Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/199/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317203935 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317203935.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na N. nohe XXXXX/X, XXX XX W., toho času F. XX, W., zast. Consilior Iuris, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, a otec - P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. 36, W., toho času A. útca X/C, XXXX H., P., zast. JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., so sídlom Dunajská 6, 811 08 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.10.2017, č.k. 3P/61/2017-43, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o výživnom na maloletú Vivian Bernátovú, nar. 16.01.2013 a vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu matky zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 12.10.2017, č.k. 3P/61/2017-43 zveril maloletú Q. W., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky. Obidvoch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej Q. W., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.10.2017. Styk otca s maloletou Q. W., nar. XX.XX.XXXX neurčil. Vyslovil, že vo zvyšku návrh zamieta. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na ich náhradu. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), a vecne tým, že po vykonanom dokazovaní mal preukázanú potrebu upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej, ktorej rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a na výkone niektorých aspektov ich rodičovských práv a povinností k maloletej sa nedokázali dohodnúť. V otázke zverenia maloletej súd prvej inštancie zosúladil právny stav so stavom faktickým a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa nachádzala nepretržite od ukončenia spolužitia rodičov a v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd prvej inštancie mal za to, že matka zabezpečovala riadnu starostlivosť o maloletú po všetkých stránkach, otec sa výkonu osobnej starostlivosti o maloletú nedomáhal, starostlivosť vykonávanú matkou nenamietal. V súvislosti s právom zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, súd prvej inštancie uviedol, že toto právo priznal obom rodičom, nakoľko na strane ani jedného z nich nevzhliadol také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie, ktorým by bol niektorý z rodičov na týchto právach obmedzený alebo by bol výkonu týchto práv pozbavený. Styk otca s maloletou ponechal súd prvej inštancie bez určenia, a to vzhľadom k zhodnému prednesu rodičov, ako aj vykonanému dokazovania, z ktorých skutočností bolo zrejmé, že rodičia sa na uvedenom dokázali dohodnúť. Súd prvej inštancie uviedol, že spornou otázkou medzi rodičmi maloletej bola otázka výšky vyživovacej povinnosti otca, kde matka navrhovala čiastku XXX eur mesačne a otec navrhoval, aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči maloletej upravená vo výške XXX eur mesačne. Za preukázané mal súd prvej inštancie, že na strane maloletej sa nevyskytovali a ani nevyskytujú žiadne špecifické výdavky, ktoré by matka bola nútená vynakladať a ktoré by sa u detí vo veku maloletej bežne nevyskytovali. Výnimku tvorila návšteva súkromného predškolského zariadenia maloletej s poplatkom XXX eur, resp. XXX eur mesačne, čo bolo aj predmetom sporov medzi rodičmi z hľadiska výšky výživného zo strany otca voči maloletej. Matka zhodne s otcom maloletej uviedla, že ju otec informoval, že hradenie tohto poplatku sa stáva problematické a že by bolo vhodné premiestniť maloletú do štátneho zariadenia, kde sú náklady niekoľkonásobne menšie, čo však matka odmietla a pri určení výživného zo strany otca voči maloletej žiadala, aby bol tento výdavok na strane maloletej zohľadnený. V danom prípade však súd prvej inštancie dospel k záveru, že návšteva súkromného predškolského zariadenia na strane maloletej nezodpovedá celkovým pomerom na strane ani jedného z rodičov maloletej, o čom svedčí aj vyjadrenie matky maloletej počas konania, že tieto náklady na strane maloletej hradí jej otec (starý otec maloletej). Súd prvej inštancie v tomto smere uviedol, že nespochybňuje, že rodičia sa v minulosti na návšteve takéhoto zariadenia u maloletej dohodli, avšak tak, ako v tom čase ich rozhodnutie vychádzalo z vtedajších príjmových pomerov rodiny (resp. otca maloletej), rovnako bude potrebné, aby aj postupom času náklady na strane maloletej reflektovali zmenenú skutočnosť na strane rodičov/rodiča. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na strane otca maloletej, od ktorého príjmov sa preukázateľne odvíjala životná úroveň manželov a rodiny, došlo k výraznej zmene pomerov (zdravotných. a tým aj príjmových), kedy otec nebol momentálne schopný dosahovať príjem v takej výške, aby bolo možné náklady na súkromné predškolské zariadenie na strane maloletej považovať za odôvodnené a nevyhnutné náklady, ktoré by bolo potrebné na strane maloletej uhrádzať z dôvodu, že ich neuhrádzaním by prišlo k ohrozeniu zdravého vývinu maloletej. Za tejto situácie dal súd prvej inštancie matke do pozornosti, aby seriózne zvážila zmenu predškolského zariadenia u maloletej. Za predpokladu, že matka uvedené odmieta, bolo podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné, aby matka sama zvýšila svoj príjem a zárobkové možnosti tak, aby tento (v súčasnosti výrazne nadštandardný) výdavok na strane maloletej pokrývala zo svojich finančných prostriedkov, keďže v súčasnosti toho nebola schopná a svoj príjem deklarovala na úrovni minimálnej mzdy. Na strane matky súd prvej inštancie zohľadnil, že matka spolu s maloletou zostala žiť v dome rodičov otca maloletej a bol to otec, ktorý sa odsťahoval, čím sa mu zároveň zvýšili aj náklady na bývanie. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh matky na určenie výživného vyhodnotil za čiastočne nadhodnotený a nezodpovedajúci reálnym nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletej, s ohľadom na celkové pomery a životnú úroveň na strane oboch rodičov. Pokiaľ ide o návrh otca na určenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletej Q. v sume XXX eur mesačne, súd prvej inštancie tento vyhodnotil ako čiastočne neadekvátny k nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletej, a to aj pri zohľadnení vyššie uvedených skutočností. Súd prvej inštancie uviedol, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej, ani jeden z nich nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty, sú zamestnaní v riadnom pracovnom pomere, matka však vykonáva dennú osobnú starostlivosť o maloletú a zároveň dosahuje nižší príjem, než otec maloletej, ktoré skutočnosti zohľadnil pri určovaní výživného zo strany povinného rodiča. Súd prvej inštancie rovnako poukázal na fakt, že maloletá navštevuje počas dňa predškolské zariadenie, ale jej vek je ešte príliš nízky a po skončení pobytu v predškolskom zariadení je nevyhnutné, aby rodič prevzal osobnú starostlivosť o dieťa v plnom rozsahu, t. j. nie je možné ponechávať dieťa samé, keďže ešte nie schopné sa o seba po žiadnej stránke postarať, ktorou skutočnosťou je rodič, vykonávajúci dennú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, limitovaný. Na strane otca súd prvej inštancie zohľadnil jeho celkové pomery, zlepšenie jeho zdravotného stavu s tým, že uviedol, že otec si musí byť vedomý, že vzhľadom k jeho životnej situácii a mladému veku nemôže dlhodobo pracovať na polovičný úväzok a je potrebné, aby sa začal plnohodnotne začleňovať do pracovného procesu tak, aby bol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej v riadnom a dostatočnom rozsahu. Súd prvej inštancie však nesporoval, že otec si plnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej aj formou vecných plnení a je s ňou v pravidelnom kontakte, čím si čiastočne plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej. 3. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o výške výživného podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že mu určí povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške XXX eur mesačne, ktorú sumu bude povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu. Súdu prvej inštancie vytkol, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Uviedol, že súdom prvej inštancie určená suma výživného vo výške XXX eur mesačne je neprimeraná a pre neho likvidačná. Mal za to, že takto určené výživné nekorešponduje s odôvodnenými potrebami maloletej a vo vzťahu k jeho príjmu a príjmu matky je takto určené výživné neprimerané. Zdôraznil, že pracuje na 50% úväzok, jeho čistý príjem predstavuje priemerne sumu XXX eur mesačne, prostredníctvom „sprepitného“ jeho príjem dosahuje sotva XXX eur mesačne, pričom čiastočne svoje výdavky pokrýva s finančnou pomocou svojho brata. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že sa ocitol v nepriaznivej finančnej situácii v dôsledku zdravotných ťažkostí, ako aj to, že sa na výžive maloletej podieľal vecnými plneniami a osobnou starostlivosťou. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil jednak na to, že matka s maloletou nemá vôbec žiadne náklady spojené s bývaním, jednak, že súd prvej inštancie nepovažoval náklady na súkromné predškolské zariadenie za odôvodnené a nevyhnutné náklady, a napriek tomu rozhodol o jeho povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou vo výške XXX eur mesačne. Z uvedeného dôvodu bol toho názoru, že takto určená výška výživného nekorešponduje s odôvodnenými nákladmi na maloletú, napadnutý rozsudok nevychádza zo zistených skutočností, je s nimi v príkrom rozpore a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti označil za nepreskúmateľný. 4. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd určil počiatok povinnosti otca prispievať na výživu maloletej odo dňa 01.10.2017 a s tým spojeného výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že počiatok povinnosti otca prispievať na výživu maloletej určí odo dňa podania návrhu. Súdu prvej inštancie vytkla, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedla, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmý dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie určil otcovi počiatok povinnosti prispievať výživným na maloletú odo dňa 01.10.2017. Poukázala na fakt, že požadovala určiť výživné odo dňa podania návrhu, pričom z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že otec na základe ich dohody prispieval na výživu maloletej sumou XXX eur mesačne až do februára 2017, od kedy prispieval len sumou vo výške XXX eur mesačne. 5. Dňa 19.12.2017 bolo Okresnému súdu Bratislava III doručené vyjadrenie otca k odvolaniu matky, v ktorom otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu uviedol, že samotná výška výživného je v rozpore so skutočnosťami, ktoré boli v konaní preukázané a to odôvodnené potreby maloletej a majetkové pomery otca. Mal za to, že určenie zročného výživného odo dňa podania návrhu by bolo absolútne neodôvodnené, najmä za situácie, keď v konaní bolo preukázané, že prispieval až do februára 2017 na výživu maloletej sumou vo výške XXX eur mesačne. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil i na fakt, že matka v konaní nerozporovala, že sa na výžive maloletej podieľal i vecnými plneniami a osobnou starostlivosťou. 6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam otca a matky nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), a dospel k záveru o potrebe rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o výživnom zrušiť. 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 10. V danej veci z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že matka sa návrhom na začatie konania podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 10.03.2017 domáhala úpravy práv a povinností k maloletej Q. na čas do rozvodu manželstva. Matka sa predmetným návrhom domáhala zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti, určenia povinnosti otca prispievať výživným na maloletú sumou vo výške XXX eur mesačne, neskôr počas konania svoj návrh v časti výšky výživného upravila a žiadala určenie povinnosti otca prispievať výživným na maloletú sumou vo výške XXX eur mesačne. Predmetom odvolacieho konania je odvolanie otca, ktorý namietal výšku výživného na maloletú, ako aj odvolanie matky, ktorá namietala určenie výšky výživného na maloletú odo dňa 01.10.2017. 11. Ako prvoradé odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s námietkami matky súvisiacimi s nedostatočným odôvodnením určenia počiatku účinnosti výživného na maloletú odo dňa 01.10.2017. Odvolací súd konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie úplne absentuje odôvodnenie záveru o určení povinnosti otca prispievať na výživu maloletej od 01.10.2017. Tu sa žiada zdôrazniť, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. C.s.p. musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku ktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Záver súdu prvej inštancie, ktorý určil výživné na maloletú odo dňa 01.10.2017, podľa názoru odvolacieho súdu, zostáva neúplným v tom zmysle, že vo všeobecnej argumentačnej rovine, ale i v konkrétnostiach posudzovaného prípadu, zostal nezodpovedaný vo všetkých (potrebných) zákonných hľadísk, je tak nepresvedčivým v tom, či bol dôvodný návrh matky na určenie výživného otcovi s účinnosťou od uplatnenia tohto návrhu na súde v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti totiž absentujú dôvody, pre ktoré neurčil výživné tak ako mu ukladá znenie ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Bude preto potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne rozhodol o výživnom na maloletú, svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP, tzn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Neodôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a teda uvedeným postupom súd prvej inštancie znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 12. Pokiaľ ide o odvolacie argumenty otca týkajúce sa určenia výšky výživného na maloletú v sume vo výške XXX eur mesačne, odvolací súd na tieto neprihliadal, vzhľadom na potrebu zrušiť výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o výživnom z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti v časti záveru súdu prvej inštancie o určení počiatku povinnosti otca platiť výživné na maloletú odo dňa 01.10.2017. 13. Záverom odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že v záhlaví napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je nesprávne uvedený dátum narodenia otca. 14. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom na maloletú Q., ako aj v závislom výroku o zamietnutí zvyšku návrhu matky (§ 379 písm. a/ CSP) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. O trovách konania (celého) rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).