Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/160/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318200181 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318200181.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci žalobcov: 1/ W.. S. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXA, E. a 2/ L.. W. W., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXA, E., oboch zastúpených: Mgr. Alica Mendlová, advokátka, so sídlom Riečna 2, Bratislava proti žalovanej: I. M.H., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX, Z. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4.1.2018, č. k. 23C/2/2018-45, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa proti žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť - byt č. X-Y., vchod G. XX, suterén, nachádzajúci sa v bytovom dome súp.č. XXXXX postavený na parcele registra „C“, č. XXXX/X o výmere 2226 m2, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie O., LV č. XXXX spolu s spoluvlastníckym podielom k spoločným častiam a zariadeniam domu o veľkosti 18026/943063 a spoluvlastníckym podielom k pozemkom zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Vinohrady o veľkosti 18026/943063. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 330 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že na základe zisteného skutkové stavu dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili, že sú vlastníci predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, a taktiež, že protistrana naďalej užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, bez súhlasu žalobcov, bez uhrádzania platieb spojených s užívaním nehnuteľností aj napriek výzve na vypratanie nehnuteľností, t.j. medzi stranami sporu existuje právny vzťah titulom porušenia práva žalobcov na ochranu vlastníckeho práva, ktorého sa dopúšťa protistrana. Ďalej zistil, že na Okresnom súde Bratislava I prebieha súdne konanie pod č.k 7Cbi/13/2016 o určenie neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 02.03.2016 a o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Vyvodil však, že nebol splnený princíp opodstatnenosti neodkladného opatrenia a to, že žalobcovia neosvedčili skutočnosti, ktoré odôvodňujú neodkladnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Konštatoval, že skutočnosť, že vlastnícke právo žalobcov je rušené protistranou tak, že spornú nehnuteľnosť nemôžu sami užívať a brať z nej úžitky, a že im vzniká škoda, resp. vzniká bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, nezakladá samo o sebe potrebu bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením. Uviedol, že v posudzovanom prípade nedochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu osvedčeného práva žalobcov do takej miery, že sa im už neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu žalobou na vypratanie. Mal za to, že prvotne je dôležité vyriešiť otázku určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v konaní sp.zn. 7Cbi/13/2016, pričom zásadné v posudzovanej veci je, že v minulosti medzi účastníkmi založené právne vzťahy, ktoré sa týkajú predmetných nehnuteľností, sa stali predmetom súdneho sporu, ktorého výsledok nemožno predbiehať. Nestotožnil sa s názorom žalobcov, že ochrana vlastníka je medzi účastníkmi prednejšia, a to pre jeho paušálnosť a neprípustne schematické zjednodušenie, v rámci ktorého sa neberie do úvahy celý komplex vzťahov medzi účastníkmi konania a špecifiká prejednávanej veci. Poukázal na to, že žalobcovia žiadajú podaným návrhom poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany zabezpečením trvalej úpravy právnych pomerov medzi účastníkmi právneho vzťahu vzniknutého z porušenia práva, avšak po posúdení všetkých vzájomných súvislostí dospel k záveru, že povaha prejednávanej veci nepripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, nakoľko o tejto otázke nemožno rozhodnúť bez vykonania ďalšieho dokazovania. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a i keď protistrana mala vo veci plný úspech, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola nečinná a nevznikli jej žiadne trovy konania, preto jej náhradu trov konania nepriznal. 3. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ z dôvodu, že súd prvej inštancie sa dostatočne vecou nezaoberal, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Poukázal na konanie prebiehajúce na Okresnom súde Bratislava I, sp.zn. 32Cb/38/2016, v rámci ktorého bolo vydané predbežné opatrenie na zákaz nakladania s nehnuteľnosťou pre právnu predchodkyňu žalobcov, ktoré však bolo rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zamietnuté, ďalej na konanie sp.zn. 7Cbi/13/2016 o určenie neplatnosti opakovanej dražby. V tejto súvislosti upozornili, že žalovaná ani v jednom z konaní nevystupuje na strane žalobcu, t.j. žiadnym spôsobom sa doteraz nedomáhala zrušenia dobrovoľnej dražby, v ktorej jej bol predaný byt. Uviedli, že na majetok žalovanej bol vyhlásený konkurz, pričom podané žaloby sú iniciované treťou osobou uplatňujúcou si svoje práva v konkurznom konaní, preto by bolo nespravodlivé žiadať počas celého priebehu súdnych konaní, aby nemohli byt užívať pre seba a svojich blízkych napriek existujúcemu právnemu titulu, ktorý svedčí o ich vlastníckom práve. Poukázali na to, že práve vedenie konkurzného konania na majetok žalovanej svedčí o jej tiesnivej ekonomickej situácii a že nie je schopná plniť svoje záväzky, pričom ďalším neoprávneným užívaním bytu bude len narastať výška bezdôvodného obohatenia v jej prospech bez evidentnej šance toto bezdôvodné obohatenie vymôcť. Mali za to, že práve skutočnosť, že domáhanie sa vypratania bytu v meritórnom konaní predpokladá dlhšiu dobu trvania, pričom bude narastať výška bezdôvodného obohatenia, ktorá je prakticky pre nich nevymožiteľná, osvedčuje naliehavosť potreby úpravy pomerov, nevynímajúc urgentnú potrebu umožniť užívanie bytu svojej dcére. Uviedli, že pre prípad, že by výsledky jednotlivých súdnych konaní zmenili situáciu v prospech žalovanej, môže kedykoľvek požiadať o zrušenie vydaného neodkladného opatrenia. Poukázali na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ich dôvodmi, spočívajúcimi v tiesnivej rodinnej situácii a argumentáciou, v ktorej odkazovali na analógiu pri právnej úprave výpovede z nájmu bytu pri rovnakej potrebe prenajímateľa poskytnúť byt rodinným príslušníkom. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. 4. Žalovaná sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcu vyjadrila po tom, čo jej to umožnil odvolací súd podľa § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p. Uviedla, že žalovaný dňa 2.6.2016 podal žalobu o určenie neplatnosti dražby a žalobca 1/ sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý predchádza právnemu úkonu, ktorým žalovaní nadobudli nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že konanie o neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 2.3.2016 na základe žaloby žalovaného je vedené pred Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. 7Cbi/13/2016 a I. M. podala v konaní sp.zn. 8K/57/2014 vedenom na Okresnom súde Bratislava I podnet na vykonanie dohľadu nad výkonom správcovskej činnosti správcu úpadcu pre porušenie zákona o správcoch a zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Poukázala na to, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo na základe neplatného právneho úkonu od predchádzajúceho vlastníka, ktorý je celkom zjavne na nich prepojený, pričom v čase zápisu vlastníckeho práva bola v katastri nehnuteľností na nehnuteľnostiach vyznačená poznámka o prebiehajúcom spore, preto sa nemôžu domáhať svojej dobromyseľnosti pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na neplatnosť nadobudnutia nehnuteľnosti tvrdila, že má právo na ochranu svojho práva k bytu, ktorý i naďalej považuje za svoje obydlie. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. 5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné. 6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 10. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 13. V preskúmavanej veci sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nemožno v danom prípade vyvodiť osvedčenie bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami vychádzajúc iba zo skutočnosti, že vlastnícke právo žalobcov je rušené. Podstatnou skutočnosťou pri posudzovaní návrhu žalobcov je totiž vyriešenie otázky vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré je vzhľadom na prebiehajúce konanie, týkajúce sa neplatnosti dražby a určenia vlastníckeho práva, spochybnené a ktorá otázka má podstatný vplyv na vlastnícke oprávnenia, z ktorých vychádza nárok žalobcov, bez ohľadu na to, či uvedené konanie iniciovala žalovaná alebo tretia osoba. Za danej situácie nemá opodstatnenie poskytnutie súdnej ochrany zabezpečením trvalej úpravy právnych pomerov medzi účastníkmi konania, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie. V tomto kontexte potom neobstojí ani argumentácia žalobcov spočívajúca v analógii výpovedných dôvodov pri nájme bytu. Ak teda nie je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov, nemožno prisvedčiť argumentácii žalobcov, že žalovaná sa môže v prípade zmeny situácie domáhať zrušenia neodkladného opatrenia. 14. Za danej situácie, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom. 15. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 262 ods.1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).