa 27.07.2017 uznesenie č. k. 37P/193/2017-10, ktorým bol maloletý F. zverený do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú nedeľu od 14:00 hod. do 16:00 hod. za prítomnosti matky, ktorá je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. 3. Dňa 17.05.2018 podala matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu návrh na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým žiadala o uloženie zákazu styku otca s maloletým dieťaťom a zákazu priblíženia sa k maloletému dieťaťu na vzdialenosť menšiu ako 20 m. Z návrhu matky na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zistil, že potom, čo sa otec dozvedel na pojednávaní konanom vo veci dňa 06.02.2018 o tom, že na neho podala trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru, Krízové centrum pre týrané ženy na základe jeho reakcie vyhodnotilo situáciu matky, ako aj maloletého dieťaťa za život ohrozujúcu a hneď ju s maloletým umiestnili vo svojom zariadení s utajovanou adresou mimo Bratislavy, kde sa nachádzala do 06.05.2018. Z dôvodu, že maloletý potrebuje intenzívnejšie rehabilitácie, matka sa s ním potom vrátila do Bratislavy a z bezpečnostných dôvodov bývajú s maloletým na adrese jej trvalého pobytu, u jej rodičov. Do odchodu do krízového centra styk otcovi s maloletým umožňovala v súlade s uznesením o neodkladnom opatrení. Počas ich pobytu v krízovom centre sa styk otca s maloletým nerealizoval, pravidelne však otca z novovytvorenej mailovej adresy informovala o zdravotnom stave maloletého. O jej pobyte s maloletým v krízovom centre informovala aj kolíznu opatrovníčku dňa 19.02.2018 a komisárku pre deti dňa 12.03.2018, o čom súdu predložila listinné dôkazy. Krajská prokuratúra Bratislava dňa 20.02.2018 vyhodnotila podanie na Generálnu prokuratúru z 02.02.2018 ku skutkom z 13.11.2017 a 01.01.2018 ako nové trestné oznámenie a postúpila ich na Okresnú prokuratúru Bratislava IV. Zároveň upravila Okresnú prokuratúru Bratislava IV., aby urýchlene prijala opatrenia na zaistenie zbrane otcovi. Dňa 05.04.2018 matku Obvodné oddelenie policajného zboru Karlova Ves (ďalej aj “OOPZ“) v konaní ČVS:ORP-171/ KV-B4-2018 upovedomilo, že dňa 27.03.2018 bolo proti otcovi maloletého vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania za skutok zo dňa 01.01.2018. Dňa 13.03.2018 bola matka na Okresnej prokuratúre Bratislava IV. vypovedať najmä k útokom otca na maloletého a na ňu, kde žiadala, aby sa správanie otca maloletého voči nim prešetrilo ako jeden súvislý trestný čin, a to zločin týrania blízkej a zverenej osoby a žiadala, aby mu bol v trestnom konaní vyšetrený duševný stav, pretože ho považuje za nebezpečného. Dňa 05.04.2018 ju OOPZ Karlova Ves v konaní ČVS:ORP-171/KV- B4-2018, upovedomilo, že nemožno začať trestné stíhanie pre skutky zo dňa 05.01.2017, 03.02.2017 a 14.06.2017 (kedy otec maloletého bez jej vedomia nechal v jeho skrinke nabitú a odistenú zbraň, ktorú následne odovzdala matka polícii, keďže o nich bolo rozhodnuté uznesením o odovzdaní veci dňa 06.10.2017 v konaní ČVS:ORP-709/KV-B4-2017. Trestné oznámenie matky pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby zo dňa 27.08.2017, v konaní ČVS:DÚ 741/IV-KV-2017, bolo prekvalifikované na nebezpečné vyhrážanie a odovzdané na Obvodný úrad v Bratislave, Odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku. O jeho prejednaní doteraz nebola informovaná a nevie, či otec zbraňou aktuálne disponuje alebo nie. Na Okresnú prokuratúru Bratislava I. bol pod č. Pd 20/18/1101-5 postúpený podnet v časti týkajúcej sa preskúmania zákonnosti záznamu Obvodného úradu Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy o odložení veci OU- BA-OVVS2-2017/100857, Pr.-2019/2017-SRL-P52 zo dňa 13.11.2017. Dňa 20.04.2018 bolo matke doručené upovedomenie o predĺžení lehoty na vybavenie podnetu. Dňa 03.04.2018 ju OO PZ Karlova Ves v konaní ČVS:ORP-171/KV-B4-2018 upovedomilo, že v časti podozrenia prečinu ublíženia na zdraví za skutok zo dňa 13.11.2017, kedy otec udrel maloletého bol spis odstúpený OOPZ Rača z dôvodu miestnej a vecnej príslušnosti. Vyššie uvedené skutočnosti, ktoré sú predmetom trestných oznámení nepriaznivo vplývajú na psychický stav maloletého a ohrozujú jeho zdravie, čo potvrdzuje aj lekárska správa MUDr. Šallingovej zo dňa 24.01.2018, ktorú matka rovnako predložila súdu. Doterajšia úprava styku otca s maloletým za prítomnosti matky nie je v záujme dieťaťa, naopak, je pre dieťa ohrozujúca. V prvom rade ide o nebezpečné správanie sa otca namierené priamo voči maloletému, čo je aj predmetom trestného konania, ako aj násilie nasmerované voči matke maloletého. Otec styk s maloletým využíva na jej osočovanie, vulgárne nadávky, čo na dieťa pôsobí stresujúco. Svetová zdravotnícka organizácia pritom prítomnosť dieťaťa pri domácom násilí kvalifikuje ako psychické týranie. Viaceré odborné štúdie a výskumy poukazujú na skutočnosť, že ak sú deti svedkami násilia, následky na ich psychiku sú podobné, akoby boli týrané priamo oni. Z uvedeného dôvodu je v najlepšom záujme dieťaťa v rozhodovaní o porozvodovej starostlivosti o deti, resp. o starostlivosti o deti po rozchode rodičov skúmať a zohľadniť prítomnosť domáceho násilia vo vzťahu rodičov. Na základe uvedeného preto matka v záujme maloletého dieťaťa žiada, aby súd zmenil nariadené neodkladné opatrenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 27.07.2017, č.k. 37P/193/2017-10, pretože aktuálna úprava je pre maloleté dieťa poškodzujúca. 4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na zmenu neodkladného opatrenia, s prílohami k návrhu, ako aj s celou spisovou dokumentáciou k maloletému dieťaťu po dôkladnom vyhodnotení a zvážení všetkých zistených skutočností bol toho názoru, že v predmetnej veci je opodstatnený dočasný zákaz styku otca s maloletým dieťaťom, najmä s poukazom na možný negatívny dopad na zdravý psychický vývoj maloletého dieťaťa. Z predloženej lekárskej správy pediatričky MUDr. Jany Šallingovej o zdravotnom stave maloletého dieťaťa zo dňa 24.01.2018 vyplýva, že maloletý je veľmi citlivé dieťa a zle toleruje zmeny a psychosociálne tlaky vznikajúce zo strany otca, následkom čoho sa zhoršuje klinický stav maloletého dieťaťa a prejavuje sa u neho uzavretosť. Maloletý má potvrdené viaceré diagnózy, ktoré vyžadujú neustálu starostlivosť matky spočívajúcu v pravidelných denných aktivitách. Matkou tvrdené skutočnosti ako v trestnom oznámení podaným na otca dňa 02.02.2018, tak v opise zaobchádzania otca s maloletým od jeho narodenia (v spise na č.l.144) sú navyše tak závažného charakteru, že súd vyhodnotil rodinnú situáciu za absolútne nespôsobilú pre výchovu maloletého dieťaťa v prítomnosti obidvoch rodičov. Súd pritom nepokladal za nutné vyjadrenie otca k návrhu matky na zmenu neodkladného opatrenia, nakoľko jeho názor mal súd za preukázaný z pojednávania vo veci, konanom dňa 06.02.2017, kde svoju agresivitu popieral tými skutočnosťami, že mu sama matka vybavila v rámci zamestnania prevelenie do Bratislavy a chcela s ním aj napriek uvádzaným skutočnostiam bývať. Akceptácia matky takéhoto správania však nepotvrdzuje správnosť nevhodného správania otca a naďalej predstavuje hrozbu pre maloleté dieťa, a to najmä vo vytváraní vzorcov správania sa, ako aj v jeho zdravom mentálnom vývine. Súd pritom zdôrazňuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia takejto povahy je postačujúca existencia čo i len obavy, že by ďalšie stýkania sa otca s dieťaťom mohlo viesť k nenapraviteľným dôsledkom. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie vyhovel aj návrhu matky v časti priblíženia otca k maloletému dieťaťu na menej ako 20 m a zrušil nariadené neodkladné opatrenie Okresného súdu Bratislava III. č.k.37P/193/2017-10 zo dňa 27.07.2017, právoplatné dňa 22.08.2017, v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. V konaní vo veci samej, po náležitom zistení skutočného stavu veci, súd prvej inštancie rozhodne, či je charakter takéhoto rozhodnutia nevyhnutný i do budúcna. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1, 2 písm. h) CSP § 329ods. 1, CSP a § 363 ods. 1 CMP, § 2 ods.1 CMP, § 25 ods. 3 Zákona o rodine. 5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec, ktorý v rámci svojho odvolania poukázal na to, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie na základe uvedených skutočností nesúhlasí, nakoľko sa nezakladajú na pravde a jedná sa o vymyslené a skreslené informácie podané matkou súdu, s cieľom poškodiť osobu otca. Otec má za to, že matka maloletého si je vedomá, že svojho syna F. má rád a na tomto základe a práve prostredníctvom jej vymyslených a ničím nepodložených klamstiev sa ho snaží zdiskreditovať a zabrániť mu v stretávaní s ním. O tomto jeho tvrdení svedčí viacero nespochybniteľných faktov, ktoré predkladá. Trestné oznámenie, ktoré na otca matka maloletého podala, ako aj zabavenie jeho legálne držanej strelnej zbrane, podávala vždy v období tesne pred súdnym pojednávaním, na ktorom sa mali upraviť práva a povinnosti k starostlivosti o maloletého (sledovala tým poškodenie jeho osoby pred súdom). Čo sa týka vymysleného napadnutia F. jeho osobou, môže prehlásiť, že toto tvrdenie matky sa nezakladá na pravde, nakoľko syna otec nikdy fyzicky nenapadol. Matka maloletého nepredložila o tejto skutočnosti jediný relevantný dôkaz v podobe lekárskej správy, ktorá by takéto jeho konanie potvrdila a ani v nijakej inej dôkazovej forme. Takéto dôkazy nepredložila ani po údajnom napadnutí F. jeho osobou dňa 13.11.2018 a ani po vymyslenom incidente zo dňa 01.01.2018. K údajným incidentom naviac otec uviedol, že môže predložiť nespochybniteľné dôkazy o tom, že matka aj napriek tomu, že otec mal na svojho syna agresívne zaútočiť, nemala problém s tým, aby sa otec s ním aj naďalej stretával. Konkrétne po incidente zo dňa 13.11.2018, mu matka F. zverila dňa 18.11.2018 do starostlivosti na dve hodiny, tento čas otec strávil so svojim synom, ako aj s jeho rodičmi a bratom. O tomto stretnutí je súdu schopný predložiť dôkazy vo forme svedeckých výpovedí členov jeho rodiny, ako aj videozáznamy z daného stretnutia. Po vykonštruovanom incidente zo dňa 01.01.2018 matka maloletého dokonca sama iniciovala stretnutie, konkrétne dňa 29.01.2018. Na toto stretnutie priviedla aj ich syna. Ak by boli tvrdenia matky pravdivé, ak by otec skutočne na syna zaútočil, fyzicky ho napadol a zranenia, ktoré mu mal spôsobiť by boli skutočne tak vážne, ako je možné, že matka nedala F. lekársky ošetriť ( o takomto fakte neexistuje žiadna lekárska správa). Ako je ďalej možné, že navrhovateľka aj po domnelej psychickej traume maloletého dovolila, aby sa s ním otec mohol stretnúť a dokonca sama takéto stretnutie navrhla?? V tomto bode sa tvrdenia navrhovateľky dostávajú do jednoznačného rozporu. Ďalej tvrdenia ošetrujúcej lekárky maloletého o jeho negatívnom vplyve na jeho vývoj, ako aj na jeho psychický stav nepovažuje otec za relevantné. MUDr. Jana Šallingová je detská lekárka, pričom svoje tvrdenia o otcovom nepriaznivom vplyve na vývoj maloletého vyniesla bez riadneho lekárskeho vyšetrenia u špecializovaného lekára (detského psychológa) a po evidentnom ovplyvnení matkou dieťaťa. Svedčí o tom záver ňou predloženej správy, v ktorej v jednom bode uvádza zdravotné problémy maloletého (určité zdravotné problémy syna otec nespochybňuje, avšak zásadne nesúhlasí s tým, že sú spôsobené jeho konaním) prevažne zapríčinené osobou otca a v samotnom závere tvrdí, že sa jedná o úplne zdravého chlapca a to aj napriek množstvu diagnóz, ktoré vo svojej správe uviedla. Týmto sa ňou predložená lekárska správa o zdravotnom stave maloletého dostáva do rozporu v tvrdeniach. Táto správa na základe vyššie uvedených faktov bola jednoznačne spísaná po ovplyvnení a konzultácii s matkou F. a to opäť za účelom poškodiť osobu otca pred súdom. Matka maloletého naviac po všetkých ňou uvedených a nepodložených tvrdeniach, v ktorých uvádza obavy o svoj život a zdravie a rovnako aj o život a zdravie ich syna, dokonca po podaní návrhu na zákaz stretávania sa osoby otca s maloletým synom zo dňa 17.05.2018 opätovne a dobrovoľne súhlasila so stretnutím. Toto stretnutie sa uskutočnilo dňa 26.05.2018 a matka naň opäť priviedla maloletého a to aj napriek tomu, že ako tvrdí, ona sama má obavy a strach o F.. V tomto prípade sa opäť a nesporne dostávajú tvrdenia a konanie matky do prísneho rozporu. O tomto stretnutí je otec súdu pripravený podať svedectvo vo forme videozáznamu. Na záver otec uviedol, že s doručeným rozhodnutím nesúhlasí a chce navrhnúť jeho zrušenie, nakoľko sa celé opiera o vykonštruované a ničím nepodložené informácie poskytnuté matkou maloletého. 6. Matka, kolízny opatrovník, ani prokurátor sa nevyjadrili k odvolaniu otca. 7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 8. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 9. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 10. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 11. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 12. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 13. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletý F. má 1 rok a 7 mesiacov, čiže ide o dieťa útleho veku citovo naviazané na matku. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že rodičia spolu nežijú z dôvodu vážnych komunikačných ako aj iných problémov. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že maloletý F., je sledovaný z dôvodu svojho zhoršeného zdravotného stavu u viacerých špecialistov. 14. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 15. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo skutočností nachádzajúcich sa v spise a existujúcich v čase jeho rozhodnutia a na ich základe aj dospel k správnym záverom. Ako vecne a právne správne uznesenie súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Takéto rozhodnutie za žiadnych okolností neprejudikuje právo, nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Až v konečnom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie určí, konkrétny rozsahu styku otca s maloletým synom, zverenie, výšku výživného a súčasne zastupovanie a správu majetku maloletého, ale až po vykonanom dokazovaní. 16. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že matkou tvrdené skutočnosti nachádzajúce sa v súdnom spise, a to konkrétne podnet na generálnu prokuratúru výpovede matky v trestnom konaní, alebo umiestnenie matky s maloletým synom do krízového centra samo o sebe svedčí o tom, že vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, pričom tieto vzťahy negatívne ovplyvňujú aj maloleté dieťa. Keďže v tomto prípade ide o dieťa útleho veku ( 1 rok a 7 mesiacov), ktoré si vyžaduje prítomnosť matky, je potrebné dať za pravdu súdu prvej inštancie, že nariadenie neodkladného opatrenia je za danej situácii t.j. pri skutočnostiach tvrdených matkou opodstatnené. Vzhľadom na to, že styk otca s maloletým synom musí prebiehať za prítomnosti matky je nepochybné, že vzájomne narušené a vyhrotené vzťahy medzi rodičmi dokážu až tak negatívne vplývať na maloleté dieťa, že dochádza k zhoršovaniu jeho zdravotného stavu, čo je neprípustné. Otec v odvolaní namieta, že skutočnosti tvrdené matkou sú nepravdivé, nakoľko tomu nenasvedčuje ani následné správanie matky. V tejto súvislosti však odvolací súd udáva, že uvedené rozporuplné tvrdenia rodičov nie je možné ozrejmiť bez riadneho dokazovania vo veci, a preto v záujme ochrany maloletého je potrebné uvedené neodkladné opatrenie ponechať nariadené tak, že otec P. Q. má zakázaný styk s maloletým synom F. a súčasne ďalším výrokom tak, že otcovi bola uložená povinnosť, aby sa nepribližoval k maloletému F. na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 17. V tejto súvislosti musí odvolací súd pripomenúť, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania ) upravujú vzájomné práva povinnosti na nevyhnutnú dobu. Inak povedané rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemôže nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, nakoľko toto slúžili iba na nevyhnutnú dobu v obmedzenom rozsahu. Po zistení skutočného stavu veci môže súd prvej inštancie prísť aj k iným záverom, avšak v tejto fáze konania je uvedené predčasné posudzovať, nakoľko je potrebné riešiť momentálnu situáciu maloletého F.. 18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd (v zhode so súdom prvej inštancie) uvádza, že nariadenie neodkladného opatrenia, vo vyššie uvedenom znení je v záujme maloletého Matúša, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP). 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).