Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/60/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317203798 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317203798.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobkyne: C.. arch. R. F. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom V., D. č. XX, proti žalovanému: C.. U. F. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom V., D. č. XX, zastúpený spoločnosťou Niku & partners, s. r. o., IČO: 36 866 008, Bratislava, Prokopa Veľkého č. 51, za ktorú koná JUDr. Anna Niku, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 4. apríla 2017, č.k. 45 C 37/2017-30, v spojení s opravným uznesením zo dňa 22. novembra 2017, č.k. 45 C 37/2017-60, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 4. apríla 2017, č.k. 45 C 37/2017-30, v spojení s opravným uznesením zo dňa 22. novembra 2017, č.k. 45 C 37/2017-60, vo výroku, ktorým uložil povinnosť žalovanému umožniť žalobkyni vstup a užívanie rodinného domu, súpisné č. XXXX, nachádzajúceho sa v O. Y., ulica O. č. XX/A, postavený na parcele registra "C" parcelné číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území Y. pri Y., obec O. Y., okres F., m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 4. apríla 2017, č.k. 45 C 37/2017-30, v spojení s opravným uznesením zo dňa 22. novembra 2017, č.k. 45 C 37/2017-60, vo výroku, ktorým uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu proti žalovanému o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov, z r u š u j e . III. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. IV. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 4.4.2017, č.k. 45 C 37/2017-30 (jeho záhlavie bolo opravené uznesením zo dňa 22.11.2017, č.k. 45 C 37/2017-60, tak, že nesprávne uvedený dátum narodenia žalovaného 16.6.1979 má správne znieť 14.6.1979), nariadil neodkladné opatrene, ktorým uložil povinnosť žalovanému umožniť žalobkyni vstup a užívanie rodinného domu, súpisné č. XXXX, nachádzajúceho sa v O. Y., ulica O. č. XX/A, postavený na parcele registra "C" parcelné číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území Y. pri Y., D. O. Y., okres F.; vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu proti žalovanému o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov. Vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 9.3.2017, ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému vydať jej kľúče od uvedeného rodinného domu v lehote troch dní odo dňa doručenia uznesenia, umožniť jej nerušený vstup a užívanie tohto rodinného domu. Svoj návrh dôvodila tým, že je manželkou žalovaného a sú bezpodieloví spoluvlastníci uvedených nehnuteľnosti. Na Okresnom súde Bratislava III. sa pod sp.zn. 37 P 357/2015 vedie konanie o rozvod ich manželstva a úpravu práv a povinností účastníkov k maloletým deťom: G., narodená dňa XX.X.XXXX a W., narodený dňa XX.XX.XXXX; na pojednávaní konanom dňa 14.2.2017 bolo ich manželstvo rozvedené, maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že vec nie je doposiaľ právoplatne skončená, z dôvodu ktorého ešte neprišlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. V priebehu súdneho konania o rozvod manželstva v decembri 2016 pre opakované neprimerané správanie žalovaného voči nej rodinný dom spolu s deťmi opustila a odišla bývať k matke do K., v spoločnom rodinnom dome ostal bývať iba žalovaný. Dňa 14.2.2017 po skončení súdneho pojednávania na Okresnom súde Bratislava III. vo veci rozvodu manželstva sa vo večerných hodinách chcela zastaviť v rodinnom dome a zobrať si osobné veci, ale zistila, že na dome boli vymenené zámky, do domu sa preto nedostala. Žalovaný svojvoľne a bez jej vedomia vymenil zámky na vstupných dverách do rodinného domu, kontaktovala preto políciu a žiadala ju o pomoc, pričom na miesto samé sa dostavila policajná hliadka. Záznam o výjazde policajnej hliadky jej vydaný nebol, polícia ju informovala, že tento vydajú iba súdu na jeho vyžiadanie. Žalovaný jej za účasti policajnej hliadky umožnil vstup do ich spoločného rodinného domu, ale samotné kľúče od domu jej nevydal napriek tomu, že ho o to požiadala, pričom sa vyjadril tak, že ju pustí do domu len vtedy, ak to bude vyhovovať jemu a keď mu to vopred oznámi. S takýmto postupom žalovaného nesúhlasí, pretože je rovnoprávnym vlastníkom predmetných nehnuteľností a neexistuje žiadne súdne, ani iné, rozhodnutie, ktoré by jej bránilo predmetné nehnuteľnosti užívať a do spoločného rodinného domu vstupovať. Na takýto vstup a užívanie nehnuteľností nepotrebuje ani súhlas žalovaného, ktorý v rozpore so skutočným stavom veci, ako aj v rozpore s právom, jej znemožňuje rodinný dom riadne užívať. Opustením rodinného domu nemožno vyvodiť, že by nemala záujem dom užívať, chce ho užívať pri návštevách Bratislavy sama alebo spoločne s deťmi. Poukázala na to, že dom opustila po opakovaných zásahoch žalovaného do jej súkromia, prehľadávania osobných a firemných vecí, po jeho nevhodnom správaní voči nej ako manželke a matke detí a po opakovanom nadmernom užívaní alkoholických nápojov. Nemôže sa v týchto súvislostiach spoliehať na vyjadrenia žalovaného, že ju do domu na požiadanie vpustí, pretože môže nastať situácia, že ani nebude v Bratislave a blízkom okolí prítomný a dostupný, resp. na základe svojvôle jej vstup do domu neumožní. Žalovaný jej v podstate svojím konaním bráni vstupu do domu ako aj spoločným deťom a týmto znemožnením vstupu do spoločného rodinného domu, podmieňovaním vstupu jeho vôľou a odmietaním vydania kľúčov od rodinného domu, ju bezprávne obmedzuje ako vlastníka rodinného domu v užívaní rodinného domu, tzn. vo vlastníckom práve. Na riadne užívanie rodinného domu je potrebné, aby mala možnosť nielen do rodinného domu vstúpiť na základe úkonov žalovaného, po jeho svojvoľnom privolení, ale aby mala možnosť do domu vstúpiť na základe vlastnej slobodnej vôle bez obmedzení z jeho strany, pričom primeranosť prístupu do nehnuteľností je daná aj disponovaním kľúčmi od domu. V rodinnom dome sa aj napriek odsťahovaniu k matke do K. nachádzajú jej osobné veci a aj veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom má záujem rodinný dom a veci podľa svojej potreby užívať, čo jej žalovaný svojím konaním znemožňuje. Zároveň sa faktickým bránením vstupu do rodinného domu a vymenením zámkov žalovaným, nevie dostať k svojím osobným veciam. Svojpomoc v tomto prípade nie je pre ňu riešením, keďže výmenou zámkov na vlastné náklady za nové, od ktorých by mala kľúče, nedosiahne úpravu súčasných pomerov v užívaní domu. Po odchode z domu vykonal žalovaný rovnako výmenu zámkov, keď pri jej snahe o vstup do domu a jeho užívanie, bude nútená buď žiadať príslušné orgány o opakovanú pomoc, alebo bude musieť vymeniť znova zámky, takže opakovanou výmenou zámkov bude poškodená časovo, finančne úhradou nákladov spojených s výmenou zámkov. Poukázala na skutočnosť, že vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, používať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek v tej istej veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Z obsahu tohto vlastníckeho práva treba vychádzať pri posudzovaní akejkoľvek otázky spojenej s vlastníctvom bez ohľadu na to, o aký právny vzťah ide. Žiadala neodkladné opatrenie nariadiť do doby, kým nedôjde k právoplatnému vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Ďalej žalobkyňa uviedla, že nenariadením neodkladného opatrenia nastáva pre ňu stav právnej neistoty, keďže nebude môcť vstúpiť do rodinného domu keď to bude potrebovať a nevie, či jej žalovaný vôbec umožní vstup do rodinného domu. Zároveň je tu stav, že po právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva bude so žalovaným vyporiadavať zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvom manželov, teda súdna ochrana poskytovaná štandardným súdnym konaním nemusí byť tak v konečnom dôsledku účinná, čím však dochádza k poškodzovaniu jej práv ako rovnoprávneho vlastníka rodinného domu. Pri porovnaní proporcionality medzi nariadením neodkladného opatrenia a ponechaním súčasného skutkového stavu je zrejmé, že zásahy do jej práv ako bezpodielového spoluvlastníka rodinného domu nezákonným konaním žalovaného sú dotknuté vo vyššej miere ako tomu bude pri nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia. Rodinný dom so žalovaným a deťmi spoločne užívali do decembra 2016, keď aj napriek konfliktným situáciám každý z nich rodinný dom užíval pre svoje potreby. Nariadením neodkladného opatrenia sa postavenie žalovaného vo vzťahu k rodinnému domu a jeho užívaniu nijako nemení a jeho práva sú plne zachované, opačne to však konštatovať nemožno. 2.1. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil ustanovením § 324 ods. l, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 336 ods. (pravdepodobne ods. 1, poznámka odvolacieho súdu), ods. 3 C.s.p. a po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pripojených listinných dôkazov (výpis z listu vlastníctva č. XXXX, . zápisnica z pojednávania zo dňa 14.2.2017 vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 37 P 357/2015, správa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v F., Obvodné oddelenie Policajného zboru F. zo dňa 24.3.2017.) bezodkladne upravil pomery strán sporu a vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej žiadala uložiť žalovanému povinnosť umožniť jej vstup a užívanie rodinného domu, súpisné č. XXXX, nachádzajúceho sa v O. Y., ulica O. č. XX/A, postavený na parcele registra „C" par. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území Y. pri Y., obec O. Y., okres F. a vo zvyšnej časti jej návrh zamietol. Uviedol, že mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorí uzavreli manželstvo dňa 5.5.2007 v O. U. nad X., pričom ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 14.2.2017, sp.zn. 37 P 357/2015 rozvedené, vec nie je právoplatne skončená. Žalobkyňa a žalovaný sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, rodinného domu, súpisné č. XXXX, postaveného na parcele registra „C" par. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, parcelné číslo XXX/XX, záhrady o výmere XXX m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území Y. pri Y., D. O. Y., okres F., spoluvlastnícky podiel vlastníkov je 1/1, keď nehnuteľnosti nadobudli titulom kúpnej zmluvy V-XXXX/XX zo dňa 19.3.2008. Uviedol, že na strane žalobkyne existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty a aj naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, pretože žalovaný potom ako žalobkyňa v decembri 2016 opustila spoločný rodinný dom spolu s deťmi, vymenil zámky na rodinnom dome, z dôvodu ktorého bola žalobkyňa nútená dňa 14.2.2017 požiadať políciu o pomoc, aby jej žalovaný umožnil vstup do predmetného rodinného domu, ale samotné kľúče od tohto domu jej nevydal a vyjadril sa, že žalobkyňu pustí do rodinného domu len vtedy, ak to bude vyhovovať jemu a keď mu to vopred oznámi. Poukázal na skutočnosť, že právo užívať veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prislúcha obom manželom spoločne, ani jeden z manželov nemôže byť vylúčený z užívania spoločnej veci proti svojej vôli, obsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zhoduje s obsahom vlastníckeho práva jednotlivca, manželia spoločne vykonávajú práva a povinnosti k spoločnému majetku. Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektoré z manželov súd. Odsťahovanie sa žalobkyne z rodinného domu nie je samo osebe dôkazom osvedčujúcim, že tento byt opustila, pričom dôvodom na odsťahovanie boli predovšetkým nezhody v manželstve. Žalovaný nemôže obmedziť užívacie právo žalobkyne k domu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko ide o veľký zásah do jej práv, ktoré jej vyplývajú z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Právo domáhať sa ochrany, keď medzi manželmi došlo k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, má každý z manželov aj v prípade, ak jeden bráni svojvoľne druhému v užívaní spoločnej veci, pričom konečné riešenie vzťahov účastníkov k danej nehnuteľnosti bude až vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 149 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom neodkladné opatrenie nie je ex lege nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému umožniť jej vstup a užívanie predmetného rodinného domu 24 hodín denne a 7 dní v týždni, pretože mu bola uložená povinnosť umožniť jej vstup a užívanie predmetného rodinného domu bez obmedzenia, z dôvodu ktorého je v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nadbytočný. Taktiež zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyňa žiadala, aby žalovanému bola uložená povinnosť vydať jej kľúče od uvedeného rodinného domu, nakoľko tieto nie sú samostatnou vecou v právnom zmysle, sú súčasťou hlavnej veci rodinného domu ako nehnuteľnej veci. Príslušenstvom nehnuteľnej veci sú kľúče od rodinného domu a právne úkony, ktoré sa týkajú hlavnej veci, sa spravidla týkajú aj príslušenstva veci. Návrh na nariadene neodkladného opatrenia v tejto časti nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti, keď navrhovaná realizácia neodkladného opatrenia by neviedla k uspokojeniu žalobkyne vzhľadom na možnosť opätovnej výmeny zámku od rodinného domu a aj kľúčov, preto je dostačujúca úprava spočívajúca v nariadení neodkladného opatrenia tak ako je uvedená vo výrokovej časti uznesenia. Zároveň uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej proti žalovanému o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov do 30 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva s tým, že súd aj bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení v prípade, ak žaloba nebude v uvedenej lehote podaná. 2.2. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. a dôvodil tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne až vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí. 3. Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým uložil súd prvej inštancie povinnosť žalovanému umožniť žalobkyni vstup do predmetného rodinného domu a jeho užívanie, podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty a naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, pretože svojim konaním a správaním nebráni žalobkyni vo vstupe do ich rodinného domu, ani v jeho užívaní, takže žiadnym spôsobom neporušuje ani neohrozuje jej práva. Uviedol, že žalobkyňa na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia opustila ich spoločnú domácnosť, ale jej vlastnícke právo k rodinnému domu jej napriek tomu zostáva zachované a rešpektuje ho. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa ničím neosvedčila skutočnosti uvádzané vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z dôvodu ktorého nie sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie v navrhovanom znení. Žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia účelovo uvádza nepravdivé skutočnosti s úmyslom ho zdiskreditovať a poškodiť ho na jeho právach a právom chránených záujmoch, aby dosiahla svoj sledovaný cieľ. Jej návrh je šikanózny, ako aj jej doterajšie správanie a konanie voči nemu, pretože sa nevedia dohodnúť na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa sa nedokáže zmierniť s tým, že dobrovoľne odišla bývať k svojej matke do K. a on zostal bývať v ich rodinnom dome, ide ale iba o dočasný stav, kým sa nevyporiada ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Ani jeden z nich si nechce ponechať rodinný dom z dôvodu vysokého finančného zaťaženia hypotékou a pravdepodobne sa bude musieť dom predať. K opusteniu spoločnej domácnosti žalobkyňou spolu s deťmi uviedol, že odišla s maloletými deťmi bez jeho vedomia a súhlasu potom, ako zmenil stanovisko k jej návrhu na rozvod a úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode, pretože žiadal maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, keďže spoločne v dome bývali a v podstate striedavú starostlivosť fakticky aj zabezpečovali. Reakcia žalobkyne na takúto jeho požiadavku bola taká, že prejavovala voči nemu nenávisť, znepríjemňovala mu bývanie v ich rodinnom dome vulgárnymi nadávkami, opľúvaním, štuchaním a písaním mena jej priateľa na stenu v detskej izbe ich maloletých detí. Žalobkyňa využila čas, keď bol s deťmi počas zimných prázdnin v decembri 2016 u svojich rodičov a za pomoci ďalších osôb odsťahovala všetky svoje osobné veci a aj maloletých detí, zariadenie detskej izby a ostatné zariadenie rodinného domu, ktoré patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Maloleté deti vyzdvihla cestou do K., odkiaľ sa s nimi už nevrátila, čím svojvoľne zmenili ich bydlisko, pričom o odsťahovaní sa žalobkyne z domu nemal žiadne vedomosti. Uviedol, že skutočným úmyslom žalobkyne je presťahovať sa do Obce X. B., kde má prenajatý byt a odkiaľ pochádza jej priateľ, pričom podľa vyjadrení maloletých detí žalobkyňa zariadenie z ich domu presťahovala do prenajatého byt v uvedenej obci. Žalobkyňa nemá finančné možnosti, aby ho v prípade, ak by si rodinný dom ponechala, vyplatila, trvá na tom, aby ju vyplatil on, z čoho je zrejmé, že nemá v úmysle ich rodinný dom užívať. Poukázal aj na to, že okrem uvedených vecí mu boli z domu odobraté aj niektoré osobné veci, keď z fotografií, ktoré predložil, vyplýva, že v dome sa už osobné veci žalobkyne nenachádzajú. Preto jej tvrdenie, že sa k nim nemôže dostať, je nepravdivé. Keďže nevedel, kde sa veci z ich domu nachádzajú a ani kto ich odniesol, nahlásil túto skutočnosť na príslušné oddelenie policajného zboru. Z dôvodu, aby mohol rodinný dom aj naďalej užívať aj spolu s maloletými deťmi v čase, keď je oprávnený sa s nimi stretávať, musel si z vlastných finančných prostriedkov dom znova zariadiť. Uviedol, že ešte počas jeho spolužitia so žalobkyňou, keď nebol doma, umožňovala žalobkyňa „vstup a voľný pohyb do ich domu cudzím osobám, aj svojmu priateľovi, aj keď s tým nesúhlasil“ a keďže mal dôvodnú obavu o svoj život, zdravie a majetok, vymenil zámok, aby zamedzil prístupu pre neho neznámych osôb do domu. Ako užívateľ rodinného domu má právo na ochranu svojho obydlia a súkromia a tiež chrániť si svoj majetok pred jeho prípadným odcudzením, poškodením, pričom nemal žiadnu vedomosť o tom, kto disponuje kľúčmi od ich domu. Žalobkyni ani ich maloletým deťom vo vstupe do rodinného domu nebránia ani v jeho užívaní, vždy majú vstup a jeho užívanie umožnený. Vytkol súdu prvej inštancie, že nedostatočne zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobkyne. Uviedol, že žalobkyňa odkedy sa odsťahovala, prišla do domu iba raz dňa 14.2.2017 po skončení pojednávania vo veci ich rozvodu a keď zistila, že na dome je vymenený zámok, využila túto skutočnosť pre to, aby podala predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V uvedený deň sa s ním telefonicky spojila a pýtala sa, či je zámok vymenený, načo reagoval tak, že hneď príde a umožní jej nerušený vstup do rodinného domu, pričom mu položila telefón a o chvíľu ho telefonicky kontaktovala policajná hliadka, ktorej uviedol, že žalobkyni vstup do rodinného domu a jeho užívanie bez problémov umožní, čo sa aj stalo. Správa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresného riaditeľstva PZ v F., Obvodné oddelenie PZ F. o ktorú súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie, nemôže preto slúžiť ako dôkaz o tom, že údajne znemožnil žalobkyni vstup do ich rodinného domu. Žalobkyňa od uvedeného dňa v ich rodinnom dome ani raz nebola, neprejavila záujem v ňom zotrvať, pričom riadne užívanie tohto domu má aj s maloletými deťmi umožnené, keď neuviedla a ani neosvedčila ani jeden prípad, kedy by jej vstup preukázateľne neumožnil. Žalobkyňa nemá záujem spolu s ním ich rodinný dom užívať z niekoľkých dôvodov, a to preto, že dlhodobo udržiava mimomanželský pomer s iným mužom, ich deťom svojvoľne zmenila bydlisko, prehlásila ich do školy a škôlky v K., kde v súčasnosti bývajú. Žalobkyňa nemá záujem sa do rodinného domu nasťahovať aj z dôvodu, aby sa nemohol domáhať striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa si zobrala z domu všetky svoje osobné veci, čo nasvedčuje tomu, že nemá záujem rodinný dom užívať, z dôvodu ktorého považuje jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za tendenčný s úmyslom ho šikanovať a diskreditovať. Z domu odniesla aj všetky listiny týkajúce sa ich spoločného rodinného domu, odmietla sa odhlásiť ako odberateľ služieb spojených s užívaním rodinného domu a on nemá tak reálnu možnosť zmeniť preddavky na tieto služby, alebo riešiť prípadné preplatky a nedoplatky, čím sa mu snaží znepríjemniť užívanie tohto domu. Konaním a správaním žalobkyne dochádza k zneužitiu jej vlastníckeho práva k ich rodinného domu, a preto jej uvedené konanie nemôže požívať právnu ochranu. Dodal, že právu užívania nehnuteľností, ktoré patria do ich spoločného majetku zodpovedá aj povinnosť oboch manželov podieľať sa na výdavkoch spojených s nadobudnutím a užívaním nehnuteľností, a to nielen počas ich manželského spolužitia, ale aj po jeho ukončení, keď sa v súčasnosti iba sám podieľa na úhrade mesačnej splátky hypotekárneho úveru a aj ostatných výdavkoch spojených s užívaním rodinného domu. Žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila a ani nepreukázala, že by jej v užívaní rodinného domu bránil, pričom navrhované neodkladné opatrenie by bolo možné nariadiť iba za predpokladu, že by mala žalobkyňa skutočný záujem rodinný dom užívať a z jeho užívania by bola proti svojej vôli vylúčená, čo v danom prípade absentuje. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť; žiadal trovy konania. 4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolanie nepodala. 5. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 324, § 325 ods. l, ods. 2 písm. d/, § 329 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.], odvolanie žalovaného posúdil podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) ako odvolanie podané iba do vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobkyni vstup do predmetného rodinného domu a jeho užívanie, a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného treba priznať úspech. 6. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu, ktorý návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti vyhovel z dôvodu splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď mal za osvedčené, že medzi stranami existuje právny vzťah. 7. V danej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd uvádza, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. 8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (po 1.7.2016) či už v konaní podľa Civilného sporového poriadku, ale aj podľa Civilného mimosporového poriadku, má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. 9. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila a ani nepreukázala svoj nárok, pretože zo žalobkyňou opísaného skutkového stavu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj zisteného šetrením prvoinštančného súdu (správa Obvodného oddelenia PZ v F. zo dňa 24.3.2017) vyplýva, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené z dôvodu chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobkyňa žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola uložená povinnosť žalovanému, aby jej umožnil vstup do ich spoločného rodinného domu a jeho užívanie, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Pri nariadení neodkladného opatrenia treba rešpektovať zásadu rovnoprávneho postavenia oboch manželov pri užívaní spoločnej veci. Nemožno však, a to ani výnimočne, vydať neodkladné opatrenia takého obsahu, ktorým by bol jeden z manželov z užívania veci dočasne vylúčený. Z tejto zásady sú však možné výnimky, ak sú dané výnimočné okolnosti, napríklad nevhodné správanie jedného z manželov voči druhému manželovi, alebo k spoločnému majetku. Súd musí brať zreteľ na to, že správa majetku bývalých manželov sa až do vyporiadania spravuje ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve. Ak žalobkyňa tvrdí, že žalovaný jej bráni vo vstupe do ich spoločného rodinného domu a neumožňuje jej jeho užívanie, musí toto tvrdenie aj preukázať (osvedčiť), čo neurobila. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje, iba sa osvedčuje tvrdenie žalobcu, čo znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, ale aspoň tvrdenia žalobkyne musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Odvolací súd poznamenáva, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. 10. Žalovaný potvrdil tvrdenie žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že vymenil zámok na rodinnom dome, urobil tak ale z dôvodu, že mal obavu o svoj život a majetok, keď potom ako sa vrátil od svojich rodičov, u ktorých bol spoločne s maloletými deťmi počas zimných prázdnin 2016, našiel rodinný dom vyprataný, a preto podal na polícii dňa 26.1.2017 oznámenie na svoju manželku, s ktorou je v rozvodovom konaní, že z ich spoločného domu v decembri 2016 zobrala bez jeho súhlasu ich spoločné veci. Skutočnosť, že žalovaný vymenil zámok na rodinnom dome sama o sebe ešte neznamená, že žalobkyni neumožňuje vstup do ich rodinného domu a jeho užívanie, keď žalobkyňa tvrdenia žalovaného uvedené v jeho odvolaní, že jej žiadnym spôsobom nebráni vo vstupe do ich rodinného domu, ani v jeho užívaní, nijako nevyvrátila. K ďalším argumentom, že odo dňa 14.2.2017, kedy naposledy chcela vstúpiť do rodinného domu, sa už nepokúšala doň dostať, že z domu odniesla okrem vecí pre maloleté deti a seba aj ich spoločné veci, že maloletým deťom svojvoľne prehlásila bydlisko, prehlásila ich do školy a škôlky v K., kde toho času spoločne s ňou bývajú, sa nevyjadrila. 11. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami sporu spočívajúcej v uložení povinnosti žalovanému umožniť jej vstup a užívanie predmetného rodinného domu, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. vo výroku, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, zmenil a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol. 12. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu proti žalovanému o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm d/ C.s.p. zrušil, pretože dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, manželov, pričom zákonodarca preferuje vyporiadanie dohodou, a až vtedy, keď sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka), a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti už len z tohto dôvodu nemalo zákonné opodstatnenie. 13. Súd prvej inštancie pochybil, keď v napadnutom uznesení nerozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania a v odôvodnení iba skonštatoval, že o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pretože v danej veci žiadala žalobkyňa nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej, z dôvodu ktorého bolo jeho povinnosťou v tomto konaní rozhodnúť (aj) o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu, pričom sama žalobkyňa v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala o náhradu trov konania. Vzhľadom však k tomu, že odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie, rozhodol sám aj o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa § 396 ods. l, ods. 2, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).