Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/7/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317217499 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317217499.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: Bc. I. A. , narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom S., Q. č. 9, zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom, Bratislava, Štefánikova č. 14, proti žalovanému: Y.. B. A. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom S., Q. č. 9, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 6. novembra 2017, č.k. 60 C 58/2017-17, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 6. novembra 2017, č.k. 60 C 58/2017-17, vo výroku I. m e n í tak, že u k l a d á žalovanému povinnosť umožniť žalobkyni riadne a nerušené užívanie osobného motorového vozidla zn. ŠKODA O., typ: AC I., farba: čierna metalíza, A.: S dátum prvej evidencie: XX.XX.XXXX, A.: D a to tak, že žalovaný odovzdá žalobkyni v užívaniaschopnom stave vozidlo vrátane jeho príslušenstva, najmä kľúčov a dokladov potrebných na vedenie vozidla, každú párnu nedeľu v kalendárnom roku o 18.00 hod. pred bytovým domom nachádzajúcim sa na ulici Q. č. 9, XXX XX S., kde si motorové vozidlo následne od žalobkyne aj prevezme v nasledujúci párny piatok v kalendárnom roku o 15.30 hod. II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 6. novembra 2017, č.k. 60 C 58/2017-17, vo výroku II. m e n í tak, že žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobkyni riadne a nerušené užívanie osobného motorového vozidla zn. A. O., typ: AC I., farba: čierna metalíza, A.: S dátum prvej evidencie: XX.XX.XXXX, A.: D a to tak, že žalovaný odovzdá žalobkyni v užívaniaschopnom stave vozidlo vrátane jeho príslušenstva, najmä kľúčov a dokladov potrebných na vedenie vozidla, každú párnu nedeľu v kalendárnom roku o 18,00 hod. pred bytovým domom nachádzajúcim sa na ulici Q. 9, XXX XX S., kde si motorové vozidlo následne od žalobkyne aj prevezme v nasledujúci párny piatok v kalendárnom roku o 15.30 hod. Návrh odôvodnila tým, že v roku 2006 uzatvorili so žalovaným manželstvo, z ktorého sa dňa 19.11.2009 narodil syn W.. V roku 2015 si spolu so žalovaným kúpili dotknuté osobné motorové vozidlo. Dôvodom kúpy motorového vozidla bolo, že postihnutie ich syna W. si vyžaduje pravidelné návštevy v odborných ambulanciách, dodržiavanie prísnej diéty špeciálnou stravou, ktorá sa dá zakúpiť len v špecializovaných predajniach. V septembri 2017 žalovaný opustil spoločnú domácnosť, v dôsledku čoho žalobkyňa podala na súd návrh na rozvod a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo toto konanie právoplatne ukončené. Žalovaný si, pri odchode zo spoločnej domácnosti, zobral so sebou aj predmetné motorové vozidlo, užívanie ktorého žalobkyni, napriek jej snahe so žalovaným sa dohodnúť, neumožňuje. Nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, keďže žalovaný nie je ochotný sa so žalobkyňou dohodnúť na užívaní dotknutého vozidla, ako aj potrebou dopravovať vozidlom ťažko zdravotne postihnutého syna do školy, na odborné lekárske vyšetrenia, zabezpečovať nákupy špeciálnych potravín, či tráviť voľný čas mimo bydliska. K návrhu žalobkyňa pripojila sobášny list zo dňa 1.7.2006, rodný list maloletého syna W. zo dňa 25.11.2009, posudok o dlhodobom nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 22.7.2014, potvrdenie o návšteve školy zo dňa 27.9.2017, osvedčenie o evidencii motorového vozidla, kúpnu zmluvu zo dňa 24.4.2015 spolu s príjmovým pokladničným dokladom, emailovú komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 2.10.2017 a 5.10.2017. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 7.11.2017 žalobkyňa doplnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v predmetnom podaní uviedla, že žalovaný jej naďalej bráni v užívaní spoločného vozidla, keď žalobkyňa nevyhnutnosť potreby užívania dotknutého motorového vozidla odôvodnila predovšetkým starostlivosťou o maloletého syna a zabezpečovaním jeho potrieb. 2. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2 C.s.p., § 136 ods. 1, ods. 2, § 143, § 144, § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobkyňa neosvedčila existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami ako manželmi vo vzťahu k užívaniu motorového vozidla ako veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, keď nepreukázala, že motorové vozidlo je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, od existencie ktorého žalobkyňa odvíja svoj nárok na užívanie motorového vozidla podľa ustanovenia § 144 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie konštatoval, že i napriek tomu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo dotknuté motorové vozidlo, došlo dňa 24.4.2015, t.j. za trvania manželstva žalobkyne so žalovaným, z čl. I ods. 2 kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že motorové vozidlo nadobudol žalovaný od predávajúceho do výlučného vlastníctva. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24.4.2015 je zrejmé, že žalovaný uhradil kúpnu cenu za motorové vozidlo predávajúcemu. Žalobkyňa v návrhu nepreukázala, že by k úhrade kúpnej ceny motorového vozidla došlo z prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ako dôkaz pripojila emailovú komunikáciu so žalovaným zo dňa 2.10.2017, 5.10.2017 a 23.10.2017. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, vytýkala mu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie vychádzal z chybnej domnienky, že predmetné motorové vozidlo je vo výlučnom vlastníctve žalovaného a to s poukazom na čl. I bod 2 kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo dotknuté motorové vozidlo. Podľa žalobkyne uvedené ustanovenie kúpnej zmluvy je absolútne neplatné, keď motorové vozidlo bolo zakúpené za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukazujúc na ustanovenie § 143 a § 143a ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka, konštatovala, že motorové vozidlo bolo nadobudnuté počas trvania manželstva, nie je zo zákona vylúčené z masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a keďže neexistuje ani notárska zápisnica o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, patrí dotknuté motorové vozidlo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa uviedla, že po uzatvorení manželstva si spolu so žalovaným zriadili v Tatra banke, a.s., vkladnú knižku, na ktorú vkladala 100,- € mesačne a žalovaný 200,- € mesačne, uvedené finančné prostriedky boli použité na nákup dotknutého motorového vozidla. Ako dôkaz priložila zmluvu o otvorení vkladnej knižky zo dňa 21.7.2006 a výpisy z účtu. Napriek tomu, že v kúpnej zmluve, ako aj v osvedčení o evidencii motorového vozidla, je uvedený len žalovaný, motorové vozidlo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže bolo nadobudnuté zo spoločných prostriedkov za trvania manželstva. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný jej naďalej bezdôvodne neumožňuje užívanie spoločnej veci, a to predovšetkým na úkor ťažko zdravotne postihnutého maloletého syna W.. Navrhla odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že navrhované neodkladné opatrenie nariadi. 4. Odvolací súd postupom podľa § 329 ods. 1 C.s.p. umožnil žalovanému vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 378 ods. l, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. 6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby podľa písm. c/ nenakladala s určitými vecami alebo právami, podľa písm. d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 12. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami, a preto vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi nimi, v súvislosti s ktorým majú byť dočasne upravené ich pomery, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, keď neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, je možné ním zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej, úpravy pomerov by bolo právo niektorej strany sporu ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 13. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 14. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 15. V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanému umožniť žalobkyni užívanie osobného motorového vozidla, ktoré podľa žalobkyne patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 16. Podľa odvolacieho súdu v posudzovanom prípade boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa osvedčila existenciu hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami sporu, keď sobášnym listom preukázala, že dňa 1.7.2006 uzatvorili so žalovaným manželstvo a preukázala, že žalovaný dňa 24.4.2015 uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo A. O., čierna metalíza, A. D Z uvedených listinných dôkazov mal odvolací súd za preukázané, že dotknuté motorové vozidlo nadobudli žalobkyňa a žalovaný počas trvania manželstva. Túto skutočnosť považoval odvolací súd za rozhodujúcu pre posúdenie osvedčenia existencie hmotnoprávneho nároku ako zákonnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Prípadná otázka pôvodu finančných prostriedkov, použitých na kúpu dotknutého motorového vozidla, bude, v prípade sporu, skúmaná až pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia však odvolací súd považoval za osvedčenú skutočnosť, že motorové vozidlo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže bolo nadobudnuté počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného. Rovnako žalobkyňa, podľa názoru odvolacieho súdu, osvedčila naliehavú potrebu dočasnej úpravy právnych pomerov medzi stranami sporu, keď, k návrhu pripojenou emailovou komunikáciou so žalovaným, preukázala, že žalovaný jej neumožňuje užívanie spoločnej veci, navyše s prihliadnutím na záujmy a potreby maloletého syna W.. 17. Podľa názoru odvolacieho súdu nariadením neodkladného opatrenia sa neprimerane nezasiahne do práva žalovaného na užívanie spoločnej veci, keď žalobkyňa a žalovaný sa budú v užívaní spoločnej veci pravidelne striedať. 18. Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. 19. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd pri rozhodovaní o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania posudzoval pomer úspechu žalobkyne, prihliadnuc na skutočnosť vyplývajúcu zo súdneho spisu, podľa ktorej strany sporu od septembra 2017 nevedú spoločnú domácnosť a spolu nehospodária. 20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).