Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/186/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317208416 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317208416.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: 3Comm s.r.o., Palisády 50, Bratislava 811 06, IČO: 36 721 565, zastúp.: KRION Partners s.r.o., Palisády 50, Bratislava, IČO: 36 858 617, proti žalovanému: IMPORTANS s.r.o., Hálkova 1, Bratislava, IČO: 44 642 725, zastúp.: JUDr. Richard Lukačka, advokátska kancelária, s.r.o., Sládkovičova 11, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 51 873 991, o zaplatenie 4.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/134/2017- 67 zo dňa 16.4.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 25Cb/134/2017-67 zo dňa 16.4.2018 o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 4.000,- eur spolu s 0,1 % úrokom z omeškania denne a to: - zo sumy 2.680,43 eur od 21.8.2015 do 31.7.2016, - zo sumy 1.980,43 eur od 1.8.2016 do 30.8.2016, - zo sumy 1.280,43 eur od 31.8.2016 do 28.9.2016, - zo sumy 17,56 eur od 29.9.2016 do 28.11.2016, - zo sumy 2.246,64 eur od 17.9.2015 do 28.11.2016, - zo sumy 2.401,37 eur od 27.10.2015 do 28.11.2016, - zo sumy 1.865,57 eur od 29.11.2016 do 6.2.2017, - zo sumy 265,57 eur od 7.2.2017 do zaplatenia, - zo sumy 1.262,08 eur od 26.11.2015 do zaplatenia, - zo sumy 1.218,70 eur od 19.12.2015 do zaplatenia, - zo sumy 1.253,65 eur od 15.1.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.4.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 4.000,- eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval odplatu za vykonané služby vyúčtované v celkovej výške 11.082,87 eur. Z uvedenej sumy na základe uzatvorenej Dohody o vyrovnaní formou splátkového kalendára zo dňa 27.7.2016 (ďalej len „Dohoda“), žalovaný čiastočne plnil vo výške 7.082,87 eur, na základe čoho znížil svoj dlh na sumu 4.000 eur, avšak nakoľko žalovaný nedodržal splátkový kalendár, stal sa splatným celý zvyšný dlh vrátane úrokov z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania podľa čl. 3 Dohody. Proti Platobnému rozkazu č.k. 25Cb 134/2017-30 zo dňa 19.6.2017 podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor odôvodnený tým, že spočiatku žalobcom vystavené faktúry žalovaný uhrádzal, avšak po tom, ako zistil, že rozsah a kvalita poskytovaných služieb nezodpovedá uzatvorenej dohode, prestal faktúry uhrádzať a na naliehanie žalobcu sa rozhodol podpísať Dohodu o vyrovnaní formou splátkového kalendára, na základe ktorej si spočiatku plnil svoje záväzky. Keď zistil, že rozsah a kvalita poskytnutých služieb zo strany žalobcu bola vo veľkom nepomere s pôvodnou dohodou, služby reklamoval a trval na znížení rozsahu fakturovaných služieb o sumu 4.000,- eur. Žalovaný tiež nesúhlasil so spôsobom výpočtu úrokov z omeškania, ktorý nebol vyčíslený zmysle Dohody, ale z celej pôvodnej výšky pohľadávky. Na základe Dohody mal žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 4.000,- eur, na zvyšné, už uhradené pohľadávky si môže žalobca uplatnil úrok z omeškania len v zákonnej výške. 2. Následne súd prvej inštancie uznesením č.k. 25Cb 134/2017-36 zo dňa 10.8.2017 zrušil platobný rozkaz podľa § 267 ods. 3 CSP. 3. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril dňa 5.9.2017 tak, že žalovaný nikdy poskytnuté služby u žalobcu ústne ani písomne nereklamoval, podpísal Dohodu, v ktorej jednoznačne a spôsobom predpísaným zákonom uznal záväzok voči žalobcovi vo výške 11.062,87 eur a zaviazal sa splácať svoj záväzok formou splátkového kalendára, keďže nebol schopný záväzky uhradiť naraz. Ohľadom spôsobu výpočtu úrokov z omeškania, žalobca postupoval v súlade so znením Dohody, kde v čl. 1 sú vyšpecifikované pohľadávky žalobcu a z textu čl. III ods. 3 jednoznačne vyplýva, že úroky z omeškania boli dohodnuté na celý uznaný dlh uvedený v čl. I. Žalobca mal za to, že úrok z omeškania vo výške 0,1% denne neodporuje dobrým mravom a takáto úroková sadzba je v obchodných vzťahoch úplne bežná a v súlade so zákonom. 4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu a oboznámením obsahu listinných dôkazov založených v spise: faktúry č. 2015081, 2015090, 2015106, 2015116, 2015125, 2015140, Dohodou o vyrovnaní formou splátkového kalendára, výpismi z obchodného registra, poukázal na § 269 ods. 1 a 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a konštatoval, že strany sporu konkludentným spôsobom uzatvorili nepomenovanú zmluvu podľa § 269 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb súvisiacich s prevádzkou, údržbou a prenájmom mobilného zariadenia a pevnej linky žalobcom pre žalovaného. Za poskytnuté služby vystavil žalobca žalovanému faktúry v celkovej výške 11.082,87 eur, ktoré žalovaný v lehote ich splatnosti nezaplatil, a preto dňa 27.7.2016 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Dohodu ohľadne spôsobu úhrady dlžnej sumy. Keďže dlžník nebol schopný zaplatiť svoj dlh naraz, uzatvorili zmluvné strany Dohodu o čase a spôsobe zaplatenia pohľadávky, a to v 6 splátkach s konkrétne uvedenou výškou sumy a dátumom, do ktorého bol povinný žalovaný tú ktorú splátku uhradiť. V súlade s uzatvorenou Dohodou žalovaný zaplatil prvé 4 splátky, piatu splátku v poradí mal zaplatiť do 30.11.2016 vo výške 2.800,- eur, uhradil až po termíne dňa 7.2.2017 len sumu 1.600,- eur, čím sa podľa čl. III bod 3 dostal do omeškania s úhradou splátky, v dôsledku čoho sa stal splatným celý jeho dlh, čo predstavovalo sumu 4.000,- eur s tým, že žalobca bol oprávnený v súlade s Dohodou uplatniť si úrok z omeškania v dohodnutej výške 0,1% denne a to so spätnou platnosťou k dátumu splatnosti pohľadávok uvedených v čl. I Dohody, v ktorom boli vyšpecifikované jednotlivé vystavené faktúry, ktoré neboli žalovaným v lehote ich splatnosti uhradené. Z obsahu čl. III bod 3 Dohody jednoznačne vyplýva právo žalobcu uplatniť si úrok z omeškania vo výške 0,1% denne nielen z neuhradeného zostatku, ale spätne odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr, ktoré neboli včas a riadne zaplatené. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že poskytované služby neboli poskytnuté v dohodnutom rozsahu a kvalite, toto tvrdenie súd prvej inštancie považoval za účelové a nepreukázané, keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že sú jeho tvrdenia pravdivé, nakoľko nevedel preukázať, že poskytované služby, či už ústne alebo písomne, u žalobcu reklamoval. Vzhľadom na výsledky dokazovania súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného tak na zaplatenie istiny vo výške 4.000,- eur, ako aj dohodnutých úrokov z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy s poukazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako procesná strana úspešný. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu vo výške 40,- eur v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. 5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd vychádzal pri odôvodnení svojho rozhodnutia len z dôkazov predložených žalobcom, pričom sa vôbec nezaoberal a ani žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami uvádzanými odporcom. Rozhodnutie súdu preto podľa názoru žalovaného vychádzalo z nesprávnych skutkových zistení. V závere odvolania žalovaný požiadal o odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie z dôvodu, že jediný konateľ odporcu mal ťažko choré dieťa PN a nemohol sa venovať činnosti v mene odporcu. 6. Podaním zo dňa 30.7.2018 sa k odvolaniu žalovaného vyjadril žalobca. Uviedol, že uznesením zo dňa 7.6.2018, sp. zn. 25Cb/134/ 2017, právoplatným dňa 24.6.2018, súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku, z čoho vyplýva, že odvolanie žalovaného zo dňa 31.5.2018 bolo podané oneskorene, po lehote. V zmysle § 386 písm. a) CSP, nakoľko odvolanie žalovaného bolo podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania, mal žalobca za to, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť. 7. Krajský súd v Bratislave postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné odmietnuť. 8. Podľa § 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. 9. Podľa § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 10. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 11. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. 12. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. 13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobou zo dňa 27.4.2017 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 4.000,- eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia splatných faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval odplatu za vykonané služby vyúčtované v celkovej výške 11.082,87 eur. Z uvedenej sumy na základe uzatvorenej Dohody o vyrovnaní formou splátkového kalendára zo dňa 27.7.2016 žalovaný čiastočne plnil vo výške 7.082,87 eur, na základe čoho znížil svoj dlh na sumu 4.000,- eur. V dôsledku toho, že nedodržal splátkový kalendár, stal sa splatným celý zvyšný dlh vrátane úrokov z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania podľa čl. 3 Dohody. Rozsudkom č. k. 25Cb/134/2017-67 zo dňa 16.4.2018 súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 4.000,- eur spolu s 0,1% úrokom z omeškania denne a to zo sumy 2.680,43 eur od 21.8.2015 do 31.7.2016, zo sumy 1.980,43 eur od 1.8.2016 do 30.8.2016, zo sumy 1.280,43 eur od 31.8.2016 do 28.9.2016, zo sumy 17,56 eur od 29.9.2016 do 28.11.2016, zo sumy 2.246,64 eur od 17.9.2015 do 28.11.2016, zo sumy 2.401,37 eur od 27.10.2015 do 28.11.2016, zo sumy 1.865,57 eur od 29.11.2016 do 6.2.2017, zo sumy 265,57 eur od 7.2.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.262,08 eur od 26.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.218,70 eur od 19.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.253,65 eur od 15.1.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhradu trov konania v plnom rozsahu. 14. Predmetný rozsudok bol právnemu zástupcovi žalovaného doručený dňa 5.5.2018 (č.l. 77). V odvolaní, ktoré voči uvedenému rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu až dňa 31.5.2018, tento okrem iného požiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, a to z dôvodu, že jediný konateľ žalovaného mal ťažko choré dieťa a nemohol sa venovať činnosti v mene žalovaného. Súd prvej inštancie následne uznesením č. k. 25Cb/134/2017-82 zo dňa 7.6.2018, právoplatným dňa 24.6.2018, návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku č.k. 25Cb 134/2017-67 zo dňa 16.4.2018 zamietol z dôvodu, že žalovaný k podaniu nedoložil žiadne doklady (dôkazy), ktoré by preukazovali ním tvrdené skutočnosti, že konateľ žalovaného choré dieťa mal a uvedené mu znemožnilo pracovať. Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že nie je zrejmé, z akého dôvodu uvedenú lehotu pre podanie odvolania zmeškal právny zástupca žalovaného, nakoľko tento bol zástupcom žalovaného od 15.7.2017, skutkové a právne pozadie a celý priebeh súdneho konania mu bol dostatočne známy na to, aby odvolanie proti rozhodnutiu súdu podal sám. Zároveň mal súd za to, že nebola splnená aj ďalšia podmienka odpustenia zmeškanej lehoty, keď žalovaný neuviedol, kedy na jeho strane odpadla prekážka, pre ktorú zmeškaný úkon nemohol urobiť, čo je relevantná informácia pre posúdenie včasnosti podania žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty. 15. Odvolací súd uvádza, že posledným dňom lehoty na podanie odvolania v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote bol deň 19.5.2018, nedeľa, preto posledný deň lehoty pripadol na pondelok, 20.5.2018. Odvolanie však podal žalovaný prostredníctvom elektronického podania až dňa 31.5.2018, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty, pričom súd prvej inštancie žiadosti žalovaného o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania nevyhovel. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd podľa § 386 písm. a) CSP odvolanie žalovaného odmietol. 16. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR, vrátane Ústavného súdu SR, odvolací súd v tomto prípade rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a jemu predchádzajúce konanie. 17. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).