Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/123/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317217098 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317217098.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. Š., K.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - O.. S. Š., Y.. O., K.. XX.XX.XXXX, O. P. X, O., štátny občan SR, zastúpená: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, otec - H.. Q. Š., K.. XX.XX.XXXX, I. O. P. X, O., I. Č. Y. XXXX, F., štátny občan SR, zastúpený: Mgr. Martin Vallo, advokát so sídlom Vajnorská 43, Bratislava, o odvolaní otca aj matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/262/2017 - 68 zo dňa 08. februára 2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/262/2017 - 68 zo dňa 08. februára 2018 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 38P/262/2017 - 68 zo dňa 08. februára 2018 rozviedol manželstvo rodičov maloletého, ktorého zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 300 eur mesačne vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky maloletého dňom právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletým súd neupravil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Okresný súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého z dôvodu, že ich manželstvo je v súčasnosti už iba formálnym zväzkom a ani jeden z manželov nemá záujem obnoviť manželské spolužitie. Vzhľadom na to, že obaja rodiča navrhli zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, súd v súlade s ich návrhom po preskúmaní danej veci rozhodol tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti je aj v súčasnej dobe a neboli zistené žiadne nedostatky a otec takýto spôsob úpravy nenamietal. Matka navrhla upraviť styk otca s maloletým v zmysle návrhu, ale neskôr žiadala, aby styk zostal neupravený, nakoľko sa s otcom vie na tom normálne dohodnúť a styk sa aj pravidelne realizuje. Výživné matka navrhla vo výške 300 eur mesačne na základe predbežnej dohody s otcom a následne návrh upravila na sumu 450 eur mesačne, vzhľadom na priemerné mesačné náklady maloletého, ktoré vyčíslila v sume 900 eur mesačne. V priebehu konania matka upravila svoj návrh a navrhla určiť výživné vo výške 400 eur mesačne, a to najmä s prihliadnutím na nepriaznivý zdravotný stav maloletého a diagnostikované ochorenia, ktoré vyžadujú špeciálne stravovanie s nákladmi na stravu v sume 350 eur mesačne a tiež špeciálnu drogériu a prípravky v sume 35 eur mesačne. Výšku výživného matka odôvodňovala aj nákladmi na bývanie a ostatnými životnými potrebami a záujmovou činnosťou maloletého a okrem toho náklady na dovolenku, ktorú absolvuje s maloletým na odporúčanie lekára a letný tábor. Otec maloletého súhlasil s vyjadrením matky maloletého, že na úprave styku s maloletým sa vedia dohodnúť a výživné navrhol určiť v sume 200 eur mesačne a žiadal zohľadniť skutočnosť, že maloletý bude u neho každý druhý víkend a so starostlivosťou má tiež určité náklady v tomto čase. Neskôr sa otec vyjadril, že je schopný prispievať na výživu maloletého v sume 240 eur mesačne. Pokiaľ matka maloletého zahrnula do odôvodnených nákladov maloletého aj náklady na hypotekárny úver, tak túto položku nepovažoval za výdavky vynaložené v prospech maloletého a s jeho odôvodnenými potrebami nesúvisia. Tiež výdavky na záujmovú činnosť maloletého sú neprimerané a nadsadené a vzhľadom na jeho vek ide o neprimeraný rozsah týchto nákladov. Otec poukázal na to, že dlhodobo žil v spoločnej domácnosti s maloletým a manželkou a má prehľad o výdavkoch, ktoré je potrebné hradiť v súvislosti so starostlivosťou o maloletého a ktoré zohľadňujú zdravotný stav maloletého v súvislosti s diétnou stravou a špeciálnou hygienou. Podľa jeho názoru na odôvodnené potreby maloletého je primeraná suma 426 eur. Okrem toho žiadal, aby bolo prihliadnuté aj na jeho nevyhnutné výdavky, a to ako povinnej osoby a tieto vyčíslil v sume 560 eur mesačne. Okrem toho sa jeho náklady v prípade zabezpečenia vlastného bývania zvýšia o splátku hypotekárneho úveru. 3. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a výživné navrhol 350 eur mesačne a styk otca s maloletým ponechať bez úpravy. 4. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 23, § 24 ods. 1a 2, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine. 5. Okresný súd vychádzal zo zistenia a vykonaných dôkazov, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 01.07.2006 zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava Rača. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Účastníkom konania sa z manželstva narodil maloletý X. Š., K.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese P. X, O.. 6. Maloletý X. B. Š. Y. XXXX/XXXX navštevoval 2. ročník základnej školy na I. T. B. O., navštevuje školský klub, kde poplatok predstavuje čiastku 22,74 eur mesačne. Matka mu zabezpečuje školské potreby a pomôcky, hradí povinné poplatky v rámci školy a aktivity poriadané školou. V rámci školy navštevuje maloletý floorbal, kde poplatok predstavuje čiastku 100 eur polročne a výučbu anglického jazyka, kde poplatok predstavuje čiastku 198 eur polročne. Zdravotný stav maloletého je zhoršený, má diagnostikovaný atopický ekzém, potravinovú intoleranciu, musí dodržiavať prísnu diétu, má intoleranciu na vajcia, lepok, mlieko, zemiaky, zeler, petržlen, ovocie. Z uvedeného dôvodu mu matka zabezpečuje prípravu stravy doma a následne mu ju v škole zohrievajú. Má taktiež obštrukčnú bronchitídu, z ktorého dôvodu užíva medikamentóznu liečbu. Je vedený v kardiologickej ambulancii. Je športovo založený, matka s ním chodí plávať, korčuľovať. 7. Matka je zamestnaná v ŽSR Bratislava - správa majetku ako vedúca majetkovoprávneho oddelenia. Jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku 1 355,22 eur, iné príjmy nemá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spolu s maloletým býva v byte na P. T. B. O., ktorý je v jej osobnom vlastníctve, je zaťažený úverom poskytnutým v celkovej výške XXX XXX SK, ktorý slúžil na jeho rekonštrukciu, kde mesačná splátka úveru predstavuje 168 eur. Náklady spojené s užívaním bytu predstavujú čiastku 180 eur mesačne. 8. Manžel je zamestnaný v Ž. O. B. D. J. R., jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku 1 194 eur, iné príjmy nemá. 9. Práva a povinnosti rodičov k maloletému na čas po rozvode upravil na základe dohody rodičov a spornou zostala otázka určenie výživného zo strany otca, keď matka navrhovala určiť výživné v sume 400 eur mesačne a otec v sume 240 eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z odôvodnených potrieb maloletého a z možností a schopností povinného rodiča, teda otca plniť si vyživovaciu povinnosť. Prihliadol na to, že maloletý X. je školopovinné dieťa, s čím sú spojené povinné poplatky v rámci školy, tiež kupovanie učebníc, zabezpečovanie školských potrieb a pomôcok a aktivity poriadané školou, ktoré sú spojené s finančným príspevkom zo strany rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti. Okrem toho náklady vznikajú aj na záujmovú činnosť maloletého dieťaťa a matka, ktorej maloletý je zverený do osobnej starostlivosti, má aj existenčné náklady spojené so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia, obuvi, hygienických a kozmetických potrieb a ostatných potrieb, ktoré treba zahrnúť do výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca. Okrem toho u maloletého sú špecifické náklady so zhoršeným zdravotným stavom a obmedzeniami, ktoré z toho vyplývajú a to zabezpečenie diétnej stravy, z dôvodu intolerancie na niektoré potraviny musí byť strava prispôsobená zväčša drahšími potravinami. Súd prihliadol aj na vyčíslené náklady matkou na hygienické a kozmetické prípravky vo výške 35 eur mesačne, ktoré súd považoval za nadštandardné vzhľadom na diagnostikované ochorenie maloletého. Matka vyčíslila mesačné náklady maloletého v sume 700 eur mesačne, medzi ktorými podľa názoru súdu sú zahrnuté aj náklady, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné, alebo ide o náklady, ktoré u maloletého uhrádza aj otec. Ide tiež o náklady na životné poistenie, náklady na dovolenku, letný tábor, ktoré je potrebné prekonzultovať vzájomne s druhým rodičom. Okresný súd pri určení výživného nezohľadnil náklady na splátky úveru, ktoré hradí matka vo výške 168 eur, pretože ide o majetkové riziko, ktoré na seba prevzal rodič, ktorý sa úverom zaťažil a nejedná sa o náklady na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby a záujmy maloletého patria aj ďalšie náklady, a to strava 250 až 300 eur, bývanie 90 eur, školský klub 23 eur, hygienické a kozmetické potreby 35 eur, ošatenie a obuv 30 až 50 eur mesačne, lieky 20 eur mesačne, povinné poplatky v škole 7 eur mesačne a náklady spojené so záujmovou činnosťou 60 eur mesačne, futbal 20 eur, angličtina 40 eur, spolu 515 až 585 eur mesačne, medzi ktorými nie sú zahrnuté školské potreby a pomôcky, veci bežnej dennej potreby, ktoré nemožno priamo vyčísliť. Okresný súd prihliadol tiež na to, že otec je s maloletým v pravidelnom a častom kontakte, kedy hradí náklady spojené so starostlivosťou o maloletého a svoju vyživovaciu povinnosť si plní aj formou vecných plnení. Súd vyhodnotil návrh matky sv sume 400 eur mesačne za čiastočne nadhodnotený a nezodpovedajúci reálnym nákladom na matkou deklarované odôvodnené potreby maloletého. Na druhej strane návrh otca na určenie výživného v sume 200 až 240 eur mesačne súd vyhodnotil ako poddimenzovaný, a to predovšetkým vo vzťahu k zdravotnému stavu maloletého a potrebe hradiť náklady na niektoré odôvodnené potreby vo väčšom rozsahu. Súd poukázal na to, že otec uhrádza svojim rodičom príspevok do domácnosti 250 eur mesačne vrátane stravy v domácom prostredí a on sám vyčíslil náklady na obedy v pracovné dni a jedlo a pitný režim v popoludňajších hodinách, kedy cestuje domov vo výške 90 eur mesačne, náklady na bývanie, stravu a základný hygienický štandard v sume 340 eur mesačne. Čiastka 200 až 240 eur mesačne, ktorú otec navrhol ako výživné, bola v nepomere k životným nákladom otca, keďže výživné má predstavovať pomernú časť nákladov na všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Okresný súd vychádzal z príjmu matky 1 355,22 eur mesačne a z príjmu otca 1 194 eur mesačne, keď obaja vyživovaciu povinnosť len k maloletému X.. Matka je výlučnou vlastníčkou bytu na P. T. B. O., v ktorom býva s maloletým, ktorému zabezpečuje bývanie. Okresný súd vzhľadom na uvedené určil výživné v sume 300 eur mesačne, ktorá umožní spolu s plnením vyživovacej povinnosti zo strany matky uspokojiť odôvodnené potreby maloletého a jeho záujmy v dostatočnom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 10. Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok vo výroku o výživnom zmenil a určil výživné v sume 450 eur mesačne. Matka v podanom odvolaní namietala výrok o výške výživného s tým, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a tiež namietala, že okresný súd podľa § 62 .Civilného mimosporového poriadku nedostatočne zistil skutočný stav veci. V podanom odvolaní matka zdôraznila, že okresný súd dostatočne neskúmal majetkové a príjmové pomery otca a najmä to, že otec mal v čase rozhodnutia vyšší skutočný príjem, ako preukazoval na súde a má vedomosť, že jeho príjem sa od februára 2018 zvýšil, a to až o dvojnásobok. Navrhla, aby súd vykonal dokazovanie dopytom na sociálnu poisťovňu, aby zistila skutočný príjem otca od februára 2018 doteraz a aby vyžiadal od otca potvrdenie o príjme, prípadne výpis z účtu za uvedené obdobie. V odvolaní matka uviedla, že vyhlásenie otca na pojednávaní dňa 8.2.2018, že si s maloletým chce udržať vzťah a má záujem podieľať sa na jeho výchove a starostlivosti, nebolo realizované, pretože otec maloletého prestal kontaktovať po rozvode manželstva a stretáva sa s ním len každý druhý víkend. Maloletý sa vyjadruje, že otec sa mu nevenuje, má v ruke telefón, píše sms správy, asi s jeho aktuálnou priateľkou, nie je pravda, že otec má náklady v čase realizácie styku s maloletým, pretože matka mu musí zbaliť oblečenie, niektoré potraviny, lieky a iné veci, keď ho otcovi odovzdáva. Náklady otca na maloletého tak spočívajú iba platením súdom určeného výživného vo výške 300 eur mesačne od 11.04.2018. Otec iné náklady s maloletým nemá a odmieta sa inak podieľať na jeho výžive a starostlivosti. Matka preto trvá na svojom návrhu a žiada určiť výživné v sume 450 eur mesačne. Matka v podanom odvolaní ďalej uviedla, že počas vzájomného spolužitia s otcom maloletého v spoločnej domácnosti nebolo dôvodné podrobné sledovanie financií vynakladaných na syna. Až následne po jeho odchode začala podrobne sledovať mesačné náklady súvisiace s výchovou a výživou maloletého a vo svojom vyjadrení presne uviedla, za obdobie posledných šiestich mesiacov, aké náklady sú na maloletého. Obsahom jej podania a odvolania je napríklad strava v sume 390 eur, drogéria 35 eur, oblečenie 40 eur, obuv 35 eur, životné poistenie 20 eur, lieky 20 eur, školné a rodičovský fond 7 eur, družina 22,27 eur. Tieto mesačné náklady vyčíslila aj za celý rok. Ďalej školské aktivity 14 eur, kurz angličtiny 41,60 eur, krúžok floorbal 20 eur, školské potreby 20 eur, dovolenka 55 eur, športové potreby 15 eur, letný tábor 20,83 eur, spolu 756,20 eur mesačne a 8 823,70 eur ročne. Okrem toho náklady na bývanie 108 eur mesačne, výlety 50 až 100 eur mesačne a tiež náklady na dopravu. Podľa názoru matky boli dané dôvody k tomu, aby súd určil vyššie výživné v zmysle jej návrhu. 11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj otec maloletého, ktorý navrhol odvolaciemu súdu rozsudok vo výroku o výživnom zmeniť a určiť výživné v sume 240 eur mesačne. Otec v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne a neúplne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. K vyčísleným nákladom matkou otec uviedol, že matka nijakým spôsobom svoje tvrdenia pri ustálení sumy potrebnej na pokrytie životných potrieb maloletého nepreukázala. Napriek tomu on svoje tvrdenia podoprel veľmi precíznym výpočtom a rozpočítaním na jednotlivé položky, preto sú jeho tvrdenia dôveryhodnejšie a overiteľnejšie, najmä sumu na stravu súd ustálil v nadmernej výške a tiež náklady na floorball, plávanie a angličtinu boli rozpočítané tak, že ročná suma sa delila nesprávnym číslom 1, správne sa mala deliť číslom 12, a to počtom mesiacov. Náklady na lieky, kozmetické a hygienické potreby otec veľmi podrobne vyčíslil a zdôvodnil. Nie je preto zrejmé, prečo súd nekriticky akceptoval matkine tvrdenie o sume týchto nákladov. Otec preto trval na tom, že priemerné náklady na maloletého sú v sume 426 eur. Otec nesúhlasil so zistením súdu, že životné pomery oboch rodičov sú v zásade rovnaké. Matka zarába o 160 eur mesačne viac ako otec a príjem otca je len 86,4 % príjmom matky. Okrem toho matka má vlastný byt, ide o 2 izbový byt o výmere cca 56 m2. Matka byt nadobudla pred vstupom do manželstva, otec nevlastní žiaden byt, ani nehnuteľnosť, ani majetok väčšej hodnoty. Manželstvo bolo uzavreté v roku 2006, keď mal otec 26 rokov. Počas 12 ročného trvania manželstva, matka presadzovala investovanie do jej bytu zo spoločných prostriedkov. Na rekonštrukciu svojho bytu si matka zobrala úver, ktorý počas manželstva bol splácaný zo spoločných peňazí. Úver matka bude splácať do roku 2024. Do vybavenia bytu zo spoločných prostriedkov bolo investovaných 8 000 eur, matka má tak vo vlastníctve hodnotný byt v Bratislave, ktorý bol zo spoločných prostriedkov zrekonštruovaný a vybavený a do ktorého najbližších 10 až 15 rokov nie je potrebné nič investovať. Otec nemá žiaden byt a vzhľadom na uvedené náklady nebol finančný priestor, aby si otec zaobstaral byt do svojho výlučného vlastníctva. V súčasnosti si otec musí zaobstarať vlastné bývanie a na kúpu bytu si otec bude musieť zobrať hypotekárny úver so splátkou 295, 99 eur až 371,90 eur. Otec je sám a má 38 rokov a pri hodnotení banky je rizikovejší klient. Pri rozpade spoločnej domácnosti otec nechal všetky úspory matke a sám nemá žiaden majetok. Príjem otca je 1 194 eur, po odrátaní 300 eur výživného a splátky úveru v sume 295 až 371 eur, mu zostane suma 522 až 598 eur na mesiac. Príjem matky a maloletého bude 1 355 eur + 300 eur výživné + 25 eur prídavky na deti + 25 eur daňový bonus, spolu 1 705 eur na mesiac . Po odpočítaní nákladov v priemere 550 eur a úveru 168 eur bude čistý príjem matky v sume 987 eur, pričom náklady na život majú rodičia v zásade rovnaké. Otec vyčíslil vlastné náklady v sume 559 eur a po zaplatení nevyhnutných výdavkov nebude mať žiadne ďalšie peniaze. Takýto stav je v rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine, keď dieťa a manželka budú mať nepomerne vyššiu životnú úroveň ako otec. Súd prvej inštancie síce postavil svoje rozhodnutie na správnych princípoch, ale z dôvodu nesprávnych skutkových zistení rozhodol tak, že otcovi reálne priestor na poskytovanie takýchto plnení neponechal žiadny alebo len minimálny. Uviedol, že chce prispievať v dostatočnej miere na výživu maloletého a by prispieval určite aj viac, v prípade že by mal vyšší príjem. V danom prípade okresný súd nezohľadnil nevyhnutné výdavky otca na potrebu obstarania bývania a svojím rozhodnutím vytvoril výraznú disproporciu v životnej úrovni otca voči matka a maloletému dieťaťu. Z uvedených dôvodov navrhol otec rozsudok zmeniť a určiť výživné v sume 240 eur mesačne. 12. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 23.05.2018, ktorá sa vyjadrila k námietke otca ohľadne toho, že nedostatočne preukázala odôvodnené potreby maloletého, k čomu uviedla, že náklady, ktoré uviedla naposledy v jej odvolaní zo dňa 23.04.2018, sú odôvodnené a reálne a preukázala to aj zaslaním bločkov za mesiac apríl a upresnila ich v tabuľke, ktorú uviedla v tomto vyjadrení. Pre ilustráciu uviedla príjem a náklady za posledný ukončený mesiac apríl, príjmy v sume 1 480,11 a výdavky v sume 1 280,92 eur. Matka vo svojom podaní špecifikovala všetky jej náklady za bežný mesiac. Poukázala na to, že otec nechodí s maloletým na žiadne výlety a obmedzil sa na stretávanie výlučne každý druhý víkend, pokiaľ nie je maloletý chorý, o maloletého neprejavuje otec záujem, poukázala na stravovanie maloletého počas styku s otcom na priebeh stretávania. Ďalej matka sa vyjadrila k jej nehnuteľnosti, ktorú má vo vlastníctve a to byt na P. T. B. O., rovnako tiež k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov a opakovane navrhla, aby súd vykonal dopyt na sociálnu poisťovňu a zistil príjem otca maloletého od februára 2018 až doteraz, prípadne výpisom z účtu za uvedené obdobie. Zotrvala na svojom návrhu na určenie výživného v sume 450 eur mesačne. 13. K vyjadreniu matky sa vyjadril podaním zo dňa 09.07.2018 otec, ktorý uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu, ktorý považuje sumy vyčíslené matkou za prehnané, pokiaľ matka predložila bloky z nákupov za apríl 2018, nepreukázala, že to ide výlučne o výdavky na spotrebu pre maloletého. Napríklad podľa bločkov bolo kúpených 5 kg mäsa a mäsových výrobkov, čo je spotreba 170 gramov mäsa a mäsových výrobkov denne. Táto hodnota sa javí ako prehnaná. Ostatné výdavky sa netýkajú maloletého, nie sú jeho odôvodnenou potrebou, ide o výdavky, o ktorých sa mali rodičia dohodnúť spolu, a nie je možné ich započítať do výdavkov vyživovacej povinnosti otca. Ide najmä o výdavky spojené s bývaním, úvery matky, náklady na pohonné hmoty, letný tábor, poistka na auto a podobne. Otec ďalej uviedol, že nie je pravda, že nemá záujem o maloletého, matka zneužíva svoje postavenie rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené. Matka kedykoľvek vyhlási, že cez víkend, kedy maloletý mal byť s otcom, je maloletý chorý a otcovi ho nedá, prípadne so stykom súhlasí a v poslednú chvíľu oznámi, že nemôže ísť maloletý k otcovi. Toto sa deje veľmi často. Tvrdenie matky, že zabezpečuje stravu maloletého aj počas jeho pobytu u otca, je zavádzajúce. Matkou požadované výživné sa neodvíja od potrieb maloletého a možností otca, ale je len výrazom pomsty matky za rozvod. Matka viackrát vyhlásila, že bude požadovať také výživné, aby otca finančne zruinovala. Nie je pravda, že odmietol lepšie platené zamestnanie. Otec sa ďalej vyjadril k rekonštrukcii bytu matky, k vyjadreniam matky ohľadne vysporiadania BSM. Otec zotrval na svojom odvolacom návrhu na určení výživného v sume 240 eur mesačne. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca a ani odvolanie matky, nie je dôvodné. 15. Odvolania obidvoch rodičov sú predovšetkým založené na námietkach, že okresný súd nesprávne posúdil okolnosti na strane obidvoch rodičov, nezohľadnil dostatočne príjmové pomery rodičov, ich náklady a tvrdili, že rozhodnutie súdu o výške výživného nie je správne a výživné je neprimerané. Otec navrhol upraviť výživné na sumu 240,- eur mesačne, pretože výdavky vyčíslené matkou sú vysoké a neprimerané potrebám maloletého a tvrdil, že keď žili v spoločnej domácnosti, mal možnosť zistiť výšku výdavkov v súvislosti so zdravotným stavom maloletého, jeho výdavkami na ostatné potreby. Matka navrhla upraviť výživné na sumu 450 eur mesačne a tvrdila, že výživné určené súdom je nedostatočné, vzhľadom na vyčíslené výdavky maloletého a tiež tvrdila, že príjem otca je vyšší a navrhla zistiť jeho skutočný príjem zo strany súdu prostredníctvom sociálnej poisťovne. Tiež tvrdila, že otec sa o maloletého nezaujíma, stretáva sa s ním nepravidelne a občas a tak nemá výdavky na maloletého okrem platenia výživného. 16. Z obsahu odvolaní rodičov maloletého možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Obaja rodičia odôvodňujú opodstatnenosť odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 17. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. 19. Okresný súd vyživovaciu povinnosť na maloleté deti právne posúdil podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. 20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 24. V zmysle uvedeného ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. 25. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. 26. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 27. Kritériá pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ustanovenie § 75 odsek 7 Zákona o rodine rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potenciálnych príjmov. Princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. 28. Otec namietal, že súd pochybil, keď nezistil jeho skutočné pomery, keď jeho príjem je 1 194 eur, po odrátaní 300 eur výživného a splátky úveru v sume 295 až 371 eur, mu zostane suma 522 až 598 eur na mesiac. Príjem matky a maloletého bude 1 355 eur + 300 eur výživné + 25 eur prídavky na deti + 25 eur daňový bonus, spolu 1 705 eur na mesiac . Po odpočítaní nákladov v priemere 550 eur a úveru 168 eur bude čistý príjem matky v sume 987 eur, pričom náklady na život majú rodičia v zásade rovnaké. Otec vyčíslil vlastné náklady v sume 559 eur a po zaplatení nevyhnutných výdavkov nebude mať žiadne ďalšie peniaze. Takýto stav je v rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine, keď dieťa a manželka budú mať nepomerne vyššiu životnú úroveň ako otec. Súd prvej inštancie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení rozhodol tak, že otcovi reálne priestor na poskytovanie takýchto plnení neponechal žiadny alebo len minimálny. Uviedol, že chce prispievať v dostatočnej miere na výživu maloletého a by prispieval určite aj viac, v prípade že by mal vyšší príjem. V danom prípade okresný súd nezohľadnil nevyhnutné výdavky otca na potrebu obstarania bývania a svojím rozhodnutím vytvoril výraznú disproporciu v životnej úrovni otca voči matka a maloletému dieťaťu. Z uvedených dôvodov navrhol otec rozsudok zmeniť a určiť výživné v sume 240 eur mesačne. 29. K uvedeným námietkam otca je treba uviesť, že podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť otca trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. V danom prípade táto povinnosť otca naďalej trvá. Ak otec maloletej tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné, je na jeho rozhodnutí, či naďalej zostane vykonávať prácu podľa doterajšieho zamestnania za uvedenú mzdu, ktorá je pre neho potrebná na plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti, alebo vzhľadom na jeho kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti a pracovné skúsenosti bude hľadať iné možnosti zárobku na platenie výživného. Otec nemôže tvrdiť, že keď nedosahuje potrebný príjem, nemôže výživné platiť. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti v tomto konaní nie je významné, že otec má nízky príjem, resp. že zo svojho príjmu po odrátaní výživného, mu zostane málo peňazí na úhradu ďalších nákladov, ako namietal otec v podanom odvolaní. Podstatné je to, či otec vyvinul dostatočné úsilie na to, aby zabezpečil príjem na zabezpečenie výživu svojho dieťaťa v potrebnom rozsahu. UASERVIS 30. Okresný súd správne vychádzal z toho, že otec pri plnení zákonnej vyživovacej povinnosti musí sám zabezpečiť dostatok prostriedkov, aby si mohol zákonnú vyživovaciu povinnosť plniť. Odvolací súd sa zhoduje so záverom okresného súdu, že výživné v uvedenej výške je postačujúce a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec v aktívnom veku nevyvinul snahu o zabezpečenie si adekvátneho príjmu tak, aby si mohol vyživovaciu povinnosť riadne plniť, pretože maloletý je odkázaný na výživu od svojich rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutočný stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní, a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky, lebo musí uhrádzať svoje iné potreby. S prihliadnutím na jeho námietky, je potrebné zdôrazniť, že otec má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. Je nepochybné, že maloletý nemá možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohol uspokojovať svoje, i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá. Maloleté dieťa nie je v rovnakom postavení, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery v porovnaní so svojím rodičom. Nie je možné odvodzovať výšku výživného až zo sumy ktorá povinnému rodičovi zostane po úhrade iných výdavkov, v tomto prípade napr. úveru ako uviedol otec vo výške 295 až 371 eur. Tiež pokiaľ otec namietal, že z prostriedkov nadobudnutých počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa financoval byt vo výlučnom vlastníctve matky maloletého, tak touto otázkou sa bude zaoberať súd, prípadne dohoda rodičov o vysporiadanie BSM a nemožno v rámci určenia vyživovacej povinnosti otca na túto skutočnosť prihliadať. 31. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne a dostatočne zistil skutočný stav veci a správne právne posúdil danú vec. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že sú splnené podmienky pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca v sume 300 eur mesačne, s poukazom na vykonané dokazovanie a obsah spisu v predmetnej veci, z ktorého záver súdu jednoznačne vyplýva. Je možné tiež prihliadnuť na to, že otec nepreukázal, že má zhoršený zdravotný stav, ktorý by mu neumožňoval vykonávať prácu, v ktorej by dosiahol vyšší zárobok, a ani nepreukázal, že sa o získanie lepšie ohodnotenej práce snaží. Otec v podanom odvolaní iba tvrdil, že suma 300 eur ako výživné je neprimeraná a nekorešponduje s odôvodnenými potrebami maloletého, pričom ale neprihliadol na to, že aj maloletý má výdavky na stravu ako otec, rovnako aj na ostatné existenčné potreby. Treba zdôrazniť, že rodič má zo zákona vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu a tú si musí plniť aj na úkor vlastných potrieb. Podľa názoru odvolacieho súdu, potreby maloletého nie sú v takej odôvodnenej výške, aby bolo možné prisvedčiť tvrdeniu matky v podanom odvolaní, že okresný súd mal určiť vyššie výživné podľa matky v sume 450 eur mesačne. Je nutné pripomenúť, že aj druhý rodič, teda matka, má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a rovnako vyplýva zo zákona. Preto ak by súd určil výživné zo strany otca v sume 400 eur resp. 450 eur mesačne, ako navrhovala matka a vychádzal by z vyčíslených potrieb maloletého zo strany matky, potom by nebola vzájomná vyživovacia povinnosť rodičov v zásade rovnaká i keď možno prisvedčiť zisteniu okresného súdu, že vyčíslená suma potrieb maloletého zo strany matky je nadhodnotená a nedôvodná. Odvolaniu matky a rovnako ani odvolaniu otca preto nebolo možné vyhovieť. Suma 300 eur určená okresným súdom zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého aj s prihliadnutím na jeho zvýšené náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou. Rovnako nebolo možné prihliadnuť ani na úver, ktorý otec spláca ani na jeho iné výdavky. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, povinnosťou rodiča je predovšetkým živiť svoje dieťa, a až následne použiť zostávajúce peniaze na úhradu svojich potrieb a svojich dlhov. Preto prvoradé pre rodiča je plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti, a až následne môže zostávajúce peniaze použiť pre svoju potrebu. 32. Odvolací súd preto zastáva názor, že v prípade vyhovenia odvolaciemu návrhu a zmene vyživovacej povinnosti otca na ním navrhovanú sumu 240 eur, by v tomto prípade znamenalo posunúť v prevažnom rozsahu vyživovaciu povinnosť k maloletému na matku, ktorá sa okrem výživného plneného finančne aj o dieťa osobne stará, čím tiež plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou. Potrebné je tiež prihliadnuť aj na tvrdenie matky, že otec sa okrem výživného inak na nákladoch maloletého nepodieľa a náklady mu nevznikajú aj starostlivosťou o maloletého počas styku, ktorý sa realizuje v obmedzenom rozsahu a iba na základe dohody rodičov nepravidelne. 33. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne a dostatočne zistil skutočný stav veci a správne právne posúdil danú vec. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že sú splnené podmienky pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca v sume 300 eur mesačne. Je možné tiež prihliadnuť na to, že otec nepreukázal, že má zhoršený zdravotný stav, ktorý by mu neumožňoval vykonávať prácu, v ktorej by dosiahol vyšší zárobok, a ani nepreukázal, že sa o získanie lepšie ohodnotenej práce snaží. Uviedol, že chce prispievať v dostatočnej miere na výživu maloletého a by prispieval určite aj viac, v prípade že by mal vyšší príjem. Otec v podanom odvolaní iba tvrdil, že suma 300 eur ako výživné je neprimeraná a nekorešponduje na jednej strane s odôvodnenými potrebami maloletého a jeho možnosťami a schopnosťami platiť určené výživné, ale nezaoberal sa tým, že ako má matka zabezpečiť všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré všeobecne nie sú malé, keď otec tvrdí, že aj by platil výživné, ale nemá na to peniaze. 34. Po posúdení námietok, spochybňujúcich presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia námietka, týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nie je opodstatnená, rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., keď okresný súd dostatočne v zmysle tohto ustanovenia odôvodnil svoje rozhodnutie. 35. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentami procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07). 36. Súd prvej inštancie správne postupoval pri rozhodnutí o výživnom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine v spojení s § 75 Zákona o rodine a svoj postup aj dostatočne zdôvodnil, uvedené ustanovenia aj správne vyložil, jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a jasné. Pokiaľ však súd neposúdil návrh otca maloletého a tiež návrh matky na výšku výživného podľa ich predstáv, nemožno hovoriť o nesprávne zhodnotenom dokazovaní a nesprávnom právnom posúdení veci. 37. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom, odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu tohto rozhodnutia. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a skutkový stav zistil správne a rozhodol v súlade so záujmom maloletého a správne posúdil aj námietky a návrhy rodičov. Rodičia maloletého mali možnosť v prvoinštančnom konaní predniesť svoje návrhy a predložiť dôkazy, pre ktoré je ten ich návrh na určenie výživného vhodnejší. Okresný súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu a jeho rozhodnutie je správne a v záujme maloletého. 38. Pretože rozsudok okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, jeho odôvodnenie je presvedčivé, odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. 39. Vychádzajúc z uvedených skutočností, s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, v zmysle podmienok uvedených v § 62 Zákona o rodine, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil. 40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).