Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/228/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317215820 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317215820.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcov: 1. O. T., D. XX, N., 2. Ing. S. B., M. X/A, N., 3. Ing. W. B., H. X, N., 4. M. B., H. X, N., 5. Ing. W. B., M. X/A, N., 6. Ing. H. B., M. X/A, N., 7. Mgr. M. B., F. XX, N., 8. Mgr. Bc. N. T., D. XX, N., všetci zastúpení žalobkyňou v 8. rade, proti žalovaným: 1. T. H., D. G. XXXX, W. U., 2. M. H., D. G.V. XXXX, W. U., 3. V. R., Z. XX, N., 4. F. N., F. XX, N., 5. S. Á., C. XX, W. U., 6. Ing. Z. Á., C. XX, W. U.D., 7. Ing. O. T., Š. XX, A., 8. V. G., W. C. XX, H., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária Badová, s. r. o., IČO: 36 851 906, Vajanského 1, Žilina, o žalobe upravujúcej práva a povinnosti vlastníkov, a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.09.2017, č.k. 21C/93/2017-143, takto r o z h o d o l : Odvolací súd zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i p ú š ť a . Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 14.08.2017 (doplneným dňa 15.08.2017) sa žalobcovia v 1. až 8. rade domáhali voči žalovaným v 1. až 8. rade nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť: a/ žalovaným v 7. a v 8. rade spolu a nerozdielne vo vzťahu k parcele č. XXX/X, reg. E, LV č. XXXX, orná pôda, k. ú. D. G., obec W. U., okres Senec a parcela č. XXX/X, reg. E, LV č. XXXX, orná pôda, k. ú. D. G., obec W. U., okres Senec, zákaz stavebnej činnosti, t.j. zdržať sa akejkoľvek stavebnej činnosti v dotknutej lokalite až do rozhodnutia súdu vo veci samej, b/ žalovanému v 3. rade vo vzťahu k parcele č. XXX/XXX, LV č. XXXX, ostatná plocha, k. ú. D. G., obec W. U., okres Senec, povinnosť navrátiť pozemok do pôvodného stavu zo dňa 29.10.2002, kedy nadobudlo rozhodnutie Obvodného banského úradu Bratislava, č. XXXX/XXXX právoplatnosť, a to zasypaním dotknutého pozemku praným kamenivom s frakciou 28 - 32 mm (ďalej len „navrátenie do pôvodného stavu k 29.10.2002“), c/ žalovaným v 5. a v 6. rade vo vzťahu k parcele č. XXX/XXX, LV č. XXXX, ostatná plocha, k. ú. D. G., obec W. U., okres Senec, povinnosť odstrániť nepovolenú stavbu na parcele č. XXX/XXX, k. ú. D. G., obec W. U., okres Senec, d/ žalovanému v 4. rade vo vzťahu k parcele č. XXX/XXX, LV č. XXXX, ostatná plocha, k. ú. D. G., obec W. U., okres Senec, povinnosť navrátiť pozemok do pôvodného stavu k 29.10.2002, e/ žalovaným v 1. a v 2. rade vo vzťahu k parcele č. XXX/XXX, LV č. XXXX, ostatné plochy, k. ú. D. G., obec W. U., okres Senec, povinnosť navrátiť pozemok do pôvodného stavu k 29.10.2002. Žalovaným v 1. a v 2. rade zároveň žiadali uložiť povinnosť spoločne a nerozdielne strpieť výkon rozhodovacej činnosti Slovenského pozemkového fondu a aby im súd zakázal vykonávať stavebnú činnosť v žiadnej forme do rozhodnutia súdu vo veci samej, pričom nevykonávanie stavebnej činnosti sa netýkalo navrátenia pozemku do pôvodného stavu. 2. Žalobcovia odôvodnili nariadenie neodkladného opatrenia potrebou bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu vzhľadom na pretrvávajúcu protizákonnú činnosť žalovaných v lokalite M. D. G. L., obec W. U., okres Senec. Protizákonná činnosť žalovaných v 1. a v 2. rade spočívala v tom, že schválili odstránenie svahu jazera a vyhĺbenie jamy o veľkosti cca 20 m x 20 m, hĺbka cca 7 m, t.j. 2.800 m3, ktorá jama sa nachádzala vo vzdialenosti cca 3 - 4 m od pozemnej komunikácie, po ktorej denne prechádza veľké množstvo osobných a nákladných vozidiel a vo vzdialenosti cca 8 m od oplotenia nehnuteľnosti žalobcov v 1. a v 8. rade. Múr ohraničujúci vybagrovanú dieru žalobcovia považovali za provizórne riešenie, a to vzhľadom na použitý materiál; konkrétne išlo o betónové debniace tvárnice, ktoré podľa nich neboli vhodné ako materiál pre konštrukciu oporného múru, keďže nespĺňali kvalitatívne nároky na jeho výstavbu. Postavený múr je v súčasnosti v kritickom stave, nachádza sa v ňom veľké množstvo prasklín a je iba otázkou krátkeho času, kedy dôjde k jeho deštrukcii, a tým k ohrozeniu cestnej komunikácie, nehnuteľností žalobcov v 1. a v 8. rade, ako aj života a zdravia obyvateľov tejto lokality. 3. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaní v 1. a v 2. rade úmyselne odmietli poskytnúť časť svojej nehnuteľnosti na stavbu jedinej prístupovej komunikácie do obytnej oblasti, s počtom cca 150 obyvateľov, a to i napriek existencii ústnej dohody ostatných vlastníkov, ktorí už ústnu dohodu splnili s ohľadom na inštitút verejného záujmu a spoločenstva. Dohoda, realizovaná mlčky, bola uzavretá z dôvodu nutnosti obojsmernej premávky, pretože pôvodná príjazdová komunikácia bola široká iba cca 3,5 - 4 m. Podľa vedomostí žalobcov, mienili žalovaní v 1. a v 2. rade postaviť do konca roka 2017 do stredu cesty plot, ktorá okolnosť spôsobila obyvateľom lokality dôvodné obavy, pretože zamýšľané oplotenie na pozemnej komunikácii bude v rozpore s verejným záujmom, bude viesť k významnému obmedzeniu práv obyvateľov tejto oblasti, ako aj k vzniku nebezpečných situácií, keďže prístup k cca 100 rodinným domom bude obtiažnejší vzhľadom na jednosmernú premávku. V tejto súvislosti žalobcovia navrhli súdu prvej inštancie, aby prikázal vlastníkovi cesty, ktorým je Slovenský pozemkový fond, vyvlastnenie časti pozemku parcela č. XXX/XXX, zapísanej na LV č. XXXX, z dôvodu verejného záujmu. 4. Vo vzťahu k žalovaným v 3. a v 4. rade žalobcovia uviedli, že títo, obdobným spôsobom ako žalovaní v 1. a v 2. rade, vyhĺbili na svojich pozemkoch UNC technikou (bager) jamu o veľkosti cca 20 m x 19 m x 7 m, t.j. 2.675 m3 podložia, ktoré nahrnuli do jazera. Touto činnosťou došlo k enormnému znečisteniu vôd, úhynu rýb a porušeniu stability svahu okolitých pozemkov, ktorým takto zobrali bočnú oporu. V súčasnosti hrozí zrútenie celého svahu, spolu s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa cca 2 m od okraja vzniknutej jamy. Vzhľadom na charakter štrkovo-pieskových ložísk v tejto oblasti je podľa ich názoru vysoko pravdepodobný zosuv podložia kedykoľvek v budúcnosti, keďže statika štrkovo- pieskových ložísk je pohyblivá a neistá a tak predstavuje nebezpečenstvo pre okolité nehnuteľnosti, ako aj pre život a zdravie osôb; nie je pritom vylúčený ani vznik zemetrasenia, súvisiaceho s geologickou stavbou a tektonickým vývojom územia. Vzhľadom na to, že na pozemkoch, parcela č. XXX/XXX, č. XXX/XXX, č. XXX/XXX, č. XXX/XXX, č. XXX/XXX, č. XXX/XXX, č. XXX/XXX, zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, k. ú. D. G., došlo bez súhlasu príslušných orgánov štátnej správy k odstráneniu časti pôdneho fondu, následkom čoho hrozí totálne zosunutie svahu, a tým znehodnotenie okolitých pozemkov a domov, ako aj nebezpečenstvo úrazu osôb, považovali žalobcovia za potrebné nariadiť neodkladné opatrenie navrátením pozemkov do pôvodného stavu k 29.10.2002 v tom smere, aby boli pozemky zabezpečené pred ďalším zosúvaním pôdy. 5. Žalobcovia ďalej návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadali, aby súd prvej inštancie prikázal žalovaným v 5. a v 6. rade vo vzťahu k parcele č. XXX/XXX, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. D. G., zbúranie/odstránenie „čiernej stavby“ nachádzajúcej sa na ich pozemku z dôvodu, že táto absolútne nespĺňa požiadavky na stavebno-technické účely v danej lokalite, je postavená celá z dreva a napojená na elektrinu (elektrické vedenie sa nachádza cca 30 cm pod zemou), pričom časť elektrického vedenia sa nachádza nad zemou. V predmetnej „čiernej stavbe“ sa má nachádzať tepelné teleso, ktorého prítomnosť zakladá dôvodnú obavu možnosti vzniku skratu, resp. iskrenia, vedúceho k ohrozeniu zdravia, života a majetku susedných nehnuteľností. Podľa mienky žalobcov bola stavba postavená bez stavebného povolenia a je predmetom trestného konania na Obvodnom oddelení PZ Dunajská Lužná. 6. A napokon, vo vzťahu k žalovaným v 7. a v 8. rade žalobcovia navrhli, aby im súd prvej inštancie neodkladným opatrením zakázal stavebnú činnosť, t.j. zdržať sa akejkoľvek stavebnej činnosti na parcele č. XXX/XXX, registra C, resp. E, parcele č. XXX/X, a parcele č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, až do rozhodnutia vo veci samej, dôvodiac tým, že v súčasnosti začínajú prebiehať stavebné práce odkopávaním štrkovo-pieskového nadložia. 7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobcovia pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podali dňa 08.08.2017 žalobu vo veci samej, v ktorej podstatnou časťou odôvodňovali a žiadali to, čo návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. 8. Súd prvej inštancie vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobcovia dostatočne neosvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Vo vzťahu k žalovaným v 1. a v 2. rade mal síce za preukázané, že títo bez súhlasu príslušných orgánov štátnej správy realizovali stavebnú činnosť - odstránenie časti svahu jazera a vyhĺbenie jamy o veľkosti cca 20 m x 20 m, hĺbka cca 7 m2, ktorú zabezpečili oporným múrom z nevhodného stavebného materiálu, avšak vzhľadom na väčší časový odstup (cca 2,5 roka od tejto činnosti) nemal dostatočne preukázané, či žalovaní v 1. a v 2. rade na parcelách č. XXX/XXX a č. XXX/XXX, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. D. G., obec W. U., okres Senec, v stavebnej činnosti pokračujú, či táto bola vykonaná bez stavebného povolenia, prípadne bez písomného súhlasu orgánu štátnej vodnej správy (§ 27 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách) a bez stavebného dozoru, ktorý je povinný dohliadať na podmienky realizácie stavby alebo či medzitým nedošlo k ukončeniu stavebnej činnosti; rovnako nemal za preukázané, či žalovaní v 1. a v 2. rade skutočne mienili začať, resp. začali so stavbou nimi navrhovaného oplotenia na cestnej komunikácii. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobcovia dostatočne neosvedčili tvrdené skutkové okolnosti a súvisiacu nutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami vo vzťahu k uloženiu zákazu stavebnej činnosti žalovaným v 1. a v 2. rade na pozemkoch v ich bezpodielovom spoluvlastníctve prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia. 9. Neosvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu konštatoval konajúci súd aj vo vzťahu k žalovaným v 3. a v 4. rade. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise síce vyplývalo, že žalovaní v 3. a v 4. rade realizovali stavebnú činnosť na svojich pozemkoch bez akéhokoľvek povolenia stavebného úradu, resp. iných orgánov štátnej správy, avšak v ďalšom nebolo zrejmé, či v predmetnej stavebnej činnosti naďalej pokračujú, t.j. či vykonávajú terénne úpravy bez povolenia príslušného stavebného úradu v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“), príp. či pristúpili k výstavbe oporného múru alebo iných objektov, bez potrebného stavebného povolenia vydaného v zmysle § 55 ods. 1 stavebného zákona. 10. Pokiaľ žalobcovia navrhovaným neodkladným opatrením žiadali, aby súd prvej inštancie prikázal žalovaným v 5. a v 6. rade odstrániť nepovolenú stavbu pre nesplnenie stavebno-technických a bezpečnostných protipožiarnych noriem pri jej výstavbe, súd prvej inštancie ustálil, že ani v tomto smere dostatočne neosvedčili nutnosť bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Mal za to, že bez písomného vyjadrenia príslušných správnych orgánov žalobcovia hodnoverne nepreukázali, či tvrdená stavba mala skutočne charakter „čiernej stavby“, t.j. bola postavená bez stavebného povolenia, prípadne iných úradných povolení a ak áno, či vzhľadom na tvrdené obdobie jej vzniku (október 2016) stavebný úrad medzičasom nevydal rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a nepristúpil ku kolaudácii stavby v zmysle § 88a ods. 1 a nasl. stavebného zákona. 11. Za dostatočne nepreukázané vyhodnotil súd prvej inštancie i tvrdenia žalobcov týkajúce sa nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovaným v 7. a v 8. rade, ktoré žalobcovia podporili fotodokumentáciou zachytávajúcou existujúci skutkový stav. Z predloženej fotodokumentácie podľa mienky súdu prvej inštancie nebolo možné zistiť, či žalovaní v 7. a v 8. rade pristúpili k realizácii stavebných prác na svojich pozemkoch, s následkom existencie reálnej hrozby zosuvu celého podložia svahu, odôvodňujúceho potrebu dočasnej neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia. 12. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie návrh žalobcov v 1. až v 8. rade na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, § 332 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a § 55 ods. 1, § 61 ods. 1, § 66 ods. 1 a § 71 ods. 1, 2 stavebného zákona ako nedôvodný zamietol; nariadením neodkladného opatrenia by podľa jeho mienky došlo zároveň k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv žalovaných v 1. až v 8. rade. 13. Súd prvej inštancie nerozhodol o náhrade trov konania súvisiacich s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že o tomto nároku rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 14. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalobcovia v 1. až v 8. rade odvolanie a podľa jeho obsahu ho žiadali zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Zároveň žiadali, aby odvolací súd pripustil zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že: a/ žalovaným v 1. a v 2. rade, vo vzťahu k parcele č. XXX/XXX (časť vodnej plochy), zapísanej na LV č. XXXX, žalovanému v 3. rade vo vzťahu k parcele č. XXX/XXX, zapísanej na LV č. XXXX, žalovanému v 4. rade vo vzťahu k parcele č. XXX/XXX, zapísanej na LV č. XXXX, všetky parcely v k. ú. D. G., obec W. U., okres Senec, 1/ prikáže dočasné nevykonávanie stavebnej činnosti v akejkoľvek forme, pričom nevykonávanie stavebnej činnosti sa nevzťahuje na zasypanie parciel praným kamenivom, 2/ prikáže zasypanie vybagrovanej jamy na parcelách praným kamenivom z dôvodu ochrany okolitých nehnuteľností, majetku, zdravia a života osôb, 3/ prikáže navrátenie (zväčšených) pozemkov vo vzťahu k odkrytej podzemnej vode do pôvodného a skutočného stavu, b/ žalovaným v 3. a v 4. rade súčasne prikáže, aby nepreviedli vlastnícke právo k ich nehnuteľnostiam na tretie osoby, aby tieto nezaťažili vecnými bremenami a záložnými právami, c/ žalovaným v 5. a v 6. rade vo vzťahu k parcelám č. XXX/XXX, č. XXX/XXX a parcele č. XXX/XXX, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. D. G., obec W. U., okres Senec, prikáže navrátenie upravených pozemkov žalobcu v 1. rade do pôvodného stavu tak, ako je uvedené v žalobe a súčasne im prikáže odstrániť nepovolenú stavbu, ktorá bola predmetom správneho konania Stavebného úradu Dunajská Lužná, do 30 dní od právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, d/ žalovaným v 7. a v 8. rade vo vzťahu k parcele č. XXX/XXX, pozostávajúcej z parcely registra E, č. XXX/X a parcely registra E, č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. D. G., obec W. U., okres Senec, prikáže, aby dočasne nevykonávali stavebnú činnosť, ktorá by mala za následok porušenie svahu, narušenie stability okolitých nehnuteľností a terénne úpravy, ktoré by spôsobili zmenu povrchu pozemku, zmenu pobrežia pozemku a účelu vzhľadom na ochranu vôd v danej lokalite, ako aj z dôvodu neexistujúcej pozemkovej klasifikácie, pričom nariadenie neodkladného opatrenia by zostalo platné, dokým nedôjde k vyriešeniu podnetu podaného na Okresnú prokuratúru Bratislava III, kým nebude riadne ukončené preklasifikovanie pozemkov podľa skutočného stavu a vo vzťahu k žalovaným v 1. a v 2. rade, kým nedôjde k riadnemu ukončeniu vyvlastňovacieho konania. 15. Žalobcovia mali za to, že pre účely nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne osvedčili, že dochádza k porušovaniu ich vlastníckych práv, ako aj to, že nimi navrhované neodkladné opatrenie bude zodpovedať primeranosti ochrany poskytnutej žalobcom a nad primeranú mieru nezasiahne do práv žalovaných. Podľa ich mienky práva a povinnosti vlastníkov pobrežných pozemkov veľmi úzko súvisia s neexistujúcou klasifikáciou pobrežných pozemkov M. D. G. L., ktorá okolnosť odôvodňuje dočasné nevykonávanie stavebnej činnosti v celej oblasti, t.j. na každej parcele pobrežného pozemku, ktorá nie je v súlade so skutočným stavom. Pokiaľ by nebol Okresný úrad Senec nečinný a vykonal by riadnym spôsobom reambuláciu pobrežných pozemkov podľa skutočného stavu, nedošlo by k takým terénnym úpravám a k zneužitiu výkonu vlastníckeho práva na úkor iných práv. Podotkli, že spôsobom odbagrovania svahov, nahrnutia štrku, hliny, piesku, rastlín a iných materiálov do podzemnej vody spôsobili žalovaní v 1. až v 4. rade, okrem iného aj škodu, a to štátu. 16. Žalobcovia vo vzťahu k žalovaným v 1. a v 2. rade opätovne poukázali na to, že na parcele č. XXX/ XXX, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. D. G., obec W. U., okres Senec, pretrvávajú od roku 2012 problémy z dôvodu odbagrovania svahu a výkonu terénnych úprav, na ktorú činnosť upozornila žalobkyňa v 8. rade v podnete, adresovanom stavebnému úradu, keďže vybagrovaná jama a okolo nej postavený oporný múr sa nachádzali a nachádzajú oproti jej nehnuteľnosti. Oporný múr plní pritom len fiktívnu funkciu, nie je k nemu vyhotovená kompletná projektová dokumentácia, ktorá okolnosť mala vyplývať z vydaného stavebného povolenia z roku 2009 (s predĺženou platnosťou do 30.04.2016). Vzhľadom na to, že v dôsledku protiprávnej činnosti žalovaných v 1. a v 2. rade dochádza k ohrozeniu majetku a okolitých nehnuteľností, považovali žalobcovia za potrebné zakázať žalovaným v 1. a v 2. rade vykonávanie stavebnej činnosti na ich pozemku. 17. Pokiaľ išlo o žalovaných v 3. a v 4. rade žalobcovia na základe odborného vyjadrenia žalobcu v 2. rade, vykonávajúceho poradenskú činnosť v oblasti stavebníctva, ako i z priebežne vyhotovených fotografií, zistili, že dochádza k rozdeleniu, resp. k trhaniu iných nehnuteľností od odbagrovaného svahu, konkrétne k oddeleniu parcely č. XXX/XXX, vo vlastníctve pani V. O., ktorá sa začína posúvať nižšie od hornej časti parcely č. XXX/XXX, čo má za následok zosunutie odbagrovanej parcely č. XXX/XXX, vo vlastníctve žalovaného v 4. rade. Rozdelením/trhaním parciel vznikne ohrozenie parcely č. XXX/XXX, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že v dôsledku silnejších búrok a víchric spadne strom nachádzajúci sa na parcele č. XXX/XXX, ktorý svah drží, nastane zosuv štrku a ten začne priamo ohrozovať parcelu č. XXX/XXX, vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade. Je teda zrejmé, že odbagrovanie svahu spôsobilo tzv. domino efekt, smerujúci na všetky okolité nehnuteľnosti, pričom v priebehu jedného mesiaca sa svah zosypal o cca 0,27 metra; rýchlosť zosypania svahu pritom závisí od počasia, ako aj od podzemných vibrácii zo železničnej trate, po ktorej denne jazdia osobné a nákladné vlaky. Podľa mienky žalobcov žalovaní v 3. a v 4. rade museli mať o následkoch odbagrovania svahu vedomosť, boli preto povinní postupovať na ich pozemkoch s odbornou starostlivosťou. 18. Žalobcovia vo vzťahu k žalovaným v 5. a v 6. rade zdôraznili, že zavedením elektrického kábla do zeme, a to konkrétne na parcelách č. XXX/XXX, Č.. XXX/XXX, Č.. XXX/XXX, Č.. XXX/XXX, Č.. XXX/XXX, Č.. XXX/XXX, Č.. XXX/XXX, Č.. XXX/XXX, Č.. XXX/XXX V. Č.. XXX/XXX, došlo k uvoľneniu napätia zeminy, narušeniu súdržnosti už zosypávajúceho sa svahu, čo podľa ich predpokladu bude mať za následok ďalšie trhanie a oddeľovanie svahu, najmä na miestach umiestnenia elektrického kábla. Žalovaní v 5. a v 6. rade tak nemôžu dodržať záväzné technické predpisy zakladania elektrických vedení do zeme; elektrické vedenie bolo pritom zavedené do zeme až po nepovolenej činnosti žalovaných v 3. a v 4. rade. 19. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že vlastníkom pozemku parcela registra C, č. XXX/XXX a č. XXX/XXX, je S. B., rodená Z.. Bezpodielovým spoluvlastníkom pozemku parcela registra C, č. XXX/XXX, je žalobca v 2. rade. V súvislosti s požiadavkou navrátenia pozemkov do pôvodného stavu uviedol, že podľa statického posúdenia stavu pozemkov Ing. M. O. zo dňa 26.07.2016 je lepším riešením postaviť oporný múr. 20. Žalovaný v 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Poukázal na to, že nie je vlastníkom pozemku parcela registra C, č. XXX/ XXX V. Č.. XXX/XXX, vo vzťahu ku ktorým sa žalobcovia domáhali navrátenia do pôvodného stavu, keď podľa výpisu z LV č. XXXX, k. ú. D. G., obec W. U., okres Senec, sa ich vlastníkom stala S. B., rodená Z., na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod S. - XXXX/XXXX zo dňa 22.05.2018. S poukazom na statické posúdenie stavu odkopových prác Ing. M. O. zo dňa 26.07.2016, žalovaný v 4. rade považoval za vhodnejšie riešenie daného stavu stavbu oporného múru, keďže opätovné zasypanie svahu do pôvodného stavu by bolo technicky problematické. V ďalšom žalovaný v 4. rade uviedol, že miestna komunikácia, na stavbu ktorej žalovaní v 1. a v 2. rade odmietli poskytnúť časť svojej nehnuteľnosti je „čiernou stavbou“, ktorá bola postavená bez územného rozhodnutia, príp. stavebného povolenia a neexistuje k nej ani žiadna schválená projektová dokumentácia, preto ju nemožno považovať za verejnoprospešnú stavbu - pozemnú komunikáciu, vo vzťahu ku ktorej by bolo možné vyvlastniť časť pozemkov vo vlastníctve žalovaných v 1. a v 2. rade. 21. Žalovaná v 8. rade vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Podľa jej mienky žalobkyňa v 8. rade, ktorá sa vyjadrovala k meritu veci aj v mene žalobcov v 1. až v 7. rade, v odvolaní neuviedla žiaden konkrétny dôvod majúci za následok potrebu usporiadať vzájomné vzťahy medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia; bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v smere osvedčenia, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla žalobkyni v 8. rade vniknúť závažná, dokonca neodstrániteľná ujma, pritom zaťažovala práve žalobkyňu v 8. rade. Navrhované neodkladné opatrenie pritom muselo nadväzovať na obsah žaloby a žalobný petit, tak, aby navrhované neodkladné opatrenie malo v jej obsahu základ. Bolo preto povinnosťou žalobkyne v 8. rade osvedčiť opodstatnenosť uplatneného nároku vo veci samej. Žalobkyňa v 8. rade však neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ani obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia (exekúcie), keď len popisovala skutkový stav v lokalite z jej subjektívneho hľadiska. Za týchto okolností neosvedčila danosť zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná v 8. rade v súvislosti s vybudovaním pozemnej komunikácie na časti pozemku v jej vlastníctve podotkla, že ide o „čiernu stavbu“, ktorej nie je dôvod poskytnúť žiadnu ochranu nariadením neodkladného opatrenia. 22. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1. až v 8. rade proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je dôvodné. 23. Podľa § 371 C.s.p. žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. 24. Podľa § 354 C.s.p. na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak. 25. Podľa § 139 C.s.p. žalobca môže so súhlasom súdu meniť žalobu. Zmenou žaloby sa pritom nerozumie len zmena petitu žaloby, ale rozumejú sa ňou aj akékoľvek podstatné zmeny, doplnenia a upresnenia návrhu. Žalobcovia v podanom odvolaní navrhli, aby odvolací súd pripustil zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v špecifikovanom znení. Vzhľadom na citované ustanovenie § 371 C.s.p. odvolací súd nepripustil žalobcami požadovanú zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 26. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 27. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 28. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 29. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 30. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 31. V zmysle ustanovenia § 329 ods. 2 C.s.p. je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na zistenie, že žalovaní v 1. až v 8. rade boli preukázateľne vlastníkmi špecifikovaných pozemkov, na ktorých, podľa tvrdení žalobcov malo dôjsť k zneužitiu výkonu vlastníckeho práva, preskúmaval odvolací súd, viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi a ich vymedzením (žalobcovia bližšie nešpecifikovali dôvody nesprávnosti napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na uloženie povinnosti žalovaným v 1. a v 2. rade strpieť výkon rozhodovacej činnosti Slovenského pozemkového fondu - pozn. odvolacieho súdu), či v čase vydania napadnutého uznesenia (ne)existovala potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. 32. Súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z toho, že mu nemožno vyhovieť pre nepreukázanie splnenia zákonných podmienok na jeho nariadenie, keď žalobcovia dostatočne neosvedčili nimi uvádzané skutkové tvrdenia, a tým ani súvisiacu potrebu bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. 33. Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia neuviedli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení, keď neosvedčili zákonné podmienky pre jeho nariadenie. 34. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 C.s.p.) odvolací súd udáva, že žalobcovia odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia primárne ochranou ich vlastníckych práv (poukaz na § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), životného prostredia a majetku, ako aj obavami vzniku nebezpečenstva na živote a zdraví ľudí, všetko z dôvodu pretrvávajúcej protizákonnej činnosti žalovaných v 1. až v 8. rade. Tá mala spočívať vo vykonávaní terénnych úprav ich pozemkov, ktorými odstraňovali existujúci pôdny fond (svah), zväčšovali rozmery svojich pozemkov, vyhĺbili na nich jamy s deklarovanými rozmermi, resp. na pozemkoch umiestnili nepovolenú stavbu s tepelným telesom, čím narušili stabilitu pobrežia a okolitých pozemkov, v dôsledku čoho malo hroziť zrútenie svahu, spolu s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v jeho blízkosti. Žalobcovia do súdneho spisu síce založili fotodokumentáciu, ktorá preukazuje vykonávanie terénnych alebo stavebných prác na pozemkoch (v čase vydania napadnutého uznesenia) vo vlastníctve žalovaných, avšak tieto bez ďalšieho neosvedčujú tvrdenia žalobcov o nebezpečenstve a hrozbe vzniku škody alebo znehodnotenia im patriacich nehnuteľností; žalobcovia svoje tvrdenia totiž nepodporili dôkazmi, ktoré by osvedčovali existenciu takého konkrétneho (a nie len predpokladaného a všeobecného) ohrozenia ich majetku, zakladajúceho dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k jednotlivým žalovaným. Terénne úpravy pozemkov vo vlastníctve žalovaných, začaté v roku 2012, príp. v roku 2016 a 2017, vyhĺbená jama na pozemku žalovaných v 1. a v 2. rade a okolo nej vybudovaný oporný múr (podľa tvrdení žalobcov v kritickom stave), nachádzajúci sa vo vzdialenosti cca 8 metrov od oplotenia nehnuteľností žalobkýň v 1. a v 8. rade, rovnako ako vyhĺbenina značných rozmerov na pozemkoch žalovaných v 3. a v 4. rade, ktorej okraj sa mal nachádzať vo vzdialenosti cca 4 m od pozemkov žalobcov v 2. a v 3. rade, ako i existujúca stavba na pozemkoch žalovaných v 5. a v 6. rade, spolu s elektrickým káblom zavedeným do zeme, ešte bez ďalšieho nezakladajú také nebezpečenstvo hrozby, resp. vzniku škody, vo vzťahu k jednotlivým žalobcom a nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, na odvrátenie ktorého by bol nevyhnutný zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia v požadovanom znení. Takú hrozbu nemožno totiž vyvodiť len zo všeobecných tvrdení žalobcov o pravdepodobnosti alebo predpokladu zosuvu svahu v dôsledku tzv. domino efektu smerujúceho na okolité nehnuteľnosti, bez súčasného osvedčenia jeho vplyvu na majetok, ako i vlastnícke a iné práva žalobcov. Rovnako nemožno ohrozenie a vznik nebezpečenstva na životnom prostredí, miestnej komunikácii alebo susedných nehnuteľnostiach vyvodiť z ničím nepodložených tvrdení žalobcov o zamýšľanom „odbagrovaní“ svahu do podzemnej vody žalovanými v 7. a v 8. rade alebo o plánovanej výstavbe oplotenia na pozemkoch vo vlastníctve žalovaných v 1. a v 2. rade. 35. Odvolací súd ďalej dodáva, že vychádzajúc zo znenia výroku navrhovaného neodkladného opatrenia je zrejmé, že v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovaným v 1. až v 4. rade navrátiť pozemky do pôvodného stavu ich zasypaním praným kamenivom, ako aj v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaným v 5. a v 6. rade odstrániť nepovolenú stavbu, žalobcovia nežiadali dočasnú, ale trvalú úpravu pomerov strán sporu. Právna úprava Civilného sporového poriadku (na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku) pripustila, aby neodkladné opatrenie malo charakter aj trvalej úpravy pomerov strán, za predpokladu, že konzumuje vec samu, t.j. za situácie, keď v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nebola podaná žaloba vo veci samej, rozhodnutím o ktorej by súd poskytol ohrozeným právam definitívnu ochranu alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný po skončení konania. V danom prípade však prebieha konanie vo veci samej, na podklade žaloby, doručenej konajúcemu súdu dňa 08.08.2017, a tak uloženie žiadaných povinností žalovaným formou neodkladného opatrenia by bolo predčasné a navodilo by nezvratný stav. Posúdenie nevyhnutnosti navrátenia pozemkov do pôvodného stavu a odstránenia tzv. „čiernej stavby“ vyžaduje totiž dokazovanie, ktoré môže byť vykonané v rámci konania o merite veci; akékoľvek dokazovanie v tomto štádiu konania v naznačenom smere by prekročilo rámec rozhodovania súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. 36. Odvolací súd považuje zároveň za potrebné zdôrazniť, že navrhovanému neodkladnému opatreniu nemožno vyhovieť aj z dôvodu, že v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovaným v 1. až v 4. rade navrátiť pozemky do pôvodného stavu ich zasypaním praným kamenivom, ako aj v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovaným v 5. a v 6. rade odstrániť nepovolenú stavbu, návrh žalobcov smeruje k úprave pomerov strán sporu mimo rámca občianskoprávnych vzťahov, čo vedie k absencii právneho záujmu žalobcov na jeho nariadení v civilnom sporovom konaní. Z rozhodujúcich skutočností uvádzaných samotnými žalobcami možno dôvodiť, že namietajú vykonanie terénnych úprav (vybagrovanie jamy) pozemkov vo vlastníctve žalovaných v 1. až v 4. rade v rozpore so zákonom (bez súhlasu príslušných orgánov štátnej správy). Vykonanie nezákonných terénnych úprav na parcele č. XXX/XXX a parcele č. XXX/XXX, v k. ú. D. G., zo strany žalovaných v 3. a v 4. rade bolo predmetom zistenia stavebného úradu, ktorý rozhodnutím zo dňa 23.06.2016, Č.j. Výst. XXXX-XXX-W.-XX-A.-X, podľa ustanovenia § 94 ods. 1 stavebného zákona nariadil žalovaným v 3. a v 4. rade povinnosť vykonať neodkladné zabezpečovacie práce, spočívajúce, okrem iného, v okamžitom zastavení akejkoľvek činnosti a zamedzení prístupu na pozemky, za účelom zamedzenia bezprostredného ohrozenia zdravia osôb (viď č.l. 93). Zároveň, starosta obce W. U. nariadil za týmto účelom vykonanie štátneho stavebného dohľadu (viď č.l. 95). Nepovolené terénne úpravy na pozemku parcela č. XXX/XXX, vo vlastníctve žalovaného v 3. rade, a následne vytvorený nestabilný svah mali byť ďalej riešené stavebným úradom v osobitných konaniach v zmysle ustanovení stavebného zákona (viď odôvodnenie rozhodnutia stavebného úradu na č.l. 106), zatiaľ čo žalovaný v 4. rade bol (ako vlastník parcely č. XXX/XXX) vyzvaný na zabezpečenie predmetného pozemku tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu zosúvaniu pôdy; práce zabezpečujúce stabilitu svahu a jeho navrátenie do pôvodného stavu mali byť pritom vykonané v súlade so stavebným zákonom, len na základe právoplatného stavebného povolenia (viď stanovisko obce W. U. na č.l. 99). Z uvedeného možno vyvodiť, že žalobcovia sa s odkazom na ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka (viď vyjadrenie na č.l. 138) dovolávali ochrany ich vlastníckeho práva nariadením neodkladného opatrenia voči žalovaným v 1. až v 4. rade (z dôvodu ohrozenia ich pozemkov a stavieb zosuvom svahu), keď je zrejmé, že akékoľvek úpravy a zemné práce zabezpečujúce stabilitu svahu ich pozemkov mali (u žalovaných v 3. a v 4. rade) a mohli byť (u ostatných žalovaných) vykonané len postupom podľa ustanovení stavebného zákona; v prípade ohrozenia života a zdravia osôb alebo majetkových a iných kultúrnych hodnôt z dôvodu terénnych úprav je totiž oprávnený zasiahnuť príslušný stavebný úrad, nariadením neodkladných zabezpečovacích prác (§ 94 ods. 1 a 4 stavebného zákona). Z opisu rozhodujúcich skutočností uvádzaných žalobcami je zároveň zrejmé, že v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorej navrhli odstrániť nepovolenú stavbu v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 5. a v 6. rade, postavenú na ich pozemkoch (z dôvodu, že táto nespĺňa požiadavky na stavebno-technické účely, bola postavená bez stavebného povolenia a tepelné teleso v nej uložené, predstavovalo riziko ohrozenia) sledujú dosiahnutie likvidácie stavby prostredníctvom rozhodnutia súdu, hoci také oprávnenie patrí v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 stavebného zákona do kompetencie stavebného úradu. 37. S poukazom na vyššie uvedené, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, možno uzavrieť, že žalobcovia nepreukázali splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia stanovené v § 325 ods. 1 C.s.p. Skutočnosti nimi uvádzané v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje zamietavé rozhodnutie, z dôvodu ktorého odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 38. Odvolací súd nerozhodol o náhrade trov odvolacieho konania, pretože žalobcovia sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej, z dôvodu ktorého o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).