Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/15/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317217513 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317217513.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky: H.. E. H., X.. XX.X. XXXX, V. L. E. XXXX/X, L., proti odporcovi: A.. F. H., X.. XX.X.XXXX, V. L. R. XX/ XX, Y., K. K., zast. Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., Ružová dolina 8, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. októbra 2017 č.k. 16C 142/2017-10 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Navrhovateľke priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností - pozemku, parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 360 m2, druh pozemku: záhrady; pozemku - parcela registra „C“, parc. postavenej na parcele č. XXXX/ XXX, druh stavby - rodinný dom, všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území: Y., obec: BA - m. č. Nové Mesto, okres: Bratislava III, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom zo strany navrhovateľky, najmä je povinný zdržať sa bránenia vstupu navrhovateľky na a do uvedenej nehnuteľnosti, je povinný vydať jej kľúče od vyššie uvedeného rodinného domu vrátane kódu od bezpečnostného zariadenia - alarmu spoločnosti SECURITON Servis, spol. s r.o., kľúč od vstupnej bránky a diaľkové ovládanie od elektrickej brány a garáže. Navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia od žalovaného, pričom o výške náhrady trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľke rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností: pozemku, parcela registra „C“ parc. č. XXXX/ X o výmere 360 m2, druh pozemku: záhrady; pozemku - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XXX o výmere 203 m2, druh pozemku: záhrady a stavby so súpisným číslom XXXX postavenej na parcele č. XXXX/XXX, druh stavby - rodinný dom, všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území: Y., obec: BA - m. č. Nové Mesto, okres: Bratislava III, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Odporca je menšinový spoluvlastník nehnuteľnosti v podiele 1/6 k celku, ktorý jej dlhodobo (viac ako dva roky) bráni v užívaní, a vstupe do nehnuteľnosti a užíva nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu bez akejkoľvek formy náhrady škody, ktorú jej týmto spôsobuje. Navrhovateľka v minulosti užívala nehnuteľnosť s odporcom, po podaní návrhu na rozvod manželstva dňa 15.1.2015 sa s maloletou dcérou z nehnuteľnosti odsťahovala. Od októbra 2015 nemá prístup k nehnuteľnostiam a odporca jej bráni vykonávať akékoľvek práva spojené so spoluvlastníctvom nehnuteľností. V nehnuteľnosti sa nachádzajú i hnuteľné veci, ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve a veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré zaniklo okamihom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 14.11.2016. V dôsledku dlhodobého bránenia jej vstupu do nehnuteľnosti (rodinného domu) je absolútne vylúčená i z užívania jej výlučného majetku, ktorý nezákonne, napriek jej nesúhlasu užíva výlučne odporca. Na opätovnú, poslednú výzvu zo dňa 4.9.2017 na vydanie kľúčov od vyššie uvedeného rodinného domu vrátane kódu od alarmu, vstupnej bránky a diaľkového ovládania od elektrickej brány (odporca nechal svojvoľne vymeniť zámky, preprogramovať diaľkové ovládanie a zmenil kód alarmu), alebo aby v tejto lehote vymenil neoprávnene vymenené zámky za pôvodné, od ktorých navrhovateľka kľúče má a obnovil kódovanie alarmu a diaľkového ovládania brány, reagoval zamietavo. Keď sa navrhovateľka naposledy osobne dňa 3.10.2017 o cca 18.30 hod. za prítomnosti svedka E.. E. D. dožalovala vstupu do nehnuteľnosti, aby si mohla vziať aspoň svoj výlučný majetok, odporca otvoril síce dvere, vzdialené cca 6-7 metrov od vstupnej bránky, pred ktorou stála, ale odmietol komunikovať, odmietol ju vpustiť dnu alebo vydať veci v jej výlučnom vlastníctve a vzápätí sa zamkol v nehnuteľnosti. Odmietol komunikovať i s policajnou hliadkou, ktorú navrhovateľka privolala o 19.08 hod. a o 19.43 hod. o tom mailom informovala odporcu. Záznamom o výjazde policajnej hliadky na E. N.. X v Bratislave si navrhovateľka nedisponuje, nakoľko sa oznamovateľovi nevydáva. Opätovne sa pokúsila o vstup do nehnuteľnosti v ranných hodinách nasledujúci deň 4.10.2017. Reakcia odporcu na prítomnosť policajnej hliadky privolanej o 6.46 hod. (opakovane 7.15 hod.) a zámočníka, privolal dve autá bezpečnostnej služby SECURITON Servis spol. s r.o. a odmietol akúkoľvek formu konštruktívnej komunikácie s navrhovateľkou alebo s políciou. Navrhovateľka mala za to, že odporca porušuje ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojvoľne rozhoduje o hospodárení so spoločnou vecou tým, že absolútne ju vylučuje s užívania nehnuteľnosti majoritného spoluvlastníka a uzurpuje si všetky práva výlučne pre seba napriek tomu, že užívanie spoločnej veci niektorým zo spoluvlastníkov je súčasťou obsahu jeho spoluvlastníckeho práva, v miere danej veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu. Na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 16C 32/2016 prebiehajúci súdny spor o určenie neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia od darovacej zmluvy nie je v súčasnosti relevantné, nakoľko pokiaľ nebolo jej vlastnícke právo zrušené, resp. súd neurčil, že by bola vlastníkom nehnuteľnosti iná osoba ako navrhovateľka, má ako vlastník všetky práva, ktoré jej zákon z titulu vlastníctva nehnuteľnosti priznáva. 3. Na osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, navrhovateľka uviedla, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať (už v súčasnosti trvá viac ako dva roky), bude sa zvyšovať bezdôvodné obohatenie na strane odporcu na jej úkor výlučným užívaním nehnuteľnosti odporcom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu, užívaním a znehodnocovaním hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, ktorých je ona výlučným vlastníkom, a preto nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany jej spoluvlastníckeho práva. Túto nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže si voči odporcovi primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Nariadením neodkladného opatrenia nebude ani obmedzené legitímne spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti odporcu, nakoľko ten dlhodobo užíva nehnuteľnosť výlučne pre seba nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu na škodu ostatných spoluvlastníkov. Vzhľadom na veľkosť nehnuteľnosti táto umožňuje jej užívanie viacerými osobami s potrebnou mierou súkromia. Protiprávnym výlučným užívaním nehnuteľnosti zo strany odporcu navyše vzniká každým dňom i materiálna škoda v podobe bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, ktoré by mohlo byť eliminované príležitostným užívaním nehnuteľnosti ňou. Na osvedčenie svojich tvrdení predložila súdu: výpis z LV č. XXXX k. ú. Bratislava III, list adresovaný odporcovi zo dňa 4.9.2017 a záznam spísaný E.. E. D. dňa 4.10.2017. 4. Z verejne prístupného katastrálneho portálu zistil, že podľa zápisu v katastri je navrhovateľka 4/6 vlastníčkou a odporca 1/6 nehnuteľností - pozemku, parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X o výmere 360 m2, druh pozemku: záhrady; pozemku - parcela registra „C“, parc. postavenej na parcele č. XXXX/ XXX, druh stavby - rodinný dom, všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území: Y., obec: BA - m. č. Nové Mesto, okres: Bratislava III, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Zo spisu Okresného súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 16C 32/2016 za preukázané, že na základe návrhu navrhovateľky voči odporcovi prebieha medzi stranami spor o určenie neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia odporcu zo dňa 16.9.2015 od darovacej zmluvy zo dňa 19.9.2008, ktorou odporca ako darca previedol na navrhovateľku ako obdarovanú spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam v rozsahu 4/6 k celku. 5. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c/ a/, § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), čl. 20 ods. 1 prvá a druhá veta Ústavy SR, § 3 ods. 1, § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. 6. Konštatoval, že navrhovateľka neodkladného opatrenia, splnenie predpokladov pre jeho nariadenie odvodzovala od skutočnosti, že má záujem zdržiavať sa v predmetnej nehnuteľnosti (rodinnom dome) vzhľadom na skutočnosť, že aj napriek odstúpeniu odporcu od darovacej zmluvy, v súčasnosti stále väčšinovým vlastníkom k danej nehnuteľnosti v pomere 4/6 k celku a má záujem túto nehnuteľnosť (rodinný dom) užívať. 7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľkou osvedčené skutočnosti ku dňu rozhodovania o neodkladnom opatrení, vyplývajúce z predložených listín a verejne prístupných informácií (Register v aplikácii súdny managment, katastrálny portál) odôvodňovali v danom prípade nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým má odporca strpieť užívanie špecifikovaných nehnuteľností navrhovateľkou (rodinného domu a pozemku). Mal za to, že výpisom z katastra nehnuteľností dostatočne hodnoverne preukázala svoj väčšinový spoluvlastnícky pomer k uvedenej nehnuteľnosti, čím osvedčila dôvod, pre ktorý jej nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia umožnil užívanie predmetu jej vlastníctva, v zákonom stanovenej miere s ohľadom na § 3 ods. 1, § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1 a § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 16C 32/2016 mal síce preukázané, že odporca dňa 16.9.2015 odstúpil od darovacej zmluvy zo dňa 19.9.2008, ktorou pôvodne ako darca previedol na navrhovateľku ako obdarovanú spoluvlastnícky podiel k špecifikovaným nehnuteľnostiam v rozsahu 4/6 k celku, avšak je zo spisu mal tiež za zrejmé, že medzi navrhovateľkou a odporcom prebieha v tomto konaní (sp. zn. 16C 32/2016) súdny spor o určenie neplatnosti uvedeného odstúpenia odporcu zo dňa 16.9.2015 od darovacej zmluvy zo dňa 19.9.2008, a navrhovateľka je doposiaľ vedená v evidencii katastra ako spoluvlastníčka, pričom platnosť odstúpenia od darovacej zmluvy zo strany odporcu považovala za sporné. Za daného stavu má navrhovateľka bezpochyby zákonné právo ako väčšinový spoluvlastník okrem iného predmetný rodinný dom užívať a bývať v ňom a naopak odporca, nemá právo jej v realizácii tohto jej práva žiadnym spôsobom brániť. Bol toho názoru, že zo samej podstaty spoluvlastníckeho práva nikto nemôže spoluvlastníkovi bez právneho dôvodu obmedziť jeho vlastnícke právo (§ 123, § 136 a § 137 Občianskeho zákonníka), navyše keď o platnosti právneho dôvodu, na základe ktorého odporca bráni navrhovateľke v užívaní predmetnej nehnuteľnosti (teda o odstúpení od darovacej zmluvy) sa vedie súdny spor, ktorý nie je toho času právoplatne skončený. 8. Tvrdenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov (strán sporu) mal súd prvej inštancie za dostatočne osvedčenú predloženými listinami - list navrhovateľky odporcovi zo dňa 4.9.2017 a záznamom spísaným E.. E. D. dňa 4.10.2017, z ktorých vyplýva, že odporca bráni navrhovateľke v užívaní predmetných nehnuteľností, napriek tomu, že navrhovateľka je ako 4/6 vlastník predmetného domu vedená na LV č. XXXX, okres Bratislava III, katastrálne územie Y.. Nie je podľa neho namieste, aby do právoplatného rozhodnutia o platnosti právneho dôvodu, na základe ktorého odporca bráni navrhovateľke v užívaní predmetnej nehnuteľnosti (odstúpenie od darovacej zmluvy) odporca akýmkoľvek spôsobom zasahoval do jej práv k predmetným nehnuteľnostiam a bez právoplatného rozhodnutia súdu obmedzoval navrhovateľku ako väčšinovú spoluvlastníčku v užívaní danej nehnuteľnosti. Záver súdu o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva najmä z práva na nedotknuteľnosť vlastníctva (spoluvlastníctva). Navyše neodkladným opatrením sa má dočasne zabrániť takým zásahom zo strany odporcu ako menšinového spoluvlastníka predmetných nehnuteľností, ktoré by obmedzovali výkon spoluvlastníckeho práva navrhovateľky nad rámec zákona (Občianskeho zákonníka). Takýmto postupom súdu sa má podľa neho nepochybne zabrániť nezákonnému stavu a vzniku ďalších škôd na majetku a právach navrhovateľky. Zároveň z hľadiska primeranosti zásahu (neodkladného opatrenia) nebude podľa názoru súdu prvej inštancie spoluvlastnícke právo odporcu k predmetnému rodinnému domu (1/6), nariadením neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom narušené. 9. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že navrhovateľka dostatočným spôsobom osvedčila zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP, ktorými je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu (výkonu spoluvlastníckych práv k špecifikovaným nehnuteľnostiam), preto jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodnému vyhovel. 10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Uviedol, že do 23.9.2008 bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi ním a navrhovateľkou, čím došlo k prevodu vlastníckeho práva darom z neho na navrhovateľku v spoluvlastníckom podiele 4/6-iny k celku, pričom navrhovateľka ako obdarovaná prevzala v zmysle čl. VI darovacej zmluvy osobný záväzok spočívajúci v poskytnutí mu potrebnej starostlivosti ako darcovi do konca jeho života a súčasne vzala na vedomie, že v prípade, ak sa jej správanie nebude stotožňovať s týmto záväzkom, má právo na vrátenie darovaných nehnuteľností. Navrhovateľka dňa 28.1.2015 opustila spoločnú domácnosť a návrhom zo dňa 15.1.2015 požiadala o rozvod manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.9.2016. Konanie navrhovateľky považoval za hrubé porušenie dobrých mravov, z čoho mu vyplýva možnosť ako darcovi jednostranným úkonom vyvolať účinky zániku darovacieho vzťahu založeného darovacou zmluvou a listom zo dňa 16.9.2015 adresovanom navrhovateľke využil toto právo na vrátenie daru. Má preto za to, že je vylúčená skutočnosť, že by predmetné nehnuteľnosti užíval neoprávnene. Navrhovateľka voči tomu podala návrh o neplatnosť zániku darovacieho vzťahu, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 16C 32/2016. Uviedol, že posledný pokus navrhovateľky zmocniť sa nehnuteľností sa odohral dňa 7.11.2017, kedy sa opätovne snažila vniknúť do rodinného domu, čím mu spôsobila závažné zdravotné komplikácie, ktoré si vyžiadali privolanie rýchlej zdravotnej pomoci. Bol tiež nútený podať na navrhovateľku trestné oznámenie z dôvodu spáchania trestného činu porušovania domovej slobody, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. Navrhovateľka sa z rodinného domu odsťahovala v januári 2015, pričom opakovane sa do nehnuteľnosti vracala pod zámienkou vyzdvihnutia si svojich vecí, ktoré sa v nehnuteľnostiach nenachádzajú od mája 2015. Uviedol, že navrhovateľke zamedzil vstup do nehnuteľností po tom, ako zistil, že odniesla hodnotnejšie veci. Namietal tiež neurčitosť výroku uznesenia zo dňa 26.10.2017, ktorým mu bola uložená povinnosť strpieť užívanie nehnuteľnosti zo strany navrhovateľky, nakoľko má za to, že z výroku napadnutého uznesenia nie je zrejmé, užívanie akých nehnuteľností má povinnosť strpieť a nie je zrejmé, k akým konkrétnym nehnuteľnostiam mu bola uložená povinnosť strpieť ich užívanie navrhovateľkou. K odvolaniu odporca doložil darovaciu zmluvu zo dňa 18.9.2008 uzatvorenú medzi ním ako darcom a navrhovateľkou ako obdarovanou, list zo dňa 16.9.2015 adresovaný navrhovateľke na vrátenie daru, výpis z LV č. XXXX pre kat. územie Y., obec Bratislava-Nové Mesto, trestné oznámenie podané na navrhovateľku zo dňa 8.11.2017záznam o zhodnotení jeho zdravotného stavu, trestné oznámenie zo dňa 15.12.2017. 11. Navrhovateľka reagovala na odvolanie odporcu až podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 2.2.2018, po rozhodnutí o odvolaní odvolacím súdom dňa 31.1.2018. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolanie (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že dovolanie odporcu nie je dôvodné. 13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 325 ods. 2, písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý sa domáha jeho nariadenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán sporu ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 18. Po oboznámení sa s obsahom spisu, pri zohľadnení stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 19. Pri rozhodovaní súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo predstavuje skutkový a právny stav veci, v rámci ktorého sa má rozhodnúť o nariadení požadovaného neodkladného opatrenia. Navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť aj prípustné. Osvedčovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia na rozdiel od dokazovania vo veci samej znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov (najmä listinných) zisťuje dôležité skutočnosti pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno zaťažuje výlučne navrhovateľa, pričom je na navrhovateľovi, aby do svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zakomponoval všetky dôkazy tak, aby bolo možné o tomto návrhu aj meritórne rozhodnúť. Neodkladné opatrenie je možné vydať iba za predpokladov osvedčenia tých skutočností, ktoré umožňujú prijať záver aspoň o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka osvedčila potrebu nariadenia ňou požadovaného neodkladného opatrenia. Nariadené neodkladné opatrenie má dočasne zamedziť obmedzovanie vlastníckeho práva navrhovateľky k nehnuteľnostiam, ktorých je väčšinovou spoluvlastníčkou v 4/6-inách a v znemožňovaní jej ich užívanie odporcom, ktorý toto obmedzovanie ani nenamietal. Odvolacie námietky odporcu, že do 23.9.2008 bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a k prevodu vlastníckeho práva darom z neho na navrhovateľku došlo na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi ním a navrhovateľkou. čím došlo v spoluvlastníckom podiele 4/6-iny k celku, pričom navrhovateľka ako obdarovaná prevzala v zmysle čl. VI darovacej zmluvy osobný záväzok spočívajúci v poskytnutí mu potrebnej starostlivosti ako darcovi do konca jeho života a súčasne vzala na vedomie, že v prípade, ak sa jej správanie nebude stotožňovať s týmto záväzkom, má právo na vrátenie darovaných nehnuteľností, pričom dňa 28.1.2015 opustila spoločnú domácnosť a návrhom zo dňa 15.1.2015 požiadala o rozvod manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.9.2016, že konanie navrhovateľky je hrubým porušením dobrých mravov a listom zo dňa 16.9.2015 adresovanom navrhovateľke využil právo na vrátenie daru, nepovažoval odvolací súd za dôvodné a ani jeho námietku o nevykonateľnom petite nariadeného neodkladného opatrenia. Ako už odvolací súd uviedol, v danom prípade bolo potrebné vychádzať zo skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Navrhovateľka je stále vedená ako väčšinová podielová spoluvlastníčka predmetnej nehnuteľnosti, čo ju oprávňuje ju bez obmedzovanie zo strany odporcu užívať. Skutočnosti uvedené odporcom v odvolaní, že mu vzniklo právo na vrátenie darovaného podielu na nehnuteľnosti, môžu byť s konečnou platnosťou posúdené len v konaní vo veci samej. Navrhovateľka podala aj návrh o neplatnosť zániku darovacieho vzťahu, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 16C 32/2016 a konanie nebolo skončené. 20. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § podľa § 387 ods. 1 potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a navrhovateľke, úspešnej v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).