Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Co/14/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318202748 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318202748.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej vo veci žalobkyne: E. E., W.. XX.XX.XXXX, F.: I. XXXX/X, F., v zast.: Weis & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Ivánska cesta 30/B, Bratislava, proti žalovanému: K.. E. E., W.. XX.XX.XXXX, F.: I. XXXX/X, F., prechodný pobyt Q. XXX/XX, L., v zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Hlavná 31, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o nariadení neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 60C/56/2018-95 zo dňa 22.06.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby nevstupoval do bytu č. XX na X. T.. F.Q. H. L. L.. Č.. XXXX, postaveného na pozemkoch pare. registra „C“ č. XXXXa T.. C. „. Č.. XXXX, U.: I. X, F., so spoluvlastníckym podielom bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a so spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXXX/ XXXXXX, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX, U. pre I.: F. U., I.: F. - Y.. Č.. T., V.. Ú.. T., a to až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 60C/56/2018. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods.1, § 325 ods. 2 písm. e/ a f/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1,2 C.s.p. a vecne tým, že žalobkyňa sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.06.2018 domáhala, aby súd nariadil (obmedzujúce) neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, U. pre I.: F. U., I.: F. - Y.. Č.. T., V.. Ú.. T. E.: - F. Č.. XX na X. T.. F. H. L. L.. Č.. XXXX, T. na T. L. T.. Č.. XXXX a XXXX, U.: I.Q. X, a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX,(ďalej spolu len ako „Byt“), a to až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 60C/56/2018. 3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa na preukázanie skutkových tvrdení predložila listinné dôkazy: Rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.04.2016, sp. zn. 12C/217/2013, rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 29.03.2017, sp. zn. 2Co/22/2017, N. Č.. XXXX, V.. Ú.. T., rozsudok Obvodného súdu Bratislava V zo dňa 18.09.1990, Výpis z obchodného registra spoločnosti FOUR SEASONS and ALWARD TRADING Co. Group s.r.o, uznesenie Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 11C/443/2013, kópie z O.-L. Q.:/..L..M., úradný záznam zo dňa 31.05.2013, žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 14.10.2013, doručenka zo súdneho spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 12C/217/2013, zápisnica o podaní trestného oznámenia zo dňa 04.06.2018, SMS komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným - jún 2018, potvrdenie o prepustení z výkonu väzby zo dňa 27.06.2002, SMS komunikácia - 04.01.2017. 4. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dokazovania mal za preukázané: 5. Súd prvej inštancie strany sporu rozsudkom č.k. 12C/217/2013 - 177 zo dňa 15.04.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/22/2017-220 zo dňa 29.03.2017 rozviedol. V odôvodnení rozhodnutí súdy uviedli, že súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rozpory v manželstve začali vznikať asi pred 10 rokmi z dôvodu, že žalovaný holdoval hazardu, mal mimomanželské vzťahy, že dňa 10.03.2013 manžel odišiel so svojou priateľkou na dovolenku do Egypta, v dôsledku čoho dňa 28.03.2013 žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť v L. a odvtedy žalovaného nevidela, nie je s ním v osobnom kontakte, iba formou SMS správ. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval neveru zo strany žalovaného, keď účastníci tri roky nežili v spoločnej domácnosti, nehospodárili, intímne sa nestýkali, nevytárali zdravé rodinné prostredie. Ďalej súd uviedol, že žalovaný spôsobil v konaní obštrukcie tým, že sa pojednávaní nezúčastňoval, pričom vznášal vo veci nedôvodné námietky miestnej príslušnosti, na osobu tlmočníka, čím sa súdne konanie o osobnom stave žalobkyne neprimerane predlžovalo a predražilo. 6. Z N. Č.. XXXX pre V..Ú.. T. mal súd za preukázané, že F. - F. Č.. XX na X.T. bytového domu so súp. č. XXXX, T. na T. C. V. Z., T..Č.. XXXX E. XXXX, U. I. X U. F. je na základne Kúpnej zmluvy podľa V- 2566/98 v BSM strán sporu (s podielom 1/1). Na Byte viazne Exekučné záložné právo v prospech Slovenská konsolidačná, a.s. (IČO 35 776 005) podľa exekučného príkazu č. EX 238/2016 zo dňa 8.12.2016 (súdna exekútorka Mgr. Sandra Tudíková), Z- 26611/16. Byt ako súčasť BSM strán sporu je predmetom vyporiadania BSM, ktorého sa žalobkyňa domáha v konaní vo veci samej. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti FOUR SEASONS and ALWARD TRADING Co. Group s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 76/1031, 903 01 Senec, IČO: 31 326 030, súd zistil, že žalovaný bol najprv jej jediným spoločníkom, neskôr spoločníkom spolu s jeho dcérou I. E., W.. XX.XX.XXXX, ktorá je od 06.11.2014 zapísaná ako jediný spoločník spoločnosti, pričom žalovaný je jeden z dvoch konateľov spoločnosti (druhým je jeho dcéra), oprávnený konať v jej mene samostatne. Spoločnosť FOUR SEASONS and ALWARD TRADING Co. Group s.r.o. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - stavby rodinného domu so súp. Č.. XXXX, T. na T..Č.. XXXX A. na N. Č.. XXXX pre V..Ú.. L., a to na základe Kúpnej zmluvy V 1434/99. Zo Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 31.03.2016 súd zistil, že na jej základe previedol žalovaný Rodinný dom L.. Č.. XXX na dcéru I. E., W.. XX.XX.XXXX, čo zrejmé aj z N. Č.. XX pre V..Ú.. L. podľa V-2690/2016. Z odôvodnenia uznesenia č.k. 11C/443/13-50 zo dňa 18.03.2015, ktorým bol schválený zmier medzi žalobkyňou a p. Č., ktorým sa p. Č. zaviazala vypratať Byt do 15.04.2015, súd zistil, že zmluvu o nájme Bytu zo dňa 03.08.2012 uzavrel žalovaný s p. Č. ako nájomcom bez súhlasu žalobkyne počas rozvodového konania s ňou. Žalobkyňa tak bola dotknutá nájomnou zmluvou, ktorou žalovaný ako jej manžel nakladal s majetkom v BMS bez súhlasu manželky, nešlo o bežnú vec a žalobkyňa neudelila súhlas k napadnutému úkonu ani dodatočne. Zo zápisnice o trestnom oznámení podanom na Okresnej prokuratúre Bratislava V dňa 04.06.2018 žalobkyňou súd zistil, že toto podala na žalovaného ako svojho bývalého manžela, a uviedla, že so žalovaným nie je v žiadnom kontakte už 6 rokov, na adrese I. X sa nachádza X-izbový Byt, ktorý od r. 2015 obýva žalobkyňa sama, tento ale patrí do BSM, ktorého vyporiadania sa domáha v tomto konaní. V r. 2015 vymenila na Byte zámok, od ktorého kľúče dala žalovanému, ale keďže od r. 2013 pracuje v Rakúsku, nevie, či tam žalovaný chodil dovtedy, v Byte už nič nemá, ani osobné veci. Uviedla, že dňa 01.06.2018 došlo zo strany žalovaného k vstupu do Bytu bez toho, aby žalobkyňu informoval o čase a termíne príchodu, čo zistila podľa toho, že ona dvere Bytu zamkla, ale on nechal za sebou dvere a okná otvorené, v Byte bolo porozhadzované zariadenie interiéru, na čo žalobkyňa reagovala zaslaním SMS žalovanému, či bol v Byte, na čo on anglicky odpovedal, že nevie, kto je a nepozná číslo, aby napísala meno. Toto aj urobila a on potvrdil, že minulý večer v Byte bol. Následne šla na políciu na W.. Q., kde jej osoba sediaca oproti vchodovým dverám za sklom povedala, že má vymeniť zámok a ak bude v ohrození života, má volať 158 a dávať si na seba pozor. Ďalej do zápisnice uviedla, že z konania žalovaného - bývalého manžela, má strach, nakoľko aj v minulosti dňa 17.01.2014 podala na OO PZ T. L. trestné oznámenie pre prečin neoprávneného zásahu do práv k domu, k bytu a nebytovému priestoru, ktoré bolo uznesením zo dňa 12.04.2017 zastavené. Iného protiprávneho konania sa voči žalobkyni zatiaľ nedopustil, táto odvtedy do Bytu nevstúpila z obavy ojej zdravie, bojí sa najmä preto, že už v r. 2002 bol žalovaný vo vyšetrovacej väzbe 2 mesiace, pretože sa vyhrážal 7. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k názoru, že že nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. í) CSP je dôvodné. 8. V predmetnej veci podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, výpisom z listu vlastníctva priloženom k návrhu vyplýva vlastnícke právo strán sporu k Bytu, súčasný právny stav je taký, že nehnuteľnosti sú v BSM strán sporu v rámci prebiehajúceho súdneho konania na tunajšom súde o jeho vyporiadanie. Súd mal za preukázané a potvrdené šetrením v Registri obyvateľov SR, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 12C/217/2013 - 177 zo dňa 15.04.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/22/2017-220 zo dňa 29.03.2017, právoplatným dňa 25.05.2017; z obsahu spisu vyplýva pravdivosť tvrdenia žalobkyne, že predmetný Byt, do ktorého sa žalovaný v súčasnosti domáha vstupu, neobýva a že ho obýva žalovaná od r. 2015, keď podľa uznesenia č.k. 11C/443/13-50, ktorým bol schválený zmier, sa p. Č. (nájomca), zaviazala vypratať Byt do 15.04.2015. Zo zápisnice o podaní trestného oznámenia vyplývajú rovnaké skutočnosti, uvádzané žalobkyňou v návrhu, a teda že žalovaný znepríjemňuje život žalobkyni, domáha sa vstupu do Bytu, a komunikuje a koná spôsobom, ktorým zasahuje do jej súkromia a z ktorého má žalobkyňa strach a obavu o svoje zdravie. Konanie žalovaného tak minimálne vyvoláva v žalobkyni strach a pocit neistoty či ohrozenia z toho, že sa niekto dostal do Bytu. Za podstatné súd považuje zdôrazniť, že prebiehajúce súdne konanie o vyporiadanie BSM po rozvode manželov samo osebe neoprávňuje žalovaného narušiť dlhodobý pokojný stav a obydlie žalobkyne (ktoré výlučne ona obýva od r. 2015) a vyvíjať na ňu psychický nátlak, keď aj z priebehu rozvodového konania a úkonov žalovaného (prenájom Bytu bez jej súhlasu, prevody nehnuteľností na dcéru a ovládanú spoločnosť a pod.) je zrejmé, že je jeho snahou sťažiť a znepríjemniť život žalobkyni od začiatku rozvodu aj po rozvode, zastrašovať ju a narušovať jej psychickú rovnováhu tým, že sa domáha vstupu do Bytu, v ktorom nemá žiadne osobné veci. Toto konanie a reakcie žalobkyne mu spôsobujú dokonca potešenie, čím vytvára neúmernú záťaž na psychiku žalobkyne. Táto sa môže vcelku dôvodne domnievať, že v blízkej budúcnosti bude žalovaný svoje ataky stupňovať a mohol by sa dopustiť aj fyzického ataku. Stav, že situácia vo vzťahu medzi stranami bola konfliktná, že žalovaný holdoval hazardu a i napriek tomu, že strany neboli v osobnom kontakte, jej žalovaný posielal rôzne urážlivé správy, bola daný a pretrváva od konania o rozvode, čo je zrejmé aj z rozhodnutí súdov vo veci rozvodu. Je preto neprípustné, aby žalobkyňa dlhodobo aj po rozvode žila pod tlakom, v ohrození, obavách a strachu z toho, že a ako bude kontaktovaná žalovaným, či keď sa vráti domov nebude narušené jej súkromie alebo bezpečnosť, a to aj preto, že žalovaný sa žalobkyni slovne vyhrážal, že ju zničí a o všetko pripraví 9. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalovanému priznal náhradu trov konania. Svoje odvolanie žalovaný právne odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. Žalovaný má za to, že súd nesprávne vyhodnotil žalobkyňou predložené dôkazy a nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko zo žalobkyňou predložených dôkazov nevyplýva, že by žalovaný na žalobkyňu vyvíjal psychický nátlak, že by ju žalovaný na žalobkyňu vyvíjal psychický nátlak, že by ju zastrašoval alebo že by mala mať dôvodnú obavu o svoje zdravie. Zároveň má žalovaný za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný uvádza, že so žalobkyňou boli manželmi takmer 23 rokov, pričom sa k žalobkyni vždy správal rešpektom, ako počas manželstva tak aj po rozvode. Žalovaný odmieta tvrdenia, že by počas konania o rozvode manželstva konanie zámerne predlžoval. Žalobca taktiež poukazuje na to, že nebolo preukázané, že by sa pokúsil účelovo previesť majetok patriaci do BSM za účelom zbaviť žalobkyňu majetku. Podľa tvrdenia žalobcu SMS správa, ktorú zaslal žalobkyni ako odpoveď na jej otázku, nie je žiadnym spôsobom zastrašujúca, násilná, ani nie je, spôsobilá vyvolať obavy. Žalovaný taktiež tvrdí, že nemal uložené číslo žalobkyne, nakoľko neboli počas a po rozvode manželstva v aktívnom kontaktne, preto prvotne reagoval na SMS správu tak, že nevie o koho ide. Rovnako podľa žalovaného žalobkyňa nepreukázala, žeby ju mal žalovaný zastrašovať, nedoložila žiadne dôkazy o jeho údajnom psychickom násilí resp. atakoch, ktoré popisuje v návrhu. Zároveň žalovaný poukazuje na vyjadrenie žalobkyne, ktorá sama potvrdila, že dala žalovanému kópiu kľúča od Bytu. Ďalej žalovaný uvádza to, že bol vo vyšetrovacej väzbe neznamená, že bol za predmetný trestný čin právoplatne odsúdený a teda pri aplikácii prezumpcie neviny nemožno z uvedeného vyvodzovať akékoľvek závery. Rovnako ani trestné oznámenie, ktoré podala žalobkyňa nie je priamym a relevantným dôkazom o tvrdenom správaní žalovaného, nakoľko toto obsahuje opäť iba vyjadrenia žalobkyne, bez ich preukázania riadnymi dôkazmi. Žalovaný taktiež namieta, že neodkladné opatrenie bezdôvodne zasahuje do jeho vlastníckeho práva, ako základného ústavného práva, garantovaného článkom 20 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, pričom upozorňuje, že nevlastní žiadne ďalšie nehnuteľnosti. Žalovaný ďalej poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04), komentár k Civilnému sporovému poriadku (C.H. BECK, Veľké komentáre, Stevček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Praha 2016). 10. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 11. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 12. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. je to, že žalovaná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, hoci sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Dôvodnosť podozrenia nemusí mať kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobnému postihu povinnej osoby. Osvedčenie takéhoto podozrenia postačí napríklad obsahom trestného oznámenia alebo oznámenia o priestupku, vedomosťami vyplývajúcimi z rozhodnutí v iných súdnych konaniach (napr. o rozvode manželstva), z tvrdení strán sporu (v tejto súvislosti porovnaj s uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 M Cdo 10/2012). 13. V tejto súvislosti odvolací súd, uvádza, že konanie žalovaného voči žalobkyni je potrebné chápať, ako konanie vyvíjajúce nátlak resp. psychické týranie (porozhadzované zariadenie predmetného bytu, pootvárané okná a dvere). Rovnako tak odvolací súd poukazuje na predošlé správanie sa žalovaného a to najmä uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa 03.08.2012 žalovaným bez súhlasu žalobkyne na uvedený byt, obštrukcie v konaní. K argumentácii žalovaného, že nariadením daného neodkladného opatrenia príde k zásahu do jeho ústavou garantovaných práv na vlastnenie majetku, odvolací súd uvádza, že reálne žalovaný v predmetnom byte nebýva, nakoľko obýva rodinný dom v L., ktorého vlastníctvo sám previedol na svoju dcéru, pričom. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd, za to, že za účelom ochrany žalobkyne, je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vstup do uvedeného bytu aj v súlade s princípom proporcionality. V súvislosti s žalovaného námietkou, že len zo samotné trestného oznámenia nie je možné vyvodzovať akékoľvek závery, odvolací súd poukazuje na už skorej uvedené, že na účely rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia postačí aj samotné trestného oznámenia. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).