Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/23/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317205490 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317205490.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - Mgr. P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, A., zastúpená AK N., s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava, a otec - JUDr. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, C. C., zastúpený Mgr. Pavlom Balážom, advokátom so sídlom ul. P. Mudroňa 39, 036 01 Martin v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31.03.2017, č.k. 37P/71/2017-26 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 31.03.2017, č.k. 37P/71/2017-26 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého D. B., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. 2. Vec právne posúdil podľa § 360, § 366 zákona č.161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 28 ods. 1, § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázal na nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov na strane účastníkov konania a samotný záujem maloletého dieťaťa pri nariadení neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere na maloleté dieťa neodkladným opatrením súd nariadi rodičovi, ak bez vážnejších pochybnosti má aspoň osvedčené, že povinný rodič si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní, keďže každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Poukázal na to, že vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení alebo platením výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb maloletého dieťaťa. Dospel k záveru, že matka dostatočne osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov prispievať na výživu maloletého dieťaťa, keď vyčíslila mesačné náklady na maloletého vo výške 658,43 eur, pričom otec prispieva na výživu maloletého dieťaťa sumou o čosi vyššou ako je minimálne výživné. Súd prvej inštancie prihliadal na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca a preukázané oprávnené potreby maloletého dieťaťa vo veku troch rokov. Výšku určeného výživného považoval za príspevok na výživu v nevyhnutnej miere. Dal do pozornosti, že o celkovej úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, medzi ktoré patrí aj úprava vyživovacej povinnosti, rozhodne v konečnom rozhodnutí po vykonaní dokazovania a zistení skutočného stavu veci. 3. Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletého prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nestotožnil sa s návrhom matky a dôvodmi v ňom uvedenými. Matkou vyčíslené náklady na maloleté dieťa považoval za neprimerané a prehnané. Nesúhlasil so započítaním nákladov na zdravotnú starostlivosť maloletého z dôvodu, že dieťa je zdravé, pričom návšteva zubného lekára je hradená zdravotnou poisťovňou a návštevy pediatra sú bezplatné, rovnako ako očkovania. Nesúhlasil so započítaním nákladov na maloletého pozostávajúcich z absolvovania výletov a dovolenie mimo územia Slovenska, uvedené náklady nepovažoval za odôvodnené potreby dieťaťa. Zároveň poznamenal, že dieťa vo veku dvoch rokov má letenky zadarmo. Namietal, že matka vo vyčíslených potrebám dieťaťa uviedla i náklady na platby za telefón a internet, voľnočasové, športové aktivity, darčeky a oblečenie vo výške po XXX eur mesačne. Vyslovil názor, že tieto sumy nezodpovedajú reálnym mesačným nákladom na maloletého. Rovnako namietal, že pri vyčíslení sumy výživného nebol zohľadnený vek dieťaťa. Vyslovil obavy do akej výšky narastú náklady na dieťa v prípade, ak nastúpi na školskú dochádzku. Poukázal na to, že matka sa nepokúsila o dohodu o výživnom, v návale hnevu mu viackrát povedala, že bude platiť ako najatý. Uviedol, že s matkou maloletého nežili v spoločnej domácnosti, v čase tehotenstva bola vydatá za iného muža, pričom pred začiatkom vzťahu ho uviedla do omylu s informáciou, že je rozvedená. Dal do pozornosti, že maloletému kúpil kočík v hodnote X.XXX eur, neskôr autosedačku v sume XXX eur, pracoval a investoval do domu matky maloletého, zaplatil spoločnú dovolenku, ktorej sa zúčastnila i dcéra matky z prvého manželstva. Maloletému D. kupoval rôzne veci a oblečenie, ktoré podľa matky neboli vyhovujúce. Tiež mu zakúpil turistický nosič, cyklosedačku a bicykel, platí mu úrazové poistenie, sporenie a mesačné náklady súvisiace s návštevou materskej školy. Poukázal na dostatočne vysoký mesačný príjem matky, čím nie sú ohrozené základné potreby dieťaťa. Poukázal na to, že návrh matky neobsahuje žiaden návrh na úpravu styku s maloletým, pričom matka mu styk s dieťaťom veľakrát odmietla, nedovolí mu, aby u neho syn prespal, ich stretnutia sú obmedzené na niekoľko hodín. Uviedol, že v konaní sa bude domáhať širokej úpravy styku s maloletým. K odvolaniu pripojil doklady o platbe sporenia a úhrad realizovaných v roku 2017 (za jeden mesiac) vo výške XX eur a XX,X eur - poplatky za škôlku, platby za rok 2015, zmluvu o obstaraní zájazdu uzatvorenú 30.01.2015 a doklad o poistení. Podaním zo dňa 11.10.2017 oznámil zmenu vo svojich majetkových pomeroch, keďže podal žiadosť o skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nespokojnosti so spoluprácou zo strany starostu, a akceptáciu výpovede. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť. Uviedla, že konštrukcia otca o dostatočnom príjme matky neobstojí z dôvodu, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu. Poukázala na to, že analýza vyčíslených výdavkov bude predmetom konania vo veci samej. Dala do pozornosti splátky úveru otca vo výške XXX eur mesačne. Uviedla, že pokiaľ má otec finančné prostriedky na takéto výdavky, je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu jeho jediného maloletého dieťaťa predbežne určenou sumou výživného, ktorá pokrýva čiastočne nevyhnutné potreby maloletého. Nesúhlasila s námietkou o prehnane vyčíslených výdavkoch na maloletého, keďže suma výdavkov je reálna a zodpovedá životnej úrovni rodičov. Podľa názoru matky otec nereflektuje na návštevu predškolského zariadenia dieťaťa, pravidelné ochorenia maloletého súvisiace s jeho vekom, potrebu kupovania prípravkov na posilnenie imunity odporúčaných pediatrom, pričom nejde o zanedbateľné položky. K námietkam ohľadne cestovania dieťaťa uviedla, že maloletý cestuje rád, ide o aktívne strávený čas dieťaťa, na cestovanie je zvyknutý od útleho detstva, destinácie vyberala starostlivo pre maloletého s prihliadnutím na jeho vek a zdravotné riziká. Namietala možnosť využitia bezplatných leteniek pre maloletého, keďže je vo veku štyroch rokov. Uviedla, že pokiaľ otec synovi niečo daruje, spravidla ide o obnosené veci a topánky. Potvrdila, že otec prispel maloletému kúpou kočíka v hodnote X.XXX eur, kúpil autosedačku, ktorú musela vymeniť, pretože sa na nej zlomili úchyty. Poprela úhradu mesačných platieb na materskú škôlku otcom. Uviedla, že bicykel maloletý nemá k dispozícii, turistický nosič má vlastný, od otca si ho požičala len raz. Oblečenie a obuv otec maloletému nekúpil s výnimkou vetrovky s čiapkou z R.. Dohoda o výživnom s otcom nebola možná. Považovala za zavádzajúce tvrdenia o svojom rodinnom stave, keďže v čase tehotenstva už bola rozvedená. Namietala, že by otec akýmkoľvek spôsobom investoval do jej rodinného domu, kde nikdy nebýval. Dala do pozornosti, že v návrhu neuviedla konkrétnu úpravu styku otca s maloletým, ktorá môže byť predmetom dohody. Zdôraznila, že styk maloletého s otcom umožňuje, avšak má obavy zveriť maloletého otcovi na noc, či na dlhšie časové obdobie, v prípade, ak jej neuvedie, kde bude so synom tráviť čas. Potvrdila, že otec chodí do škôlky pre syna jedenkrát týždenne, opakovane s ním trávil víkendy, počas letných prázdnin boli spolu na týždeň v C. C.. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p., s ktorými sa stotožňuje. 8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 366 C.m.p., pričom všetky námietky, ktoré otec uviedol v odvolaní bude môcť uplatniť v konaní vo veci samej, teda v danom prípade v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. K dôvodom odvolania otca odvolací súd dodáva, že tieto nemajú vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže otec v odvolaní nepreukázal, že by na výživu maloletého dieťaťa prispieval v primeranom rozsahu a zároveň potvrdil, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. Súd prvej inštancie správne určil výživné v nevyhnutnej miere na zabezpečenie základných potrieb maloletého, pričom výška výživného bude ustálená v konaní vo veci samej, kde súd vyhodnotí možnosti a schopnosti rodičov a ich zárobkové a majetkové pomery, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa. Rovnako budú predmetom dokazovania vo veci samej aj otcom namietané vyčíslené náklady na maloletého, ktoré považuje za nadhodnotené. Pokiaľ sa otec odvoláva na jeho príspevky poskytnuté synovi (kúpa kočíka, autosedačky, bicykel), odvolací súd konštatuje, že išlo o jednorázové príspevky realizované v minulosti, pričom nie je všetky matka potvrdila. Tiež je sporná otázka nákupu ošatenia a potrebných bežných vecí pre maloletého. Odvolací súd poznamenáva, že otec síce preukázal úhradu platieb za jeden mesiac titulom sporenia, poistenia a poplatku v materskej škôlke, avšak v danom prípade je predmetom konania nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečenie pravidelných mesačných príspevkov rodiča na výživu maloletého. 9. Odvolací súd zdôrazňuje, že na vydanie rozhodnutia o nariadenie neodkladného opatrenia postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Odvolací súd považuje námietku otca o tom, že nie je ohrozená výživa dieťaťa, keďže matka má dostatočný príjem za irelevantnú, vzhľadom na povinnosť oboch rodičov prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Pre posúdenie potreby nariadenia neodkladného opatrenia je v danom prípade prvoradá a preukázaná existencia vyživovacej povinnosti otca k maloletému, skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. Pokiaľ ide o námietky vzťahujúce k styku otca s maloletým, tieto nie sú predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia o výživnom. Odvolací súd preto na ne neprihliadal. 10. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi inštitút neodkladného opatrenia, ktoré správne na danú vec aplikoval, pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté dieťa, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 11. O trovách konania o rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Cs.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).