Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/7/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218392 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317218392.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci navrhovateľov: X/ M. E., G.. XX. XX. XXXX, K. P. F.. Č.. XXXX/XXX, K., X/ C. Q., G.. XX. XX. XXXX, K. P. F.. Č.. XXXX/ XXX, K., navrhovatelia 1/, 2/ zastúpení advokátkou: Mgr. Miroslava Antlová, Ílová ul. č. 11, Bratislava, proti odporcom: X/ Q. K., G.. XX. XX. XXXX, K. P. F.. Č.. XXX, K., X/ I. K., G.. XX. XX. XXXX, K. P.Í. F.. Č.. XXX, K., o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. decembra 2017, č. k. 11C/111/2017 - 65, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol m e n í tak, že odporcovia 1/, 2/ s ú p o v i n n í odovzdať k rukám navrhovateľov 1/, 2/ jedno vyhotovenie kľúčov od zámku umiestneného na vstupnej bráne situovanej na pozemku parcely P. „. Č.. XXX, V. O. J. O. Q. G. U. Z. XXX M.2., J. na L. Z. Č.. XXX, Z. Okresným Ú. K., C.L. U., pre U. K. T., U. K. - M.. Č.. Z., C. Ú. Z. a strpieť osadenie schránky (o rozmeroch 31 cm na výšku, 36 cm na šírku, 9 cm na hĺbku) navrhovateľmi 1/, 2/ na vstupnú bránu zo strany cestnej komunikácie zľava (vo výške 150 cm s 19 cm odstupom od nosnej steny, v ktorej je vstupná brána ukotvená), situovanú na pozemku O. P. „. Č.. XXX. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali uložiť odporcom 1/ a 2/ povinnosť strpieť prechod a prejazd motorovými vozidlami navrhovateľov 1/, 2/ cez vstupnú bránu situovanú na pozemku A. O. Č. XXX U. Z. XXX M.X, povinnosť strpieť plynulý prechod a prejazd motorovými vozidlami navrhovateľov 1/, 2/ cez pozemok A. O. Č. XXX U. Z. XXX M.X, povinnosť vypratať pozemok A. O. Č.A. XXX U. Z. XXX M.X za účelom plynulého prechodu a prejazdu motorovými vozidlami navrhovateľov 1/ a 2/ zamietol a vo výroku, ktorým uložil navrhovateľom 1/, 2/ povinnosť nahradiť odporcom 1/, 2/ trovy konania v plnej výške, p o t v r d z u j e . Žiadna strana n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovatelia 1/, 2/ domáhali uložiť odporcom 1/, 2/ povinnosť odovzdať k rukám navrhovateľov 1/, 2/ jedno vyhotovenie kľúčov od zámku umiestneného na vstupnej bráne situovanej na pozemku O. Č.. XXX U. Z. XXX M.2., V. O. J. O. Q. G., N. na C. M. Q. O. P. „., J. na L. Z. Č.. XXX, Z. Okresným Ú. K., C. U., U. K. T., U. K., M. Č. Z., C. Ú. Z. (ďalej len „parcela“), strpieť prechod a prejazd motorovými vozidlami navrhovateľov 1/, 2/ cez vstupnú bránu situovanom (správne situovanou, pozn. odvolacieho súdu) na parcele, povinnosť strpieť plynulý prechod a prejazd motorovými vozidlami navrhovateľov 1/, 2/ cez parcelu, povinnosť vypratať parcelu za účelom plynulého prechodu a prejazdu motorovými vozidlami, strpieť osadenie poštovej schránky o rozmeroch - výška 31 cm, šírka 36 cm, hĺbka 9 cm navrhovateľmi 1/, 2/ na vstupnú bránu zo strany cestnej komunikácie situovanú na parcele, a to zľava vo výške 150 cm, s 19 cm odstupom od nosnej steny, v ktorej je vstupná brána ukotvená a navrhovateľom 1/, 2/ uložil povinnosť nahradiť odporcom 1/, 2/ trovy konania v plnej výške. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. a vecne nedôvodnosťou návrhu, nakoľko navrhovatelia 1/, 2/ listinnými dôkazmi nepreukázali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Uviedol, že neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, pričom pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli pomery aspoň osvedčené, avšak nemusia byť nepochybne preukázané základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Poukázal na skutočnosť, že z priloženého L. Z. Č.. XXX je zjavné, že navrhovatelia 1/, 2/ sú väčšinoví spoluvlastníci predmetnej parcely, pričom táto parcela predstavuje spoločný dvor strán sporu, ako aj skutočnosť, že podľa záznamu Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 17. 08. 2017, odporcovia 1/, 2/ znemožnili navrhovateľom 1/, 2/ prejazd cez spoločný dvor autom s odôvodnením, že brána je v zlom technickom stave, pričom odmietli jej rekonštrukciu na ich náklady a skutočnosť, že z listu navrhovateľov 1/, 2/ zo dňa 23. 08. 2017 adresovaným odporcom 1/, 2/ je zjavné, že im neumožňujú prejazd autom cez spoločný dvor, keď argumentujú, že to navrhovatelia 1/, 2/ vedeli ešte pred kúpou domu z inzerátu. Súd prvej inštancie uviedol, že z predložených listinných dôkazov je zjavné, že medzi spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti existujú spory ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, pri riešení ktorých by sa mohli obrátiť na súd, avšak ich návrh smeroval k rozhodnutiu vo forme neodkladného opatrenia, avšak v návrhu neosvedčili, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, keďže spory medzi stranami trvajú už dlhšiu dobu a vyostrili sa v lete tohto roku (2017, pozn. odvolacieho súdu), čiže neexistuje skutočnosť, pre ktorú by bola potrebná okamžitá intervencia súdu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 255, § 262 C. s. p. a vecne plným úspechom odporcov 1/, 2/ vo veci, a preto zaviazal navrhovateľov 1/, 2/ k náhrade trov konania v plnej výške s tým, že o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia 1/, 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhli ho zmeniť a ich návrhu nariadiť neodkladné opatrenie vyhovieť. Uviedli, že súd prvej inštancie zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery, nakoľko na základe predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že odporcovia 1/, 2/ im znemožňujú prejazd cez spoločný dvor a zároveň došiel k správnemu záveru, že spory medzi nimi trvajú už dlhšiu dobu, avšak táto skutočnosť nemôže byť dôvodom, pre ktorý má byť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Uviedli, že je síce pravdou, že sa neobrátili na súd hneď pri prvých problémoch so susedmi, ale len preto, že sa snažili zmiernou cestou vyriešiť vždy konkrétnu vzniknutú situáciu a docieliť dobré susedské vzťahy, keďže kúpili nehnuteľnosti nielen, aby boli ich vlastníkmi „na papieri", ale aby ich aj v pokoji užívali, a preto ústretovosť a snaha riešiť veci pokojne, s rozvahou a zmiernou cestou nemôže byť v záujme zachovania spravodlivosti na ich ťarchu. Navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojom odvolaní uviedli, že ak by podali priamo žalobu, stav právnej neistoty by mohol trvať ďalšie 2 až 3 roky, kým by sa vo veci právoplatne rozhodlo, preto zvolili cestu ochrany svojich vlastníckych práv prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré im má poskytnúť neodkladnú ochranu ich zákonných práv ako väčšinových podielových spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností. Vytkli súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal vyhodnotením predložených listinných dôkazov, ktorými preukázali potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov, ani nevyhodnotil viaceré predložené dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s otázkou neodkladnosti umiestnenia poštovej schránky na vstupnú bránu, návrhom na vydanie kľúčov od zámky umiestnenej na vstupnej bráne a principiálne sa vôbec nezaoberal otázkou nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy možnosti prechádzať cez spoločný dvor a viesť cez tento spoločný dvor motorové vozidlá, čím nie je odôvodnenie rozhodnutia presvedčivé tak, ako vyžaduje zákon. Poukázali na skutočnosť, že sú väčšinoví spoluvlastníci a ich rozhodnutiu sa musia v zmysle ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka menšinoví vlastníci podriadiť, avšak odporcovia 1/, 2/ absolútne ignorujú ich práva ako väčšinových podielových spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností, svojim konaním sa vysmievajú spravodlivosti do tváre, teda preukázali potrebu bezodkladne upraviť pomery zúčastnených strán, keď bez priamej intervencie súdu im nebude umožnené zo strany odporcov 1/, 2/ užívať svoje nehnuteľnosti, ktorých sú väčšinovými spoluvlastníkmi. Uviedli, že v súlade s ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa ako väčšinoví podieloví spoluvlastníci rozhodli, že spoločný dvor bude slúžiť podielovým spoluvlastníkom aj na prechod ale aj na prejazd motorovými vozidlami k ich nehnuteľnostiam a to dočasne, kým zrealizujú rekonštrukciu svojho rodinného domu, ale toto ich rozhodnutie nie je akceptované odporcami 1/, 2/ ako menšinovými spoluvlastníkmi, a preto nemôžu zotrvať v pozícii „martýrov“ a nečinne čakať, kým jedného dňa zmenia svoj názor, nakoľko od samotného počiatku sa správajú ako výluční vlastníci spoločných nehnuteľností a snažia sa ich svojim konaním z rodinného domu vypudiť. Poukázali na skutočnosť, že v prípade, ak odporcovia 1/, 2/ nesúhlasia s rozhodnutím väčšinových spoluvlastníkov o užívaní spoločného dvora a umožnenia prechodu a prejazdu cez vstupnú bránu, ako aj umiestnenia poštovej schránky na vstupnú bránu, môžu sa v súlade so zákonom domáhať, aby o zmene ich rozhodnutia rozhodol súd, avšak do doby rozhodnutia súdu vo veci samej, ak súdne konanie iniciujú odporcovia 1/, 2/, nemôže pretrvávať stav ich právnej neistoty, keď práve oni nemajú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie takéhoto návrhu, keďže nie sú v pozícii „prehlasovaných“ spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností. Uviedli, že nie je možné rešpektovať v právnom štáte stav, ktorý znemožňuje väčšinovým spoluvlastníkom realizovať úžitkovú hodnotu spoločných nehnuteľností a nestotožnili sa ani s názorom súdu prvej inštancie, ktorý subsumoval preukázaný spor medzi sporovými stranami pod pojem „hospodárenie so spoločnou vecou“, pretože dispozícia s kľúčmi od vstupnej brány, umiestnenie poštovej schránky na vstupnú bránu a samotná realizácia úžitkovej hodnoty spoločného dvora spočívajúca v prechode a prejazde motorovými vozidlami, nie je hospodárením so spoločnou vecou. Poukázali na skutočnosť, že zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žijú v stálej hrozbe nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na ich vlastníckych právach ako väčšinových podielových spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností a vlastníkov rodinného domu, nakoľko odporcovia 1/, 2/ nezodpovedným konaním vytvárajú neustále stav právnej neistoty, spočívajúcej vo svojvoľnom rozhodovaní o vstupe, vjazde cez vstupnú bránu na spoločný dvor a k ich rodinnému domu, ako aj v nemožnosti užívania spoločného dvora na prejazd motorovými vozidlami za účelom realizácie nevyhnutnej rekonštrukcie rodinného domu a nemožnosti umiestnenia poštovej schránky na vstupnú bránu za účelom prijímania listových zásielok so zachovaním ich práva na listové tajomstvo. Uviedli, že na základe vyššie uvedených skutočností je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, keďže bez tejto úpravy odporcovia 1/, 2/ nebudú umožňovať dobrovoľne a v súlade so zákonom výkon ich vlastníckych práv s tým, že nemôžu slobodne rozhodovať o vstupe, vjazde na spoločné nehnuteľnosti za účelom realizácie bezproblémového prístupu k rodinnému domu, keď sú neustále závislí na svojvôli odporcov 1/, 2/ s tým, že v prípade nerešpektovania súdneho rozhodnutia si uvedomia trestnoprávne následky svojho konania. Vytkli súdu prvej inštancie, že mal rozhodnúť o náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. v nadväznosti na zamietavý výrok svojho rozhodnutia tak, že odporcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania priznať nemal, nakoľko im do času vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie žiadne trovy konania nevznikli. 3. Odporcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že väčšinový vlastník na spoločnom dvore na O. Č.. XXX, J. na L. Z. Č.. XXX pre C.. Ú.. Z., ako je to stále tvrdené v spise nie je, pretože Q. K. A. A. I. K.U. Z. X/X, Q. C. Z. X/XX Q. E. M. Z. X/XX, pričom spoločný dvor sa nedá rozdeliť a aj napriek tomu svoje podiely bez ich súhlasu a bez toho, aby boli oslovení ako spoluvlastníci, menovaní založili v banke. Poukázali na skutočnosť, že navrhovatelia 1/, 2/ boli pri kúpe domu predávajúcimi oboznámení s existenciou užívania spoločného dvora, ktoré je zaužívané už celé roky tak, že každý majiteľ si užíva pozemok pred svojim domom, prechod musí byť umožnený po celej dĺžke spoločného dvora, ale nie prejazd. Uviedli, že vstupná brána nie je spoločná, pretože tvorí súčasť ich domu, dali ju vyhotoviť na vlastné náklady, rovnako tak aj podbránie patrí k ich domu č. 149, ktorý je registrovaný na Pamiatkovom ústave ako druh chránenej nehnuteľnosti a je jasne označený ako neprejazdný s tým, že ak sa vyskytne prenos nadrozmerných vecí, tak sa brána vždy otvorila, aby sa umožnilo preniesť cez bránu na chodník do auta. Odporcovia 1/, 2/ vo vyjadrení uviedli, že navrhovatelia 1/, 2/ vedeli ešte pred kúpou, že budú bez vody a plynu, keď dva roky pred predajom boli predošlí vlastníci upozornení na dezolátny stav potrubia v ich pivnici (boli napojení na ich prípojku 50 rokov), ale nakoľko už opravovali nový kúpený dom, nemali záujem a po ich odsťahovaní boli domy celý rok neobývané, čo bol ideálny čas na vytvorenie vlastnej prípojky. Poukázali na skutočnosť, že asi pred 5 rokmi robili ústredné kúrenie, kedy boli urobené nové rozvody a v tom čase bolo zistené skorodované plynové potrubie aj pretekajúce vodovodné rozvody pre ich dva domy, čím hrozilo bezprostredné nebezpečenstvo úniku plynu, a preto boli nútení odpojiť z ich prípojky nebezpečné rozvody, čo pred kúpou navrhovateľovi 1/ vysvetlili, pričom vodomer z ich pivnice dal odhlásiť ešte predošlý majiteľ (T.) a miesto toho, aby si dali vypracovať projekt na vodovodnú, prípadne plynovú prípojku, začali v auguste 2017 v pivnici ich domu narážať studňu, napriek tomu, že voda vo Vajnoroch je závadná, podložie predstavuje aj nebezpečenstvo rádioaktívneho radónu, keď im následkom narážania a veľkých otrasov popraskali omietky a na dvoch miestach vypadli celé ťažké kusy, ktoré mohli zapríčiniť nešťastie, na čo sa v tom čase sťažovali na Miestnom úrade vo Vajnoroch, ale odpoveď dostali až 14. 11. 2017, keď už bola studňa hotová s tým, navrhovateľom bolo uložené doložiť stavebné povolenie, ktoré vlastne vydáva miestny úrad. Uviedli, že v októbri 2017 navrhovateľ 1/ namontoval kamery, ktoré monitorujú celý spoločný dvor, ich dom a priestor pred ním, takže sú sledovaní vo dne v noci, čo zdôvodnil ochranou jeho bezpečnosti a majetku, pričom po sťažnosti na porušovanie ústavných práv ako aj zákona na ochranu osobných údajov, dostali odpoveď z Okresnej prokuratúry Bratislava III, č. sp. 1Pn1044/17/1103-4 zo dňa 02. 01. 2018, kde vyhlásil, že kamery sú iba atrapami, avšak sú doposiaľ plne funkčné s napájacím káblom, WIFI anténou a svietiacim nočným videním, čím porušuje čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR, ako aj ust. § 5 zákona č. 136/2014 Z. z. Poukázali na vyjadrenie revízneho technika U. A., že ich nadzemné elektrické vedenie bolo nevyhovujúce a oxidované, čo sa dozvedeli až zo súdneho spisu, ale keďže majú vzorky drôtov, ktoré sú v dobrom stave a izolované nástrekom používaným v čase realizácie, ktoré doteraz nikoho neohrozovalo, až navrhovateľa 1/, preto je toto tvrdenie účelové, ničím nepodložené, nakoľko revízna správa je neplatná z dôvodu, že neobsahuje všetky náležitosti, napr. podpis zákazníka. Uviedli, že nadzemné elektrické vedenie bolo v ich súkromnom vlastníctve, napojené na ich elektromer a viedlo do hospodárskej budovy, ktorú užívajú už viac ako 50 rokov, ktoré navrhovateľ 1/ svojvoľne odstrihol, hoci bolo pod prúdom, pričom žiadneho revízneho technika neobjednávali, keďže bolo v poriadku a vzhľadom k veku nehnuteľnosti, bol jeho stav optimálny a nikoho neohrozovalo, a preto sú do dnešného dňa v hospodárskej budove bez elektriny. Poukázali na skutočnosť, že aj oni si mysleli, že navrhovatelia 1/, 2/ sú nekonfliktní ľudia a potešili sa, že prišli bývať dvaja mladí ľudia, avšak nastalo veľké sklamanie, keď namiesto dvoch mladých ľudí sa tu začalo zoskupovať množstvo ľudí cez deň, ale hlavne v noci, ktorí si skracovali cestu do hostinca cez múrik, ktorý bol stále zhadzovaný, o čom svedčí aj pripravený rebrík na druhej strane plota, ktorý sa po zamurovaní odstránil. Uviedli, že najhoršie bolo, že boli pod vplyvom alkoholu, zakladali otvorený oheň, vraj na opekanie, ale na oheň zabudli a horel celú noc bez dozoru, práve v čase, keď bol zákaz otvoreného ohňa, nakoľko bolo veľké sucho a stačila iskra k veľkému požiaru, pričom po upozornení, aby sa zdržali manipulácie s ohňom, tak to o týždeň zopakovali, a preto im neostalo nič iné ako zavolať policajnú hliadku, aby im to vysvetlila a oheň museli zahasiť. Odporcovia 1/, 2/ vo svojom vyjadrení uviedli, že všetci majitelia, ktorých sa vystriedalo viac, rešpektovali zákaz vjazdu, a preto si každý vysadil pred svojim domom stromčeky a okrasné kríky, čím sa dvor značne zúžil, stačilo to však na prechod a prevoz károu, či fúrikom celkom pohodlne, pričom hlavný problém nastal, keď si navrhovateľ 1/ v apríli 2017 prehlásil na svoju adresu na P. F. Č.. XXX A.V. Y. E. A.. A. P.. U.. bez ich súhlasu. Poukázali na skutočnosť, že sa nachádzajú v radovej zástavbe a dvory sú uspôsobené na bývanie, nie na podnikanie, avšak navrhovateľ 1/ vo dne, ale hlavne v noci vynáša a donáša rozličný materiál, čo je horšie a nepohodlné, že to musí vykladať a nakladať do auta na ulici, avšak pri ich sťažnostiach, že si idú rekonštruovať domy, ktoré boli pred predajom zrekonštruované (nové omietky, plávajúce podlahy, dlažba atď.) zabudli uviesť, že ich hlavným záujmom sú hospodárske budovy, ktoré súvisia s činnosťou a prevádzkou firmy. Uviedli, že nesúhlasili s poštovou schránkou na ich bráne s reklamným logom firmy už len z dôvodu nesúhlasu s firmou, ale aj spojenia s nebezpečenstvom zo strany podozrivých ľudí, ktorí sa tam pohybujú najmä v noci, pričom univerzálna poštová schránka tam bola od vyhotovenia brány a každý si bral svoju poštu bez problémov s tým, že majú možnosť osadiť si samostatnú poštovú schránku na stĺpik do predzáhradky, tak ako majú susedia oproti. Poukázali na stupňujúce sa požiadavky navrhovateľa 1/, keď im najnovšie poslal doporučený list s nákresom citovaných požiadaviek bez projektovej dokumentácie, zohľadnenia technických a bezpečnostných noriem s tvrdením, že o všetkom sa rozhodne hlasovaním (samozrejme 2:1), avšak ich súkromné vlastníctvo neberú na vedomie. 4. Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa § 380 ods. l C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ je v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie ich návrh na uloženie povinnosti odporcom 1/ a 2/ vydať im jedno vyhotovenie kľúčov od zámku umiestneného na vstupnej bráne a strpieť osadenie schránky dôvodné, a preto je potrebné napadnuté uznesenie v tejto časti zmeniť a v časti nároku na umožnenie prejazdu cez spoločnú nehnuteľnosť je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne. 5. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 324 ods. 3 C. s. p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 326 ods. 2 C. s. p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa § 329 ods. 1 C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný) osvedčiť uplatnený nárok, ako aj potrebu neodkladnej potreby upraviť pomery, t. j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 14. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter dočasného riešenia vzťahov medzi stranami sporu a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery strán, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. 15. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu a nevyhnutnosť úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 16. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 17. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 18. Cieľom neodkladných opatrení v civilnom procese je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, obmedzujúca sa na dosiahnutie len predbežných účinkov. Nariadením neodkladného opatrenia nezískava jedna zo strán práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov. 19. Z povahy neodkladného opatrenia, ktorým sa ukladá strane niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať (§ 325 ods. 2 písm. d/ C. s. p.) vyplýva, že je svojim obsahom univerzálne a umožňuje nariadiť dočasné zabezpečenie s cieľom upraviť pomery strán a vylúčiť obavu zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia (exekúcie), t. j. jeho právnou podstatou je povinnosť žalovaného niečo znášať, t. j. musí strpieť určité obmedzenia, ktorých jadro spočíva v tom, že sa obmedzí výkon jeho vlastníckych práv, prípadne iných vecných práv s cieľom použiť vec na súdom určený účel. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami, či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru (podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere). Uvedené v praxi znamená, že žalovanému môže byť uložená povinnosť len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku, na vydanie veci, pričom aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (napr. Scollo proti Taliansku z 28. septembra 1994 a iné). 20. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavnoprocesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. 21. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľov 1/, 2/ podaným na súd prvej inštancie dňa 23. 11. 2017 vyplýva, že sa domáhali, aby súd uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť odovzdať k rukám navrhovateľov 1/, 2/ jedno vyhotovenie kľúčov od zámku umiestneného na vstupnej bráne situovanej na pozemku O. P. „. Č.. XXX, V. O. J. O. Q. G. U. Z. XXX M.2., J. na L. Z. Č.. XXX, Z. Okresným Ú.P. K., C. U., pre U. K. T., U. K. - M.. Č.. Z., C. Ú. Z. (ďalej len „pozemok“), strpieť prechod a prejazd motorovými vozidlami navrhovateľov 1/, 2/ cez vstupnú bránu situovanú na pozemku, strpieť plynulý prechod a prejazd vozidlami navrhovateľov 1/, 2/ cez pozemok, vypratať pozemok za účelom plynulého prejazdu týmito motorovými vozidlami a strpieť osadenie schránky (o rozmeroch 31 cm na výšku, 36 cm na šírku, 9 cm na hĺbku) navrhovateľmi 1/, 2/ na vstupnú bránu zo strany cestnej komunikácie zľava (vo výške 150 cm s 19 cm odstupom od nosnej steny, v ktorej je vstupná brána ukotvená), situovanú na pozemku a jej označenie podľa platnej legislatívy. 22. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia 1/, 2/ na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 23. 05. 2016 nadobudli do podielového spoluvlastníctva (spoluvlastnícky podiel navrhovateľa 1/ o veľkosti 2/5 a navrhovateľky 2/ o veľkosti 3/5) nehnuteľnosti, stavbu rodinného domu so súpisným číslom XXX Q. XXXX, O. O. P. „. Č.. XXX, XXX, J. na L. Z. Č.. XXXX, Z. Okresným Ú. K., C.L. U., pre U. K. T., U. K. - M.. Č.. Z., C. Ú. Z., Q. Q. G., O. O. P. „. Č.. XXX, XXX, XXX, J. na L. Z. Č.. XXX, Z. Okresným Ú. K., C. U., pre U. K. T., U. K. - M.. Č.. Z., C. Ú. Z., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa 1/ v 2/5 a navrhovateľky 2/ v 3/5 (spolu 2/3) s tým, že odporcovia 1/, 2/ majú na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXX spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3, pričom parcela registra „. Č.. XXX predstavuje spoločne užívaný dvor. 23. Naliehavosť potreby úpravy pomerov strán, ako už bolo vyššie uvedené, je popri osvedčení nároku nevyhnutnou kumulatívnou podmienkou úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a je naplnená za iba predpokladu, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené, prípadne jeho nariadením možno zamedziť vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, zabrániť jej rozširovaniu. 24. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že prejazd motorovými vozidlami navrhovateľov 1/, 2/ cez vstupnú bránu a pozemok parcely č. 660 je odôvodnený výlučne uľahčením vykonávania rekonštrukčných prác na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve navrhovateľov 1/, 2/ tým, že sa zabezpečí bezproblémový dovoz a odvoz stavebného materiálu a stavebného odpadu osobným motorovým vozidlom s prívesným vozíkom, resp. malou dodávkou cez spoločný dvor. 25. Odvolací súd sa s odvolacou námietkou navrhovateľov 1/, 2/, že preukázali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán spočívajúcu v umožnení prejazdu motorovým vozidlom cez vstupnú bránu nestotožnil, nakoľko tým, že im odporcovia 1/, 2/ neumožňujú prejazd motorovým vozidlom cez vstupnú bránu a pozemok, je síce znížený komfort vykonávania špecifických činností súvisiacich s rekonštrukčnými prácami, avšak iba dočasne, pričom právo užívať ich vlastníctvo nie je ani ohrozené a ani im nehrozí vznik ujmy na ich majetku. 26. V súvislosti s domáhaním sa práva prejazdu motorovým vozidlom vstupnou bránou a pozemkom, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že spôsob, akým sa realizujú práva vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva, ktoré sa týkajú hospodárenia so spoločnou vecou upravuje na princípe majorizácie ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom aj v prípade, keď veľkosť spoluvlastníckeho podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti postavenie umožňujúce mu presadiť v každom prípade svoju vôľu proti vôli ostatných spoluvlastníkov, nemôže byť prijímanie rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka len záležitosťou dominantného spoluvlastníka, keďže procesu prijímania rozhodnutia sa zúčastňujú všetci spoluvlastníci („rozhodujú spoluvlastníci“). 27. V posudzovanej veci navrhovatelia 1/, 2/ oznámili odporcom 1/ a 2/ listom zo dňa 16. 08. 2017 (doručený dňa 21. 08. 2017), že na základe znemožneného práva prejazdu z dôvodu zlého technického stavu brány a osadenia bezpečnostného zámku na bráne, keď ani po viacerých ústnych výzvach nedošlo zo strany odporcov 1/, 2/ k oprave technického stavu brány, v termíne do 28. 08. 2017 vykonajú kroky k napraveniu plynulého prechodu a prejazdu cez bránu na pozemok s tým, že ak do troch dní nepredložia odôvodnené nesúhlasné stanovisko, budú považovať ich stanovisko za súhlasné. V nadväznosti na to, odporcovia 1/, 2/ listom zo dňa 23. 08. 2017, adresovaným navrhovateľom 1/, 2/ okrem iného uviedli, že vstupná brána je ich súkromným vlastníctvom, prechod majú umožnený bez problémov, avšak prejazd umožnený nemajú, čo vedeli ešte pred kúpou domu v uverejnenom inzeráte, keďže ich s tým oboznámil aj bývalý vlastník. 28. Z uvedeného preto vyplýva nielen skutočnosť, že k dohode o využívaní spoločného pozemku (O. Č.. XXX) medzi spoluvlastníkmi nedošlo ale, že podľa rozhodnutia väčšinových spoluvlastníkov - navrhovateľov 1/, 2/ sa má pozemok využívať aj na prejazd motorových vozidiel. 29. Z obsahu spisu však vyplýva aj podstatná skutočnosť, že do nadobudnutia spoluvlastníckych práv navrhovateľmi 1/, 2/ na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 23. 05. 2016, mala medzi odporcami 1/, 2/ a predchádzajúcimi spoluvlastníkmi M. Q. V. T., existovať dohoda o užívaní pozemku - spoločného dvora, ktorej obsah je podľa vyjadrení strán rozdielny, nakoľko navrhovatelia 1/, 2/ tvrdia, že spoločný dvor musí byť podľa dohody po celej dĺžke prechodný a prejazdný motorovými vozidlami (dokonca sa na tom mali navrhovatelia dohodnúť aj s odporcami), avšak odporcovia 1/, 2/ už v liste zo dňa 23. 08. 2013 uviedli a zopakovali aj vo vyjadrení k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že po celej dĺžke spoločného dvora mal byť podľa dohody s predchádzajúcimi spoluvlastníkmi umožnený iba prechod, ale nie prejazd autom. 30. Ako už odvolací súd uviedol, právny režim hospodárenia so spoločnou vecou ovláda tzv. princíp majorizácie, ktorý s účinnosťou od 01. 01. 1992, nahradil dovtedy upravený princíp bezvýnimočnej dohody spoluvlastníkov, teda pri hospodárení so spoločnou vecou je rozhodujúca väčšina počítaná podľa veľkosti (výšky) podielov, nie je preto rozhodujúci počet spoluvlastníkov a ich väčšina, ale väčšina podielov, pričom ak sa väčšinový spoluvlastník rozhodne o spôsobe hospodárenia, platí jeho rozhodnutie a spoluvlastník, ktorý nesúhlasí, sa nemôže úspešne domáhať na súde rozhodnutia o inom spôsobe hospodárenia, avšak aj uplatnenie princípu majorizácie podlieha korektívu dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ak zákonodarca vyslovil zákaz výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi, nepochybne predvídal situácie, kedy správanie síce podľa práva, môže sledovať nemravné ciele alebo má nemravné dôsledky. 31. Civilný sporový poriadok v ust. § 329 ods. 1 upravuje, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 328 ods. 2 rozhodne najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 a nejde o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C. s. p., o ktorom rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu), teda výrazným spôsobom, oproti konaniu o žalobe, limituje možnosti dokazovania sporných skutkových okolností, čo konkrétne v posudzovanej veci znamená, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné náležite vyhodnotiť, či väčšinové rozhodnutie navrhovateľov 1/, 2/ o zmene spôsobu užívania pozemku - spoločného dvora aj na prejazd motorovým vozidlom, nie je v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka. 32. Odvolací súd sa s námietkou navrhovateľov 1/, 2/ v odvolaní, že sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal neodkladnosťou vydania kľúčov od vstupnej brány, ako aj s tvrdením, že jeho rozhodnutie je v tejto časti nielen nepreskúmateľné ale aj vecne nesprávne stotožnil v celom rozsahu, nakoľko právo prechodu cez pozemok medzi stranami sporným nie je (viď list odporcov zo dňa 23. 08. 2017), pričom je bez logického opodstatnenia, aby boli navrhovatelia 1/, 2/ obmedzovaní v prístupe na spoločný dvor iba cez dvere zasadené do vstupnej brány, najmä ak majú v nasledujúcom období pokračovať v rekonštrukčných prácach na svojich nehnuteľnostiach s tým, že možnosť prechodu, v prípade potreby, pripustili napokon aj samotní odporcovia 1/, 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 33. Vecne nesprávnym je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie aj v časti výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/, ktorým sa domáhali uložiť odporcom 1/, 2/ strpieť osadenie schránky (o rozmeroch 31 cm na výšku, 36 cm na šírku, 9 cm na hĺbku) navrhovateľmi 1/, 2/ na vstupnú bránu zo strany cestnej komunikácie zľava (vo výške 150 cm s 19 cm odstupom od nosnej steny, v ktorej je vstupná brána ukotvená), situovanú na pozemku, nakoľko podľa ust. § 33 ods. 3 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách, adresát, ktorý preberá poštové zásielky a poukázané platby v mieste svojho pobytu, sídla alebo v mieste podnikania, je povinný vykonať technické a organizačné opatrenia umožňujúce dodávať mu poštové zásielky a poukázané platby, najmä je povinný označiť budovu, do ktorej sa majú dodávať poštové zásielky a poukázané platby, údajmi potrebnými na vykonanie dodania, zabezpečiť nerušený prístup poštovému podniku k domovej listovej schránke v takom rozsahu, aby bol kedykoľvek zabezpečený voľný a bezpečný prístup pre dodanie poštových zásielok alebo na výplatu poukázaných platieb, pričom domové listové schránky musia byť umiestnené v rodinných domoch na hranici oploteného pozemku, ako aj používať funkčnú domovú listovú schránku na dodanie listových zásielok a označiť domovú listovú schránku a vchod do bytu údajmi potrebnými na vykonanie dodania, čo s poukazom na dispozičné usporiadanie domových nehnuteľností navrhovateľov 1/, 2/ a nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve nie je inak realizovateľné ako na vstupnej bráne na pozemok parcely Č.. XXX od cestnej komunikácie. 34. Nebolo možné sa stotožniť s námietkou navrhovateľov 1/, 2/ v odvolaní, že súd prvej inštancie mal o náhrade trov konania podľa ust. § 255 C. s. p. v nadväznosti na zamietavý výrok napadnutého uznesenia rozhodnúť tak, že odporcom 1/, 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov konania, nakoľko im do času vydania napadnutého uznesenia žiadne nevznikli, pretože podľa ust. § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa zásad upravených v ust. § 255 až § 261 C. s. p., pričom je bez významu, či strane trovy konania vznikli, nakoľko o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na uloženie povinnosti odporcom 1/, 2/ strpieť prechod a prejazd motorovými vozidlami navrhovateľov 1/, 2/ cez vstupnú bránu situovanú na pozemku, strpieť plynulý prechod a prejazd vozidlami navrhovateľov 1/, 2/ cez pozemok, vypratať pozemok za účelom plynulého prejazdu týmito motorovými vozidlami, vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil a vo výroku, ktorým zamietol návrh na uloženie povinnosti odporcom 1/, 2/ odovzdať k rukám navrhovateľov 1/, 2/ jedno vyhotovenie kľúčov od zámku umiestneného na vstupnej bráne situovanej na pozemku a strpieť osadenie schránky navrhovateľmi 1/, 2/ na vstupnú bránu zo strany cestnej komunikácie podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že návrhu v tejto časti vyhovel. 36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný. 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).