Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/89/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318201993 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318201993.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Bazcom, a.s., Opletalova 1015/55, Nové Město, 11000 Praha 1, Česká republika, IČO: 273 97 050, zast.: BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 36 713 066 proti žalovanému: BENE Pharma s.r.o., Jazdecká 1/A, Prešov, IČO: 36 830 208 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 11C/29/2018-175 zo dňa 19.4.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 11C/29/2018-175 zo dňa 19.4.2018 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáhal určenia, že má ku nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese K. T., U. Z., C.. Ú.J.. Z., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. XXXX/XXX o výmere 3099 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XXXX/XXX o výmere 4460 m2 zastavané plochy a nádvoria a stavba so súpisným číslom XXXXX, postavená na parc. č. XXXX/XXX, predajno-stavebný objekt (ďalej len „nehnuteľnosti“), platné záložné právo v prvom rade, ktoré bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretej dňa 4.7.2012 medzi žalovaným a družstvom Metropolitní spořitelní družstvo v likvidácii. Žalobca súčasne žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa dispozície s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného, najmä tieto akýmkoľvek spôsobom scudziť, zaťažiť, vložiť do majetku inej spoločnosti, prenajať, na dobu dlhšiu ako jeden rok bez možnosti výpovede alebo disponovať s nimi iným spôsobom brániacim uspokojeniu žalobcu z nehnuteľností ako predmetu záložného práva alebo spôsobom toto uspokojenie obmedzujúcim, a to až do rozhodnutia vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej naliehavej úpravy pomerov strán sporu tak, ako to predpokladá zákon a ani existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Ďalej uviedol, že z listu vlastníctva č. 4110 zistil, že Okresný súd Bratislava III už nariadil neodkladné opatrenie, ktoré žalovanému ukladalo povinnosť totožnú s petitom tohto návrhu a toto predbežné opatrenie bolo nariadené v spore vedenom pod sp. zn. 23Cb/381/2017 (rozhodnutie č.k. 23Cb/381/2017-188 zo dňa 27.11.2017, v spojení s opravným uznesením č.k. 23Cb/381/2017-212 zo dňa 1.12.2017). Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie a Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č.k. 4Cob/1/2018-329 zo dňa 15.2.2018 napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odôvodnil ho tým, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie obavy, že exekúcia je ohrozená, ani potreba, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov. Žalobcom tvrdené skutočnosti v danej veci neodôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko jeho ochrana je po skončení reštrukturalizácie zabezpečená tým, že dlžník bude peňažné plnenia ukladať do notárskej úschovy, a to v rovnakom čase a podľa rovnakých pravidiel ako bude uhrádzať jednotlivé pohľadávky ostatných veriteľov. Nariadenie neodkladného opatrenia by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by žalobca bol zabezpečeným veriteľom a výkon jeho záložného práva k nehnuteľnostiam by bol ohrozený. Reštrukturalizačný súd však rozhodol, že na zabezpečovacie právo sa v reštrukturalizácii neprihliada a súdu neprináleží preskúmavať správnosť takéhoto rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožnil so závermi Krajského súdu v Bratislave vyjadrenými v označenom rozhodnutí. Súčasne doplnil, že ak by bol žalobca v tomto konaní úspešný a preukázal, že sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 137 písm. d) CSP (určenie ním požadovanej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu), nemožno konštatovať, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia preukázal, že existuje obava, že takáto exekúcia bude ohrozená, a preto prvoinštančný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V úvode odvolania stručne zrekapituloval skutkový stav, pričom zopakoval, že Okresný súd Prešov ako reštrukturalizačný súd vydal uznesenie sp. zn. 2R/1/2017 zo dňa 25.5.2017, ktorým súd na základe podnetu správcu rozhodol, že na zabezpečovacie právo žalobcu vyplývajúce z prihlášky doručenej správcovi dňa 27.4.2017, t.j. na záložné právo žalobcu k nehnuteľnostiam sa neprihliada. Toto uznesenie reštrukturalizačného súdu nebolo žalobcovi doručované a žalovaný ho z dôvodov podrobne vysvetlených v žalobe (na vydanie predmetného uznesenia vôbec neboli splnené procesné podmienky, žalobca nebol stranou konania, v ktorom bolo uznesenie vydané, na neprihliadanie k záložnému právu žalobcu neexistuje ani žiadny hmotnoprávny dôvod, atď.) považuje za nezákonné, a teda vo vzťahu k nemu za neúčinné. Podľa názoru žalobcu je teda zjavné, že záložné právo k nehnuteľnostiam na základe uvedeného uznesenia reštrukturalizačného súdu (a následného schválenia reštrukturalizačného plánu žalovaného tým istým súdom) nezaniklo, a preto naďalej existuje a trvá. Nakoľko je však táto otázka medzi žalobcom a žalovaným sporná, musí byť rozhodnutá príslušným súdom v rámci civilného sporového konania. Kým o tejto otázke nebude právoplatne rozhodnuté, je podľa názoru žalobcu potrebné, aby boli pomery strán sporu upravené, a to tak, že keď žalobca bude v konaní o žalobe úspešný a záložné právo k nehnuteľnostiam bude právoplatne určené, bude žalobca schopný toto záložné právo aj vykonať. Žalobca ďalej namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ani existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. V tejto súvislosti zdôraznil, že reštrukturalizácia bola rozhodnutím súdu skončená a je veľmi pravdepodobné, že dlžník sa bude snažiť pristúpiť k výmazu záložného práva žalobcu z katastra nehnuteľností s odvolaním sa na §155 ods. 2 ZoKR a nezákonné (a tým pádom neúčinné) uznesenie reštrukturalizačného súdu o neprihliadaní na záložné právo žalobcu k nehnuteľnostiam. Následne, napriek celkovej zmätočnosti reštrukturalizačného plánu dlžníka, je veľmi pravdepodobné, že dôjde k predaju (resp. inému prevodu) nehnuteľností, v tomto smere žalobca odkazuje na str. 34 Plánu (a obdobne potom aj na str. 46 Plánu), kde je uvedené: „Ako najreálnejší sa javí predaj nehnuteľného majetku Dlžníka v k. ú. Valnom ktorý nie je bezprostredne potrebný na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka..“. Je teda veľmi pravdepodobné, že žalovaný sa v najbližšej dobe pokúsi nehnuteľnosti previesť, čím žalobcovi výrazne sťaží (a možno dokonca znemožní) výkon jeho záložného práva, ktorého určenia sa žalobca domáha v tomto konaní. Žalobca by totiž vždy musel dožalovať aj nového vlastníka Nehnuteľností tak, aby rozhodnutie vo veci žaloby bolo priamo záväzné aj pre neho. Prevod nehnuteľností tak bude prakticky znamenať koniec reálnych možností žalobcu uspokojiť sa v rámci reštrukturalizácie dlžníka, nakoľko okrem bezcenných „dossierov“ už nebude v majetku dlžníka vôbec nič a šanca, že žalobca niekedy vymôže svoju pohľadávku aspoň čiastočne, prakticky nulová. Takýto výsledok bude následne z pohľadu žalobcu nenapraviteľný a nezvratný, a jeho pohľadávka voči dlžníkovi sa tak stane prakticky nevymožiteľnou. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti preto žalobca navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrhu na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 8.6.2018 uviedol, že žalobca opakovane podáva na súdy podania, v ktorých sa domáha (ako aj v prípade predmetnej žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), aby súdy preskúmavali zákonnosť skončenej reštrukturalizácie žalovaného, ako aj jednotlivých právoplatných rozhodnutí reštrukturalizačného súdu. Takýto postup považuje žalovaný za neprijateľný, pretože súd v tomto konaní nemôže preskúmavať zákonnosť rozhodnutí vydaných v rámci reštrukturalizačného konania žalovaného. Žalovaný poukázal na právoplatné uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 25.5.2017, č.k. 2R/1/2017-87 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 5.6.2017, č.k. 2R/1/2017-93, ktorým označený súd rozhodol, že na zabezpečovacie právo žalobcu vyplývajúce z prihlášky doručenej správcovi dňa 27.4.2017 sa neprihliada. Záložné právo, keďže nebolo prihlásené riadne a včas, a preto sa na záložné právo v reštrukturalizácii neprihliadalo zverejnením uznesenia o potvrdení plánu dlžníka - žalovaného, v zmysle § 155 ods. 2 ZKR zaniklo ku dňu 7.11.2017. Zánik záložného práva vyplýva priamo z § 155 ods. 2 ZKR. Žalovaný ďalej poukázal na závery Krajského súdu v Bratislave prijaté v uznesení zo dňa 15.2.2018, č.k. 4Cob/1/2018-329, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný považuje za zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že „by musel dožalovať aj nového vlastníka nehnuteľností tak, aby rozhodnutie vo veci bolo záväzné aj pre neho“ z dôvodu, že na predmetnom liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre C.. Ú. Z., U.: K. T., U.: K.-M..Č.. Z. je v časti B zapísaná informatívna poznámka: Poznamenáva sa začatie súdneho konania o určenie záložného práva k nehnuteľnostiam pozemkov registra R. C. O.. Č..XXXX/XXX, XXXX/XXX a stavby súp. č. XXXXX G.a parc. č. XXXX/XXX na základe žaloby vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod č. 11C/29/2018 zo dňa 20.03.2018, P-794/18“. Preto v súlade s § 228 ods. 2 CSP pokiaľ by v čase zapísanej poznámky o konaní v predmetnej právnej veci žalovaný vlastnícke právo k nehnuteľnostiam previedol, rozsudok by aj v takom prípade postačoval na jeho zápis do katastra nehnuteľností bez ohľadu na zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedené vyvracia obavu žalobcu, že nový vlastník (v prípade prevodu vlastníckeho práva) by mohol brániť nárokom žalobcu. Žalovaný ďalej prezentoval názor, že nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení by mohlo dôjsť na strane žalovaného k nedôvodnému zásahu do jeho vlastníckeho práva v rozpore so zásadou proporcionality, ktorý musí súd vždy zohľadňovať. Na základe všetkých uvedených skutočností považuje žalovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu za nedôvodný, a preto navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl. CSP) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne. 7. Podľa názoru odvolacieho súdu, že žalobca v posudzovanom prípade dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladne opraviť pomery ani obavu ohrozenia výkonu exekúcie. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. 8. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha určenia, že k označeným nehnuteľnostiam má platné záložné právo v prvom rade, ktoré bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa 4.7.2012 medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu. Žalobca považuje uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 25.5.2015, sp. zn. 2R/1/2017, uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 2.6.2017, ktorým reštrukturalizačný súd určil, že na zabezpečovacie právo veriteľa Bazcom, a.s. vyplývajúce z prihlášky doručenej správcovi dňa 27.4.2014 sa neprihliada, za nezákonné. 9. V súvislosti s rozhodnutiami vydanými všeobecným súdom v rámci reštrukturalizačného konania je nutné poznamenať, že súdu neprináleží v tomto konaní právo preskúmavať zákonnosť, príp. správnosť takýchto rozhodnutí. Preto je potrebné odkazom na citované uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 25.5.2015, sp. zn. 2R/1/2017 konštatovať, že žalobca si dotknuté zabezpečovacie právo neprihlásil v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas, v dôsledku čoho sa na zabezpečovacie právo neprihliada. Podľa § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. S poukazom na uvedené skutočnosti možno mať za to, že žalobca neosvedčil v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom existenciu hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. 10. Pokiaľ žalobca odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia obavou, že exekúcia bude ohrozená, odvolací súd uvádza, že pri predmete konania, ktorým je určenie existencie záložného práva, nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, keď o vykonateľnosti, a teda aj o obave z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia možno v pravom zmysle hovoriť len v prípade rozsudkov na plnenie; nie pri rozsudkoch určovacích. Na základe uvedených skutočností nie je preto v predmetnej veci daná obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, ktorou žalobca odôvodňoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a contrario). 13. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).