Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/174/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317219196 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317219196.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcov: 1. Ing. V. G., M. XXXX, H., 2. Ing. S. Č., T. X, H., proti žalovaným: 1. Ľ. S., G. XX, H., 2. N. P., Y. XXX/X, H., oboch zastúpených Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47 241 543, Hlavná 6, Šaľa, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.01.2018, č.k. 61C/90/2017-34, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa predaja, zámeny, darovania, vkladu do majetku právnickej osoby, prenajatia a vypožičania podielov vo výške 1/6 na pozemkoch evidovaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXXX, pre katastrálne územie M., okres Bratislava III, obec Bratislava - mestská časť Rača, ako parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape parcelné č. XXXX/X, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 75 m2, parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 92 m2 a parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatné plochy, o výmere 28 m2 (ďalej len „pozemky“ alebo „dotknuté pozemky“), a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, v konaní o uloženie povinnosti prejavu vôle, vedenom na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 61C/90/2017. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 22.12.2017 domáhali uloženia povinnosti prejavu vôle žalovaných v 1. a v 2. rade, spočívajúceho v ponuke žalovaných voči žalobcovi v 1. a žalobcovi v 2. rade na uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej sú podiely vo výške 1/12 na dotknutých pozemkoch, za kúpnu cenu vo výške á 1.032,11 eura, na tom skutkovom základe, že žalobcovia v 1. a v 2. rade boli spolu s C. G. podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, každý v podiele 1/3. Kúpnou zmluvou zo dňa 05.05.2015 previedol C. G. spoluvlastnícky podiel na pozemkoch vo výške 1/6 na žalovaných v 1. a v 2. rade, bez splnenia ponukovej povinnosti voči žalobcom ako spoluvlastníkom pozemkov v zmysle § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Žalovaní v 1. a v 2. rade v úmysle predať im patriaci spoluvlastnícky podiel na pozemkoch ponúkli listom zo dňa 20.05.2017 žalobcom časť pozemku, za kúpnu cenu 10.000 eur, ktorú ponuku žalobcovia listom zo dňa 06.06.2017 prijali; k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Následne žalovaní svoju ponuku na kúpu spoluvlastníckeho podielu k pozemkom vo výške 1/6 zopakovali, a to listom zo dňa 01.12.2017, stanovujúc kúpnu cenu vo výške 30.000 eur, ktorú žalobcovia považovali za neprimerane vysokú vzhľadom na umiestnenie a druh pozemkov, ako aj na výšku pôvodnej kúpnej ceny. Mali za to, že uzavretím kúpnej zmluvy medzi C. G. a žalovanými v 1. a v 2. rade dňa 05.05.2015 došlo k porušeniu ich predkupného práva, a preto sú oprávnení domáhať sa, aby im žalovaní ponúkli im patriacu časť pozemkov na predaj, za totožných podmienok ako ju nadobudli od C. G.. 3. Žalobcovia súčasne so žalobou podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade k povinnosti zdržať sa predaja, zámeny, darovania, vkladu do majetku právnickej osoby, prenajatia a vypožičania podielu vo výške 1/6 k pozemkom. Uviedli, že žalovaní v 1. a v 2. rade majú v úmysle predať im patriaci spoluvlastnícky podiel k pozemkom pánovi D., a to v januári 2018, za kúpnu cenu výrazne vyššiu oproti kúpnej cene, za akú spoluvlastnícky podiel k pozemkom nadobudli. Táto skutočnosť vyplývala expressis verbis z ponuky na realizáciu predkupného práva zo dňa 01.12.2017, ako aj z vedomosti žalobcov, že sa s treťou osobou aktívne dohadovali na predaji časti pozemkov. Žalobcovia vyjadrili predpoklad, že po oboznámení sa s obsahom žaloby, podniknú žalovaní kroky k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bude spoluvlastnícky podiel žalovaných k pozemkom, čo odôvodňuje ich obavu, že v prípade scudzenia časti nehnuteľnosti im bude znemožnený výkon rozhodnutia vo veci samej, a teda zanikne ich právo domáhať sa, aby im žalovaní predali spoluvlastnícky podiel k pozemkom za sumu 2.064,22 eura. Na základe týchto skutočností tvrdili, že im hrozí bezprostredná ujma na právach, keďže v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu, by sa rozsudok vo veci samej, ktorého vydania sa súčasne domáhali, stal nevykonateľným. 4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so žalobou, návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinami konštatoval, že žalobcovia osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením. Bol názoru, že žalobcovia osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, uviedli vydania akého neodkladného opatrenia sa domáhali, pričom ich návrh spĺňal i zákonný predpoklad spočívajúci v tom, že sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobcovia preukázali, že sú podielovými spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov, každý v podiele 1/3, ku ktorým spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6 previedol ďalší podielový spoluvlastník, C. G., na žalovaných v 1. a v 2. rade, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.05.2015, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V-11229/15 zo dňa 22.05.2015. Vzhľadom na možné porušenie predkupného práva pri prevode spoluvlastníckeho podielu k dotknutým pozemkom dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením. Poukázal pritom na to, že samotní žalovaní prejavili vôľu spoluvlastnícky podiel k pozemkom ďalej scudziť, a to opakovane, za súčasného navýšenia ponúkanej kúpnej ceny v priebehu krátkeho časového obdobia. 5. So zreteľom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie s poukazom na § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 , 2, § 330 ods. 1, § 333 ods. 1, § 334, § 335 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a § 140 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie podali žalovaní v 1. a v 2. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadali ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Uviedli, že pozemky, vo vzťahu ku ktorým porušenie predkupného práva tvorí predmet sporu, predstavujú jedinú prístupovú cestu k nehnuteľnostiam v ich výlučnom vlastníctve, a to k pozemkom, parcelám registra „C“, evidovaným v katastrálnej mape pod parcelným č. XXXX/XX, druh pozemku: záhrady, o výmere 293 m2 a parcelným č. XXXX/XX, druh pozemku: vinice, o výmere 383 m2 (ďalej aj ako „hlavné pozemky“). Tieto nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 05.05.2015 spolu so spoluvlastníckym podielom k dotknutým pozemkom od C. G.. Vzhľadom na to, že dotknuté pozemky hospodársky slúžia na prístup k hlavným pozemkom, treba ich z právneho hľadiska považovať za príslušenstvo hlavných pozemkov v zmysle § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaní ďalej uviedli, že príslušenstvo zdieľa právny osud hlavnej veci, z dôvodu ktorého, ak sa prevádza na tretiu osobu spolu s hlavnou vecou, týkajú sa právne úkony hlavnej veci zásadne aj jej príslušenstva; to však neplatí naopak. Vzhľadom na súbežný prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/6 k dotknutým pozemkom a vlastníckeho práva k hlavným pozemkom, žalovaní vyvodili, že právne účinky spojené s prevodom vlastníckeho práva k hlavnej veci sa museli vzťahovať i na prevod vlastníckeho práva k príslušnému podielu na dotknutých pozemkoch. Keďže existencia a uplatnenie predkupného práva pri prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu by uvedené právne účinky negovala, žalovaní zastávali názor, že v danom prípade nemohli žalobcovia predkupné právo uplatniť; k jeho realizácii by mohli pristúpiť jedine v prípade, ak by spoluvlastnícky podiel na dotknutých pozemkoch bol prevádzaný samostatne, a nie spolu s hlavnými pozemkami. Naviac, poukázali na to, že spoluvlastnícky podiel na dotknutých pozemkoch nadobúdali od C. G. v dobrej viere, že žalobcovia s kúpou prejavili súhlas a nemajú voči nej žiadne výhrady, čomu malo nasvedčovať to, že žalobcovia prevod vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom počas viac ako dvoch rokoch žiadnym spôsobom nespochybňovali; dokonca sa so žalovanými dohodli na renovácii spoločnej prístupovej ceste položením nového asfaltového koberca za cenu 4.326,12 eura, na ktorej sa žalovaní podieľali sumou 792,67 eura. Vzhľadom na tieto skutočnosti mali žalovaní za to, že žalobcovia neosvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako jeden z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 1 C.s.p. 7. Žalovaní v ďalšom vytýkali, že súd prvej inštancie prekročil návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že ho odôvodnil potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, hoci ho žalobcovia spájali s obavou z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia vo veci samej. Ďalej uviedli, že samotná existencia predkupného práva, prípadne jeho nerešpektovanie, nebráni tomu, aby vlastnícke právo k veci, zaťaženej predkupným právom, bolo platne prevedené na tretiu osobu. Neplatnosť takého scudzovacieho úkonu nastane iba vtedy, ak sa jej osoba oprávnená z predkupného práva dovolá. Žalobcovia netvrdili, že by mienili spochybniť následky právneho úkonu (kúpnej zmluvy zo dňa 05.05.2015) dovolaním sa jeho neplatnosti. Pomery medzi stranami sporu vyplývajúce z predkupného práva preto neodkladnú úpravu žiadnym spôsobom nevyžadovali. 8. V závere odvolania žalovaní namietali, že v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia nemôžu disponovať nielen so spoluvlastníckym podielom k dotknutým pozemkom, ale fakticky i s hlavnými pozemkami, pretože bez prístupu cez dotknuté pozemky, nik neprejaví o ich kúpu záujem. Podľa mienky žalovaných sú napadnutým uznesením obmedzení na vlastníckom práve k hlavným pozemkom, bez toho, aby ohľadom ich vlastníctva existoval akýkoľvek súdny spor. Z tohto dôvodu považovali uznesenie, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie za vážny zásah do ústavného práva vlastniť majetok, garantovaného článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. 9. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že súd prvej inštancie riadne a zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie a len samotná skutočnosť, že s jeho obsahom žalovaní nesúhlasia nespôsobuje jeho arbitrárnosť. Vzhľadom na zásadu že nehnuteľnosť nemôže byť príslušenstvom inej nehnuteľnosti, okrem prípadu, keď je príslušenstvo stavbou funkčne spätou s pozemkom alebo inou nehnuteľnosťou, považovali za mylný názor žalovaných ohľadne charakteru dotknutých pozemkov ako príslušenstva k pozemkom hlavným. V tomto smere poukázali i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zo dňa 30.08.2012, sp. zn. 6Cdo 18/2011. Ďalej uviedli, že pokiaľ žalovaní pri uzavretí kúpnej zmluvy náležite nezistili právny a skutkový stav pozemkov, táto okolnosť nemôže mať žiaden vplyv na zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. Pokiaľ bolo toto porušené, vzniklo im v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka oprávnenie domáhať sa od žalovaných ako nadobúdateľov podielu na dotknutých pozemkoch, aby im predmetný podiel ponúkli na predaj, bez tohto, aby napadli platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 05.05.2015. Žalobcovia záverom uviedli, že majú záujem urovnať spor a okrem kúpy podielu na dotknutých pozemkoch by chceli odkúpiť i hlavné pozemky, s tým, že žalovaným uhradia náklady vynaložené na renováciu prístupovej cesty. 10. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a v 2. rade nie je dôvodné. 11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaných v 1. a v 2. rade, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 17. Vychádzajúc z tvrdení žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i v žalobe vo veci samej, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobcovia osvedčili splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. 18. V prejednávanej veci nie je medzi stranami sporné, že žalobcovia v 1. a v 2. rade boli spolu s C. G. podieloví spoluvlastníci dotknutých pozemkov, pričom C. G. ako predávajúci, kúpnou zmluvou zo dňa 05.05.2015, previedol na žalovaných v 1. a v 2. rade ako kupujúcich, jemu patriaci spoluvlastnícky podiel, o veľkosti 1/6, bez toho, aby tento podiel vopred ponúkol žalobcovi v 1. a v 2. rade. Je zrejmé, že žalobcovia sa vo veci samej domáhajú nároku vyplývajúceho z porušenia povinnosti podielového spoluvlastníka ponúknuť im spoluvlastnícky podiel na kúpu. V prípade porušenia predkupného práva má totiž oprávnený spoluvlastník na výber tri zákonné možnosti nápravy daného stavu. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa. A napokon treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré bude pôsobiť až voči nadobúdateľovi (k tomu aj rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 4Cdo 48/2009). Vzhľadom na existenciu spoluvlastníckeho vzťahu k dotknutým pozemkom a možné porušenie predkupného práva pri predaji spoluvlastníckeho podielu C. G.Č. k pozemkom, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Bude otázkou ďalšieho dokazovania, či v danej veci skutočne došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov, avšak pre potreby konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, že žalobcovia okolnosti ohľadne porušenia povinnosti podielového spoluvlastníka pri predaji jeho spoluvlastníckeho podielu osvedčili. Pokiaľ žalovaní v tomto smere namietali samotnú existenciu predkupného práva k dotknutým pozemkom (a tým i dôvodnosť nároku žalobcov vo veci samej) argumentujúc, že dotknuté pozemky tvorili príslušenstvo hlavnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudli do výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.05.2015, a pokiaľ vlastnícke právo k dotknutým pozemkom, v príslušnom spoluvlastníckom podiele, previedli súčasne s vlastníckym právom k hlavným pozemkom, predkupné právo žalobcov sa nemohlo uplatniť, odvolací súd ich námietky nepovažoval za dôvodné. 19. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. 20. Občiansky zákonník rozoznáva tri druhy príslušenstva: príslušenstvo veci a dva osobitné druhy príslušenstva, a to príslušenstvo bytu a príslušenstvo pohľadávky. V prípade príslušenstva veci právna úprava nerozlišuje medzi vecami hnuteľnými a nehnuteľnými, a preto hnuteľná vec môže byť príslušenstvom inej hnuteľnej veci a príslušenstvom nehnuteľnej veci môže byť vec hnuteľná. Avšak nehnuteľná vec nemôže byť príslušenstvom inej nehnuteľnej veci. Z tohto pravidla sú určité výnimky, keď príslušenstvo predstavované stavbou je funkčne späté s pozemkom alebo s inou nehnuteľnosťou. Predpokladom tohto charakteru príslušenstva je existencia vlastníckeho práva jedného vlastníka k hlavnej veci, ako i k príslušenstvu. Je tomu tak z dôvodu, že o tom, či určitá (nehnuteľná) vec sa stane príslušenstvom hlavnej (nehnuteľnej) veci rozhoduje výlučne vlastník tejto hlavnej veci. 21. V skúmanej veci je zrejmé, že pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 05.05.2015 boli dotknuté pozemky v podielovom spoluvlastníctve (a nie vo výlučnom vlastníctve) žalobcov v 1. a v 2. rade a C. G., čo a priori vylučuje ich charakter príslušenstva k hlavným pozemkom, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve C. G.. 22. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že samotné nerešpektovanie predkupného práva nebráni ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva k pozemkom na tretiu osobu a jeho platnosť podmieňovali námietkou relatívnej neplatnosti scudzovacieho právneho úkonu, odvolací súd udáva, že (tak ako konštatoval už vyššie), oprávnenie domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu k veci je jednou, ale nie jedinou, zákonnou možnosťou nápravy porušenia predkupného práva; právo výberu tej ktorej alternatívy pritom závisí od voľby oprávneného z predkupného práva, t.j. v danom prípade od žalobcov, ktorí žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 05.05.2015 nepodali, ale domáhali sa voči žalovaným nahradenia prejavu vôle urobiť ponuku na kúpu spoluvlastníckeho podielu k pozemkom. 23. Odvolací súd sa stotožnil aj s tým záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia osvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Vychádzal pritom z listinných dôkazov (ponuka na využitie predkupného práva zo dňa 20.05.2017 /č.l.14/ a zo dňa 01.12.2017 /č.l.16/), z ktorých obsahu je zrejmé, že žalovaní prejavili vôľu im patriaci spoluvlastnícky podiel na dotknutých pozemkoch scudziť. Prípadný prevod spoluvlastníckeho podielu k pozemkom na tretiu osobu by mohol žalobcom skomplikovať výkon práva, ktorého sa v prebiehajúcom konaní domáhajú. Z tohto dôvodu je na mieste potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Pokiaľ žalovaní v tomto smere vytýkali súdu prvej inštancie, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia odôvodnil potrebou neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, hoci žalobcovia poukazovali na obavu z budúcej exekúcie (strany sporu uvádzali nesprávne výkonu rozhodnutia - pozn. odvolacieho súdu) rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd udáva, že každý návrh súd posudzuje podľa svojho obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.). Nie je preto významné ako úkon strana sporu označila, či ho vôbec označila a ani to, aký obsah mu prisudzuje, keďže súd vždy zváži obsah a úmysel prejavu vôle strany sporu. Preto, tak ako nie je žalobca povinný presne slovne vyjadriť petit navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý by mal súd prevziať do enunciátu svojho rozhodnutia a postačí, aby z jeho návrhu dostatočne vyplývalo, čoho sa domáha, pre účely dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je postačujúce, ak žalobca uvedie relevantné skutočnosti odôvodňujúce potrebu jeho nariadenia a konajúci súd tieto zváži a vyhodnotí buď ako potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu ohrozenia exekúcie; nie je preto významné, či žalobcovia (výslovne) slovne odôvodňovali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obavou z ohrozenia exekúcie alebo potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. Pokiaľ súd prvej inštancie, vychádzajúc z opisu rozhodujúcich skutočností uvedených žalobcami, prisúdil ich tvrdeniam iný obsah, viažuci sa k potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, nemožno mu v tomto smere nič vytknúť. 24. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a v 2. rade osvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p. a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 25. Neodkladné opatrenie pritom predstavuje len dočasnú, a teda nie konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi stranami sporu a nedochádza ním k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaných, a to tak vo vzťahu k dotknutým pozemkom, ako aj k pozemkom hlavným, s ktorých disponovaním nie sú žalovaní nijako obmedzení. 26. Odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania, pretože žalobcovia sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej, z dôvodu ktorého o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia, rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).