Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/14/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317217809 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317217809.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. Z., K.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Senec, ul. Krátka č. 1, dieťa rodičov: R. - E. Z., K.. XX.X.XXXX, I. O. Č., Z. XX, Š. R. W. U. Q. - J. P., K.. XX.X.XXXX, O. Č. XX, Š. R. W., zastúpená splnomocneným právnym zástupcom - JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom advokátskej kancelárie Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, korešpondenčná adresa: Hlboká cesta 7, 811 05 Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P 301/2017-46, zo dňa 28.12.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P 301/2017-46 zo dňa 28.12.2017 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 37P 301/2017-46 zo dňa 28.12.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým na čas do rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností uložil otcovi povinnosť odovzdať maloletého E. Z., K.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke: J. P., K.. XX.X.XXXX a tiež povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne. Súd tiež na čas do rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, upravil styk otca s maloletým každý párny víkend v kalendárnom roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., kedy si otec maloletého prevezme a vráti späť matke v mieste bydliska maloletého. Matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase otcovi odovzdať. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Na Okresnom súde Bratislava III je vedené konanie vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré doteraz nebolo skončené a vo veci súd nerozhodol. V priebehu konania na pojednávaní dňa 14.12.2017 matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala aby súd otcovi uložil povinnosť odovzdať maloletého E. Z., K.. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a uložiť otcovi povinnosť platiť výživné v sume 200,- EUR mesačne od vydania rozhodnutia vždy do 20-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a aby súd tiež upravil styk otca s maloletým tak, že otec bude mať právo sa s maloletým stretávať každý párny víkend v kalendárnom roku od piatku od 16.00 hod do nedele do 18.00 hod., a to vždy tak, že si otec maloletého prevezme a matke späť odovzdá v mieste bydliska maloletého a zároveň je matka povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase otcovi odovzdať. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nie sú manželia, žili v spoločnej domácnosti, avšak po viacerých nezhodách otec matku vysťahoval zo spoločnej domácnosti z rodičovského domu otcových rodičov, kde spolu žili a od toho času umožňuje matke styk s maloletým synom len zriedkavo za jeho prítomnosti, pričom si sám uzurpuje právo určovať kde a na aký dlhý čas sa môže matka stretnúť s maloletým synom, čím dochádza k porušovaniu práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Otcom nastavený režim s ohľadom na nízky vek maloletého je nezákonný, právne neudržateľný a to predovšetkým v styku s maloletým a nie je ani vo veci súdom rozhodnuté. Príčinou nezhôd medzi rodičmi podľa matky bola skutočnosť, že otec nikde nepracoval, zaujímal sa predovšetkým o počítačové hry a svoj osobný automobil, pričom matka chodila do práce a zabezpečovala starostlivosť o maloletého. Matka tvrdila, že maloletý je v nevyhovujúcom prostredí, trpí duševne, keďže sa chce stretávať s matkou a je mu to znemožnené zo strany otca, pri každom odlúčení maloletý plače, keďže sa musí lúčiť so svojou matkou s vedomím, že ju opäť dlhý čas neuvidí. Otec vplýva na maloletého tak, aby v ňom vyvolal antipatiu voči matke. Otec tak hrubým spôsobom zasiahol do rodičovských práv matky a tým ohrozil zdravý, mravný vývoj maloletého. Podľa matky otec nie je schopný sa plnohodnotne postarať o maloletého a starostlivosť do značnej miery zabezpečujú jeho rodičia, teda starí rodičia maloletého. Otec ohrozuje zdravý vývoj maloletého, nedokáže sa o maloletého riadne postarať, maloletého vystavuje emočným stresom, keď matke opakovane vykrikoval aj to, že jej vezme maloletého a už ho nikdy neuvidí. Z uvedených dôvodov matka tvrdila, že je nevyhnutné, aby bol maloletý bezodkladne zverený do jej osobnej starostlivosti, že dokáže zabezpečiť maloletému rodinné prostredie a na rozdiel od otca maloletému nebude brániť stretávať sa s otcom. 3. Okresný súd v konaní vo veci o úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému zistil, že podľa otca matka dieťaťa odišla zo spoločnej domácnosti v auguste 2017 z dôvodu jej novej známosti. V čase ich spolužitia podľa názoru otca vzťah matky k maloletému nebol veľmi dobrý, častokrát údajne vravela, že sa pri ňom nudí, že sa chce ešte zabávať, pričom má maloletý vybudovaný citový vzťah k rodičom otca maloletého, teda k starým rodičom, ktorí sa o maloletého starali, keď obaja rodičia boli v práci. Z obsahu spisu súd tiež zistil z elektronickej komunikácie rodičov, že po príchode domov maloletý hľadal matku a plakal tak, že si vonku na dvore ľahol na zem s tým, že volal, kde je mama. 4. Z písomnej správy ÚPSVaR-u Senec zo dňa 20.12.2017 súd zistil, že uskutočnili sociálne šetrenie v domácnosti otca, kde bolo zistené, že otec so synom žijú v spoločnej domácnosti so starou matkou, rodina obýva 6-izbový rodinný dom s tromi kúpeľňami a dvomi kuchyňami. Bytové a hygienické pomery sú na dobrej úrovni. Otec pracuje v P. J. W. s priemerným mesačným netto príjmom 800,- EUR, na chode spoločnej domácnosti sa podieľa spoločne so starou matkou. Maloletý E. chodí do MŠ v Č., chodí tam rád, má tam veľa kamarátov. Maloletý nemá samostatnú izbu, spáva s otcom v spálni. Podľa otca sa matka stretáva s maloletým za jeho prítomnosti a maloletý má matku veľmi rád, údajne pri jej odchode maloletý plače a je mu za matkou smutno. Maloletý si podľa otca myslí, že keď matka s nimi nie je, tak je v práci. Úrad práce konštatoval, že otec má vytvorené podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého syna. 5. Zo správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 20.12.2017 súd zistil, že dňa 20.12.2017 boli prešetrené pomery u matky dieťaťa na B. XX, O., kedy bolo zistené, že býva v jednoizbovom byte, ktorý jej platí priateľ, tento byt je udržovaný na riadnej hygienickej úrovni, je vhodný na prespávanie dieťaťa, nakoľko okrem dvojlôžka je vybavený aj samostatnou váľandou. Matka od 8.1.2018 nastupuje pracovať ako predavačka v V.. Podľa matky otec reálne nezabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, o ktoré sa starajú v prevažnej miere jeho rodičia. Otec dieťaťa s ňou komunikuje cez Facebook, stretávania s dieťaťom otec umožňuje matke iba po ohlásení sa vopred, aj to iba v dome otca maximálne na dve hodiny a po ich uplynutí dieťa za ňou plače. Úrad práce konštatoval, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletého. 6. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 366 a § 367 ods. 1 CMP a § 325 ods. 2 písm. d/ CSP spojení s § 25, § 36 a § 62 Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Okresný súd zistil, že rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2017, matka odišla zo spoločnej domácnosti a maloletý zostal v osobnej starostlivosti otca, ktorý vzhľadom na nezhody s matkou riadne neumožňuje styk matky s maloletým a matke styk umožňuje len zriedkavo za jeho prítomnosti a podľa matky si otec sám určuje kde a aký dlhý čas sa môže matka stretnúť s maloletým keď s prihliadnutím na vek maloletého (3 roky) je daný stav v rozpore so záujmom maloletého. Vzhľadom na odlišné stanoviská oboch rodičov, súd požiadal príslušný úrad práce o prešetrenie pomerov na strane oboch rodičov a zistil, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloleté dieťa. Medzi rodičmi maloletého nedošlo k dohode o výkone rodičovských práv a povinností a neexistuje súdne rozhodnutie o takejto úprave a preto je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Súd pri rozhodnutí prihliadol na nízky vek maloletého (3 roky), na vyjadrenie matky, že maloletý trpí duševne, keďže sa chce stretávať s matkou a byť s matkou, čo mu je znemožnené konaním a správaním otca, ktorý sám určuje kedy sa matka môže s maloletým stretnúť v jeho prítomnosti. Maloletý pri každom lúčení s matkou plače s vedomím, že ju opäť dlhý čas neuvidí. To potvrdil aj otec svojím vyjadrením, že maloletý za matkou plače, ako vyplýva z elektronickej komunikácie zo spisu. Súd preto uložil otcovi povinnosť odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti matke, nakoľko dospel k záveru, že je to v záujme maloletého a tiež uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 100,- EUR mesačne v nevyhnutnej miere do času, kým súd rozhodne o úprave práv a povinnosti rodičov k maloletému spolu s určením vyživovacej povinnosti. Súd návrh vo zvyšnej časti, ktorá sa týka výšky výživného, ktoré žiadala matka, zamietol. Pretože rodičia sa nedokážu dohodnúť o právach a povinnostiach k maloletému, súd zároveň upravil otcovi styk s maloletým tak, aby mal zabezpečený nepretržitý kontakt s maloletým do času, kým súd vo veci rozhodne. 7. Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletého, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že maloletý sa zveruje na čas do rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletému do osobnej starostlivosti otca a ukladá matke povinnosť odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti otca a prispievať na výživu maloletého sumou 180,- Eur mesačne vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred. Nariadené neodkladné opatrenie otec považuje jednoznačne za rozhodnutie v rozpore zo záujmov maloletého dieťaťa, s prihliadnutím na to, že matka sa o maloletého náležite nezaujíma, odišla od dieťaťa dobrovoľne a má vážne pochybnosti o schopnosti matky postarať sa o dieťa. V odvolaní otec poukázal na odôvodnenie rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že v domácnosti otca má maloletý veľmi priaznivé podmienky na život a rozvoj, nakoľko ide o 6-izbový rodinný dom a maloletý zatiaľ spáva s otcom v izbe, lebo je na neho citovo viazaný, avšak má k dispozícii aj vlastnú izbičku, okrem toho v dome sa nachádzajú tri kúpeľne a dve kuchyne, čo zabezpečuje maloletému a jeho otcovi náležité súkromie a komfort. Uviedol, že matka maloletého opustila spoločnú domácnosť dňa 29.08.2017 dobrovoľne, a na základe vlastného rozhodnutia a už viac sa nevrátila. Otec zistil, že matka už vtedy udržiavala pomer so súčasným partnerom a na jeho žiadosť, aby sa vrátila nereagovala. Nie je pravdou, že by neumožňoval matke styk so synom, ale práve on iniciatívne maloletého privedie za matkou do Bratislavy. Matka maloletého obvykle po hodine či dvoch už volala otcovi, aby si po syna prišiel, že ho nevie utíšiť, alebo z iných dôvodov, jednoducho s ním bola ochotná stráviť maximálne dve hodiny a potom ho už žiadala vrátiť, pričom si pre dieťa nechodila ona a ani ho otcovi nenosila, vždy žiadala, aby jej ho otec doniesol a aj aby si pre syna prišiel. Maloletého bola matka navštíviť v mieste jeho trvalého bydliska trikrát a aj to v čase prebiehajúceho súdneho konania. Podľa zistenia úradu práce je jednoizbový byt, v ktorom matka býva, vhodný na prespávanie dieťaťa, z čoho možno konštatovať, že matka nemá vytvorené podmienky na dlhodobý pobyt dieťaťa v tejto domácnosti, ale len na občasné a dočasné prespatie. Podľa vyjadrenia úradu práce dňom 08.01.2018 nastupuje matka do pracovného pomeru ako predavačka v V., ale maloletý je žiakom materskej školy v Č., kde má maloletý vytvorené zázemie, vhodné podmienky pre zdravý, psychický a fyzický vývoj. Matka vo svojom návrhu neuvádza, ako chce zabezpečiť starostlivosť o maloletého, v čase jej pracovných povinností, čím sa súd vôbec nezaoberal, a tiež matka je finančne závislá od svojho priateľa, a tiež sa súd vôbec nezaoberal otázkou, ako chce matka zabezpečiť základné životné potreby pre maloletého. Matka sa podľa otca o maloletého nezaujíma, nepodporila ho v deň nástupu do materskej školy, rovnako k ošetrujúcemu lekárovi je maloletý sprevádzaný iba otcom, matka sa neinformuje o zdravotnom stave maloletého. Ďalej otec namietal, že súd nesprávne rozhodol, že otec si má maloletého prevziať pri realizácii styku v mieste bydliska maloletého, pretože miesto bydliska maloletého je totožné s bydliskom otca. V podanom odvolaní otec tvrdil, že súdom nariadené neodkladné opatrenie považuje za rozhodnutie v hrubom rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, nakoľko súd sa v ňom vôbec nezaoberal tým, či je matka schopná a či má možnosti zabezpečiť náležitú osobnú starostlivosť o maloletého, ale len na základe tvrdení matky, ktorými očierňuje otca, súd rozhodol o povinnosti otca odovzdať dieťa matke, pričom otec sa o dieťa sám staral celé mesiace, keď matka neprejavila záujem o maloletého, ako to vyplýva z potvrdenia materskej školy aj pediatra. Pretože rozhodnutie okresného súdu nie je v záujme maloletého, otec navrhol v podanom odvolaní, aby odvolací súd uznesenie zmenil v zmysle jeho návrhu. 8. Matka sa k podanému odvolaniu otca písomne nevyjadrila. 9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku a v zmysle § 2 ods. 1 CMP subsidiárne podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), ) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 11. V danom prípade matka maloletého v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala odovzdať maloletého do jej osobnej starostlivosti z dôvodu odlúčenia maloletého od matky, pretože otec jej účelovo vytvára prekážky v stretávaní sa s maloletým a udržiavaním kontaktu s ním a z dôvodu, že maloletý prejavil vôľu byť s matkou, ktorú stále hľadá a plače, keď sa musí s matkou lúčiť, keď matka musí odísť. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty otca prednesené v odvolacom konaní, bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý otcovi uložil povinnosť odovzdať dieťa matke. 12. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 13. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3). 16. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia, ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre úplnosť a na doplnenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 17. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 18. Matka v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, teda rodičov maloletého, v súvislosti s jej návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, z dôvodu odlúčenia maloletého od matky, pretože otec jej účelovo vytvára prekážky v stretávaní sa a udržiavaní kontaktu s maloletým, ktorý má záujem byť s matkou a plače, keď musí matka odísť, čo potvrdil aj otec. 19. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. 20. Z podaného odvolania otca možno vyvodiť, že v podanom odvolaní namietal odvolacie dôvody, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., a že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež v súlade s § 62 ods. 1 C.m.p. súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. V súvislosti s námietkami otca odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 21. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. 22. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 23. Zo zákonného ustanovenia (§ 329 ods. 1 C.s.p.) treba vyvodiť, že účastníci nemusia byť vypočutí, a že súd pri nariadení neodkladného opatrenia nemusí nariadiť pojednávanie, pretože sa nejedná o prejednanie veci samej. Súd o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov, tým je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu priamo a ústne vyjadrili. Takýto postup v konaní umožňuje súdu vychádzať z predpokladov, ktoré osvedčujú dôvodnosť takéhoto návrhu, bez toho, aby nariadil pojednávanie, alebo vypočul účastníkov. 24. V danom prípade preto námietka otca maloletého v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení nebola dôvodná. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu otca v podanom odvolaní, že súd neprihliadol na jeho námietky a že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezaoberal účelovým správaním matky, ktorá obvykle po hodine či dvoch už volala otcovi, aby si po syna prišiel, že ho nevie utíšiť, alebo z iných dôvodov, jednoducho s ním bola ochotná stráviť maximálne dve hodiny a potom ho už žiadala vrátiť, pričom si pre dieťa nechodila ona a ani ho otcovi nenosila, vždy žiadala, aby jej ho otec doniesol a aj aby si pre syna prišiel. Maloletého bola matka navštíviť v mieste jeho trvalého bydliska trikrát a preto podľa otca matka nie je schopná sa o dieťa sama postarať a okrem toho matka sa vyjadrila, že začne pracovať v V. ako predavačka, tak nebude podľa otca stíhať starostlivosť o dieťa. K uvedenému tvrdeniu otca odvolací súd uvádza, že tak ako otec aj matka bude chodiť do práce a aj otec nie je s dieťaťom, keď je v práci. Starostlivosť o maloletého majú záujem poskytovať obidvaja rodičia a majú tiež pre dieťa zabezpečené bývanie. Matke neumožniť starostlivosť o dieťa nie je možné preto, že nemá zabezpečené bývanie pre dieťa v rovnakom komforte ako otec, ale jednoduchšie a len v jednoizbovom byte. To nie je možné matke vyčítať. Aj podľa zistenia úradu práce je zo strany obidvoch rodičov starostlivosť o dieťa zabezpečená a nedostatky neboli zistené. Vzhľadom na odlišné stanoviská oboch rodičov, okresný súd požiadal príslušný úrad práce o prešetrenie pomerov na strane oboch rodičov a zistil, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloleté dieťa. Medzi rodičmi maloletého nedošlo k dohode o výkone rodičovských práv a povinností a preto správne okresný súd zistil, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Súd pri rozhodnutí prihliadol na nízky vek maloletého (3 roky), na vyjadrenie matky, že maloletý trpí duševne, keďže sa chce stretávať s matkou a byť s matkou, čo mu je znemožnené konaním a správaním otca, ktorý sám určuje kedy sa matka môže s maloletým stretnúť v jeho prítomnosti. Maloletý pri každom lúčení s matkou plače s vedomím, že ju opäť dlhý čas neuvidí. To potvrdil aj otec svojím vyjadrením, že maloletý za matkou plače, ako vyplýva z elektronickej komunikácie zo spisu. Súd preto uložil otcovi povinnosť odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti matke, nakoľko dospel k záveru, že je to v záujme maloletého a tiež uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 100,- euro mesačne v nevyhnutnej miere do času, kým súd rozhodne o úprave práv a povinnosti rodičov k maloletému spolu s určením vyživovacej povinnosti. Súd návrh vo zvyšnej časti, ktorá sa týka výšky výživného, ktoré žiadala matka, zamietol. Pretože rodičia sa nedokážu dohodnúť o právach a povinnostiach k maloletému, súd zároveň upravil otcovi styk s maloletým tak, aby mal zabezpečený nepretržitý kontakt s maloletým do času, kým súd vo veci rozhodne. 25. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania otca, odvolací súd zastáva názor, že súd prihliadol a zaoberal sa všetkými skutočnosťami, ktorými odôvodňovala matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zmenu zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie dostatočne a správne posúdil danú vec a správne aj rozhodol. Je nutné tiež zdôrazniť, že ak z osvedčených skutočností vyplýva, že rodičia sa nedokážu na starostlivosti o dieťa dohodnúť, ani otec nepreukázal, že ak by bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti, osobne by mal záujem na dodržiavaní rovnocenného a dostatočného styku matky s maloletým. Otec v podanom odvolaní nepreukázal, že tvrdenie matky o tom, že neumožňuje riadne styk matky s maloletým, nie je pravdivé. V záujme maloletého nie je, aby otec sám určoval, kedy môže byť s matkou, keď sám otec tvrdil, že dieťa plače, keď matka musí odísť. Práve ak otec tvrdí, že on sa dokáže o dieťa lepšie postarať ako matka, mal by prihliadnuť aj na záujem maloletého a na jeho právo na styk s oboma rodičmi. Pokiaľ otec tvrdí, že on je lepším rodičom a dokáže lepšie zabezpečiť potreby a záujem maloletého, jeho úlohou ako rodiča je rešpektovať záujem na rovnocennom vzťahu dieťaťa k obom rodičom, aj keď nie v rovnakom rozsahu, pretože rodič, ktorý nežije spolu s deťmi v spoločnej domácnosti, má možnosť poskytovať deťom starostlivosti iba v rámci úpravy styku s deťmi. 26. Pokiaľ otec v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 27. Neodkladným opatrením môže súd z hľadiska riadnej výchovy dieťaťa nariadiť povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 28. Podľa § 367 ods. 1 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 29. Obsah predbežného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa. V uvedenom ustanovení zákonodarca nehovorí o zverení do výchovy, ale používa pojem starostlivosť, ktorý z hľadiska svojho významu deklaruje práve provizórnosť samotného neodkladného opatrenia. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo osoby, ktorú určí súd, je preto faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy. Súd pri rozhodovaní o odovzdaní dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, príp. do starostlivosti tretej osoby prihliadne na relevantné ustanovenia Zákona o rodine. 30. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. 31. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. 32. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 33. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu, na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u seba patrí zadržanie, väzba rodiča, alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku skutočnosti, že rodičia maloletého dieťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností, je v takom prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom. 34. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. 35. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže. Obmedzenie môže napríklad spočívať v určení kratšieho času pre styk dieťaťa s rodičom, než aké boli dohodnuté v dohode rodičov alebo určené skorším rozhodnutím súdu. 36. Existuje viacero faktorov pre rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Medzinárodné pramene práva, európska judikatúra, ako aj slovenský Zákon o rodine už úplne jednoznačným spôsobom zmenili svoj postoj k postaveniu rodičov pri realizácii výkonu ich rodičovských práv a povinností. Pokiaľ rodič má záujem rovnocenne sa podieľať na výchove dieťaťa a nesprával sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, treba aplikovať povinnosti, ktoré štátu vyplývajú z pozitívneho záväzku v rodinnoprávnych vzťahoch. 37. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom čo je, alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja, jednak na zmenu rozhodnutia o zverení a to aj bez návrhu. Pokiaľ preferenčný rodič svoj negatívny postoj nezmení ani v dôsledku vykonaných opatrení súdu, potom je nevyhnutnosťou zmena nesprávneho výchovného prostredia, keďže v tomto prípade je jeho stabilita negatívom. Dáva záruky toho, že dieťa bude vychovávané v ovzduší nepriateľskom druhému rodičovi, bude manipulované, citovo vydierané, programované, alebo korumpované. Žiadna z týchto výchovných metód nemôže napomôcť dosiahnuť cieľ výchovy tak, ako to formuluje Dohovor o právach dieťaťa. 38. Vychádzajúc z účelu neodkladného opatrenia v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, je dočasná úprava pomerov rodičov k maloletému vyriešená uvedeným rozhodnutím súdu, pričom ide o úpravu zo strany súdu, pred rozhodnutím vo veci samej. Maloletý bude v starostlivosti matky a pokiaľ súd pri rozhodovaní vo veci zistí, že tento spôsob starostlivosti je nevyhovujúci a nie je v záujme maloletého, námietkami otca aj jeho návrhmi sa bude zaoberať súd až v konaní vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému a rozhodne o jeho práve na osobnú starostlivosť o dieťa na základe riadne vykonaného dokazovania. Otec v tej súvislosti neopodstatnene tvrdil, že okresný súd konal v rozpore so záujmom maloletého, keď zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a uložil otcovi povinnosť dieťa odovzdať matke. Zo skutkových okolností predmetnej veci vyplynulo, že rodičia maloletých detí spolu v súčasnosti nežijú a maloletý je v starostlivosti otca, ktorý ale riadne nezabezpečuje výkon práva matky na styk s maloletým a tiež právo dieťaťa na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Preto sa nemožno stotožniť s námietkou otca v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré napadol odvolaním, je v rozpore so záujmom maloletého. K tomu odvolací súd opakovane poukazuje na vyššie uvedené, že záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom čo je, alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom jednak na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja, jednak na zmenu rozhodnutia o zverení dieťaťa jednému z rodičov. V zmysle uvedeného postupoval aj okresný súd a preto je jeho rozhodnutie správne. Pretože rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, správne súd prvej inštancie rozhodol aj o úprave styku otca s maloletým, počas ktorého má možnosť vykonávať starostlivosť o maloletého tak, ako tvrdil vo svojom odvolaní. 39. Nebola dôvodná ani ďalšia námietka otca, že súd nesprávne vo výroku rozhodol o úprave styku otca s maloletým, že otec si maloletého prevezme a vráti späť matke v mieste bydliska maloletého, pretože miesto bydliska otca a maloletého je totožné. K uvedenej námietke otca treba uviesť, že v prípade, ak súd rozhodol, že maloleté dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky, tak bydlisko maloletého bude určené miestom bydliska matky, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti a preto je výrok rozhodnutia správny. 40. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v súlade s uvedeným ustanovením správne právne posúdil danú vec a rozhodol v súlade so zákonom, a preto ani odvolacia námietka otca, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci, nebola opodstatnená. 41. Pretože uznesenie okresného súdu spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a jeho odôvodnenie je presvedčivé, odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. 42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 C.s.p. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).